Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2P/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914205181
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914205181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom, v právnej veci navrhovateľa: R.

nar.XX.X.XXXX, bytom T., toho času D. zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči,
s.r.o. so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, proti odporkyni: Y., nar.X.X.XXXX, bytom U., v konaní
o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. T.,
nar.XX.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa R., nar.XX.X.XXXX a odporkyne Y., rod. N., nar.X.X.XXXX uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade v C., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C.

vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX rozvádza.

Maloleté dieťa T. nar.XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým,
že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého T., nar.XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo
výške 50,- eur mesačne vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa
počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.

Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom v neobmedzenom rozsahu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol jeho
manželstvo s odporkyňou uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade v C. a zaviazal ho k
povinnosti prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred na účet matky.

Navrhovateľ návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo s
odporkyňou, pričom u obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa dňa XX.X.XXXX
narodil syn T.. Od začiatku manželstva spoločne bývali v rodinnom dome u jeho matky. V marci 2011
sa odporkyňa s maloletým synom odsťahovala z ich spoločnej domácnosti do C. a on od 7.4.2014
vykonáva trest odňatia slobody. Manželstvo s odporkyňou uzavrel po ročnej známosti, spočiatku bolo
manželstvo vcelku harmonické. V posledných rokoch sa ich vzťah skomplikoval, s manželkou sa častohádali. Odporkyňa sa s mal. T. odsťahovala a tri roky už nežijú v spoločnej domácnosti. Došlo medzi nimi
k vzájomnej citovej odluke, pričom odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasí. Rozsudkom Okresného
súdu Ružomberok sp.zn. 1P/40/2011-47 zo dňa 5.9.2011 bol mal. T. zverený do starostlivosti matke a

rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2P/133/2012-37 zo dňa 17.12.2012 mu bolo určené
prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci
vopred na účet matky. Toho času je vo výkone trestu odňatia slobody v D. v L. kde vykonáva trest odňatia
slobody v dĺžke 3 roky a 6 mesiacov. Predpokladaný koniec výkonu trestu je X.XX.XXXX. Vo výkone
trestu nie je zaradený do práce a nemá žiadny príjem.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí, pričom
nesúhlasila s návrhom v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu v sume 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.8.2014 v
neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané,
pričom navrhovateľ požiadal, aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti, nakoľko sa nachádza v

ústave na výkon trestu odňatia slobody a jeho účasť na pojednávaní je úplne zbytočná.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu. Uviedol,
že je preukázaný rozvrat manželstva účastníkov konania, ktorý je hlboký a trvalý. Príčinou je aj tá
skutočnosť, že navrhovateľ nastúpil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde má vykonávať
3 a pol ročný trest odňatia slobody. K jeho príjmovým možnostiam uviedol, že je vo výkone trestu

odňatia slobody, pričom po poslednej porade s navrhovateľom zistil, že tento by mal možnosť nastúpiť
do zamestnania, kde by mohol vykonávať nejaké vyžínacie práce, avšak je zaradený do práce len
ako náhradník. Je to len sezónna práca a najvyšší predpokladaný možný príjem by bol okolo 25,- eur
mesačne. Iné príjmové možnosti nemá, a preto navrhol, aby ho súd zaviazal k vyživovacej povinnosti
na úrovni minimálneho výživného, teda 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa. Ak sa okolnosti zmenia, je pripravený matku informovať a platiť vyššie výživné. K úprave styku
uviedol, že s týmto nie je žiadny problém, nakoľko tu existuje objektívna prekážka výkonu trestu odňatia
slobody, a preto navrhol, aby súd upravil styk otca s mal. dieťaťom v neobmedzenom rozsahu s tým, že
iba matka bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí,

potvrdila, že rozvrat medzi nimi už existuje dlhú dobu. Príčinou je tá skutočnosť, že navrhovateľ sa od
začiatku manželstva nevenoval rodine, venoval sa viac kamarátom, čiže rozvrat je tam od začiatku.
Už aj v minulosti chcela podať návrh na rozvod, ale z dôvodu slabých finančných možností nemala na
súdny poplatok, a preto návrh nepodala. K momentálnej situácii uviedla, že už viac rokov nebývajú v
spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária, a teda sú dané všetky predpoklady

pre to, aby súd manželstvo rozviedol. K vzťahu navrhovateľa a dieťaťa uviedla, že tento vzťah nie je
z jej pohľadu dobrý, otec si dieťa aj zoberie, avšak sa mu nevenuje. Mal. dieťa sa teraz na otca ani
nepýta, ani nevie o tom, že je otec vo výkone trestu odňatia slobody. Súhlasila teda s tým, aby súd
manželstvo rozviedol, ako aj s tým, aby dieťa bolo zverené do jej starostlivosti. Nesúhlasila však s
výškou výživného, nakoľko navrhla, aby súd ponechal výživné v takej výške, ako bolo naposledy určené

v súdnom rozhodnutí. K úprave styku navrhla, aby tento bol upravený v neobmedzenom rozsahu. Tiež
súdupredložilaajprehľadsvojichnevyhnutnýchmesačnýchživotnýchnákladov,kdeplatízanájomnýbyt
sumu 237,- eur mesačne, za televízor a internet sumu 16,90 eur mesačne, platbu na zálohu za elektrickú
energiu vo výške 21,50 eur mesačne. Ďalej uviedla, že mal. dieťa je choré, má problém s obličkami, a
preto navštevujú nefrologickú ambulanciu v Y. a je sledovaný aj v pedagogicko-psychologickej poradni

pre problémy. Z tohto dôvodu má preto zvýšené náklady, a preto nesúhlasila s navrhovanou výškou
výživného.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka vo svojej výpovedi uviedla, že sú splnené všetky podmienky pre
rozvod manželstva účastníkov konania, a preto navrhla, aby súd manželstvo rozviedol, mal. dieťa na
čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že matka bude mal. dieťa zastupovať aspravovať jeho majetok. Styk navrhla upraviť v neobmedzenom rozsahu a navrhla, aby súd zaviazal
navrhovateľa k výške vyživovacej povinnosti vo výške 110,- eur mesačne.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil

nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v C. u obidvoch účastníkov konania ide o
manželstvo prvé, obidvaja sú štátnymi občanmi SR. Z manželstva účastníkov konania sa narodilo jedno
dieťa, a to dňa XX.X.XXXX syn T.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obvode
tunajšieho súdu, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na toto súdne konanie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine v platnom a účinnom znení súd môže manželstvo na návrh

niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu účastníkov konania súd dospel k záveru, že v danom
prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania tak, ako to

predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie. Vzťahy medzi manželmi sú už dlhšiu dobu vážne
narušené, hlboko rozvrátené, bez reálnej možnosti ich zlepšenia. Odporkyňa opustila pred troma rokmi
spoločnú domácnosť, vzťahy medzi manželmi ochladli. Zásadnú ranu manželstvu udelil aj odporca,
ktorý sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od X.X.XXXX. V manželstve
účastníkov konania došlo k porušeniu hlavných zásad manželského spolunažívania, a to povinnosti byť

si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu svojich detí. Odporkyňa
s podaným návrhom na rozvod súhlasila, účastníci už dlhšiu dobu spoločne nehospodária, intímne sa
nestýkajú, a teda manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií.

Za daného stavu súd potom manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, obidvaja účastníci
vyjadrili s rozvodom manželstva súhlas, ich manželstvo predstavuje už dlhšiu dobu len zväzok dvoch

ľudí, ktorých nič nespája. Nevytváralo predpoklady pre vytváranie rodinného prostredia, kde by manželia
žili vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujúc si podporu a pomoc.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodiny obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd na čas po rozvode zveril mal. T. do osobnej starostlivosti matke s tým, že otec sa momentálne
nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, a teda nie je schopný zabezpečovať osobnú
starostlivosť o syna, pričom súd určil, že iba matka bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
nakoľko z dôvodu objektívnej prekážky na strane otca, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody tento nemôže svoje rodičovské práva realizovať v plnej miere.

Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu, súd vychádzal zo zárobkových
možností a schopností obidvoch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého. Matka mal. dieťaťa
je zamestnaná v neziskovej organizácii L. jej čistý priemerný mesačný príjem je cca XXX,- eur mesačne,
otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v D. a momentálne nie je pracovne zaradený.
Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2P/133/2012-37 zo dňa 17.12.2012 bolo otcovi určené

prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v
mesiaci vopred na účet matky mal. dieťaťa. V tom čase však bol otec zamestnaný, momentálne je vo
výkone trestu a nie je pracovne zaradený. Právny zástupca otca však uviedol, že otec má možnosť byť
zaradený na nejaké práce, avšak len ako náhradník, pričom najvyšší predpokladaný možný príjem je
okolo 25,- eur mesačne. Zhodnotiac uvedené skutočnosti a príjem matky súd ustálil, že otec je povinný

prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50,- eur mesačne majúc za to, že uvedená suma
je primeraná súčasným príjmovým pomerom otca. Je potrebné si uvedomiť, že aj keď otec zavinil, že
sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody, bol odsúdený na tri a pol ročný trest odňatia slobody. V
prípade, že by mu súd určil výživné, ktoré nie je otec schopný platiť, po ukončení trestu odňatia slobody
by mal zameškané vysoké výživné, ktoré by nedokázal splácať, nakoľko po ukončení výkonu trestu

odňatia slobody sa otec bude chcieť znova zaradiť do normálneho života. Z tohto dôvodu preto súd
určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 50,- eur mesačne, pričom je i na otcovi, aby počas výkonu
trestu odňatia slobody vyvinul zvýšené úsilie a bol zaradený do práce. Matka mal. dieťaťa nemá vysoký
príjem, má zvýšené náklady ohľadom starostlivosti o mal. dieťa, avšak ňou požadovaná suma výživného
je neprimerane vysoká, pričom si treba uvedomiť, že tá skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia

slobody, je obdobná skutočnosti, ako keby otec prišiel o zamestnanie. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd styk otca s mal. dieťaťom upravil v neobmedzenom rozsahu, nakoľko tento sa môže realizovať i
bez súdneho rozhodnutia vzhľadom na vek maloletého ako aj na skutočnosť, že otec sa momentálne
nachádza vo výkone odňatia slobody, a teda má obmedzené možnosti stretávať sa s mal. dieťaťom.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 144 veta prvá OSP, tak že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.