Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/611/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233576
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112233576.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul.č.25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinná vystupovala P. D.,
nar.XX.X.XXXX, pričom súdny exekútor predložil Okresnému súdu Nitra návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný

súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 4.5.2011 (konanie začalo dňa 8.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 422 dní), čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý

nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
stranenavrhovateľa. Zuvedenéhodôvodusinavrhovateľuplatnilmajetkovúškoduvcelkovejvýške 125
eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky s tým, že náklady na správu pohľadávky predstavovali 70 eur,
na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur a na administratívne spracovanie textov 15 eur a

zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 778,17 eura, t.j. 55 eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach tunajšieho súdu domáhal voči odporcovi
rovnakého nároku i keď v každom konaní bola jeho výška iná, ale z dôvodu hospodárnosti súd podľa
§ 112 ods.1 OSP spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 4C/606/2012, 4C/607/2012,

4C/609/2012, 4C/610/2012, 4C/611/2012, 4C/613/2012, 4C/614/2012, 4C/615/2012, 4C/616/2012 a
4C/617/2012 s tým, že ďalej sa konanie vedie pod sp.zn.4C/606/2012.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pričom vzniesol
vo veci viaceré námietky týkajúce sa procesného postupu navrhovateľa a okrem toho namietal, že v
konaní súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani žiadnym predchádzajúcim rozhodnutím

nebola konštatovaná existencia prieťahov v konaní s tým, že pokiaľ malo ku škode dôjsť pred
dňom 23.4.2009 tak vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Okrem toho namietal samotné
vyčíslenie materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy a keďže nebolo preukázané splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003
Z.z., tak považuje návrh za právne neopodstatnený. Potvrdil, že dňa 23.4.2012 mu od navrhovateľa boli

doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom navrhovateľ bol vyzvaný
na doplnenie týchto žiadosti, ale na výzvy nereagoval a žiadosti nedoplnil a teda neposkytol žiadnu
súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a z toho dôvodu nárok navrhovateľa
nebol ani predbežne prerokovaný.

Vzhľadom k tomu, že vo veci sp.zn.4C/611/2012 sa súdu do jeho rozhodovania o spojených veciach

pod sp.zn.4C/606/2012 nepodarilo zabezpečiť príslušný exekučný spis, tak vec sp.zn.4C/611/2012 bola
vylúčená na samostatné konanie.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie stanovené súdom na deň 11.4.2014 odročiť z
dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorého náplňou práce je v rámci zastupovania

navrhovateľa účasť na pojednávaniach a predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca U. O.Ú. s tým, že tento je neschopný práce od 28.3.2014, avšak uvedenej žiadosti
o odročenie pojednávania súd nevyhovel s poukazom na ust. § 119 ods.3 OSP, nakoľko zo strany
právneho zástupcu navrhovateľa nebolo doložené vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný
stav zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia

zdravotnéhostavuaokremtohodôvodyžiadostisanetýkalipriamoprávnehozástupcunavrhovateľa,ale
jeho koncipienta, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie v konaní iba na pojednávaní dňa 14.2.2014
vo veci sp.zn.4C/606/2012 v zmysle § 16 ods.2 Zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii a plná moc na
zastupovanie na pojednávaní dňa 11.4.2014 pre koncipienta nebola zo strany právneho zástupcu
navrhovateľa doložená. Súd nemohol akceptovať žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie

pojednávania, pretože nie je možné túto žiadosť odôvodniť práceneschopnosťou zamestnanca
právneho zástupcu, pretože splnomocnenie na zastupovanie v konaní bolo podpísané navrhovateľom
preprávnehozástupcučižeadvokátaaibajehopráceneschopnosťbymohlabyťdôvodompreodročenie
pojednávania, ale takým dôvodom nemôže byť práceneschopnosť jeho zamestnanca. Na základe
uvedeného súd podľa § 101 ods.2 OSP pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporca sa pojednávania nezúčastnil, pričom sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v
jeho neprítomnosti a preto súd podľa § 101 ods.2 OSP pojednával v neprítomnosti odporcu.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, s exekučným spisom Okresného

súdu Nitra sp.zn.25Er/264/2010 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že v konaní vedenom
pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn.25Er/264/2010 bola dňa 23.4.2010 súdu doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej P. D.
pre vymoženie 375 eur s prísl. spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 8.3.2010 a exekučným
titulom, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn.SR 18557/09. Uznesením

č.k.25Er/264/2010-17 zo dňa 17.2.2011 vydaným vyššou súdnou úradníčkou bola žiadosť súdneho
exekútora JUDr.Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá .

Podľa § 3 ods.1 písm.d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.5.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods.2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle §
514/2003 Z.z. nie je dôvodný a preto ho súd zamietol . Samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať
jehopredbežnéprerokovaniespríslušnýmorgánomtedaMinisterstvomspravodlivostiSRajenesporné,
že navrhovateľ dňa 23.4.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu
odporcu nedoplnil, avšak samotné podanie týchto žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie
nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu
na súd napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.

Odporca vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému
pred dňom 23.4.2009, avšak v tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná až dňa 23.4.2010 a rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti bolo vydané až dňa 17.2.2011 a
preto navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho
nároku na náhradu škody a z toho dôvodu v konaní nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania

vznesenú odporcom.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej

lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a okrem toho navrhovateľ namietal vykonanie
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o poslednú námietku navrhovateľa a
tovykonanieúradnéhopostupubezsplneniazákonnýchpodmienok,takpodľanázorusúdutým,ževyšší
súdny úradník v exekučnom konaní skúmal exekučný titul a výsledkom tohto postupu bolo rozhodnutie,ktorýmzamietolžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie, nedošlokžiadnemunesprávnemu
úradnému postupu ani k porušeniu práv oprávneného, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v

súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez
návrhu, pričom môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nielen z procesného hľadiska (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.II.ÚS 499/2010) a
preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v návrhu
navrhovateľa.

Ďalším dôvodom namietaného nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd
nezistil žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu a dospel k záveru, že v konaní
sp.zn.25Er/264/2010 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku nároku
navrhovateľa na náhradu škody. Je pravdou, že podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31.5.2010 bol súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto
písomností so zákonom, tak do 15 dní od doručenia žiadosti bol povinný písomne poveriť exekútora,
aby vykonal exekúciu. Uvedená zákonná 15 dňová lehota však platí iba v prípade, ak skutočne zo strany
súdu je vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale v prípade zistenia rozporu žiadosti,

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadna lehota na vydanie zamietajúceho uznesenia nie je
ustanovená a preto je možné ďalší postup súdu skúmať iba z hľadiska časovej primeranosti a konania
bez zbytočných prieťahov. Uvedený logický výklad ustanovenia § 44 ods.2 EP vyplýva z toho, že pokiaľ
doklady predložené súdnym exekútorom nie sú v rozpore so zákonom, tak by pre exekučný súd nemal
byť problém vydať poverenie v lehote 15 dní, avšak pokiaľ súd zistí rozpor predložených písomností a

to hlavne exekučného titulu so zákonom, tak zamietajúce rozhodnutie nie je možné vydať v lehote 15
dní, nakoľko samotnému rozhodnutiu predchádza postup súdu, v rámci ktorého vyzýva, či už súdneho
exekútora, oprávneného alebo jeho právneho zástupcu na predloženie dokladov, na základe ktorých
došlo k vydaniu exekučného titulu a z hľadiska časovej náročnosti môže uvedený postup súdu trvať
aj niekoľko mesiacov a to hlavne vtedy, ak dožiadané subjekty na výzvu súdu nereagujú v stanovenej

lehote, prípadne je potrebné zo strany súdu žiadosti opakovať. Keďže ustanovenie § 44 ods.2 EP
v znení účinnom do 31.5.2010 obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje
lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, tak v zmysle § 9 ods.1
Zákona č.514/2003 Z.z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, keďže pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu lehotu

neustanovuje. Ztohodôvodunebolsplnenýzákladnýpredpoklad,abysúdmoholkonštatovaťnesprávny
úradný postup v exekučnom konaní, nakoľko pre také rozhodnutie, aké bolo vydané v skúmanom
exekučnom konaní zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Rozdielne názory na výklad ustanovenia §
44 ods.2 EP v znení účinnom do 31.5.2010 ako aj množiace sa exekučné konania na základe
rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc s prihliadnutím na potrebu ochrany spotrebiteľov si

následne uvedomil aj zákonodarca, pretože od 1.6.2011 bolo zmenené znenie § 44 ods.2 EP tak, že
lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/ pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo nezmenené s tým, že
pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota. Pokiaľ by aj
nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu pri výklade ust.§ 44 ods.2 EP s tým, že pre vydanie poverenia

ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia by mala platiť 15 dňová lehota, tak v tom prípade je
potrebné poukázať na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom
ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie
exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol

rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn.IV.ÚS 471/2012).

Podľa názoru súdu v preskúmavanom exekučnom konaní existovali objektívne okolností, pre ktoré
je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnej veci bolo vydané v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a to s poukazom na samotný postup súdu vyžadujúci zabezpečenie podkladov pre

vydanie rozhodnutia, pričom je potrebné posudzovať nielen tieto okolnosti, ale z hľadiska objektívneho
posúdenia aj to, aký bol v konkrétnom období nápad vecí a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci
exekučného oddelenia na príslušnom súde. Pri skúmaní, či vec bola prejednaná v primeranej lehote
a bez zbytočných prieťahov sa preveruje hlavne zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postupsúdu,pričomvtomtoprípadepokiaľideozložitosťvecijemožnékonštatovať,ženešloovecjednoduchú,
nakoľko súd musel skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom a to hlavne z dôvodu, že na strane
povinného bola fyzická osoba - spotrebiteľ a v rámci tohto skúmania sa súd musel oboznámiť so zmluvou

o úvere, obchodnými podmienkami ako aj dohodou o vyplnení zmenky a až po oboznámení sa s týmito
dokladmi mohol vo veci zákonne rozhodnúť. Pred samotným vydaním rozhodnutia súd postupoval
účelne, nakoľko sa potreboval oboznámiť s dokladmi, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul a
preto tento postup súdu, ktorý bol zakončený rozhodnutím vo veci samej, možno hodnotiť ako efektívny
a v súlade so zákonom. Pri skúmaní tohto postupu bola vzatá do úvahy aj skutočnosť, že na Okresný

súd Nitra v roku 2010 do oddelenia ER napadlo 14 879 vecí a v roku 2011 to bolo 21 196 vecí , z čoho
v roku 2010 od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. bolo 370 vecí a v roku 2011 230 vecí, pričom v uvedenom
obdobítietovecivybavovalo6vyššíchsúdnychúradníkovatedapritakomtonápadeniejeobjektívneani
možné, aby o veciach bolo rozhodované v krátkom časovom úseku a teda pokiaľ vo veciach skúmaných
v priebehu tohto súdneho konania rozhodla vyššia súdna úradníčka o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí určitého časového úseku, tak uvedenú dĺžku konania

nie je možné pri objektívnom zhodnotení považovať za nesprávny úradný postup z dôvodu nevydania
rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v exekučnej veci Okresného súdu Nitra
sp.zn.25Er/264/2010 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v

zákonom ustanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a keďže zo strany
navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak ako
je to už ustanovené v § 9 ods.2 Zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, tak súd návrh
navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol a keďže
základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, tak súd sa ďalej nemusel zaoberať

výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu, či táto je primeraná.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p., tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom

rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .