Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2T/7/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7004899938
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7004899938.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča, sudcov

JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Miroslava Osifa, v trestnej veci proti obžalovanému E. GOLIÁŠOVI,
pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku

( z. č. 140/1961 Zb.z. v znení neskorších predpisov) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.
decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 226 písm. b/ Tr. por. (zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) sa obžalovaný

E. D. Š , nar. XX. 5. XXXX v R., okres L., trvale

bytom v D., Na R. č. XX, súkromný

podnikateľ

o s l o b o d z u j e

spod skutkov 1,2, ktorých sa mal dopustiť tak, že

1. dňa 27. 12. 1996 ako konateľ spoločnosti J., s.r.o. D. v úmysle vylákať finančné prostriedky predložil
prostredníctvom A.. H. L. v pobočke Istrobanky, a.s. v F., na ul. H. č. 16 žiadosť o poskytnutie úveru

za účelom úhrady dodávky čierneho energetického uhlia pre tuzemských odberateľov, následne dňa
31. 1. 1997 uzatvoril s touto pobočkou Istrobanky, a. s. úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 20.000.000,- Sk, t.j. 663.878,37
eur na prefinancovanie pohľadávok voči R. elektrárňam, a. s. U. Y., odštepný závod, ktorý sa mohol
čerpať až pod predložení originálov faktúr vystavených spoločnosťou J., s.r.o. D. pre R. elektrárne, a.
s. U. Y., odštepný závod, za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia, pričom poskytnuté
úverové finančné prostriedky vo výške 1.700.000,- Sk, t.j. 56.429,66 eur čerpal ešte dňa 2. 5. 1997

bez predloženia faktúry a finančné úverové prostriedky vo výške 19.000.000,- Sk, t.j. 630.684,45 eur
čerpal dňa 6. 5. 1997 na základe fiktívnej faktúry č. XXX/XX/XX zo dňa 5. 5. 1997, dodávky uhlia pre
R. elektrárne, a. s. U. Y., odštepný závod v zmysle kúpnej zmluvy č. XXX/X-X/XXXX zo dňa 18. 12.
1996 nezrealizoval a vedomý si toho, že úver nebude môcť vrátiť, použil ho na splatenie iných svojich
záväzkov.2. v presne nezistený deň mesiaca február roku 1997 ako konateľ spoločnosti J., s.r.o. D. v úmysle
vylákať finančné prostriedky predložil prostredníctvom A.. H. L. v pobočke A., a.s. v F., na ul. H. č.
16, žiadosť o poskytnutie úveru za účelom úhrady dodávky čierneho energetického uhlia pre spoločnosť

V. V. A., a.s. Y., následne dňa 26. 3. 1997 uzatvoril s A., a.s. v jej sídle v L., na ul. Z. č. 1, úverovú
zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške
30.000.000,- Sk, t.j. 995.817,56 eur na prefinancovanie pohľadávok voči spoločnosti V. V. A., a.s Y.,
ktorý sa mohol čerpať až po predložení originálov faktúr vystavených spoločnosťou J., s.r.o. D. pre
spoločnosť V. V. A., a.s. Y. za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia, pričom poskytnuté

úverové finančné prostriedky vo výške 28.431.153,- Sk, t.j. 943.741,38 eur čerpal v dňoch 4. 4. 1997,
7. 4. 1997 a 8. 4. 1997 na základe fiktívnych faktúr č. 135/97 a 136/97 zo dňa 1. 4. 1997, dodávky uhlia
pre spoločnosť V. TRC. A., a.s.Y. v zmysle kúpnej zmluvy č. V. XX/XX zo dňa 5. 12. 1996 nezrealizoval
a vedomý si toho, že úver nebude môcť vrátiť použil ho na splatenie iných svojich záväzkov,

čím A., a.s. L. spôsobil celkovú škodu vo výške 49.131.153,- Sk, t.j. 1630855,50 eur,

ktoré boli právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase

spáchania činu,

lebo tieto skutky nie sú trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovné:

Obžalovaný E. D. spolu s G. J. spoločenskou zmluvou zo dňa 21. 9. XXXX založili spoločnosť s ručením
obmedzeným J. so sídlom v D.. Obžalovaný bol jediným konateľom v období roku XXXX - 1997 a okrem
iného predmetom činnosti spoločnosti bol aj obchod s uhlím. Spoločnosť dodávala uhlie predovšetkým
pre R. elektrárne, a.s. U. Y. a pre Y., a. s. F. prostredníctvom spoločnosti V. V. A., a.s. Y. (V., a.s.). V
roku 1996 uzatvoril obžalovaný za spoločnosť J., s.r.o. s U. Y. a spoločnosťou V., a.s. kúpne zmluvy na

dodávky a odber uhlia pre rok 1997.

Obžalovaný E. D. na hlavnom pojednávaní využil svojho zákonného práva nevypovedať, preto boli jeho
výpovede prečítané z prípravného konania.

Vo svojich výpovediach uviedol, že absolútne nespochybňuje svoje záväzky, ktoré mal vo vzťahu k
A., vyplývajúce z úverových zmlúv. Popísal, že v období rokoch 1996 - 1997 bol nedostatok uhlia a

dodávatelia vyžadovali platby vopred, často až do výšky 100 %. Z dôvodu, aby obstál na trhu, si podal
žiadosť o úver do A., a. s. F., kde ako účel uviedol „predplatba dodávateľom uhlia zo SNŠ.“ Na základe
žiadosti uzavrel dňa 31. 1. 1997 prvú úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX s pobočkou A., a.s.,
predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 20.000.000,- Sk na prefinancovanie
pohľadávok voči R. U. a.s., pričom úver sa mohol čerpať až po predložení originálov faktúr vystavených

spoločnosťou J., s.r.o. pre R. elektrárne za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia. Na
základe toho potom cestou predložených faktúr a príkazov z predmetného úveru čerpal financie. Okrem
iného predložil aj faktúry č. 35, 36 a 37/1997, ktoré boli vystavené spoločnosťou J. na dodávky uhlia
opatrené pečiatkou U. Y. a podpisom pracovníčky C. S., čo mu umožnilo realizovať platby vo výške
100.000,- USD, 10.000,- USD a 300.000,- USD v prospech zahraničných účtov, hoci nebolo dodané

také množstvo uhlia, ako bolo deklarované.Obžalovaný následne na základe žiadosti uzavrel druhú úverovú zmluvu s A., a.s. v L., pričom
predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 30.000.000,- Sk na prefinancovanie
pohľadávok voči spoločnosti V., a.s. Aj tento úver sa mohol čerpať po predložení originálu faktúr

vystavených J., s.r.o. pre spoločnosť V., a.s. za uskutočnené dodávky uhlia. Obžalovaný čerpal
prostriedky z tohto úveru na základe faktúr č. 135/97 a 136/97 zo dňa 1. 4. 1997 a následne na základe
príkazov na úhradu. Dodávky uhlia pre spoločnosť V., a.s. však neboli zrealizované v takej výške, ako
to bolo uvedené vo faktúrach č. 135/97 a 136/97.

Obžalovaný E. D. na svoju obhajobu uviedol, že nikdy nemal úmysel pri podpisovaní úverovej zmluvy

nedodržať jej podmienky, resp. sa obohatiť na úkor iného. Vo svojich výpovediach z prípravného konania
podrobne popísal, ako ťažko sa podnikalo v danej oblasti, hlavne s bývalými štátmi SNŠ. Popísal
podrobnespoluprácusW.V.,ktorýmuzabezpečilfaktúryzTTI,a.s.Uviedol,že jednoznačnedeklaroval
svoj úmysel v žiadosti o poskytnutie úveru, kde uviedol, že úver potrebuje na predplatby dodávateľov
uhliazoSNŠ.Dodávateliauhliatotižvyžadovaliplatbyvopred,pretotietofaktúry,ktorévystavilapredložil
A. boli ako zálohové, aby mohol získať peniaze a tak zaplatiť za uhlie. Poukázal na to, že partneri na

Ukrajine a v Rusku neboli vždy spoľahliví, tak ako v minulosti, často dochádzalo k zmenám vlastníkov a
noví vlastníci nerešpektovali staré záväzky. Stalo sa, že uhlie nedostal vôbec, resp. nie v požadovanom
množstve. Za uhlie dokonca bol nútený platiť aj bártrovým obchodom, napr. dodaním obuvi, strojov a
podobne, za čo mal dostať uhlie. Nikdy v minulosti, keď začal s uhlím obchodovať, také problémy neboli,
ako v rokoch 1996 a 1997. Urobil všetko podľa svojho vedomia a svedomia, aby nepriaznivú situáciu

vo vzťahu k čerpaniam úverov zvrátil, čo sa mu však úplne nepodarilo. Dovoz uhlia zabezpečoval v
minulosti cestou K. J. a od roku 1996 mu bol partnerom W. V.. Spolupráca s W. V. nebola ideálna a bola
na hrane zákona, na políciu však nešiel, lebo sa bál o zdravie svojej rodiny.

Svedkyňa E.. G. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že účelom úveru, ktorý bol poskytnutý
obžalovanému bolo to, aby mohol nakúpiť uhlie a toto predať Elektrárňam. Elektrárne pristúpili ako

poddlžník a obžalovaný mal dodať uhlie Elektrárňam a tie mali zaplatiť na účet do A.. K tomu sa zaviazali,
avšak k tomuto nedošlo, lebo platby poukázali do iných bánk alebo ústavov.

Svedkyňa prehlásila, že si už presne nepamätá, či tieto faktúry boli myslené ako zálohové, aby bola
možná realizácia platby zo strany Istrobanky.

Uviedla, že prvý úver, ktorý bol obžalovanému poskytnutý bol zrealizovaný na základe predplatieb a

dopadlo to normálne dobre (č.l. 1962). Obžalovaný bol totiž považovaný za dobrého klienta, preto mu
bol poskytnutý aj druhý úver, pričom sa domnieva, že z druhého úveru peniaze poskytnuté boli použité
na dokončenie hotela v L.. Potvrdila, že jednali aj s Elektrárňami, lebo porušili dohodu v tom, že peniaze
neposlali do Istrobanky, ale na účet do iných bánk.

Svedkyňa ďalej potvrdila, že obžalovaný, keď nebol schopný riadne splácať úver, bol ochotný vždy

jednať, komunikovať s A., nachádzať nové riešenia, a preto poskytol aj zábezpeky, ktoré boli aj písomne
zrealizované ako dodatky k úverovej zmluve.

Svedkyňa okrem iného už v prípravnom konaní v mene poškodenej A., a. s. vyhlásila, že žiadnu náhradu
škody si neuplatňuje, lebo ešte v roku 1999 boli predmetné pohľadávky postúpené na ďalšie subjekty
za odplatu.

Svedok E. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného nepozná, nestretol sa s ním a so
spoločnosťou J., s.r.o. sa kontaktoval cez A.. L.. Pripustil, že obžalovanému mohlo byť A. v minulosti
poskytnutých viac úverov, ktoré vždy riadne splatil. Ďalej uviedol, že zo strany A. nekontrolovali dodávky
uhlia do U., lebo s tým nemali v tej dobe žiadne skúsenosti. V prípravnom konaní navyše uviedol, že prvé
čerpanie úveru obžalovaným sa im nevrátilo z účtov slovenských Elektrární, ale z iných účtov, ktorých

majiteľov nepozná.Svedok A.. E. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného E. D. pozná, lebo vlastnil J., s.r.o.
Bol dlhoročným dodávateľom uhlia pre U. Y.. Pozná ho ako zodpovedného partnera, ktorý si vždy svoje
záväzky plnil a bola to práve firma J., s.r.o. ktorá často krát U. Y. pomohla v núdzových situáciách, keď

bolo málo uhlia.

Obchod s uhlím s partnermi z N., resp. z K. sa stal komplikovanou záležitosťou. Potvrdil, že firmy,
ktoré predávali uhlie začali vyžadovať predplatbu a dodávky neboli viazané. Samotné Elektrárne mali
problémypriuzatváraníkontraktovstým,žeuzatvorenýkontraktsazdôvoduzmenymajiteľanaUkrajine
nezrealizoval.

Potvrdil výpoveď svedkyne E.. R., že mali jednania s A. a že úhrady, ktoré mali byť adresované do A.,

boli zaslané na iné účty z dôvodu, že v Slovenských elektrárňach boli v tom čase komplikované pomery.
Menil sa systém riadenia cez výpočtovú techniku a zavádzalo sa tzv. selektívne uhrádzanie financovania
za výkony jednotlivých dodávateľov. Pokyny na úhradu faktúr mohol dávať aj radový zamestnanec
finančného odboru. Do dôchodku odišiel na jar v roku 1999.

Svedkyňa A.. D. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od 1. 4. 2007 v A., a. s. nepracuje. Pri uzatváraní

úverov jednala s A.. H. L., ktorý bol zástupca firmy J., s.r.o. a mal na to splnomocnenie. Pri vybavovaní
úverov pre firmu J. sa vždy postupovalo štandardným spôsobom a boli dodržané všetky smernice, ktoré
na to A. mala vypracované. Na hlavnom pojednávaní si už nevedela spomenúť, v akom rozsahu bol
čerpaný úverový rámec a v akom rozsahu bol splatený. Potvrdila, že boli jednania s obžalovaným a A.,
a.s. ktoré mali smerovať k splateniu úverov, avšak prítomná pri nich nebola. Mala vedomosť, že úvery zo

strany A. boli zabezpečené v zmysle predpisov. S obžalovaným E. D. osobne nerokovala a oprávnenosť
fakturácií u R. elektrární, a. s. Y. nepreverovala.

Svedok C. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v súčasnej dobe pre TTI, a.s. nepracuje a nevedel
uviesť, kto bol v tom čase štatutárom, resp. majiteľom predmetnej firmy v Z.. Osobu B. J. osobne poznal,
lebo prišiel pracovať na jeho miesto, t.j. bol jeho predchodcom. Nevedel sa vyjadriť, prečo neboli faktúry

č. 135/97 a 136/97 zaevidované. Či existovali nejaké doklady, napr. prepravné listy k predmetným
faktúram nevedel a uviedol, že sa to už ani nedá zistiť, lebo v súčasnej dobe neexistujú. Prehlásil, že
podpis na faktúre z č.l. 335 nie je jeho, je iba napodobeninou. Nikdy v rámci vyšetrovania nikto od neho,
aby poskytol vzorový podpis nežiadal. Prehlásil, že predmetnú faktúru a svoj podpis na nej spochybňoval
už pri svojich prvotných výsluchoch a nevedel si vysvetliť, prečo táto skutočnosť v zápisniciach pri jeho

výsluchu uvedená nebola.

Svedok ďalej potvrdil, že firma J., s.r.o. bola dobrým obchodným partnerom, s ktorým žiadne problémy
nikdy nemali. Priamym nadriadeným v spoločnosti mu bol B. J.. Svedok potvrdil, že obžalovaný, keď
dojednával zmluvy v sídle TTI, a.s., tak B. J. bol v kancelárii, lebo B. J. bol riaditeľom pobočky a svedok
Y. zamestnancom.

Svedkyňa A.. H. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nikdy nepísala žiadny lístoček, ktorého
obsahom by malo byť, že svedkyňa S. mala podpísať faktúry č. 35, 36 a 37 z roku 1997. Nevedela
si vysvetliť, prečo svedkyňa S. tvrdila opak. Uviedla, že v U. Y. sa postupovalo prísne podľa smerníc
a faktúry č. 35, 36. 37 z roku 1997 zrejme neboli zaevidované iba z toho dôvodu, že museli dôjsť ku
konkrétnej referentke, ktorej úlohou bolo potom tieto faktúry dať zaevidovať. Podľa jej názoru svedkyňa

S. tieto faktúry zaevidovať na ekonomický úsek nedala.

Svedkyňa jednoznačne prehlásila, že U. Y. dňa 3. 2. 1997 urobili preto písomné vyhlásenie o pristúpení
dlhu J., s.r.o. voči A., lebo U. Y. mala v tom čase finančné problémy, bolo málo uhlia a bolo to pre U.
výhodné. Nemala vedomosť o tom, prečo firma J., s.r.o. nedodala dohodnuté objemy čierneho uhlia,
mali viac obchodných dodávateľov z dôvodu, že trh s uhlím bola neistá záležitosť, hlavne čo sa týkalo vo

vzťahu k Ukrajine. Vo vzťahu k svedkyni S. neboli vyvedené žiadne trestné , resp. disciplinárne postihy
za nezaevidovanie faktúr.Svedkyňa potvrdila, že faktúry, ktoré obžalovaný predkladal Elektrárňam Y. mohli byť ako zálohové
faktúry a neboli určené na preplatenie. Tieto faktúry sa takýmto spôsobom vystavovali preto, lebo bolo
málo uhlia a bolo treba platiť dopredu a z toho dôvodu obžalovaný bral aj úver (č.l. 1185).

Svedok A.. H. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná ešte z času, keď pracoval
v A. a neskôr, keď z Istrobanky odišiel, mu pomáhal na základe splnomocnenia.

Potvrdil, že vo vzťahu k dôveryhodnosti firmy J., s. r.o. nebol podstatný jeho názor, ale k udeleniu úveru
predchádzala mašinéria vo forme finančnej a nefinančnej analýzy a na záver rozhodol úverový výbor.
T. z., že ak bol subjektu poskytnutý úver, tento musel splniť prísne kritériá, ktoré banka v tom čase
vyžadovala. Mal vedomosť aj o tom, že obžalovaný poskytol A. aj nejaké návrhy ohľadom zabezpečenia

poskytnutého úveru.

Svedkyňa C. Olšavská na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v minulosti sa niekedy stalo, že dostala
na nejakom lístočku pokyn od svojich nadriadených. Nepamätala si na situáciu, či faktúry č. 35, 36,
37 a 202 z roku XXXX zaevidovala. Nepamätala sa ani na to, aké to boli faktúry, či originály, resp.
kópie. Nikto jej takýto postup zo strany zamestnávateľa nikdy nevytkol a nebola za to postihnutá. Pracuje

tam doposiaľ. Nevedela rozoznať, ktorá faktúra je faktúra na preplatenie a ktorá je zálohovou faktúrou.
Faktúry k nej sa mali dostať až z ekonomického úseku, kde sa mali dostať cez podateľňu. V prípravnom
konaní uviedla, že dostala na lístočku pokyn, na základe ktorého podpísala všetky štyri faktúry a opatrila
ich odtlačkom pečiatky SE Y..

SvedkyňaC.Z.nahlavnompojednávanívypovedala,žeW.V.bolN.žijúcivJ.vF..Boltovysokýmohutný

chlap, ktorý pôsobil veľmi prísne a direktívne. Y. si, aby mu pracovníci firmy všetko hovorili, dokonca i
to, kde sa obžalovaný pohybuje a podobne. J., že obžalovaný mal problémy s W. V., s ktorým do firmy
občas prišiel aj nejaký človek, ktorý pôsobil ako jeho ochrankár. Pripustila, že bol vo firme prítomný W.
V., keď vystavila faktúry pre Elektráreň Y..

Svedok A.. H. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spoznal sa s W. V., ktorý sa sprvoti javil ako

inteligentný a normálny človek, profesne to bol lekár stomatológ, avšak pri spolupráci pri podnikaní s
ním nastali problémy. Začal dostávať výhražné telefonáty od rusky hovoriacich ľudí, čo predtým, keď
V. nepoznal, sa mu to nestalo. Došlo to tak ďaleko, že mu vybuchol jeden granát pred vchodovými
dverami do domu a druhý v garáži. Túto skutočnosť nahlásil aj na políciu, avšak o výsledku vyšetrovania
upovedomený nebol. Dostalo sa mu aj ochrany, lebo sa bál o členov svojej rodiny.

Obžalovaného osobne poznal, ako normálneho seriózneho podnikateľa, mali dokonca aj spoločnú firmu,
kde platili topánkami, avšak N. sa k podnikaniu neskôr začali správať neseriózne, robiť obštrukcie s
platbami, preto prestal podnikať a firma skrachovala. Uviedol, že W. V. bol podľa neho nebezpečným
človekom, ktorý musel mať kontakty na N. a z toho profitoval. Ak človek nepracoval podľa ich podmienok,
tak dochádzalo k rôznym vyhrážkam, varovaniam a vie, že aj obžalovaný D. mal obdobné problémy.

Svedok potvrdil, že W. V. zoznámil s obžalovaným, lebo vedel, že J., s.r.o. je dobrá firma a mohli by
spoločne podnikať.

Svedkyňa X. Tokárova na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná hlavne cez jej
neb. Manžela W. Tokára, ktorý zomrel dňa 30. 11. 2000. Obžalovaný sa spolu s jej nebohým manželom
zaoberali nákupom a predajom uhlia, ktoré mali nakupovať na Ukrajine a predávať na Slovensku.

Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že má vedomosť o tom, že obžalovaný v minulosti previedol peniaze
za uhlie na Ukrajinu, avšak tovar nedostal. Problémy s obchodovaním so štátmi SNŠ vyplývali hlavne
z toho, že i keď zaplatili za uhlie, dodávka buď meškala alebo nedošla. Nevedela, odkiaľ obžalovanýzabezpečoval peniaze na platbu. Jej nebohý manžel mal partnera, cez ktorého zabezpečoval uhlie z
Ukrajiny, pričom počula, že asi tri roky po smrti jej manžela, tohto obchodného partnera z Ukrajiny
zastrelili. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej manželovi diagnostikovali vážnu chorobu, na základe ktorej sa

zmenilo jeho správanie, stal sa arogantný, nepríjemný. Vedela od manžela, že niekto hodil granáty do
nehnuteľnosti svedka H. a vo dvore obžalovaného sa našli náboje. Taktiež z telefonických rozhovorov
jej manžela vedela, že pri obchodovaní s uhlím im vznikol veľký dlh.

Výpovede svedkov A.. J. H., A.. J. F., K. J., G. J., A.. J. O., A.. H. J., A.. E. L., A.. E. O., Y. R., A.. J. K.,
A.. H. Y., A.. H. F., A.. Z. V., A.. H. Y., A. Šimonoviča nemali zásadný a podstatný význam vo vzťahu k

dokazovaným skutkom, preto boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného na hlavnom pojednávaní
prečítané.

Z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, ktorá bola uzavretá dňa 31. 1. 1997 medzi A., a. s. L.,
zastúpená pobočkou F. a J., s.r.o. D. bolo okrem iných náležitostí uvedené, že predmetom je poskytnutie
úverunazákladepísomnejžiadostiklienta,ktorousazaväzujeposkytnúťklientovikontokorentnýúverna
prefinancovanie pohľadávok voči SE a.s. U. Y. vo výške 20.000.000,- Sk. Čerpanie sa má uskutočňovať

na základe predkladania originálov faktúr vystavených spoločnosťou J. pre U. Y. za uskutočnené
dodávky čierneho energetického uhlia podľa kúpnej zmluvy č. XXX/X-X/XX zo dňa 18. 12. 1996, pričom
uvoľnené finančné prostriedky budú zodpovedať výške 95 % hodnoty predloženej faktúry. Čerpanie
úverových prostriedkov bolo podmienené predložením originálu kúpnej zmluvy, uzatvorením zmluvy o
postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou J., s.r.o. a A. a.s., predložením vyhlásenia poddlžníka SE,

a.s. U. Y., zúčtovaním poplatku z kontokorentného účtu, predkladaním originál faktúr za uskutočnené
dodávky čierneho uhlia a predložením vlastnej bianko zmenky vystavenej spoločnosťou J..

Zaručenie úveru bolo pojednané v článku VI., kde sa klient zaviazal zaručiť návratnosť úveru zmluvou
o postúpení pohľadávok č. X/XX/XX zo dňa 31. 1. 1997 uzatvorenou medzi J., s.r.o. a A. a.s., ako
postupníkom, predmetom ktorej sú pohľadávky vo výške 64.500.000,- Sk, vyhlásením poddlžníka SE

a.s. U. Y., že berie na vedomie postúpenie pohľadávok a že bude platby vyplývajúce z postúpených
pohľadávok smerovať výlučne na kontokorentný účet spoločnosti J. ,s.r.o. vedený v A..

Následne bol dohodnutý dodatok č. 1 k úverovej zmluve dňa 25. 2. XXXX, kde v článku VI. sa
bod 1 dopĺňal o zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 vlastníka
H., spoločnosť s r.o. L., hotel L., H. v časti C listu vlastníctva XXXX v prospech A. v súlade so

zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľností ZN XX/XXXX KE, uzatvorenou medzi A., ako
záložným veriteľom a spoločnosťou H. L., hotel L., H., ako záložcom. Predmetom záložného práva sú
nehnuteľností vrátane pozemkov.

Dodatok č. 2 k predmetnej úverovej zmluve bol podpísaný dňa 29. 5. XXXX, kde bola úverová zmluva
zo dňa 31. 1. XXXX doplnená v článku 4 splácanie úveru a v článku 7 ostatné podmienky.

Kúpna zmluva č. XXX/X-X/XX uzavretá medzi predávajúcim J., s.r.o. a kupujúcim R. U. a.s. U. Y. zo dňa
18. 12. 1996 pojednáva o tom, že predmetom je predaj a nákup čierneho energetického uhlia v období
od 1. 1. XXXX do 30. 6. 1997 v množstve 50 tisíc ton. V predmetnej zmluve bol dohodnutý dodatok č.
1 zo dňa 16. 4. 1997 a dodatok č. 2 zo dňa 17. 6. XXXX, ktorým sa menil článok 1, bod 2 a článok 2
bod 1 predmetnej zmluvy.

Na č.l. 87 je zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XX/XXX zo dňa 31. 1. XXXX uzavretá medzi A., a. s.
F. ako postupníkom a na druhej strane J., s.r.o. D. ako postupcom. Predmetom zmluvy je postúpenie
pohľadávok postupcu na postupníka uvedené v článku III, pričom účelom tejto zmluvy je postúpiť
pohľadávky v prospech postupníka na zabezpečenie pohľadávky postupníka vyplývajúce z úverovej
zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX uzatvorená medzi postupníkom na jednej strane a postupcom na

druhej strane dňa 31. 1. XXXX.Z vyhlásenia U. Y. č.l. 89 je zrejmé, že U. Y. sa zaväzujú uhrádzať za dodávky čierneho energetického
uhlia vrátane zálohových platieb na účet XXXXX-XXXXXX/XXXX vedený v A., a. s. F.. Bez akýchkoľvek
námietok a podmienok vykoná úhradu postúpených pohľadávok priamo v prospech A..

Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola uzavretá medzi A., a.s. a J., s.r.o. dňa
26. 3. XXXX vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie úveru na základe písomnej žiadosti klienta,
kde sa A. zaväzuje poskytnúť klientovi krátkodobý kontokorentný úver na prefinancovanie pohľadávok
voči V. V. A., a.s. Y. Z. vo výške 30.000.000,- Sk. Podmienky úveru vrátane dodatkov sú totožné s
úverom zo dňa 31. 1. XXXX.

Dňa 26. 3. XXXX uzatvorila A., a. s. L. ako postupník so spoločnosťou J. ,s.r.o. ako postupcom zmluvu

o postúpení pohľadávok č. XX/XX/XXX, účelom bolo postúpiť pohľadávky označené III. tejto zmluvy
v prospech postupníka, vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX uzatvorenej medzi
postupníkom na jednej strane a postupcom na druhej strane dňa 26. 3. XXXX.

Z kúpnej zmluvy č. V. XX/XX zo dňa 5. 12. XXXX (č.l. 330) je zrejmé, že bola uzavretá medzi V. V.
A., a.s. Y. ako kupujúcim a J., s.r.o. D. ako predávajúcim a predmetom zmluvy bolo predať a dodať

kupujúcemu čierne energetické uhlie v množstve 80 tisíc ton.

Obžalovaný E. D. je v mieste bydliska Mestským úradom v D. hodnotený ako občan, ktorý sa na
verejnosti správa slušne, nebol riešený v priestupkovom konaní, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok,
je ženatý a má dve dospelé dcéry. Z odpisu registra trestov súd zistil, že pred Okresným súdom R. pod
sp. zn. 1 T XX/XX bol rozhodnutím zo dňa 22. 10. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. 10. XXXX

schválený zmier. Inak trestaný nebol.

Krajský súd zároveň sa oboznámil a prebral na hlavnom pojednávaní aj všetky ostatné písomné dôkazy,
ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, ktoré však pre rozsiahlosť v tejto časti rozsudku nespomínam.

Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom
konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa§2ods.12Tr.por.prirozhodovanínahlavnompojednávaní,akoajnaverejnomaleboneverejnom
zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

Na základe takto vykonaného rozsiahleho dokazovania pred súdom a po vyhodnotení každého dôkazu
jednotlivo a všetkých dôkazoch vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že obžalovaný E. D. svojím

konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného
v čase spáchania skutku.

Trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku sa dopustil
ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo
využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.Podľa článku 17 ods. 2 veta druhá Ústavy SR nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť
dodržať zmluvný záväzok. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z

právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z
iných skutočností uvedených v zákone.

V prípade záväzkových vzťahov je potrebné veľmi pozorne rozlišovať neplnenie alebo porušenie
zmluvnej povinnosti, ktoré nemajú za následok vznik škody a uspokojujú sa zákonnými prostriedkami.
Obzvlášť je to dôležité pri tých záväzkových vzťahoch, ktoré sú zabezpečené niektorou formou ručenia.

Škodou sa všeobecne rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Táto ujma môže mať buď

podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného alebo podobu ušlého zisku.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa pre účely trestného práva škodou rozumie reálny úbytok na majetku
poškodeného - skutočná škoda spôsobená trestným činom a vyjadriteľná v peniazoch.

V rámci dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, aby obžalovaný E. D. v rámci obidvoch skutkov
mal v úmysle v čase uzatvorenia zmluvy vylákať finančné prostriedky prostredníctvom fiktívnych faktúr s

vedomím, že úver nebude môcť splatiť. V neprospech obžalovaného v tomto smere formálne vystupuje
ako dôkaz úverová zmluva a predložené faktúry.

Konanie obžalovaného E. D. na prvý pohľad vykazuje znaky podvodného konania v tom, že
nepostupoval presne podľa zmluvy a mal predložiť „fiktívne faktúry“, avšak po vyhodnotení všetkých
skutočností i prípadu je možné konštatovať opak.

Konaním obžalovaného E. D. nebola naplnená objektívna stránka trestného činu podvodu. Tento totiž
nemal v úmysle poškodeného uviesť do omylu ani ohľadom účelu, či podmienok poskytnutia úveru, ani
ohľadom podmienok jeho čerpania. Obžalovaný totiž vo svojej žiadosti o poskytnutie úveru jednoznačne
deklaroval, že úver potrebuje na predplatbu pre dodávateľov uhlia zo R.. Je logické, že obžalovaný
nemohol nakúpiť uhlie na Ukrajine, resp. v Rusku, ak by nebol mal peniaze, pričom peniaze z úveru by

bol dostal až vtedy, ak by bol uhlie zakúpil. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že faktúry, ktoré obžaloba
považovala za fiktívne, boli faktúry tzv. „zálohové“.

Je potrebné uviesť, že rozpor medzi účelom, na ktorý obžalovaný žiadal poskytnutie finančných
prostriedkov a účelom formálne deklarovaným II. predmetných úverových zmlúv je potrebné vykladať
v súlade so skutočnou vôľou účastníkov týchto zmlúv, ako i reálnosťou dohodnutého plnenia.

O skutočnosti, že poškodený, v danom prípade A., a. s. s týmto súhlasila, jednoznačne svedčí výpoveď
zástupkyneE..G.R.,ktoránahlavnompojednávanípotvrdila,žeA.malavedomostiotom,žeposkytnuté
faktúry sú tzv. „zálohové“. O tom, že faktúry boli zálohové, potvrdili aj pracovníčky R. elektrárni, a.s. Y.. Z
uvedeného je logické, že obžalovaný reálne mohol predkladať banke iba zálohové faktúry a nie faktúry
za zrealizované dodávky uhlia. Toto bolo technicky nemožné.

Nesporne bolo v konaní preukázané, že obžalovaný E. D. už v predchádzajúcich rokoch obchodoval s
uhlím, bral úvery, bol veľmi dôveryhodným partnerom, ako pre dodávateľov, odberateľov i pre bankový
rezort. Jednoznačne to potvrdila E.. G. R., ako i riaditeľ U. Y. A.. E. F..

Pri dojednávaní poskytnutých úverov A. svedkovia, t.j. pracovníci A. vypovedali, že úver bol poskytnutý
spoločnosti J., s.r.o., štandardným spôsobom, t.z., že obžalovaný v mene svojej firmy cestou A.. L.

predložil všetky požadované doklady pre A., a. s., kde zasadala úverová komisia a po zhodnotení
všetkých okolností v prospech i v neprospech spoločnosti odsúhlasili poskytnutie úveru č. 1 a neskôr i
úveru č. 2. Ani pri tomto procese nebola zistená žiadna podvodná činnosť, ktorú by obžalovaný mohol
vyvíjať, t.j. aby predložil fingované doklady, na základe ktorých by mu bol neprávom pridelený úver.Je potrebné poukázať ako na veľmi dôležitú a podstatnú skutočnosť, že úvery č. 1 a 2, ktoré boli
poskytnuté spoločnosti J., s.r.o. obsahovali aj v zmysle dodatkov č. 1 a 2 zabezpečovacie prvky, ktoré
boli splnené zo strany spoločnosti J., s.r.o., konkrétne zmluvou o postúpení pohľadávok, vyhlásením

poddlžníka SE a.s. U. Y., bianko zmenkou, ako aj zriadením záložného práva v spoluvlastníckom
podiele 1 vlastníka H., spol. s r.o. L. hotela L.. Tento posledný zabezpečovací prvok, zriadenie záložného
práva sa nepodarilo obžalovanému zrealizovať z objektívnych príčin, keďže nebol spoluvlastníkom celej
nehnuteľnosti, iba jednej polovice, preto okresný úrad takýto vklad nepovolil.

Obžalovaný v snahe poskytnúť záruky za prevzatý úver založil aj firmu J. V., s.r.o., ktorá pristúpila k
záväzku firmy J. s.r.o. a urobil to jedine z toho dôvodu, že mal záujem vysporiadať záväzok vo vzťahu

k A..

Na základe týchto skutočností je evidentné, že poškodená organizácia A., a. s. mala dostatočné záruky
zo strany poškodeného na zabezpečenie úveru, a preto úver firme J., s.r.o. poskytla. Poškodená
strana v prípade zistenia vád pri dodržiavaní obsahu úverovej zmluvy mohla pristúpiť k realizácii
zabezpečovacích prostriedkov. Zabezpečovacie prostriedky úverovej zmluvy boli štandardné v zmysle

platných smerníc pre poskytovanie úveru A., a.s.

Práve opačne, postup poškodenej A., a.s. bol vcelku neštandardný, lebo sa nedomáhala v prípade
zistenia vád plnenia zo strany obžalovaného nápravy riadnym zákonným spôsobom, ale po zistení, že
spoločnosť J., s.r.o., zastúpená obžalovaným nie je schopná splácať riadne poskytnuté úvery, urobila
oznámenie o trestnom čine a postúpila svoje pohľadávky na tretie osoby za úhradu. Z tohto titulu si A.,

a. s. neuplatňovala v konaní ani žiadnu náhradu škody.

Krajský súd sa nestotožnil ani s tvrdením prokurátora, že obžalovaný E. D. spôsobil poškodenej A., a.
s. L. celkovú škodu v sume 49.131.153 Sk.

Zo správy poškodenej organizácie A., a. s. (č.l. 1654) je zistiteľné, že:

1.Prvé čerpanie kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX) sa uskutočnilo dňa 4. 2. XXXX vo

výške 5.450.000,- Sk na základe príkazu na úhradu klienta v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Ďalšie čerpanie bolo na základe predložených faktúr a platobných príkazov do zahraničia nasledovne:

5. 2. XXXX

- J. V. M. Ltd. vo výške 100.000,- USD

- V. F. MG vo výške 10.000,- USD

- S. A.. Vo výške 300.000,- USD

7. 2. XXXX

- XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 209.600,- Sk

Druhé čerpanie kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX-XXXX) sa uskutočnilo na základe príkazov
na úhradu klienta nasledovne:

2.5. 1997- XXXXX-XXX/XXXX vo výške 1.700.000,- Sk

7. X.XXXX

- XXXXXXX-XXX/XXXX vo výške 2.300.000,- Sk

- XXXXX-XXX/XXXX vo výške 8.723.587,- Sk

- XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 2.830.359,20 Sk

- XXXXXXXX/XXXX vo výške 76.821,80 Sk

- XXXXX-XXX/XXXX vo výške 2.469.232,- Sk

- XXXXXX-XXX/XXXX vo výške 2.600.000,- Sk

Čerpanie kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX) sa uskutočnilo dňa 1. 4. XXXX vo výške

20.000.000,- Sk na základe príkazu na úhradu klienta v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalšie
čerpanie bolo dňa 7. 4. XXXX na základe predložených faktúr a platobných príkazov do zahraničia
nasledovne:

- H. vo výške 3.096,18 USD

- S. Inc. vo výške 78.606,50 USD

- F. vo výške 14.870,- USD

- J. V. M. Ltd. vo výške 70.000,- USD

- Z. A.. Z.. Vo výške 32.500,- USD

- C. R. M. vo výške 25.000,- USD

- S. S. 20.000,- USD

2. Prvé splatenie kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX) sa uskutočnilo nasledovne:

XX.X.XXXX - 3.200.721,90 Sk

- 10.595.442,- Sk

XX.X.XXXX - 1.320.000,- Sk

- 1.385.519,70 Sk

X.X.XXXX - 5.000.000,- Sk

- 1.700.000,- Sk

K ďalšiemu splateniu kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX), úrokov a poplatkov zo strany
klienta nedošlo.

K splateniu kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX), úrokov a poplatkov zo strany klienta

nedošlo.3.Faktúrypredloženéspol.J.,s.r.o.D.,nazákladektorýchdošlokčerpaniuúverov,malivšetkynáležitosti
oprávňujúce zodpovedných zamestnancov uvoľniť čerpanie predmetných úverov.

4.Úverové účty č. XXXXX-XXXXXX/XXXX a č. XXXXX-XXXXXX/XXXX sú kontokorentné úvery, t.z., že

klient do konečnej doby splatnosti úveru môže priebežne splácať i čerpať úvery do maximálnej výšky
úveru. Z toho dôvodu klient nečerpal úver vo výške 40.000.000,- Sk, ale iba 20.000.000,- Sk.

Z uvedeného vyplýva, že samotná poškodená A., a. s. vnímala, že prvý úver č. XXXXX-XXXXXX/XXXX
bol spoločnosťou J., s.r.o. uhradený. Nie je na mieste preto kriminalizovať konanie obžalovaného, keď
samotná poškodená organizácia jeho konanie takto nevnímala.

Podľa názoru krajského súdu nie je dôležité, z akých prostriedkov boli peniaze na úver č. 1 na jeho účet

zložené spoločnosťou J., s.r.o. I v súčasnej dobe medzi podnikateľskými subjektmi i medzi občanmi a
bankovými inštitúciami je bežným javom, že pri nesplácaniach poskytovaného úveru, resp. úverov sa
situácia rieši tak, že banka poskytne subjektu ďalší úver, na základe ktorých sa predchádzajúce úvery
vyplatia a zostane na splácanie iba jeden úver, resp. sa všetky úvery zlúčia prostredníctvom nového
úveru.

Dokazovaním bolo nesporne zistené, že obžalovaný E. D. s poškodenou organizáciou vždy na jej
požiadanie jednal, neskrýval sa, nevyhýbal sa, bol ústretový a spoločne hľadali riešenia, ako odvrátiť
nemožnosť splácanie úveru.

V zmysle ustálenej judikovanej praxe, je vylúčená existencia úmyslu v konaní páchateľa v situácii, keď
splatnosť pohľadávky veriteľa je zabezpečená zabezpečovanými prostriedkami. Taktiež tvrdenie, že

obžalovaný použil peniaze z poskytnutých úverov na financovanie hotela L. sú v rovine hypotetickej.

Je potrebné poukázať na zložitú situáciu v danom období, keď došlo k politickým zmenám nielen v
Európe, ale aj v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu. Obchody a obchodné vzťahy, ktoré vznikali medzi
partnermi z Ukrajiny a Ruska, boli často krát neštandardné a preto si vyžadovali aj neštandardné
postupy zo strany objednávateľov. Táto skutočnosť bola jednoznačne dokázaná výpoveďou samotného

obžalovaného E. D., A.. E. F., ktorý ako riaditeľ U. túto skutočnosť sám na základe osobných skúseností
potvrdil, taktiež výpoveďou A.. H. a svedkyne V.. Osoby typu W. V. sa v obchodných vzťahoch medzi
našimi spoločnosťami a partnermi na N., resp. K. vyskytovali veľmi často.

Taktiež nebolo preukázané, aby obžalovaný E. D. zabezpečil prevod peňazí z účtu SE, a. s. Y. na iné
účty, než mal. K. SE a.s. Y. A.. E. F. sám potvrdil, že bolo to bez pričinenia obžalovaného, že platby

neboli zaslané na účet A., ale na iné účty, lebo situácia v U. bola taká, že sa jednalo o tzv. selektívne
platby, s čím on, ako riaditeľ nesúhlasil, avšak nemohol tomu zabrániť.

Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný nemal v úmysle uviesť peňažný ústav do omylu, ani
ohľadom účelu, lebo konal s vedomím poškodenej A., a.s., resp. podmienok poskytnutia úveru pri
uzatváraní úverovej zmluvy a nebolo preukázané ani to, že by nemal v úmysle pri podpisovaní úveru

tieto prostriedky vrátiť.

Krajský súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, aby obžalovaný E. D. naplnil skutkovú stránku
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku po stránke
subjektívnej ani objektívnej. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného nedosahovala úroveň
nebezpečnosti vyžadujúcu sa pre trestný čin.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 226 písm. b/ Tr. por. oslobodil
obžalovaného Jozefa Goliáša zo skutkov č. 1 a 2, právne kvalifikovaných ako trestný čin podľa § 250
ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania činu, lebo predmetné skutky nie sú trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8/osem/ dní

odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky

v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.