Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/550/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204467
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4115204467.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, zastúpený
Mgr. Oľgou Bošnákovou, advokátkou so sídlom Nitra, Na Hôrke 38, proti odporcom: 1/ Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ
s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, zastúpená Advokátskou kanceláriou - Marek Piršel s.r.o.,
so sídlom Hviezdoslavov, Lesná 310, IČO: 47 255 498, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní

o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a záložnej
zmluvy, o odvolaní odporcu v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. marca 2015 č.k.
10C/96/2015-113, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Nitra dňa 20.02.2015 domáhal určenia, že

Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1372593 307 a stavebnom úvere pod číslom 1372593 6 06
uzatvorená dňa 02.12.2004 medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, sú v častiach obsahujúcich
neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Zároveň žiadal určiť, že Zmluva o zriadení záložného práva
na nehnuteľnosť zo dňa 09.12.2004, uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a záložcami (D. P., C.
P., B. C.), na základe ktorej vzniklo záložné právo dňa 07.01.2005 rozhodnutím Správy katastra Nitra
V-6752/04 o jeho vklade do katastra nehnuteľností, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v okrese A., obec: N., k.ú. N., zapísané Okresným úradom Nitra, Katastrálnym odborom na LV č. XXX
a to: rodinný dom s.č. XXX s príslušenstvom, postavený na pozemku par. registra "C" č. 74 o výmere
126 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a pozemok par. registra "C" č. 74 o výmere 126
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „nehnuteľnosti“), je v časti výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, neplatná. Návrh odvodnil tým, že navrhovateľ ako stavebný sporiteľ -
dlžník uzavrel dňa 02.12.2004 s odporcom v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere

č. 1372593307 a stavebnom úvere č. 1372593606 (ďalej len „Zmluva“). Za účelom zabezpečenia
pohľadávky z predmetnej zmluvy bola medzi pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti a odporcom v 1. rade
uzatvorená Záložná zmluva na nehnuteľnú vec (ďalej len „Záložná zmluva“), predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Nitra na LV č. XXX pre kat. úz. N. č. stavby (č. orientačné)
XXX - rodinný dom č. parcely: XX, o výmere 126 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria. Vzhľadom
na to, že finančné prostriedky nepostačovali navrhovateľovi na splácanie predmetných splátok úrokov

v požadovanej sume, dostal sa so splácaním úveru do omeškania, následkom čoho odporca v 1. rade
dňa 02.05.2014 od Zmluvy odstúpil a žiadal o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov.
Odporca v 1. rade zároveň pri odstúpení od Zmluvy oznámil navrhovateľovi, že pristúpi k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
Súčasne s návrhom vo veci samej sa domáhal aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd
odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,

predmetom ktorej budú sporné nehnuteľnosti. Návrh odôvodnil tým, že výkon záložného práva bol
dohodnutý a avizovaný, výška dlhu stanovená veriteľom - odporcom v 1. rade, pričom odporcovi v1. rade nič nebráni, aby k nemu pristúpil, avšak vznikol by tak stav, ktorým by došlo k plneniu aj z
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokatentostavbysaťažkonaprával.Abysapredišlomožnýmvážnym
následkom, bolo podľa neho dôvodné dočasne upraviť pomery tak, aby sa vyriešila zásadná právna

otázka-určenieskutočnejvýškydlhunavrhovateľaazlučiteľnosťmimosúdnehovýkonuzáložnéhopráva
formou dobrovoľnej dražby bez súdnej kontroly s právom Európskej únie, ako aj s medzinárodnými
zmluvami o ochrane základných práv a slobôd.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi v
1. rade a odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,

predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obec: N., k.ú. N., zapísané
Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXX a to: rodinný dom s.č. XXX s
príslušenstvom, postavený na pozemku par. registra "C" č. 74 o výmere 126 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, a pozemok par. registra "C" č. 74 o výmere 126 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. e), f), ods. 2 OSP konštatujúc, že je

potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Mal za to, že navrhovateľ osvedčil, že bola nariadená dražba
dražobníkom - odporcom v 2. rade na návrh odporcu v 1. rade, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť
vo vlastníctve navrhovateľa, ktorá je predmetom záložného práva v prospech odporcu v 1. rade na
zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy. Dodal pritom, že slovenská právna úprava výkonu
záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej

kontroly je v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ,
ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podnikateľ - veriteľ (odporca v 1.
rade) a ďalší podnikateľ - dražobník, na objednávku prvého dražbu vykoná, pričom posúdenie platnosti
a výšky pohľadávky je založené výhradne, bez akejkoľvek kontroly, na posúdení podnikateľa - veriteľa
(odporcu v 1. rade). O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ, nútené postihnutie majetku

vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ, ktorých nestrannosť nie je daná, čo vyplýva z ich postavenia
podnikateľov, keďže obaja konajú zo zákona za účelom dosiahnutia zisku. Záložca je počas celého
trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné
vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a
o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného

titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva navrhovateľa. Keďže ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou
by mohlo dôjsť k vzniku ďalších škôd aj tretím subjektom, ktorí by mohli v rámci dražby kúpiť spornú
nehnuteľnosť, súd vyhovel návrhu a nariadil predbežné opatrenie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade, ktorý žiadal uznesenie súdu

prvého stupňa zrušiť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a nesprávne
skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Bol toho názoru, že navrhovateľ sám prejavil záujem
uzatvoriť Zmluvu o úvere, pričom súhlasil so všetkými podmienkami splácania, ako aj následkami
nesplácania, t.j. bol oboznámený aj s možnosťou výkonu záložného práva na založenú nehnuteľnosť.
Dodal, že odporca v 1. rade ako prednostný záložný veriteľ sa v súlade s platnou právnou legislatívou

začal po vzniku pohľadávky domáhať jej splnenia tým, že pristúpil k výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby prostredníctvom odporcu v 2. rade ako dražobníka. Odporca v 1. rade vydal
potvrdenie o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol
výkon záložného práva. Skutočnosť, že si odporca v 1. rade zvolil ako spôsob výkonu záložného práva
a uspokojenia svojej pohľadávky formu dobrovoľnej dražby prostredníctvom dražobníka - odporcu v 2.

rade, nie je podľa neho v rozpore s platnou právnou úpravou. Zdôraznil, že zo strany záložného veriteľa
nešlo o šikanózne konanie a výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nemožno považovať
za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva, ani za neprimeraný výkon záložného práva. Výkon
záložného práva formou dražby je jednou z legálnych možností, ktoré ponúka platná legislatíva SR na
ochranu práva záložného veriteľa, pričom zo strany Ústavného súdu SR v rámci jeho rozhodovacej

činnostinebolodoterazprávoplatnerozhodnuté,žebyslovenskáprávnaúpravavýkonuzáložnéhopráva
umožňujúca uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly bola
v kolízii s princípom efektivity únijného práva. Okrem toho vyjadril názor, že uspokojenie veriteľa v rámci
súdneho výkonu rozhodnutia, či exekúcie je pre dlžníka ekonomicky menej výhodnejšie, zložitejšie a
náročnejšie. Odporca v 2. rade ako dražobník pristúpil k začatiu výkonu záložného práva v súlade

so zákonom o dobrovoľných dražbách. V rámci výkonu záložného práva bol vyhotovený znalecký
posudok č. 175/2014 zo dňa 31.12.2014, pri ktorom navrhovateľ nevyužil svoje zákonné právo a
nevzniesol námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby (nehnuteľnosti) a nevyžiadal vyhotoviť nový
znalecký posudok iným znalcom. Navrhovateľovi tiež nič nebránilo, aby vyvíjal vlastnú iniciatívu a spornúnehnuteľnosť predal sám za vyššiu cenu. K námietkam navrhovateľa k ohodnoteniu nehnuteľnosti
znaleckým posudkom odporca v 2. rade ešte uviedol, že pri každej dražbe je postavenie vydražiteľa
právne neisté z dôvodu práva pôvodného vlastníka - dlžníka podať návrh na určenie neplatnosti

dražby. Logicky preto každý z potencionálnych účastníkov dražby zváži účasť na dražbe podľa ceny
nehnuteľnosti, ktorá musí odzrkadľovať aj možné riziká s faktickým nadobudnutím vlastníckeho práva.
Zdôraznil ďalej, že od roku 2004 (kedy bol vypracovaný znalecký posudok č. 97/2004 z 11.10.2004)
pri súčasnom stave realitného trhu ceny nehnuteľností nestúpali. Mal za to, že predbežné opatrenie je
neodôvodneným a nevyváženým zásahom do práv dražobníka a odporcu v 1. rade vo vzťahu k zbaveniu

sa povinnosti navrhovateľa splatiť poskytnutý úver. Navrhovateľ nepreukázal, aké jeho konkrétne právo
bolo poškodené vykonávaním dobrovoľnej dražby a akú konkrétnu ochranu vydaním predbežného
opatrenia dosiahol. Pritom naďalej nespláca úver odporcovi v 1. rade, svojím konaním znemožňuje
výkon záložného práva a odďaľuje uhradenie pohľadávky. Odporcovi v 2. rade začatím výkonu dražby
reálne vznikli náklady na jej realizáciu, pričom nedal žiadny podnet k tomu, aby bolo vydané predbežné
opatrenie.Vyjadriltiežpresvedčenie,ževdôsledkuzákazunakladaniasnehnuteľnosťouhrozíodporcovi

v 1. rade reálne nebezpečenstvo vzniku ujmy, zároveň je podľa neho veľmi pravdepodobné, že k úhrade
pohľadávkynedôjdedobrovoľneabudepotrebnéznovupristúpiťkvýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnou
dražbou. Požadovaná ochrana práv navrhovateľa sa nedosiahne, pretože aj keby boli Zmluva o úvere aj
Zmluva o záložnom práve určené za neplatné, vznikne povinnosť zmluvným stranám vrátiť si poskytnuté
plnenia. Aj z tohto dôvodu mal odporca v 2. rade za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej

dražby je efektívnejším prostriedkom dosiahnutia uspokojenia pohľadávky odporcu v 1. rade.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade uviedol, že odporca v 2. rade v podanom
odvolaní uvádza svoje právne názory a stanoviská k veci samej, nie k predbežnému opatreniu. Reagujúc
na argumenty odporcu v 2. rade zdôraznil, že súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa je zameraná

na dosiahnutie faktickej rovnosti zmluvných strán, k narušeniu ktorej došlo v dôsledku uplatnenia
prevahy jedného účastníka zmluvného vzťahu - podnikateľa v neprospech slabšej zmluvnej strany -
spotrebiteľa. Odporca v 2. rade však evidentne kladie dôraz iba na právnu rovnováhu zmluvných strán,
teda na dodržanie práv a povinností vyplývajúcich z doslovného znenia zákonov bez ohľadu na ich
kvalitatívny dopad pri ich aplikácii. Odporca v 2. rade má tiež tendenciu odvolaním navodiť dojem,

že navrhovateľ nechce splniť dlh, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože spornou je skutočná výška
dlhu, pri vylúčení neprijateľných zmluvných podmienok. Dodal, že existujú aj iné spôsoby uspokojenia
pohľadávky odporcu v 1. rade, ktoré má možnosť uplatniť. Napr. exekúciou zrážkami zo mzdy alebo
uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdenia o znehodnotení nehnuteľnosti alebo ohrození práv
odporcu v 1. rade, ako aj odporcu v 2. rade označil za nereálne, pretože cena nehnuteľností je v

súčasnom období na realitnom trhu ustálená a nemá tendenciu klesať. Zdôraznil, že odporca v 1. rade
nie je predbežným opatrením nijako ukrátený, iba sa mu zúžil okruh spôsobov výkonu záložného práva.
Poukázal aj na skutočnosť, že o začatí konania vo veci samej, ako aj o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia boli odporcovia oboznámení ešte pred konaním prvého kola dražby. Napriek vedomosti o
podanom návrhu pristúpili po prvom kole neúspešnej dražby k uzatvoreniu zmluvy o opakovanej dražbe

s vedomím, že bude od nej zrejme potrebné upustiť. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou sa s
ohľadom na najvyššie podanie nejaví podľa neho ako rýchly, hospodárny ani efektívny. Záverom dodal,
že svoje tvrdenia v návrhu na vydanie predbežného opatrenia osvedčil. V právnom postavení odporcu
v 1. rade sa vydaním napadnutého predbežného opatrenia nič nezmenilo a ani mu nevznikla žiadna
ujma. Odporca v 2. rade pritom žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu

napriek tomu, že je oprávnený konať iba sám za seba.

Odporca v 1. rade sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade plne s obsahom podaného
odvolania stotožnil. Na dôvažok k nemu dodal, že od neho ako od osoby, ktorá eviduje pohľadávku
voči navrhovateľovi nemožno spravodlivo žiadať, aby nerealizoval výkon záložného práva. Rozhodnutím

súdu prvého stupňa bolo jeho záložné právo zbavené uhradzovacej funkcie na dobu neurčitú. Vyjadril
presvedčenie, že predbežné opatrenie nemôže byť zneužívané ako prostriedok procesnej obrany
dlžníka pred realizáciou uhradzovacej funkcie záložného práva. Na základe všeobecných a ničím
nepodložených tvrdení nesmie byť favorizovaný dlžník, ktorý je v omeškaní so zaplatením pohľadávky.
V tomto smere súd prvého stupňa poskytol navrhovateľovi predbežnú ochranu na základe ničím

nepreukázaných a neurčitých tvrdení. K namietanej neprimeranosti a nemorálnosti výkonu záložného
práva poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľa sú len všeobecné a neurčité bez poskytnutia konkrétnych
argumentov a súd by ich mal vyhodnotiť len ako účelovú obranu. Navrhovateľ v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere vedel, že úver bude zabezpečený záložným právom a musel si byť dôsledkov tohtoúkonu vedomý. Záverom dodal, že vo veci nedošlo k porušeniu princípu ochrany spotrebiteľa, ani k
neprimeranému popretiu základných práv navrhovateľa v úverovej zmluve, a ani jedna z napadnutých
zmluvných podmienok nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a neviedla ku vzniku

škody. Vzhľadom na to vyjadril názor, že zákazom realizácie výkonu záložného práva bolo bezdôvodne
zasiahnuté do jeho práv a žiadal uznesenie o nariadení predbežného opatrenia v celom rozsahu zrušiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal

vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je podľa § 219 ods.
1 OSP potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Predbežné opatrenie je procesný zabezpečovací prostriedok, ktorý má dočasný a provizórny charakter
a jeho účelom je v občianskom súdnom konaní poskytnúť okamžitú procesnú ochranu oprávnenému

účastníkovi pred možnými nepriaznivými následkami. Predbežné opatrenie je možné nariadiť v priebehu
konania podľa § 102 ods. 1 OSP (čo je daný prípad) alebo pred začatím konania podľa § 74 ods. 1 OSP.
Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené materiálne predpoklady a to je osvedčenie
ohrozeného nároku, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie potreby
nariadenia predbežného opatrenia.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Zmyslom predbežného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť
zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby

však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené,
že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené
a na jeho ochranu je predbežné opatrenie potrebné. Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia
pritom musí byť zrejmé, z akého dôvodu má byť predbežné opatrenie nariadené, či týmto dôvodom
má byť potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade

úspechu v konaní vo veci samej) bol ohrozený. Ak navrhovateľ odôvodňuje predbežné opatrenie
potrebou dočasnej úpravy pomerov (ako aj v tomto prípade), musí mať právny záujem na predbežnom
opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov. Ide predovšetkým o osvedčenie toho,
že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytnutej súdom v základnom
konaní. Existencia a potreba právneho záujmu sa má prejaviť predovšetkým v skúmaní procesných

predpokladov opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia súdu. Nariadenie predbežného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch
medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych
vzťahov medzi účastníkmi.

Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať
o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 75 ods. 2 OSP. Súd sa vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu

a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí
a súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o
predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, je podstatný
v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na predbežné opatrenie. Odvolací
súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.
Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie bymalo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej

úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky

náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom vo veci samej súčasne domáhal aj nariadenia

predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP, ktorým súd môže nariadiť účastníkovi najmä,
aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ preukázal existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania a preukázal aj to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu vo forme predbežného

opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd poukazuje na
to, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa spolu s doplnením
návrhu na vydanie predbežného opatrenia (č.l. 104 spisu) domáhal uloženia povinnosti odporcom v
1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej budú sporné
nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu

návrh navrhovateľa spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane opísania rozhodujúcich skutočností, ktoré
odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ k návrhu ako dôkaz pripojil okrem iného
„Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere“ zo dňa 02.12.2004, „Záložnú zmluvu na
nehnuteľnú vec a Mandátnu zmluvu“ zo dňa 09.12.2004, odstúpenie od zmluvy zo dňa 02.05.2014,
znalecký posudok č. 97/2004 zo dňa 12.10.2004, oznámenie o dražbe č. 001/2015 zo dňa 13.01.2015.

V danom prípade tak navrhovateľ preukázal a osvedčil svoje tvrdenie, že medzi ním a odporcom v
1. rade bola uzavretá Zmluva, ako aj Záložná zmluva, a že došlo k odstúpeniu od Zmluvy zo strany
odporcu v 1. rade. Rovnako navrhovateľ preukázal potrebu nariadenia predbežného opatrenia, pretože
odporca v 1. rade vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
prostredníctvom odporcu v 2. rade ako dražobníka. Podľa názoru odvolacieho súdu výkonom záložného

právadobrovoľnoudražboubymohlovdanomprípadedôjsťkneoprávnenémuzásahudoprávaprávom
chráneného záujmu navrhovateľa, t.j. do jeho majetkových práv, keďže vo veci samej sa navrhovateľ
domáha určenia neplatnosti Zmluvy v častiach obsahujúcich neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň
určenia neplatnosti Záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Zároveň je
potrebné zdôrazniť, že nariadením predbežného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do

právnych vzťahov medzi účastníkmi, pretože následky plynúce z predbežného opatrenia pre odporcu
v 1. rade ako finančnej inštitúcie s neporovnateľným finančným zázemím a krytím, a pre odporcu v 2.
rade vykonávajúceho dobrovoľné dražby ako súčasť jeho podnikateľských aktivít, sú mizivé v porovnaní
s reálnou hrozbou straty bývania pre navrhovateľa a jeho rodinu. Samotná strata bývania je jedným z
najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí,

musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok
ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie jedno zo
základnýchprávzaručenýchčl.7Charty,ktorémusívnútroštátnysúdzohľadniťprivykonávaníSmernice
č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny
súd mal k dispozícii predbežné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho

konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. V uvedenom smere
bolo možné prijať záver o pravdepodobnosti nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana a tiež osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Na základe uvedených zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval za dôvodné,

aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej boli dočasne upravené pomery účastníkov
tak, že odporcovia v 1. aj v 2. rade nevykonajú záložné právo formou dobrovoľnej dražby sporných
nehnuteľností. Súd prvého stupňa preto vo veci rozhodol správne, ak na návrh navrhovateľa uložil
odporcom v 1. a 2. rade predbežným opatrením povinnosť zdržať sa výkonu záložného právadobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú sporné nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodnutia vo veci samej
(§ 145 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.