Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113204260
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113204260.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu SKKS, k.s. so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8,
018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 868 671, správcu konkurznej podstaty úpadcu Tsinvest, s.r.o. v
konkurze so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36 818 062, právne zastúpeného Advokátska kancelária
Korytár s.r.o. so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO 47 243 279, proti žalovanému TSBI s.r.o.
so sídlom 687 74 Vyškovec 43, Česká republika, IČO 29 268 117, zastúpený Advokátskou kanceláriou

JUDr. Danica Bírošová s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/11/2013-73 zo dňa
23. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňa zrušuje avec vracia tomutosúdunaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k náhrade trov právneho

zastúpenia v sume 294,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podanou žalobou sa žalobca
proti žalovanému domáhal určenia, že právny úkon úpadcu, ktorým dňa 1.8.2012 uhradil pohľadávku
žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným a bola fakturovaná faktúrou
č. 120105004 zo dňa 31.5.2012, úpadcom evidovaná ako faktúra č. 121105002, v sume 39 009,20 eur,
je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 39 009,20 eur a na náhradu trov konania. Uplatnené nároky žalobca odôvodnil

tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2012 zo dňa 27.7.2012, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 148/2012 zo dňa 2.8.2012, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie, bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36 818 062
a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Dňa 14.5.2012 Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn.
29R/2/2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 96/2012 zo dňa 21.5.2012, povolil reštrukturalizáciu
dlžníka - úpadcu a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. Dňa

31.5.2012 vystavil žalovaný faktúru č. 120105004 na sumu 39 009,20 eur, ktorú úpadca dňa 1.8.2012
uhradil žalovanému (úpadca faktúru evidoval pod č. 121105002) v sume 39 009,20 eur za vykonané
stavebné práce. Žalobca v žalobe taktiež poukázal na to, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu
podľa § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), pretože konateľ a spoločník úpadcu Ing. Tomáš Smejkal
je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného. Podľa informácií správkyne v reštrukturalizácii Ing.

Kataríny Roderovej, správkyňa nedala na tento právny úkon úpadcu voči spriaznenej osobe súhlas.
Žalobca s poukazom na § 130 ods. 1, 4, § 57 ods. 1, 4 ZoKR uviedol, že úpadca počas reštrukturalizácie
bez súhlasu reštrukturalizačnej správkyne plnil svojej spriaznenej osobe. Tento právny úkon prima facie
ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok všetkých nezabezpečených veriteľov, keďže znižuje
hodnotu majetku úpadcu určeného na uspokojenie konkurzných veriteľov. Uviedol, že na úspešné
uplatnenie odporovateľnosti ZoKR vyžaduje splnenie vecného hľadiska (vykonanie právneho úkonu

dlžníka podliehajúceho súhlasu správcu, bez jeho súhlasu) a časového hľadiska (vykonanie právneho
úkonu dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie, ak bol namajetok dlžníka vyhlásený konkurz). Tieto zákonné podmienky sú splnené. Preukázanie úmyslu úpadcu
ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, ani poznania tohto úmyslu osobou, ktorá získala z právneho
úkonu prospech, sa nevyžaduje. V zmysle § 63 ods. 2 prvej vety ZoKR následkom rozhodnutia súdu

o určení právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka je povinnosť veriteľa / žalovaného vrátiť plnenie
do dotknutej podstaty, a preto žalobca zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
39 009,20 eur.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že právnym úkonom v zmysle

§ 34 Občianskeho zákonníka nie je faktická činnosť, napriek tomu, že sa ňou právny úkon vykonáva. Za
túto faktickú činnosť je nutné považovať aj výplatu peňažných prostriedkov vykonanú dlžníkom.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa
14.5.2012, sp. zn. 29R/2/2012 (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 96/2012 zo dňa 21.05.2012) povolil
reštrukturalizáciu dlžníka TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36 818 862 a do funkcie

správcu ustanovil Ing. Katarínu Roderovú. Uznesením zo dňa 27.7.2012 sp. zn. 29R/2/2012 (zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 148/2012 zo dňa 2.8.2012) Okresný súd Trenčín zastavil reštrukturalizačné
konanie dlžníka TSinvest s.r.o., začal konkurzné konanie označeného dlžníka a vyhlásil konkurz na
jeho majetok. Do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Faktúrou č. 120105004 zo dňa 31.5.2012
vyfakturoval žalovaný ako dodávateľ spoločnosti TSinvest s.r.o. ako odberateľovi stavebné práce v

zmysle zmluvy o dielo v sume 39 009,20 eur. Faktúra bola splatná dňa 1.8.2012. Podľa výdavkového
pokladničného dokladu č. 12HV0700 zo dňa 1.8.2012 úpadca TSinvest s.r.o. uvedenú faktúru uhradil v
sume 39 009,20 eur, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisu z pokladničnej knihy úpadcu od 1.1.2012 do
3.8.2012 a z účtovného denníka úpadcu (str. 10). Ing. Katarína Roderová ako správca e-mailom zo dňa
1.10.2012 oznámila, že v zmysle bodu IV uznesenia č.k. 29R/2/2012-569 zo dňa 14.5.2012 o určení

rozsahu právnych úkonov dlžníka podliehajúcich súhlasu správcu, správca udelil súhlas s uzatvorením
nájomnej zmluvy zo dňa 25.7.2012. Súd prvého stupňa zdôraznil, že odporovateľnosť právnych úkonov
je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je
neúčinnosť právneho úkonu. Jedným zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti je existencia
právneho úkonu dlžníka. Odporovateľnosťou je možné napadnúť len právne úkony a nie iné konanie,

ktoré dlžník vykonal, ak nie je právnym úkonom. Definícia právneho úkonu je obsiahnutá v § 34
Občianskeho zákonníka. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať
za právny úkon. Žalobca žalobou odporoval „právnemu úkonu úpadcu, ktorým dňa 1.8.2012 uhradil
pohľadávku žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným a bola fakturovaná
faktúrou č. 120105004 zo dňa 31.5.2012, úpadcom evidovaná ako faktúra č. 121105002 v sume 39

009,20 eur“. Súd prvého stupňa uzavrel, že z výdavkového pokladničného dokladu č. 12HV0700 zo dňa
1.8.2012 a z predloženej časti pokladničnej knihy úpadcu je zrejmé, že úkon, ktorým úpadca uhradil
predmetnú faktúru predstavoval určitú faktickú činnosť, ktorej obsahom bolo vyplatenie finančných
prostriedkov v sume 39 009,20 eur. Takúto faktickú činnosť však nemožno v zmysle § 34 Občianskeho
zákonníka považovať za právny úkon, i keď sa ňou môže právny úkon vykonávať. V tejto súvislosti

súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.8.2006, sp. zn. 30Cdo
304/2006. Uvedená faktická činnosť môže viesť k plneniu záväzku, ktoré je právnym úkonom dlžníka
smerujúcim k splneniu záväzku, a teda môže spôsobiť jeho zánik, avšak len za predpokladu naplnenia
zákonom stanovených predpokladov. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi plnením a
splnenímzáväzku,keďžesplneniezáväzkujejednýmzospôsobovzánikuzáväzku,narozdielodplnenia

záväzku. Z vymedzenia žalovaného úkonu v petite žaloby je zrejmé, že predmetom odporovateľnosti
nie je plnenie alebo splnenie určitého záväzku, ktoré by predstavovalo právny úkon (žalobca takto
konanie úpadcu nedefinoval, ani nevymedzil, resp. tieto pojmy vôbec nerozlíšil), ale iba platba na
faktúru, teda poskytnutie finančných prostriedkov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu
o odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 1 a § 130 ods. 1 ZoKR zamietol z dôvodu,

že predmetom odporovateľnosti môže byť len právny úkon dlžníka, nie iné konanie úpadcu, ktoré
žalobca vymedzil v petite žaloby a ktoré nie je právnym úkonom. S poukazom na dôvod, pre ktorý súd
prvého stupňa žalobu zamietol, považoval žalobcom navrhnuté dôkazy, výsluch Ing. Tomáša Smejkala
a oboznámenie sa s konkurzným spisom sp. zn. 29R/2/2012 za nadbytočné, a preto ich súd prvého
stupňa nevykonal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods.

1 O.s.p. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 294,66 eur na účet právneho zástucu žalovaného.V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca, ktorým napadol tento
rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého v konaní došlo k
vadám upraveným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že sa účastníkovi konania odňala možnosť konať

pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S
poukazom na znenie § 34 a § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že v právnej teórii a

aplikačnej praxi je plnenie dlhu jednostranným právnym úkonom predstavujúcim jeden z najbežnejších
právnychdôvodovzánikuzáväzku.Splniťdlhznamenáuhradiťpohľadávku.Žalobcaneodporujefyzickej
činnosti, ktorou konateľ úpadcu IM. fyzicky vybral vlastnými rukami z pokladnice úpadcu peniaze, sám
sebe ich podal a následne ich fyzicky vlastnými rukami vložil do pokladnice žalovaného. Právnemu
úkonu, ktorému žalobca odporuje je splnenie dlhu, t.j. uhradenie pohľadávky zo dňa 1.8.2012, ktorým
došlo k zániku pohľadávky žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným.

V období júl - august 2012 došlo k splneniu viacerých dlhov, preto žalobca v žalobe uviedol, že táto
pohľadávka uhradená právnym úkonom, bola fakturovaná faktúrou č. 120105004 zo dňa 31.5.2012,
úpadcom evidovaná ako faktúra č. 121105002 vo výške 39 009,20 eur. Poukázal, že vôbec nerozumie
úvahám súdu prvého stupňa v časti pojmovej analýzy „plnil“ a „splnil“ a tej časti odôvodnenia rozsudku,
v ktorej súd prvého stupňa uviedol „žalobca neodporuje plneniu alebo splneniu určitého záväzku, ktoré

by predstavovalo právny úkon, ale iba platbe na faktúru“. Takto zistený skutkový stav je podľa názoru
žalobcu v priamom rozpore s explicitne vyjadreným nárokom v žalobe a vyjadrením obsiahnutým v
zápisnici z pojednávania. Poukaz súdu prvého stupňa na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 30 Cdo 304/2006 je
neadekvátny, ktorého skutkový stav a žalobu nemožno pomerovať k jeho vymedzeniu v tomto konaní.
Súd prvého stupňa vec neprávne právne posúdil. Absenciou akéhokoľvek zrozumiteľného odôvodnenia

dochádza k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 24.7.2014, v ktorom okrem
iného uviedol, že súd postupoval správne, keď zamietol žalobu z dôvodu vady petitu. Odvolacie dôvody

uvádzané žalobcom sú irelevantné a účelovo zavádzajúce, žalobca napriek výzve súdu vady petitu na
prvom stupni neodstránil. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa
23.5.2014 potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,

že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. predstavuje skutkovú vadu rozhodnutia, v danej
veci nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2

písm. f/ O.s.p. predstavuje hmotnoprávnu vadu rozhodnutia. Pod nesprávnym právnym posúdením veci
treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú
právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu,
ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale nesprávne ju
aplikoval na zistený skutkový stav.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že úpadca dňa 1.8.2012 zaplatil žalovanému
v hotovosti jeho pohľadávku vo výške 39 009,20 eur, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo uzavretej
medzi úpadcom a žalovaným. Túto pohľadávku zo zmluvy o dielo žalovaný fakturoval úpadcovi
faktúrou č. 120105004 zo dňa 31.5.2012 a táto faktúra bola splatná dňa 1.8.2012. Úpadca zaevidoval

faktúru vystavenú žalovaným pod č. 121105002. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.5.2012,
sp.zn. 29R/2/2012, povolil reštrukturalizáciu dlžníka TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín,
IČO 36 818 062, účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňa 22.5.2012. V uznesení Okresný
súd Trenčín presne vymedzil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehali súhlasu správcu.Uznesenímzodňa27.7.2012,sp.zn.29R/2/2012boloreštrukturalizačnékonaniezastavené,bolozačaté
konkurzné konanie a zároveň bol na majetok označeného dlžníka vyhlásený konkurz. Účinky zastavenia
reštrukturalizačného konania, začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu nastali dňa 3.8.2012.

V období od povolenia reštrukturalizácie do jej zastavenia nedala reštrukturalizačná správkyňa súhlas
na peňažné plnenie dlžníka/úpadcu v prospech žalovaného vo výške 39 009,20 eur ako zaplatenie
peňažnej pohľadávky žalovaného zo zmluvy o dielo uzavretej medzi dlžníkom/úpadcom a žalovaným
(faktúra č. 120105004 zo dňa 31.5.2012).

Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe (v petite žaloby) pohľadávka žalovaného vo výške 39
009,20 eur mala vzniknúť zo zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom a žalovaným. Zmluva o dielo sa
v spise nenachádza. Na pojednávaní dňa 5.2.2014 súd prvého stupňa postupom podľa § 118 ods. 2
O.s.p. uviedol, že doteraz neboli označené a preukázané základné predpoklady pre odporovateľnosť
právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR, že nie je zrejmé, aký majetok zostal úpadcovi po vykonaní
odporovateľného právneho úkonu, že je potrebné uviesť minimálne jednu konkrétnu pohľadávku, ktorá

bola žalovaným právnym úkonom ukrátená a je potrebné uviesť právny titul odporovateľnosti právneho
úkonu. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dôkaz pripojením konkurzného spisu sp. zn. 29R
2/2012 a za účelom preukázania zmluvného vzťahu výsluch I.. A. P., ktorý dňa 1.8.2012 konal v mene
úpadcu aj v mene žalovaného ako štatutárny orgán. Súd prvého stupňa pojednávanie odročil za účelom
doplnenia žaloby v intenciách uznesenia vyhláseného na pojednávaní dňa 5.2.2014. Súd prvého stupňa

v rozsudku odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu a rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že súd
prvého stupňa bez následného skúmania zákonných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu,
riešil v konaní, v ktorom žalobca uplatnil právo právnemu úkonu odporovať podľa § 57 ods. 1 ZoKR,

najprv otázku, či úkon úpadcu, ktorým dňa 1.8.2012 uhradil pohľadávku žalovaného vo výške 39 009,20
eur, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom a žalovaným, je právnym úkonom alebo
faktickou činnosťou úpadcu, ktorej obsahom bolo vyplatenie finančných prostriedkov. Odvolací súd
konštatuje,žeprávnyzáversúduprvéhostupňaopierajúcisaajouznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.
30 Cdo 304/2006 zo dňa 30.8.2006 (správne má byť uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky

ako uviedol žalobca v odvolaní) o tom, že úpadca vykonal faktickú činnosť vyplatenia finančných
prostriedkov, ktoré žalobca vymedzil v petite žaloby a ktoré nie je právnym úkonom, nemá oporu v
skutkovom stave zistenom v rozsahu vykonaného dokazovania a následné právne posúdenie nie je
správne.

Podľanázoruodvolaciehosúdudoposiaľpreukázanýskutkovýstavvdanejvecidávapodkladpreprávny
záver, že dlžník/úpadca uskutočnil v prospech žalovaného právny úkon, ktorým uspokojil pohľadávku
zo zmluvy o dielo. Odporovateľným právnym úkonom je tu jednostranný právny úkon dlžníka/úpadcu,
ktorým je splnenie pohľadávky v priebehu reštrukturalizácie bez súhlasu reštrukturalizačného správcu.
Súhlasu správcu podliehali všetky právne úkony vymedzené vo výrokovej časti uznesenia Okresného

súdu Trenčín 14.5.2012, sp.zn. 29R/2/2012, o povolení reštrukturalizácie dlžníka/úpadcu, okrem iného
aj akékoľvek peňažné plnenie zo strany dlžníka alebo jeho viaceré peňažné plnenia voči tomu
istému subjektu v priebehu jedného roka vo výške presahujúcej sumu 20 000 eur, ak nejde o
plnenia vyplývajúce z právnych úkonov schválených správcom. Právoplatné uznesenie súdu s účinkami
povolenia reštrukturalizácie spĺňa podmienky § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. Zo správy

reštrukturalizačného správcu zo dňa 1.10.2012 (Ing. B. D.) nevyplýva, že by správca udelil súhlas
úpadcovi k splneniu (zaplateniu) pohľadávky žalovaného vo výške 39 009,20 eur a ani skutočnosť,
že by schválil zmluvu o dielo, ktorá mala byť uzavretá medzi úpadcom a žalovaným, správcom.
Tento skutkový stav tvrdil žalobca v žalobe a z hľadiska § 79 ods. 1 O.s.p. (náležitosti žaloby) ide o
prejav tzv. povinnosti tvrdenia spočívajúci v pravdivom opísaní rozhodujúcich skutočností. Petit

žaloby, v ktorom je obsiahnutý návrh žalobcu na rozhodnutie, zodpovedá právnej úprave odporovania
jednostrannému právnemu úkonu dlžníka/úpadcu o vyslovenie neúčinnosti splnenia pohľadávky. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 59 ods. 1 ZoKR, ktorý upravuje odporovanie
zvýhodňujúceho právneho úkonu. Za zvýhodňujúci právny úkon považuje právna úprava aj úplné alebo
čiastočné splnenie peňažnej pohľadávky, i keď za inej situácie ako v danej veci. Odvolací súd poukazuje

na citované zákonné ustanovenia najmä z dôvodu, že právna úprava konkurzu a reštrukturalizácie
priamo uvádza splnenie peňažnej pohľadávky dlžníkom ako právny úkon.Za splnenia hypotézy právnej normy, § 130 ods. 4 ZoKR, žalobca využil právnu možnosť odporovať
právnemu úkonu dlžníka podľa § 57 a nasl. ZoKR, podaním žaloby, pretože na majetok dlžníka bol
počasreštrukturalizácievyhlásenýkonkurz.Splnenímpodmienokodporovaniaprávnemuúkonudlžníka/

úpadcu sa súd prvého stupňa v konaní nezaoberal, dokazovanie v potrebnom rozsahu nevykonal a
pretonevykonalaniprávneposúdenieprávažalobcunaodporovanieprávnehoúkonu.Pretožerozsudok
súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom, i keď nie všetkých,
správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa za súčasného
splnenia podmienok citovaného ustanovenia zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie.

Odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého v konaní došlo k vadám upraveným
v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a
podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože ich existenciu v postupe súdu

prvého stupňa ako vady konania a ako vady rozhodnutia nezistil. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že
absenciou akéhokoľvek zrozumiteľného odôvodnenia dochádza k odňatiu jeho možnosti konať pred
súdom, odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti
vymedzené v § 157 ods. 2 O.s.p. Skutočnosť, že sa žalobca ani odvolací súd nestotožnil so skutkovým
stavom, s úvahami súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, ako aj s právnym posúdením veci,

neznamená absenciu zákonných náležitostí odôvodnenia s následkom odňatia možnosti účastníka
konania konať pred súdom.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. rozhodne vo veci
opätovne. Za dôsledného uplatnenia postupu podľa § 118 O.s.p., § 118a O.s.p. a § 123 O.s.p. súd

prvého stupňa prejedná vec žalobcu proti žalovanému o odporovanie právneho úkonu podľa § 57 a
nasl. ZoKR, v rámci ktorého vykoná dokazovanie podľa návrhov účastníkov konania s tým, že rozhodne,
ktoré dôkazy vykoná podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. a uvedie, ktoré dôkazy nevykoná podľa §
118 ods. 2 O.s.p. Vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti pri uplatnení zásady
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. Súd prvého stupňa odôvodní svoje rozhodnutie s

náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.