Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010340
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715010340.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci obž. J. U. stíhaného pre zločin krádeže podľa §
212 ods. 1, 4 písm.b/ Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.septembra 2015, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T 74/15 zo dňa 29.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T 74/2015 dňa 29.05.2015 bol obž. J. U.
uznaný vinným zo zločinu krádeže § 212 ods. 1, 4 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr.zák.,
v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. a prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr.zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr.zák. , na tom skutkovom základe, že

že dňa 26. 01. 2015 v čase od 07.15 h do 09.40 h po spoločnej dohode s doposiaľ nezisteným
páchateľom v O., X., okr. L., vykonali krádež vlámaním do rodinného domu XXXX, ktorého výlučnou
vlastníčkou je P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., X. XXXX tým spôsobom, že nezisteným spôsobom
prekonali uzamknuté dvere vedúce do obývačky rodinného domu, z ktorého odcudzili 5 ks retiazok
žltého kovu, 3 ks retiazok z bieleho kovu, 1 ks náramok na ruku zo žltého kovu, 1 ks náramok na ruku

z bieleho kovu, 2 ks prstene zo žltého kovu, 6 ks prstene z bieleho kovu, 1 ks náušnicu z bieleho kovu,
2 ks prívesky zo žltého kovu, 1 ks náramkové hodiny zn. Olympia, 1 ks SD karta 512 Mb zn. SanDisk, 1
ks kľúč od OMV zn. VW Jetta, ev. č. DT XXX AT a bankovku v nominálnej hodnote 200,-Korún českých,
pričom poškodili zabezpečovacie zariadenie zn. Ablotron, hlavné vchodové dvere a balkónové dvere
vedúce do obývačky, čím spôsobili P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. , X. XXXX, škodu odcudzením vecí
vo výške cca 2 291,-€ a škodu poškodením rodinného domu a zabezpečovacieho zariadenia vo výške

976,99 € a P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., X. XXXX, odcudzením pánskej obrúčky zo žltého
kovu škodu vo výške 120,-€ a spoločnosti Koliba, a.s., so sídlom Krivec 2663, Hriňová, odcudzením 1
ks kľúča od OMV zn. VW Jetta, e.v. č. L. XXX T.kodu vo výške 70,-€.

Súd obžalovanému za to uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, pričom výkon trestu

odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov. Súčasne obžalovanému uložil
probačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.Takistouložilobžalovanémupovinnosťpodrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu. V neposlednej rade mu súd uložil aj trest prepadnutia vec
- 1 ks páčidlo, kovovú tyč modrej farby, ktorej vlastníkom sa stal štát.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré aj dodatočne
písomneodôvodnil.Zpísomnýchdôvodovodvolaniavpodstatevyplynulo,žetotosmerovaloprotivýrokuo uloženom treste, keďže prokurátor sa nestotožnil s rozhodnutím súdu ohľadom uloženého trestu
obžalovanému. V tejto súvislosti poukázal na osobu páchateľa, jeho kriminálnu minulosť a tým spojený
účel trestu, ktorý podľa jeho názoru takýto druh trestu nesplní. Obžalovaný totiž nie je osobou prvýkrát

trestanou, navyše jeho konanie bolo kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. Je
síce pravdou, že došlo k rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a to tým, že pred hlavným
pojednávaním bola uhradená škoda poškodeným , avšak nespochybniteľnou skutočnosťou zostalo,
že obvinený bol 9-krát súdne trestaný, pričom vo veľkej väčšine práve pre majetkovú trestnú činnosť,
totožnú s trestnou činnosťou, za akú bol obžalovaný postavený pred súd. Podľa prokurátora pri osobe

9-krát súdne trestanej nemôže byť predpoklad, že uloženie takéhoto druhu trestu , t.j. trestu na slobode,
bude postačujúcim a to nehovoriac o prevýchove páchateľa, ktorá zrejme už vzhľadom na jeho sústavné
páchanietrestnejčinnostianiniejemožná,alevdanomprípadesajednáužlenorepresívnyvplyvtrestu.
V tejto súvislosti prokurátor poukázal na § 34 ods. 4 Tr.zák. a konštatoval, že páchateľovi ukladaný trest
by mal v sebe odrážať jeho minulosť z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských
noriem, jeho povinnosti , ale najmä jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti. V prípade uloženia

podmienečného trestu obž. U. sa absolútne minie účel trestu účinkom, v jeho prípade nie je možné
hovoriť o individuálnej prevencii, keďže predchádzajúce odsúdenia sa evidentne minuli účinkom. Z toho
dôvodu prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť Okresnému
súdu Zvolen na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd vo veci sám rozhodol.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu sa písomne vyjadril k odôvodneniu odvolania prokurátora
OkresnejprokuratúryZvolen.Zvyjadreniavpodstatevyplynulo,žeobhajobasanestotožnilastvrdeniami
prokurátora týkajúcimi sa uloženého neprimeraného trestu obžalovanému a súhlasí s rozhodnutím
prvostupňového súdu, ktorý dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie. V tejto
súvislosti obhajoba zastáva názor, že pri ukladaní jednotlivých trestov je tak potrebné prihliadať na

skutočnosť, či konkrétny trest pri konkrétnom páchateľovi spĺňa všetky základné požiadavky účelu
trestu. V tomto smere poukázala na § 34 ods. 1 Tr.zák. , z ktorého vyplýva, že trestom sa podľa druhej
vety prvého odseku vyjadruje aj morálne odsúdenie zo strany spoločnosti nad samotným páchateľom a
tiež nad jeho konaním. Tým je určená aj jeho funkcia. Samotným trestom sa v najväčšej miere postihuje
páchateľ trestného činu, najväčší postih práv je postih práv týkajúcich sa jeho osoby, z čoho jasne

vyplýva, že účel individuálnej prevencie trestu má prednosť pred účelom generálnej prevencie, nakoľko
primárnym účelom je vyvodenie zodpovednosti a následkov voči odsúdenému , nie voči spoločnosti.

Ďalej obhajoba poukázal na ust. § 34 ods. 3 Tr.zák., že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný žije spolu so svojou

manželkou a mal.dcérou v spoločnej domácnosti a prípadný uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody by znamenal v značnej miere dopad práve na tieto osoby žijúce spolu s ním v spoločnej
domácnosti. Medzi obžalovaným a jeho blízkou rodinou sa prerušia v nemalej miere vytvorené citové
väzby, rovnako tak sa preruší pravidelný kontakt medzi ním a jeho rodinou a môže dôjsť k pretrhnutiu
rodinných vzťahov. V tejto súvislosti obhajoba zdôraznila, že obžalovaný sa pred vynesením rozsudku

nachádzal vo výkone väzby a práve týmto už bol zabezpečený postih na jeho rodinu a jemu blízke osoby
a práve pobyt obžalovaného vo výkone väzby ho prinútil k uvedomeniu si závažnosti svojho konania a
následkov z neho plynúcich, aby sa už v budúcnosti nedopustil takéhoto druhu konania.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného J. U., ktorý bol v minulosti viackrát súdne trestaný a boli mu ukladané

nepodmienečné tresty odňatia slobody. Tieto tresty však u obžalovaného dostatočne nesplnili svoj
účel , ktorý sa ich uložením sledoval, t.j. hlavne uplatnenie zásady individuálnej prevencie, neviedli
k jeho prevýchove a náprave a obžalovaný aj ďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti. V tomto
smere individuálna prevencia sa prejavuje v potrebe vytvoriť podmienky na prevýchovu odsúdeného,
aby sa nedopúšťal viac trestnej činnosti, ale aby viedol riadny život v súlade so spoločenskými a

právnymi pravidlami, čo však v prípade ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody nebolo
naplnené. Je pritom nemysliteľné, aby predchádzajúca trestná činnosť sama o sebe nevnímajúc jej
postavenie ako priťažujúcej okolnosti znamenala uloženia prísnejšieho trestu. F. obhajoba ozrejmila
samotnú výchovnú funkciu trestu s konštatovaním, že podmienky a prostredie vo výkone trestu odňatia
slobody má negatívny vplyv na osobu páchateľa, čo sa jasne prejavilo aj v prípade Rastislava U., že

práve ukladanie tohto druhu trestu u neho nedokázalo úplne splniť podstatu a účel samotného uloženia
trestu.Jednoznačnevýchovnývplyvjeviditeľnývprípadepodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatia
slobody, alebo podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, kedy sa
odsúdený nachádza už v spoločnosti netrestaných osôb.Podľa obhajoby práve uloženie podmienečného trestu odňatia slobody spolu s vykonaním probačného
dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, zároveň uloženie povinnosti podrobiť sa

v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu, zabezpečí skutočne dosiahnutie účelu trestu, ktorý
sa jeho uložením sleduje na rozdiel od nepodmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na
prostredie, v ktorom sa obžalovaný bude nachádzať, resp. sa nachádzal. Je nepochybné, že v
porovnaní s pasívnym (nepodmienečným) trestom odňatia slobody, ktorý často na odsúdených pôsobí

demotivačne je probačný dohľad omnoho efektívnejšou alternatívou pri ukladaní trestov. Má na
páchateľov resocializačný a reedukačný dosah, čomu pomáha motivačné a nenásilné správanie sa
probačného úradníka k odsúdenému, ktorý má potom väčšiu ochotu a snahu pracovať na zlepšení
svojho správania a tým skutočne splniť účel uloženého trestu. V tejto súvislosti obhajoba ďalej vysvetlila
základný cieľ probačného dohľadu.

V závere odvolania obhajoba poukázala tiež na ust. § 34 ods. 4 Tr.zák., ktoré určuje, na ktoré skutočnosti
má súd prihliadať pri ukladaní trestu páchateľovi. V tomto smere má obhajoba za to, že Okresný súd
Zvolen v tomto prípade správne prihliadal na všetky okolnosti prípadu, nielen na okolnosti týkajúce
sa bezprostredne spáchania predmetného trestného činu, ale aj na skutočnosti po jeho spáchaní a to
že zo strany J. U. došlo k dobrovoľnému uhradeniu spôsobenej škody, rovnako tak vydal všetky veci,

ktoré činom odcudzil, k spáchaniu činu sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Je nepochybné, že
obžalovaný už bol v minulosti viackrát trestaný, avšak od jeho posledného odsúdenia uplynulo takmer
8 rokov, čo jasne preukazuje, že z jeho strany došlo k náprave v jeho správaní a jednoznačne obhajoba
nesúhlasí s tvrdením prokurátora, že na túto skutočnosť nemá súd pri určovaní trestu prihliadať.
Vzhľadom na vyššie uvedené, obhajoba navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici podané odvolanie

prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol ako nedôvodné.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania a preto navrhol,
aby obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia a aby mu bol uložený aj trest prepadnutia veci tak, ako bol uložený v napadnutom
rozsudku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že vo svojom vyjadrení podrobne popísal,
prečo by bolo vhodnejšie uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, preto sa pridržiaval

písomných dôvodov svojho vyjadrenia a v tejto súvislosti skonštatoval, že skutočne uložený
podmienečný trest obžalovanému s probačným dohľadom a povinnosťou podrobiť sa sociálnemu
výcviku, je na dosiahnutie účelu trestu lepší, než uložiť obžalovanému nepodmienečný trest vzhľadom
na jeho sociálnu situáciu, rodinu a mal.dieťa. Samotné uloženie podmienečného trest odňatia slobody
predsa neznamená, že obžalovaný nebude potrestaný, v prípade, ak by sa v skúšobnej dobe neosvedčil,

súd mu môže premeniť podmienečný trest na nepodmienečný. Z uvedeného dôvodu obhajca navrhol
odvolanie okresného prokurátora v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť.

Verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, keďže o to požiadal.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že toto smerovalo len proti výroku o treste v neprospech obžalovaného J.

U..Okresnýsúdvzhľadomnavyhlásenieobžalovanéhoovinevykonaldokazovaniesúvisiacesvýrokom
o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení. Z uvedeného dôvodu krajský súd preskúmal
napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr.por. pokiaľ ide o správnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku o uložení trestu obžalovanému, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V
tejto súvislosti konštatuje, že okresný prokurátor nenamietal správnosť skutkových záverov uvedených

vo výroku rozsudku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní
vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotiljednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por. V tomto smere sa
krajský súd nestotožnil s námietkami okresného prokurátora, že uložený trest vzhľadom na osobu
páchateľa a jeho kriminálnu minulosť nesplní svoj účel. Odvolací súd v tomto smere musí konštatovať,

že prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadal na všetky skutočnosti, na ktoré zo
zákona bol povinný prihliadnuť, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti nápravy a jeho
pomery. Oproti prokurátorovi okresný súd správne pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho kriminálnej
minulosti konštatoval, že naposledy bol súdne trestaný v r. 2007, pričom trest si vykonal v r. 2009 a od
tej doby sa až na prejednávaný prípad nedopustil trestnej činnosti. Okresný súd správne vyhodnotil aj

tú skutočnosť, že obžalovaný sa stará o výživu mal.dieťaťa. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s
tvrdeniami obhajoby o lepšom dosiahnutí účelu trestu u obžalovaného a to uložením mu podmienečného
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Z hľadiska individuálnej prevencie v danom prípade
je zrejmé, že doterajšie nepodmienečné tresty u obžalovaného plnili svoj účel len čiastočne, pričom
správanie obžalovaného od r. 2009 umožňuje súdu vyvodiť záver , že obžalovanému je možné dať
ešte jednu príležitosť k preukázaniu vedenia riadneho života. V prípade, ak obžalovaný túto príležitosť

nevyužije,nemôževbudúcnostiodsúduočakávaťžiadnedobrodenie.Vtakomtoprípadebytotižpotvrdil
záver prokurátora, že na jeho osobu je potrebné pôsobiť už len represívnym trestom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd v súčasnej dobe konštatuje, že uložený podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov, so stanovením skúšobnej doby na 3 roky a uložením probačného

dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe pri súčasnom uložení mu povinnosti podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu považuje z hľadiska individuálnej tak generálnej prevencie
za primeraný.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie okresného prokurátora v zmysle § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.