Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214209016
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214209016.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX,
o vymoženie sumy vo výške 213,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/619/2014-17 zo dňa 15. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého , Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka
60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10.02.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovenia 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.

2014, § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je dôvodne podaná.
Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 09925/11 zo
dňa 08.03.2012, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenej sumu 292 eur so zmenkovým úrokom

vo výške 0,25% denne zo sumy 292 eur od 13.7.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6%
ročne zo sumy 292 eur od 26.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške
142,21 eura, s tým že povinnému povolil splátky vo výške 70 eur mesačne. Za preukázané považoval,
že účastníci uzatvorili dňa 19.07.2010 zmluvu o úvere č. 408500144, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnému úver vo výške 400,- eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť v 12-ich mesačných
splátkach po 66,- eur. Okrem toho mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 19.07.2010

rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej podľa čl. II všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.
408500144, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunaStálomrozhodcovskomsúde,rozhodcovskékonanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok) s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovskéhosúdu.Podľanázorusúduprvéhostupňarozhodcovskázmluva,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučný
titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného

sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V danom prípade nie je možné podľa názoru súdu formuláciu
rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku.

Mal za to, že doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný
súd. Ak aj je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že v prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na
všeobecný súd, v tom prípade už nemôže dodávateľ riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to vo
väčšine prípadov neúčinné vzhľadom na to, že máloktorý spotrebiteľ je právne zdatný natoľko, aby

sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť ak ide o uplatňovanie práv z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je
sám zaviazaný. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku
zmluvnéhovzťahuvdeňuzatvoreniazmluvyoúvere.Súdtiežpoukázalnaformurozhodcovskej zmluvy,
ktorá je napísaná drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom, čo už samo osebe podstatne
sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto

formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
pretojevzmysleobčianskehozákonníkaneplatná.Povinnýsatakbezvlastnejvôleamožnostipričinenia
vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z
uvedenýchdôvodovsúdprvéhostupňapredmetnúrozhodcovskúdoložkuposúdilakoneprijateľnú,ktorá
je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na to, že rozhodnutie

predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul- rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať,
súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom
rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods.
1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné

konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak
v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o
dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000.

Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa
oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že
súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal
na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanievadounedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu. Vzmyslečl.2ods.2tejtozmluvymalpovinný
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný

súd. Podľa názoru oprávneného cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 09.02.2014, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 213,79 eura s prísl. Exekučným titulom

je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08.03.2012, sp. zn. SR 09925/11, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2012 a vykonateľnosť dňa 29.03.2012. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 06.05.2014, o ktorej
súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, na exekučné konania začaté v súlade
s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli
ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.

decembra 2014 , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v

podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 19.07.2010 uzatvorená medzi
oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom.
V ust. § 52 ods.1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy zo dňa 19.07.2010 (č.l. 7 spisu) a
z výpisu oprávneného z obchodného registra (č.l. 9 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený,

je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník,
v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, a to i
napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinný) prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon povolania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru,
že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru

na výkon povolania a súvis poskytovaného úveru s povolaním povinného. Z uvedených dôvodov súdprvého stupňa správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú
zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju

právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 19.07.2010. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd poukazuje aj na článok II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy v ktorom sa uvádza, že všetky
spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Podľa článku II. bod.
2 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany sa tiež dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská

zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto
môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná
individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť
úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu

mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská
zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany

podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený je
ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na Stálom rozhodcovskom súde , v
dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému domáhať sa svojich práv zaručených
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd konštatuje, že

z rozhodcovskej zmluvy jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ - povinný
poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy . Aj podľa názoru odvolacieho
súdu obsah tejto rozhodcovskej zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom
dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský
rozsudokjeprejavomzneužitiaprávdodávateľa,ktorýsivlastnetakýmtopostupomzaobstaralekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného -

dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods.
1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 už v štádiu rozhodovania
exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu ) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súdnemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1 OSP ako vecne správne vo výroku potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.