Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Nagypálová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1001/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712209227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712209227.3
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky: O.. J. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. J. XXX, XXX XX T., zastúpená AK Záhradník & Spol., s.r.o., so sídlom Pluhová 78,
831 03 Bratislava, IČO: 36 854 930, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Tomáš Záhradník, advokát, proti
odpokyni: T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpená Urbáni & Partners, s.r.o.,
so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorej koná JUDr. Juraj Remšík, konateľ a
advokát, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č.k. 9C 43/2012-145 zo 16. júna 2014 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,70 Eur na
účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým uznesením uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania
vo výške 452,22 Eur na účet jej právneho zástupcu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 9C
43/2012-108 z 05. 09. 2013 tak, že návrh navrhovateľky zamietol a odporkyni náhradu trov konania
nepriznal. Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok okresného súdu vo
výroku o trovách konania uznesením č.k. 17 Co 938/2013-138 z 18. 03. 2014 aj s vysloveným právnym
názorom, podľa ktorého aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. v prejednávanej veci nebola na mieste.
Okresný súd rešpektujúc názor odvolacieho súdu uložil navrhovateľke zaplatiť odporkyni náhradu trov
prvostupňovéhokonaniavedenéhonaOkresnomsúdevoZvolenepodsp.zn.9C43/2012aodvolacieho
konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17C 938/2013 v celkovej výške
452,22 Eur, ktoré v dôvodoch rozhodnutia presne špecifikoval.
Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka s výtkou, že okresný súd rozhodol na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď po vrátení veci odvolacím súdom nepreveroval
v zmysle pokynu odvolacieho súdu vedomosť odporkyne o okolnostiach uzavretia dohody o prevode
členských práv a povinností k družstevnému bytu a následne vec nesprávne právne posúdil. Napriek
právnemu názoru odvolacieho súdu a ním vyslovenej potrebe preskúmania a zohľadnenia vedomosti
odporkyne o okolnostiach uzavretia predmetnej dohody súd prvého stupňa tieto skutkové okolnosti
neskúmal a bez náležitého podkladu v zistenom skutkovom a právnom stave vo veci rozhodol v
absolútnom protiklade so svojím skorším rozhodnutím s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa
a jej matka sú spolužijúce osoby. Nehnuteľnosť, ku ktorej sa viazala dohoda o prevode členských práv a
povinností odkúpila odporkyňa zmluvou uzavretou už v roku 2001, teda ešte pred prvým úkonom, ktorý
odporkyni v konaní patril a ho aj uskutočnila. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa, ktorá odkúpila byt
v roku 2011 mala vedomosť o existencii predmetnej dohody o prevode členských práv a povinností a
táto jej ako členke Bytového družstva X bola k dispozícii. Navrhovateľka už v návrhu na začatie konaniauviedlajejznámeskutkovéokolnosti,právnukvalifikáciužalobnéhonávrhuapriložiladoklady,ktorémala
v tom čase k dispozícii. Okresný súd pochybil, keď odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia
za všetky úkony právnej služby a úplne vylúčil aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s relevantnými
skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu a verejných registrov sa žiadnym spôsobom nevyporiadal
vo výroku ani v dôvodoch rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a
odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia len v rozsahu preukázateľne účelne vynaložených
nákladov (maximálne za 2 úkony právnej služby) a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke
trovy odvolacieho konania.
Odporkyňa napriek skutočnosti, že prvostupňový súd jej nepriznal náhradu trov konania vo výške
ako bola uplatnená, označil rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Okresný súd dôvodne
priznal odporkyni náhradu trov konania za 5 úkonov právnej služby (a nie za 2 úkony ako navrhuje
priznať navrhovateľka vo svojom odvolaní), nakoľko to bola práve navrhovateľka, ktorá aj po preukázaní
preklúzie zo strany svedkyne XX. A. na pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2014 iniciovala ďalšie
dokazovanie a nevzala späť návrh na začatie konania, čím prispela k predĺženiu konania a potrebe
ďalšieho úkonu právnej služby. Okresný súd posúdil výšku aj účelnosť vynaložených trov právneho
zastupovania zástupcom odporkyne. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,70 Eur
za jeden úkon právnej služby uskutočnený jej právnym zástupcom.
Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. iba v
rozsahu odvolania navrhovateľky podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil v plnom rozsahu sa stotožňujúc s odôvodnením rozhodnutia
okresného súdu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
okresného súdu uvádza:
Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením o trovách konania po právoplatnom skončení konania
vo veci samej. Už len z tohto dôvodu nemohol ani pre účely rozhodnutia o trovách konania vykonávať
akékoľvek dokazovanie ohľadne vedomosti odporkyne o čase uzavretia dohody o prevode členských
práv a povinností k družstevnému bytu. Navrhovateľka si nesprávne vysvetľuje uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 938/2013 z 18. 03. 2014. Odvolací súd neuložil okresnému súd
preskúmať právne významné tvrdenie odporkyne, že v čase uzavretia dohody o prevode členských práv
a povinností ako maloletá nemala vedomosť o uzavretí dohody v roku 2008, iba vytkol prvostupňovému
súdu, že opomenul zohľadniť právne významné tvrdenia odporkyne, že v čase uzavretia dohody o
prevode členských práv a povinností bola maloletá, ju ako 15 ročnú pri uzatváraní dohody zastupovala
matka ako zákonná zástupkyňa a čas uzavretia dohody nemohla zistiť odporkyňa ani nahliadnutím do
súdneho spisu dňa 21. 12. 2012 z dôvodu, že v tom čase dohoda s osvedčovacou doložkou do súdneho
spisu pripojená nebola. Práve navrhovateľka v návrhu na začatie konania tvrdila, že k prevodu členských
práv a povinností došlo 10. 03. 2010 a súdu ako listinný dôkaz predložila nekompletnú fotokópiu dohody
o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu, čo je zistiteľné zo strany 7 spisu, kde je
viditeľný začiatok zošitia viacerých listín za účelom ich pevného spojenia, ale na rube tejto fotokópie
nie je viditeľné ukončenie pevného spojenia viacerých listín tak, ako na kópii predloženej odporkyňou
žurnalizovanej na č.l. 63 až 66 spisu s fotokópiou ukončenia šnúrky, pomocou ktorej bola dohoda
o prevode členských práv zošitá aj s osvedčovacou doložkou notára o pravosti podpisu. Odkúpenie
družstevného bytu odporkyňou v roku 2011 nepreukazuje jej vedomosť o tom, že dohoda o prevode
členských práv a povinností bola uzatvorená už v roku 2008. Spôsob uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva bytu do vlastníctva odporkyne skúmaný nebol a nie je preukázané, že k žiadosti o prevod
vlastníctva bytu dokladala odporkyňa dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevnému
bytu z roku 2008, že nepostačovalo, len aby ako členka družstva požiadala o prevod vlastníctva bytu.
I keby bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že v roku 2011 tu musela odporkyňa získať vedomosť
o dátume uzavretia dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi ňou a matkou, a
že túto skutočnosť mohla odporkyňa uviesť už v prvom vyjadrení vo veci samej, nie je možné úkony
právnej služby uskutočnené právnym zástupcom odporkyne v tomto konaní považovať za neúčelné,
pretože odporkyňa ako laik nemusela vedieť, že dátum uzavretia dohody je tak právne významný, že jej
môže privodiť úspech v spore. Práve za účelom kvalifikovanej právnej pomoci si zvolila za zástupcu
advokátsku kanceláriu. Odvolací súd už v skoršom svojom rozhodnutí konštatoval, že právny zástupca
odporkyne akonáhle získal vedomosť o skutočnom dátume uzavretia dohody o prevode členských práv
a povinností oznámil túto skutočnosť okresnému súdu a predložil o tom aj listinný dôkaz. Ďalšie úkony
vo veci bolo potrebné zo strany právneho zástupcu odporcu uskutočniť z dôvodu, že napriek listine asvedeckej výpovedi preukazujúcej dátum spísania dohody aj na návrh navrhovateľky vykonáva okresný
súd ďalšie dokazovanie za účelom overenia pravdivosti tvrdenia odporkyne o tom, že dohoda bola
uzavretá už 12. 09. 2008.
Okresný súd v súlade s § 226 O.s.p. rešpektoval právny názor odvolacieho súdu, že aplikácia ust. §
150 O.s.p. neprichádza do úvahy, ale napriek tomu i pri uplatnení ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je potrebné
skúmať účelnosť vynaložených trov právneho zastupovania. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného
súdu, že úkony právnej služby, za ktoré bola právnemu zástupcovi odporkyne priznaná odmena, boli
uskutočnené účelne. Odporkyňa bola v konaní vo veci samej v plnom rozsahu úspešná, preto jej vzniklo
právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. proti navrhovateľke, ktorá svojim návrhom na
začatie konania neuspela. Prvostupňovým súdom priznané trovy právneho zastupovania neprekračujú
výšku, na ktorú by podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté
právne služby vzniklo právnemu zástupcovi odporkyne nárok.
Právo na náhradu trov v odvolacom konaní sp. zn. 17Co 1001/2014 vzniklo odporkyni podľa § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vyjadrením k
odvolaniu navrhovateľky odporkyňa účelne bránila svoje práva v súdnom konaní. Za tento úkon právnej
služby patrí právnemu zástupcovi odporkyne odmena vo výške 30,04 Eur podľa § 14 ods. 3 písm., b/
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a k tomuto
úkonu aj paušálna náhrada nákladov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,04 Eur. Právny zástupca
odporkyne je platcom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena navyšuje o 20% daň z pridanej hodnoty
v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy odvolacieho konania je navrhovateľka povinná zaplatiť odporkyni
na účet jej právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.