Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307219406
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2307219406.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: P. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 744,90 eur s príslušenstvom
a ďalších trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom Exekútorského

úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.
k. 15Er/1130/2007-19 zo dňa 27. júla 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov dovolacieho ani odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil, pričom v druhom
výroku vyslovil, že o trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZoRK“), § 57 ods. 2 a 3 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“), § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), z príslušných ustanovení smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj k tomu zodpovedajúcou judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa

26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL; bod 38, rozsudok Súdneho dvora
(ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi; bod 43).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor predložil súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 744,90 eur s príslušenstvom
v zmysle exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. RK-195/07/GR zo dňa 02.03.2007, podľa
ktorého bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 744,90 eur (t. č. 22.441,-Sk) spolu so 6 %

- ným ročným úrokom od 03.02.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,56 eur (77,-
Sk) a náhradu trov konania vo výške 24,90 eur (750,-Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

Súd prvého stupňa po preskúmaní podmienok zákonnosti exekučného konania zistil, že dňa 22.05.2006
bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000038919, pričom

samotná zmluva ako aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL
SLOVAKIA spol. s.r.o. sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre neobmedzený početdlžníkov (spotrebiteľov). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluvné dojednania o revolvingovom úvere
neboli dojednané individuálne, dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom výška skutočne poskytnutého
úveru ako aj ostatné zmluvné podmienky nie sú vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne.

Súd prvého stupňa po preskúmaní predmetnej zmluvy ako aj obchodných podmienok tiež zistil, že v
článku 18 zmluvných dojednaní je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná, pričom táto rozhodcovská doložka dáva možnosť výberu medzi štátnym a
rozhodcovským súdom žalujúcej strane, avšak, ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim
dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, takto

koncipovaná rozhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysle§53ods.4písm.r)
Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe vyššie
uvedených skutočností, ako aj zákonných ustanovení súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekúciu
je potrebné zastaviť v celom rozsahu, nakoľko zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré
sú rozpore s dobrými mravmi, slovenských právnym poriadkom a právnym poriadkom Európskej únie a
súčasne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech

spotrebiteľa.

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadol uznesenie súdu prvého stupňa
odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom napadnuté uznesenie žiadal v celom rozsahu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namieta predovšetkým zmätočnosť,

nepreskúmateľnosť, pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia a súčasne nesprávnosť posúdenia veci súdom
prvého stupňa po právnej stránke. Uvádza, že súd prvého stupňa pochybil prekročením rozsahu
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu exekučným poriadkom. Exekučný súd pri skúmaní titulu po
materiálnej stránke nemá oprávnenie posudzovať samotný hmotnoprávny vzťah vyriešený právoplatne

v rozhodcovskom konaní a nesmie skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu.
Oprávnenie exekučného súdu na preskúmavanie exekučného titulu sa podľa odvolateľa obmedzuje
len na dodržanie formálnych náležitostí titulu. Podľa odvolateľa súd nemá oprávnenie posudzovať
rozhodcovské konanie, len výrok rozhodcovského rozsudku. Exekučnému súdu neprislúcha oprávnenie
zaujímať právne stanoviská a úvahy k exekučnému titulu. Oprávnený navyše v odvolaní dodáva, že

exekučný súd je viazaný účinkami rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s
§ 159 O.s.p., keďže nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, pričom, ako ďalej
uvádza, medzi ustanoveniami § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 ods. 2 O.s.p. nejestvuje
vzťah lex generalis a lex specialis, a teda sa ani vzájomne nevylučujú a môžu obstáť popri sebe a
na podporu týchto tvrdení odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, konkrétne na bod 37, 40 a

47 rozhodnutia vo veci C-40/08 Asturcom. Oprávnený ďalej uviedol, že postup exekučného súdu je v
rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v hrubom rozpore s právom EÚ. Taktiež vnútroštátny
právny poriadok Slovenskej republiky neoprávňuje exekučný súd na postup preskúmavania zmluvy, na
ktorej základe bolo priznané právo v exekučnom titule. Postup súdu bol nedostatočný a neúplný aj v
prípade tvrdení, resp. zistení o tom, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti,

pričom odvolateľ vyjadril názor, že ustanovenia predmetnej zmluvy nesporne spĺňajú kritéria určitosti a
zrozumiteľnosti a medzi zmluvnými stranami boli nesporné. V zmysle § 53 OZ taktiež súdu neprináleží
posudzovať individuálne dojednanú cenu úveru ako neprijateľnú podmienku, pričom súd pri hodnotení
výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej
percentuálnej miery nákladov. Pri zohľadnení tohto kritéria nie je možné konštatovať, že výška odplaty sa

javí ako neprimeraná. Taktiež zmluvná pokuta, ktorej nárok vznikol práve porušením povinností zo strany
povinnej, je vzhľadom na povahu zabezpečovanej povinnosti podľa názoru oprávneného evidentne v
zákonnej výške, úmerná. Prvostupňový súd v tomto smere zisťoval stav veci jednoznačne neobjektívne
a výlučne v prospech povinnej. Ďalším odvolacím dôvodom, na ktorý oprávnený poukazuje je, že
spotrebiteľovi neprináleží, ako jeho základné právo, aj právo porušovať základné zmluvné povinnosti,

ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal. Povinnosť riadne splniť svoje záväzky je ekonomickou a právnou
podstatou uzavretého právneho vzťahu a v prípade sankcie, vyplývajúcej z odseku 14.1, 14.2 a 14.3
zmluvných podmienok, nejde o akúkoľvek povinnosť zo zmluvy, ale o takú, ktorá svojou povahou
súvisí s existenciou a účelom celého zmluvného vzťahu. Oprávnený považoval tvrdenia súdu o rozpore
rozhodcovskej doložky so zákonom za právne neopodstatnené. Z formulácie rozhodcovskej doložky

totiž jasne vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník sa
môže alternatívne rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom
a teda nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Poukázal tiež na znenie § 53
ods. 4 písm. r) OZ a konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka toto ustanovenie plne rešpektuje,nakoľko nebráni spotrebiteľovi, resp. ktorémukoľvek žalobcovi využiť v prípade sporu občianske
súdne konanie. Odkazy prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na judikatúru
Súdneho dvora EÚ sa javia odvolateľovi ako účelové, nezohľadňujúce ich samotný obsah, pričom je

toho názoru, že tieto rozhodnutia nemajú všeobecnú použiteľnosť, ale sú len výkladom ku konkrétnej
fáze súdneho konania. V závere uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu
povinnej svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods.
2 Ústavy SR. Na záver, poukázal na podstatu nárokov uplatnených v rozhodcovskom konaní, ktoré
majú zmenkovo - právny charakter. Zmenka je abstraktný cenný papier a právo v ňom inkorporované je

právom obligačným. Na preukázanie práva uplatneného v konaní tak oprávnenému postačilo predložiť
zmenku samotnú bez potreby ďalšieho dokazovania. Vymáhaný nárok nie je teda nárokom zo zmluvy,
ale je zmenkovým nárokom. Na záver, oprávnený ešte poukázal na skutočnosť, že exekučný súd popri
nedostatku právomoci na preskúmavanie exekučného titulu spôsobom, aký je uvedený v odôvodnení
napadnutého uznesenia aj neprípustne jednostranne zasiahol do zmenkovo - právneho vzťahu bez
zákonom danej právomoci.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Odvolací súd uznesením č. k. 21CoE/25/2011-77 zo dňa 30.03.2012 oprávneným podané odvolanie
postupom podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
č. k. 4Oboer/33/2013 zo dňa 30.04.2014 vyššie menované uznesenie odvolacieho súdu na základe

dovolania oprávneného zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 57
ods. 2 EP v spojení s ust. § 45 ods. 3 ZoRK), opätovne preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že

exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií
uvedených v § 45 ods. 1 ZoRK, teda exekučný súd je povinný zistiť, či exekučný titul, ktorým je
rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a), b) ZoRK, alebo či nezaväzuje
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V
prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených

v § 45 ods. 1 ZoRK, musí v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky
exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 ZoRK, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné
poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť
len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania

exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C-40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať

rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v tom zmysle, či
nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený v odvolaní uviedol len preňho vyhovujúcu
časťrozsudku,avšakodvolacísúdmusípristupovaťkjudikatúrekomplexneaaniuvedenáčasťrozsudku
Súdneho dvora EÚ v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácieneprijateľnej rozhodcovskej doložky takmer v nečitateľných všeobecných obchodných podmienkach.
Navyšejepotrebnévkontextevyššieuvedenéhododať,žeoprávnenýnemôžežiadať,abyexekučnýsúd
napriek explicitnej zákonnej úprave neposkytol ochranu spotrebiteľovi ex offo. Exekučná súdna kontrola

nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. Je pravdou, že pri
súdnej kontrole sa „zvezie“ aj pohodlnejší spotrebiteľ, avšak je potrebné počítať s veľkým množstvom
priemerných spotrebiteľov, ktorí vo svetle tak zákonnej úpravy, ako aj príslušnej judikatúry nedokážu
pre seba vhodne, resp. výhodne vyhodnotiť zmluvné podmienky. V týchto prípadoch preto nemožno
hovoriť o bezbrehej ochrane spotrebiteľa, ale o plnení záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o fungovaní

Európskej únie.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú
doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako odvolací súd má za to, že dojednania
účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000038919 uzavretej medzi oprávneným a povinnou
zo dňa 22.05.2006 boli neurčité, nezrozumiteľné, nejasné a v rozpore so zákonom o spotrebiteľských

úveroch. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou obsahujúcou neprijateľné
podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok malým a zhusteným písmom bola
nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinnej (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde. V odvolaní
oprávnený poukazuje na to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne,
a spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu a v prípade, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu bol by nútený

podať návrh na príslušnom štátnom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka
spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal
spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu,
ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda
uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka

dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na
ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných
sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu
zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na

neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v

ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v

Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala
potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti

štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadriteľná tiež slovami,
že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných
obdobných vecí. Je to totiž práve ustanovenie § 44 ods. 2 EP, ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale
i povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; pričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom

postačuje už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom troch listín majúcich sa takto preskúmať
(nezriedka pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie a povahy veci exekučný titul sú prenesené
i do inej či do oboch ďalších).Odvolací súd neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ z dôvodu, že
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4

OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský
súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor,
preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,

keď exekúciu zastavil a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219
ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 243d O.s.p. bola v odvolacom konaní
vedenom na základe rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní úspešná povinná, preto jej vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho i odvolacieho konania. Túto si neuplatnila a ani jej žiadne trovy v dovolacom
ani v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov dovolacieho ani
odvolacieho konania nepriznáva.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.