Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/500/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202587
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715202587.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa RC & T Detva s. r. o., so sídlom v Detve,
Záhradná 857/3, IČO: 36 620 505, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie 1, IČO: 47 247 959, proti odporcovi MEDIVAS, s. r. o.,
so sídlom Stožok 159, IČO: 31 643 230, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 10C/90/2015-30 zo dňa 17. 3. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorými okresný súd nariadil predbežné opatrenie, m e n í tak,
že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa podať návrh na začatie konania vo veci
samej z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil:

- odovzdať navrhovateľovi jedno vyhotovenie kľúčov od dverí nachádzajúcich sa v suteréne domu so
súp.č.XXX,postavenomnapozemkuKN-Cparc.č.XXXX/XvkatastrálnomúzemíE.,mestoE.,okresE.
(ďalej aj „predmetná budova“), oddeľujúcich schodisko a chodbu, ktoré sú na PÔDORYSE SUTERÉNU
- SKUTOČNÉ VYHOTOVENIE, ktorý je neoddeliteľnou prílohou uznesenia okresného súdu, označené
žltou farbou a číslom 1;
- odstrániť priečku na chodbe v suteréne predmetnej budovy, ktorá je na PÔDORYSE SUTERÉNU -

SKUTOČNÉ VYHOTOVENIE, ktorý je neoddeliteľnou prílohou uznesenia okresného súdu, označená
žltou farbou a číslom 2;
- odstrániť priečku v suteréne predmetnej budovy, oddeľujúcu schodisko a chodbu, ktorá je na
PÔDORYSE SUTERÉNU - SKUTOČNÉ VYHOTOVENIE, ktorý je neoddeliteľnou prílohou uznesenia
okresného súdu, označená žltou farbou a číslom 3;
- zdržať sa toho, aby navrhovateľovi bránil v užívaní chodieb v suteréne predmetnej budovy, ktoré sú na

PÔDORYSE SUTERÉNU - SKUTOČNÉ VYHOTOVENIE, ktorý je neoddeliteľnou prílohou uznesenia
okresného súdu, označené modrou farbou.
Posledným výrokom svojho uznesenia okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh na
začatie konania vo veci samej v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia okresného súdu.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia

domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť odovzdať navrhovateľovi jedno vyhotovenie kľúčov od
dverí nachádzajúcich sa v suteréne predmetnej budovy, odstrániť priečky, ktoré odporca vybudoval
v suteréne predmetnej budovy, a tiež povinnosť zdržať sa toho, aby navrhovateľovi bránil v užívaní
chodieb v suteréne predmetnej budovy. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým,
že tak on, ako aj odporca sú vlastníkmi nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí
a spoločných zariadení v predmetnej budove. Na preukázanie svojich tvrdení predložil PÔDORYS

SUTERÉNU - SKUTOČNÉ VYHOTOVENIE z kolaudačného konania a v konkrétnostiach uviedol, že
je vlastníkom nebytových priestorov označených ako neverejná prevádzka (voľnočasové aktivity) akúpeľne, zatiaľ čo odporca je vlastníkom nebytových priestorov označených ako predajňa, šatne a
sklad. Obaja účastníci sú spoluvlastníkmi spoločných častí, t. j. chodieb nachádzajúcich sa v suteréne
predmetnej budovy. Ďalej predložil situačný nákres suterénu podľa Projektu protipožiarnej bezpečnosti,

z ktorého vyplýva, že chodby sú únikovými cestami v prípade požiaru. Dôvodil, že odporca bez jeho
súhlasu vymenil zámok a uzamkol prvé dvere nachádzajúce sa na chodbe v smere od schodiska k
nebytovým priestorom navrhovateľa, vybudoval na chodbe priečku a časť chodby po vybudovaní priečky
začal užívať pre vlastné potreby. Okrem toho odporca odstránil dvere nachádzajúce sa na druhej chodbe
v smere od schodiska k únikovému východu, na ich mieste vybudoval priečku a začal používať takto

ohraničenú časť chodby pre vlastné potreby. Týmto konaním odporca znemožnil navrhovateľovi užívať
spoločnú časť predmetnej budovy a znemožnil mu prístup k rozvodnej elektrickej skrini nachádzajúcej
sa na chodbe, teda v prípade poruchy navrhovateľ nemá prístup k elektrickým spínačom a poistkám.
Svojim konaním rovnako znemožnil navrhovateľovi prístup k hlavnému uzáveru vody pre priestory
navrhovateľa a najmä urobil nepriechodnou únikovú cestu z priestorov navrhovateľa v prípade požiaru,
čím podstatným spôsobom znížil protipožiarnu bezpečnosť v dome. Okrem toho navrhovateľa vylúčil

z užívania spoločných častí domu. V tejto súvislosti navrhovateľ okrem právnej úpravy obsiahnutej v
zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (najmä § 2 ods. 3 a 4 a § 12 ods.
1 predmetného zákona) poukázal na znenie čl. III ods. 14 zmluvy o prevode vlastníctva nebytových
priestorov zo dňa 11. 7. 2006, ktorou obaja účastníci konania predmetné nebytové priestory nadobudli,
a v zmysle ktorých ustanovení sú chodby spoločnými časťami predmetnej budovy.

Okresný súd posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako dôvodný v plnom rozsahu. Mal
za to, že navrhovateľ preukázal, že spolu s odporcom je vlastníkom jednotlivých nebytových priestorov
v predmetnej budove, ako aj skutočnosť, že sú spoluvlastníkmi spoločných častí domu, medzi ktoré
v zmysle platnej právnej úpravy patria aj chodby. Mal za osvedčené, že odporca svojím konaním
znemožnil navrhovateľovi užívanie časti spoločných chodieb tým, že na chodbách vybudoval priečky

a vymenil zámok na dverách, ktoré vedú od schodiska do chodby smerujúcej k nebytovým priestorom
vo vlastníctve navrhovateľa. Rovnako mal za osvedčené, že práve cez takto zahradené časti chodby
vedie v zmysle projektu protipožiarnej bezpečnosti predmetnej budovy úniková cesta, ktorá sa konaním
odporcu stala nepriechodnou. Mal teda zato, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je
v prejednávanej veci odôvodnené správaním odporcu, ktorý zahradil únikovú cestu, čo v prípade

požiaru alebo inej nepredvídateľnej okolnosti vyžadujúcej evakuáciu budovy nepochybne môže spôsobiť
nezvrátiteľné následky na živote i majetku. V tejto súvislosti osobitne poukázal na to, že z výpisu z
obchodného registra navrhovateľa vyplýva, že medzi jeho predmety činnosti patria aj masérske služby
a prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu, ako aj na skutočnosť, že z tvrdení
navrhovateľa vyplýva, že vo svojom nebytovom priestore v suteréne má umiestnené masérske a

relaxačné zariadenia, ktoré navštevuje množstvo tretích osôb. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia preto okresný súd vychádzal zo základného princípu, že nevyhovením návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia by mohla nastať situácia, ktorú by bolo možné zvrátiť len s veľkými
ťažkosťami, pričom vzhľadom na zahradenie protipožiarnych únikových ciest je možné považovať ujmu
hroziacu navrhovateľovi i tretím osobám, nachádzajúcim sa v jeho priestoroch, za bezprostrednú.

Vzhľadom na uvedené okresný súd nariadil predbežné opatrenie v požadovanom rozsahu. Súčasne
uložil navrhovateľovi povinnosť v stanovenej lehote podať návrh na začatie konania vo veci samej.
Uznesenie okresného súdu napadol v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O.
s. p. )odvolaním odporca. V prvom rade poukázal na to, že tvrdenie navrhovateľa o údajných spoločných
častiach priestorov v suteréne predmetnej budovy je nepravdivé, keď pri uzatváraní zmluvy o prevode

vlastníctva nebytových priestorov došlo medzi navrhovateľom a odporcom k dohode o suterénnych
priestoroch tak, že nebytový priestor 1/A a 1/B prešli do vlastníctva odporcu podľa čl. II ods. 1 predmetnej
zmluvy. V čase uzatvorenia tejto zmluvy pritom žiadne spoločné časti priestorov neexistovali. Šlo teda o
reálne rozdelenie suterénnych priestorov medzi navrhovateľa a odporcu. Následne došlo na predmetnej
budove k stavebným úpravám, ktoré boli vykonané na základe stavebného povolenia č. k. 815/2007/

DKa-rozh. z 23. 7. 2007 a navrhovateľ si asi v strede stavby, v priestore označenom ako chodba, postavil
uzamykateľné dvere. Následne odporca pristúpil k vybudovaniu priečky v časti patriacej odporcovi,
pred dvere vybudované navrhovateľom. Uvedenú priečku postavil ako drobnú stavbu, ktorú oznámil
stavebnému úradu a mesto Detva (ako stavebný úrad) rozhodnutím z 9. 12. 2014 č. k. 31737/2014-
O-32259/14 uviedlo, že k uvedeným stavebným úpravám nemá námietky. Z uvedeného je zrejmé, že

v suteréne sa žiadne spoločné priestory nenachádzajú a ani nenachádzali. Dvere nachádzajúce sa na
druhej strany chodby smerom k priestorom odporcu boli zmenené na výdajné protipožiarne okienko
taktiež so súhlasom mesta Detva zo dňa 9. 12. 2014, takže únikový východ cez schodisko nebol
zmenený ani pre navrhovateľa. Zároveň bolo vypracované aj posúdenie protipožiarnej bezpečnostistavby z novembra 2014 S.. I. T. Y., špecialistom protipožiarnej ochrany. Námietky navrhovateľa týkajúce
sa rozvodnej skrine je odporca ochotný vyriešiť tak, že na vlastné náklady vykoná také úpravy, aby sa
ističe a spínače navrhovateľa nenachádzali v priestoroch odporcu. V závere svojho odvolania zdôraznil,

že pokiaľ navrhovateľ namieta, že nemôže užívať uzáver vody, jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože
hlavný uzáver vody sa nachádza pred budovou. Hydrant v suteréne je voľne prístupný zo schodiska,
nie je v uzamknutom priestore, okrem toho v budove sú ďalšie tri hydranty. Vzhľadom na uvedené
navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a konanie zastaviť. Spolu s odvolaním
si odporca uplatnil i právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Na výzvu odvolacieho súdu odporca k svojmu odvolaniu (okrem iného) pripojil ohlásenie stavebných
úprav zo dňa 9. 9. 2014, posúdenie protipožiarnej bezpečnosti stavby z novembra 2014, stanovisko
Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene zo dňa 28. 11. 2014, oznámenie
stavebného úradu k ohláseniu Polyfunkčný objekt E. - stavebné úpravy suterénu zo dňa 9. 12. 2014
č. výst. 31737/2014-O-32259/14 a rozhodnutie stavebného úradu č. j. 389/2015/JĽa-rozh. zo dňa 8.
6. 2015.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcu v prvom rade uviedol, že odporca nepoprel tvrdenia o tom, že vykonal
stavebné úpravy v tom rozsahu, ako to v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdil navrhovateľ.
Sú teda nie len osvedčené, ale priam preukázané skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba vážnej ujmy
pre navrhovateľa. Tvrdenia odporcu o neexistencii spoločných častí v suteréne, resp. o rozdelení
suterénnychpriestorov,súpritomnepravdivé,keďodporujúnielenzákonuč.182/1993Z.z.ovlastníctve

bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „ZoB“) ale aj zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov
zo dňa 11. 7. 2006. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 1 citovanej zmluvy, v ktorej sa uvádza, že
odporca nadobúda nebytový priestor č. 1/A a č. 1/B spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach, čo je zopakované aj v čl. II ods. 1 tejto zmluvy, ako aj na príslušné ustanovenia ZoB (§ 12 ods.
1, § 13 ods. 1 a 2 a § 14 ods. 4 citovaného zákona). Ďalej zdôraznil, že odporca nepreukázal existenciu

dohody o rozdelení priestorov v suteréne, pričom jej uzavretie navrhovateľ považoval za nelogické aj
s poukazom na skutočnosť, že v časti chodby, ktorú si uzurpoval odporca, má navrhovateľ elektrickú
rozvodnú skriňu. Oznámenie o drobnej stavbe odporca navrhovateľovi nedoručil, urobil tak až stavebný
úrad, a to na základe námietok navrhovateľa proti tomu, že odporca zrealizoval v predmetnej budove
stavebné úpravy bez toho, aby bol navrhovateľ účastníkom stavebného konania, t. j. aby sa mohol k

uvedenému vyjadriť. Na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ predložil žiadosť zo dňa 12. 8. 2014 a
sťažnosť zo dňa 3. 3. 2015, obe adresované stavebnému úradu. Odporca stavebné úpravy uskutočnil
bez stavebného povolenia, bez ohlásenia stavebnému úradu, o čom svedčí aj odpoveď stavebného
úradu zo dňa 16. 12. 2014, z obsahu ktorej vyplýva, že pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo
zistené, že došlo k zamurovaniu prístupovej chodby v časti prechodových dverí, čím došlo k zamedzeniu

prístupu do priestorov, kde sa nachádza prevádzka relax centra s tým, že odporca nedoložil ohlásenie
stavebných úprav. Tvrdenie odporcu, že je ochotný na vlastné náklady vykonať úpravy, aby sa ističe a
spínače navrhovateľa nachádzali v jeho priestoroch, považoval navrhovateľ za nedôveryhodné. Je totiž
otázne, prečo tak odporca nevykonal ešte pred realizáciou stavebných úprav a rovnako nie je zrejmé,
či sa táto úprava vôbec dá realizovať. Na základe uvedeného navrhol odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorými
okresný súd nariadil predbežné opatrenie, podľa § 220 s poukazom na § 221 ods. 3 O. s. p. zmenil tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti
navrhovateľa podať návrh na začatie konania vo veci samej odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods.
1 písm. i/ O. s. p. zrušil bez náhrady.
Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na
konanie,ktorémôžesúdzačaťibeznávrhu.Návrhmáokremnáležitostínávrhupodľa§79ods.1 O. s. p. obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamužiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého

má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy (§ 75 ods.
1, 2 O. s. p.).
Podľa § 75 ods. 6 O. s. p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Predbežnýmopatrenímmôžesúdnariadiťúčastníkovinajmä,abyniečovykonal,niečohosazdržalalebo
niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav čase jeho vyhlásenia.
Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods.
2 O. s. p.).

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia
funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým
následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Je možné ho
nariadiť pred začatím konania, ako aj v už začatom konaní v súlade s § 102 ods. 1 O. s. p.. Z
uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom

je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím
vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich

zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na

navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce
jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania,
cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na
navrhovateľapredbežnéhoopatreniavyplývazoskutočnosti,žeúčastnícinemusiabyťpredrozhodnutím

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočutí, čo súvisí s tým, že výsluch by mohol zmariť
účel predbežného opatrenia. Možno teda sumarizovať, že predbežné opatrenie nemožno nariadiť iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by

nemalo neprimerane zasahovať do práv a právom chránených záujmov povinných osôb.
Ako už bolo uvedené vyššie, pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa v procese nariaďovania predbežného
opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
(vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, nemusia byť všetky preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že
by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie podľa § 120 a nasl.
O. s. p., čo je zdôraznené znením ust. § 75 ods. 6 O. s. p., ktoré súdu umožňuje rozhodnúť o
predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania, ako aj ust. ods. 8
§ 75 O. s. p. pojednávajúcom o možnosti súdu rozhodnúť o predbežnom opatrení aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Pre nariadenie predbežného opatrenia je tak postačujúce, pokiaľ sú okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Napriek
tomu, že odvolací súd nemá pochybnosti o opodstatnenosti tejto zákonnej úpravy, plne podriadenej
požiadavke, aby predbežné opatrenie uspokojovalo potrebu účinnej (teda rýchlej a efektívnej) ochrany
práv, nemožno opomenúť, že uvedená právna úprava prináša i potenciálne riziká zásahu do práv

povinného z predbežného opatrenia, keď nie je vylúčené, že skutkový stav osvedčený navrhovateľom
predbežného opatrenia (vedúci následne k tomu, že okresný súd návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovie), nezodpovedá realite a je v priebehu odvolacieho konania presvedčivým spôsobom
spochybnený odporcom, prípadne, že v priebehu odvolacieho konania došlo k takej zmene skutkovéhostavu, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu
o jeho nariadení splnené boli, v dôsledku zmeny pomerov už nariadenie predbežného opatrenia ďalej
neodôvodňujú. I na uvedené situácie pritom reagoval zákonodarca, keď novelou Občianskeho súdneho

poriadku uskutočnenou zákonom č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. 10. 2008 vypustil dovtedajšie
ust. § 75 ods. 7 O. s. p. v znení „na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa“. Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu pritom možno
vyvodiť, že predkladateľ citovanej novely považoval znenie ods. 7 § 75 O. s. p. v znení účinnom do
14. 10. 2008 O. s. p. za neudržateľné a „ultraformalistické“ s odôvodnením, že účastníkom je potrebné

poskytnúť rýchlu dočasnú ochranu podľa toho, ako to okolnosti vyžadujú. S účinnosťou od 15. 10. 2008
tak otázku tzv. rozhodného okamihu pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení rieši len ustanovenie
§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. s tým, že s poukazom na § 211 ods. 2 O. s. p. nie je
aplikácia § 154 ods. 1 O. s. p. vylúčená ani v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
napr. na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS/152/2010 zo dňa 20. 4. 2010 v
ktorom tento uviedol, že aplikácia ust. § 154 ods. 1 O. s. p. vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu

sa viaže na zohľadnenie skutkových okolností, ktoré vyšli najavo počas odvolacieho konania a súčasne
môžu mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvedená situácia pritom
nastala aj v predmetnom konaní.
Po preskúmaní súdneho spisu, najmä návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s prílohami,
napadnutého uznesenia, odvolania a vyjadrenia k odvolaniu spolu s príslušnými prílohami, totiž dospel

odvolací súd k záveru, že navrhovateľ predbežného opatrenia predloženými listinnými dôkazmi osvedčil,
že je vlastníkom nebytových priestorov v suteréne predmetnej budovy a spoluvlastníkom spoločných
častí domu (predmetnej budovy), medzi ktoré s poukazom na § 2 ods. 4 ZoB patria aj chodby. Rovnako
preukázal, že predmetné chodby, ktoré podľa posúdenia protipožiarnej bezpečnosti suterénu z apríla
2009 slúžia ako protipožiarne únikové cesty, boli odporcom zahradené priečkami, ako i uzamknutím

prístupových dverí. Uvedeným konaním odporcu bola nie len podľa názoru navrhovateľa, ale i podľa
názoru okresného súdu, výrazne zhoršená protipožiarna bezpečnosť domu a markantne zvýšené riziko
vzniku škody na majetku, zdraví, či životoch tretích osôb, ktoré za účelom regenerácie navštevujú
priestory navrhovateľa, ako i riziko poškodenia majetku i zdravia zamestnancov navrhovateľa. Na
základe takto navrhovateľom osvedčeného skutkového stavu možno považovať rozhodnutie okresného

súdu, predbežným opatrením nariaďujúce odporcovi odstrániť priečky a poskytnúť kľúče od dverí
zabraňujúcich prechodu cez predmetné chodby, ako aj zdržať sa bráneniu navrhovateľovi v užívaní
predmetných chodieb za logické, plne zohľadňujúce navrhovateľom osvedčenú potrebu okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov, bez ktorej úpravy by bolo právo navrhovateľa bezprostredne
ohrozené.

V odvolacom konaní však odporca preukázal, že písomným podaním zo dňa 9. 9. 2014, stavebnému
úradu doručeným dňa 12. 9. 2014, ohlásil stavebné úpravy spočívajúce vo výstavbe priečok v
chodbách suterénu predmetnej budovy, že bolo v novembri 2014 uskutočnené posúdenie protipožiarnej
bezpečnosti predmetného suterénu, ktoré reaguje na uskutočnené stavebné úpravy a z ktorého vyplýva,
že navrhovateľ má v súčasnosti iné únikové protipožiarne cesty, ako tomu bolo v roku 2009 (z

ktorého obdobia pochádza posúdenie protipožiarnej bezpečnosti predmetnej budovy, ktoré sa stalo
podkladom pre nariadenie predbežného opatrenia), a že uzamknutie dverí ani vybudovanie priečok
nepredeľuje jedinú únikovú cestu z priestorov navrhovateľa, ďalej, že s týmto riešením protipožiarnej
bezpečnosti predmetnej stavby stanoviskom zo dňa 28. 11. 2014 vyslovilo súhlas Okresné riaditeľstvo
Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene, na čo stavebný úrad oznámením zo dňa 9. 12. 2014

č. výst. 31737/2014-O-32259/14 stavebníkovi (odporcovi) uviedol, že k uskutočneniu predmetných
stavebných úprav nemá námietky. Uvedeným odporca preukázal, že navrhovateľ v prípade požiaru
či inej nepredvídateľnej nebezpečnej udalosti, nie je obmedzený v evakuácií osôb a majetku, a teda
odpadol jeden z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Uvedené je možné konštatovať napriek skutočnosti, že medzi účastníkmi

je naďalej sporné a z listinných dôkazov predložených odporcom vznikajú dôvodné pochybnosti, či
predmetné stavebné úpravy neboli uskutočnené ešte pred tým, ako boli tieto stavebnému úradu
ohlásené, a rovnako zostala nezodpovedaná otázka, či chodby, ktoré boli odporcom uzatvorené
uzamknutím alebo zamurovaním skutočne sú alebo nie sú v podielovom spoluvlastníctve oboch
účastníkov konania. Uvedené otázky presahujú možnosti konania, v ktorom sa rieši výlučne splnenie

podmienok na nariadenie predbežného opatrenia, a budú riešené v konaní vo veci samej, prípadne v
administratívnoprávnom konaní. Vzhľadom na neexistenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ako jedného
zo základných predpokladov na to, aby mohlo byť predbežné opatrenie nariadené, je totiž otázka
spoluvlastníckeho práva k chodbám v suteréne predmetnej budovy, ako aj otázka splnenia podmienokvýstavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
bez významu. Pokiaľ sa navyše jedná o právo užívať chodby, ktoré sú podľa tvrdenia navrhovateľa
spoločnými priestormi predmetnej budovy, t. j. v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov konania,

a to len za účelom prístupu klientov navrhovateľa do jeho priestorov, tu je potrebné uviesť, že nariadené
predbežné opatrenie by nemalo neprimeraným spôsobom zasahovať do práva subjektu, voči ktorému je
predbežné opatrenie nariaďované. V predmetnom prípade však navrhovateľ má k dispozícii iný vchod do
svojich priestorov, ktorý je jeho klientmi využívaný, a preto zabezpečenie v poradí už druhého prístupu
za cenu nariadenia odstránenia pevnej priečky opomína tak atribút primeranosti, ako aj nevyhnutnosti

nariadenia predbežného opatrenia na dosiahnutie sledovaného cieľa v podobe zabezpečenia prístupu
do priestorov navrhovateľa.
Pokiaľ sa jedná o ďalšie dôvody, ktorými navrhovateľ nariadenie predbežného opatrenia odôvodňoval,
ale ktoré sa nestali dôvodmi, pre ktoré okresný súd predbežné opatrenie nariadil, a to, že navrhovateľ
nemá prístup tak k hlavnému uzáveru vody ako aj k elektrickej rozvodnej skrini, tu je potrebné v prvom
rade uviesť, že navrhovateľ žiadnym spôsobom tvrdenie o tom, že nemá prístup k hlavnému uzáveru

vody neosvedčil, keď pravdivosť tohto jeho tvrdenia nevyplýva z predloženého pôdorysu suterénu, z
posúdenia protipožiarnej bezpečnosti suterénu predmetnej budovy z apríla 2009, zo zmluvy o prevode
vlastníctva nebytových priestorov, priloženej fotodokumentácie, stanovísk stavebného úradu a ani z
iných listinných dôkazov, ktoré navrhovateľ produkoval a navyše táto skutočnosť bola spochybnená
i odporcom v rámci podaného odvolania. Skutočnosť, že navrhovateľ nemá momentálne prístup k

elektrickejrozvodnejskrinisícemedziúčastníkmispornánebola,keďnavrhovateľtútoskutočnosťtvrdila
odporca ju nepoprel (navyše uviedol, že je ochotný na vlastné náklady vykonať také úpravy, aby sa ističe
a spínače navrhovateľa nenachádzali v priestoroch odporcu), avšak nariadenie predbežného opatrenia
v navrhovanom znení (t. j. uložením príkazu odporcovi odstrániť murovanú priečku) podľa názoru
odvolacieho súdu neodôvodňuje. Odvolací súd pritom opätovne poukazuje na zásadu primeranosti, v

zmysle ktorej by predbežné opatrenie nemalo neprimerane zasahovať do práv a právom chránených
záujmov povinných osôb. Napriek skutočnosti, že je na mieste od odporcu požadovať prístup k uvedenej
elektrickej skrini, zabezpečenie tohto prístupu formou odstránenia pevne stojacej murovanej priečky
nariadením predbežného opatrenia odvolací súd za primerané nepovažuje, keď podľa jeho názoru
navrhovateľovi nič nebránilo domáhať sa predbežným opatrením, aby odporca navrhovateľovi umožnil

na požiadanie prístup k tejto rozvodnej skrini cez priestory odporcu, teda bez toho, aby muselo na
základe predbežného opatrenia, pri nariaďovaní ktorého nie je priestor na riešenie otázky vlastníckeho
práva k priestorom, v ktorých je priečka postavená, dôjsť k odstráneniu tejto priečky, a tým k zásahu do
faktického stavu, ktorý by bolo možné obnoviť len vystavaním priečky novej. Odstránením priečky na
základe príkazu stanoveným predbežným opatrením by sa nakoniec stratil jeden z pojmových znakov

predbežného opatrenia, a to jeho dočasnosť v úprave práv účastníkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo
výrokoch, ktorými okresný súd nariadil predbežné opatrenie, podľa § 220 s poukazom na § 221 ods. 3
O. s. p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vzhľadom na
zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd ako nadbytočný s poukazom na

ust. § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušil výrok okresného súdu o povinnosti navrhovateľa podať návrh
na začatie konania vo veci samej.
Pokiaľ ide o požiadavku odporcu na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd odkazuje na
ustálenú súdnu prax, kde napríklad Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/171/2010 uviedol,
že „podľa § 145 O. s. p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov

predbežného opatrenie a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, že sa v
predbežnom opatrení o náhrade trov nerozhoduje.“ U uvedených dôvodov odvolací súd o náhrade trov
odvolacieho konania nerozhodoval.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.