Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Bahníková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Náhrada škody
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/26/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307220785
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1307220785.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Krškovej v právnej veci navrhovateľa: SPP - distribúcia,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739 proti odporcovi: Z. F.,
podnikajúcemu pod obchodným menom Ján Ižo SOVK, miesto podnikania Obrancov mieru 1284/10, 902
01 Pezinok, IČO: 33 717 702 zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Vráblikom, so sídlom Vajnorská
5, 831 03 Bratislava o zaplatenie náhrady škody vo výške vo výške 5.536,97 eura s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 32Cb/34/2009-134 zo dňa 31.7.2013
takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 32Cb/34/2009-134 zo dňa 31.7.2013
p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo
výške 5.536,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5% ročne od 23.09.2006 do zaplatenia
a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ žalobou zo dňa
25.10.2007 doručenou súdu dňa 30.10.2007 žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi peňažnú sumu 5.536,97 eura (pôvodne 166.806,90 Sk) s príslušenstvom a priznal mu
náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že objednávkou zo dňa 20.08.2006 objednal
odporca opravu plynového zariadenia v obci Turie č. 165. Vykonané práce boli fakturované faktúrou
č. 90033091 zo dňa 08.09.2006 na sumu 166.806,90 Sk so splatnosťou 22.09.2006. V písomnom
podaní zo dňa 20.03.2009 odporca uviedol, že únik plynu bol nahlásený o 10.13 hod., pohotovostný
stav bol pracovníkovi nahlásený o 10.17 hod., prvý pracovník navrhovateľa dorazil na miesto o nehody
o 10.30 hod.. Pracovný čas zamestnancov navrhovateľa bol počítaný od času nahlásenia havárie
až po ich návrat zo zásahu, bolo potrebné ísť pohotovostným vozidlom pre nich a po zásahu ich
dopraviť domov. Bolo tiež potrebné opätovne odstavený systém napustiť plynom a uviesť všetkých
odstavených užívateľov opätovne do prevádzky. Išlo o poškodenie a odstránenie armatúry, ktorá nebola
schopná pracovať pod tlakom plynu v potrubí. Nešlo o práce naviac nad rámec objednávky, ale o práce
nevyhnutné pri odstránení úniku plynu a zabránení väčším škodám, ktoré priamo súviseli s haváriou.
Do faktúry neboli zahrnuté ani straty navrhovateľa z titulu nedodania, teda nepredania zemného plynu
odstaveným odberateľom v čase vykonávania opravy.
Odporca namietal, že navrhovateľove práce boli nadbytočné, neboli potrebné a v každom prípade
nadhodnotené bez akéhokoľvek oznámenia odporcovi. Odporca uviedol, že k poškodeniu potrubia
nedošlo vykonaním práce, ale len odtiahnutím stroja, ktorý bol odparkovaný na ceste. Mal za to, že
bol vykonaný úplne iný rozsah prác ako si objednával. Nikto ho o tejto zmene neinformoval, nikto mu
nepovedal koľko to bude stáť, člen zásahu od plynární mu povedal, že to bude stáť bagateľ, dokonca
hovorili, že naviac práce budú v réžií plynárni, pretože ide o bežnú údržbu. Podľa názoru odporcu sa
prasklina dala zavariť aj pod tlakom, avšak pracovníci čo prišli, mali iba zvárací prístroj acetylénový a
nie elektrický. Na zariadení plynárni nič nebolo funkčné, nedal sa obmedziť tlak plynu v potrubí. Pokiaľ
ide o tlak plynu, spočiatku bol veľký únik, avšak po tom ako natlačili prasklinu zemou, bol únik plynu
minimálny. Keby odporcovi nebolo zo strany plynární povedané, že to nie je drahé, nebol by podpísal
objednávku, bol by to nechal na Metrostav.
Mal za to, že podľa faktúry bola 100% prirážka k prácam, keďže malo ísť o práce vykonané v
nedeľu, avšak bolo jasne povedané, že práce boli vykonané nielen v nedeľu, ale aj v pondelok.
Od odporcu je možné požadovať len zaplatenie tej škody, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s
poškodením odvodňovača. Znalec Krchňák uviedol, že je možné zvárať aj pod tlakom. Keby si pracovníci
navrhovateľa doniesli elektrický zvárací agregát, bolo by možné opraviť potrubie aj pod tlakom. Odporca
nemal možnosť odsúhlasiť práce tak ako to je napr. pri stavebnom denníku. V pracovnom liste je kolónka,
kde mal potvrdiť rozsah prác, avšak toto mu nebolo predložené. Mal za to, že o výške škody rozhodne
súd, keď so sumou ako bola navrhovateľom vyčíslená nesúhlasil. Nahadzovanie poistných ventilov, ktoré
sú pred hodinami a zabezpečujú tlak plynu do domácnosti môže vykonávať ktokoľvek kto je zaškolený.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi a to:
Cenníkom navrhovateľa účinným k 01.01.2006, Cenníkom externých služieb spoločnosti SPP -
distribúcia, a.s., Dohoda o náhrade škody č.k. 2M/51/2008, Vyhlásenie, Stanovisko znalca Ing. Ivana
Krechňáka a to všetko v kópiách, ďalej výsluchom svedkov G. A., S. H., Z. N. a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že z faktúry č. 90033091 v spojení s Pracovnými lístkami zo dňa
20.08.2006 a listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 20.09.2006 má súd preukázané doručenie faktúry
ako listiny, ktorou bol odporca vyzvaný na zaplatenie sumy 166.806,90 Sk za opravu prípojky so
splatnosťou 22.09.2006 na základe objednávky zo dňa 20.08.2006. Súčasne má súd preukázané
doručenie Pracovných lístkov zo dňa 20.08.2006, podľa ktorých navrhovateľ žiadal zaplatenie za práce
vykonané dňa 20.08.2006 na úniku plynu v obci Turie pri č. dv. 195 a to zavarenie utrhlého kapáka a
spúšťanie zákazníckeho centra do prevádzky. Na miesto sa dostavili dve motorové vozidlá a taktiež bolo
zistené, že pracovníci navrhovateľa odrobili určitý počet hodín, ktoré presne špecifikovali v pracovných
listoch predloženými navrhovateľom.
Z Cenníka navrhovateľa účinného k 01.01.2006 mal súd za preukázané, že navrhovateľ účtuje k
hodinovým sadzbám za prácu v nedeľu a vo sviatok sumu vo výške 40 % a za prácu v sťažených
podmienkach, prácu v znečistených prostrediach plynmi a vo vode prirážku vo výške 10 %. Cestovné
náhrady pri práci sú v rozmedzí 5-12 hodín vo výške 120,-Sk na jedného pracovníka, odplata za 1 hod.
práce obnovenie dodávky ZP vrátane dopravy je 1720,74 Sk, odplata za 1 hod. práce odbornej práce
pre odberateľov je 940,10 Sk. Podľa Cenníka externých služieb spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. je
prirážka k hodinovým sadzbám za prácu v nedeľu a vo sviatok 50 %.
Súd prvého stupňa poukázal na výsluch svedka Jána Smatanu zo dňa 20.08.2006 v konaní ČVS :
ORP-2286/2/OSV-ZA-2006, podľa stanoviska ktorého došlo k odstávke maloodberateľov a jedného
veľkoodberateľa, celkom 630 odberateľov. Predpokladaný čas ukončenia zváracích prác bol o 14.30
hod., začatie napúšťania plynu do miestnej siete o 14.35 hod. Bolo konštatované, že došlo k trvalému
úniku zemného plynu v obci Turie pri RD č. 165, ktorý vzhľadom na zakruhovanú plynovodnú sieť
nebolo možné odstrániť iným spôsobom, ako uzatvorením výstupného uzáveru z RS Turie a zemného
plynu zo strany RS Višňové. Technik o 12.10 hod. rozhodol o uzatvorení uzáveru od Višňového a
výstupného uzáveru v RS Turie, čím došlo k prerušeniu dodávky pre 630 odberateľov. Následne museli
byť povolaní ďalší pracovníci na pomoc k spúšťaniu domových regulátorov odberateľov, aby škody
spôsobené prerušením dodávky zemného plynu odberateľom ako aj SPP boli minimalizované, táto
činnosť pracovníkov bola od 14.35 hod. do 19.30 hod.
Z Dohody o náhrade škody č.k. 2M/51/2008 a Vyhlásenia má súd preukázané, prehlásenie Jána Iža, že
dňa 20.08.2006 okolo 10.30 hod. na pozemnej komunikácií pred rodinným domom č. 165 v obci Turie
okr. Žilina pri premiestňovaní zemného rýpadla zn. Catterpilar zasiahol zadným kolesom rýpadla časť
plynového zariadenia - odvodňovač - oceľ DN 150, pričom tlakom kolesa došlo k natrhnutiu oceľovej
trubky DN 32 nad zbernou bankou odvodňovača a následného úniku zemného plynu, čo malo za
následok odstavenie dodávky zemného plynu a vykonanie opravy poškodeného zariadenia, čím bola
spol. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. spôsobené škoda vo výške 166.806,90 Sk (5.536,97 eura).
Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/2/2007
zo dňa 31.03.2009 bol schválený zmier medzi obvineným Jánom Ižom a poškodeným Slovenským
plynárenským priemyslom, a.s. uzavretý dňa 10.03.2009 a zastavené trestné stíhanie obvineného pre
skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 20.08.2006 okolo 10.30 hod. na pozemnej komunikácií pred
rodinným domom č. 165 v obci Turie okr. Žilina pri premiestňovaní zemného rýpadla zn. Catterpilar
zasiahol zadným kolesom rýpadla časť plynového zariadenia. Zároveň bolo v predmetnom uznesení
vedené, že následkom tohto konania odporcu došlo k vzniku škody vo výške 5.536,97 eura. Skúmané
škodové konanie odporcu bolo vykonané pri výkone jeho podnikateľskej činnosti a dotknutá bola
podnikateľská činnosť navrhovateľa, pričom ku konaniu nedošlo pri plnení alebo v súvislosti s plnením
záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca svojim konaním neporušil povinnosť
ustanovenú Obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka), ale povinnosť stanovenú v
osobitnom zákone v § 56 ods. 7 z. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (podľa
stavu účinného ku dňu 20.08.2006), podľa ktorého poškodenie plynárenského zariadenia, zariadení,
ktoré slúžia na jeho ochranu, je zakázané. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poškodí
plynárenské zariadenie alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej
škody na plynárenskom zariadení alebo zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť aj škodu za
uniknutý plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži
na jeho ochranu. Takže vzťah navrhovateľa a odporcu sa neriadi Obchodným zákonníkom ani podľa §
373 Obchodného zákonníka ani podľa § 757 Obchodného zákonníka, ich vzťah je preto v súlade s § 1
ods. 2 Obchodného zákonníka upravený Občianskym zákonníkom.
Súd prvého stupňa poukázal aj na ust. § 420a Občianskeho zákonníka podľa ktorého je potrebné
splnenie troch kumulatívnych podmienok: (I) protiprávne konanie, (II) zmenšenie majetku alebo jeho
nezväčšenie pri pravidelnom priebehu udalostí ak by nedošlo k porušeniu záväzku a (III) príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním vzniknutou škodou a (IV) zavinenie.
Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že odporca dňa 20.08.2006 spôsobil škodu, keď zasiahol
zadným kolesom rýpadla časť plynového zariadenia - odvodňovač - oceľ DN 150, pričom tlakom kolesa
došlo k natrhnutiu oceľovej trubky DN 32 nad zbernou bankou odvodňovača a následného úniku
zemného plynu, čo malo za následok vykonanie opravy poškodeného zariadenia. Odporca teda svojim
konaním porušil povinnosť vyjadrenú v § 56 ods. 7 veta druhá in fine z. č. 656/2004 Z.z. Porušenie
právnej povinnosti odporcom mal tak súd za nesporné, pričom toto bolo navyše preukázané aj Dohodou
o náhrade škody 2M/51/2008 uzavretej v konaní 1T/2/2007.
Nebolo tiež sporné, že práve v dôsledku konania odporcu došlo k poškodeniu plynového zariadenia
navrhovateľa, ktoré následne muselo byť opravené. Súd mal preto príčinnú súvislosť medzi konaním
odporcu a vzniknutou škodou za nespornú, t.j. zmenšením majetku navrhovateľa, keď práve výška škody
bola medzi účastníkmi konania sporná.
Pokiaľ ide o zavinenie, toto sa v nedbanlivostnej forme predpokladá a odporca sa zbaví zodpovednosti
za škodu, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v
prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Uplatnená škoda spočívala v dvoch zložkách, jednak v nákladoch na odstránenie poškodeného
plynového zariadenia a jednak v uniknutom plyne, na ktorého náhradu má navrhovateľ podľa § 56 ods.
7 veta prvá z. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (podľa stavu účinného ku
dňu 20.08.2006) nárok.
Samotné rozhodnutie Okresného súdu Žilina o schválení zmieru podľa § 220 ods. 1 a § 290 ods. 5
Trestného poriadku nie je rozhodnutím, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto
ho spáchal (§ 135 ods. 1 O.s.p.), súd preto týmto rozhodnutím nie je viazaný, samotné konanie však
odporca nepopieral. Odporca namietal samotné vykonanie prác v navrhovateľom tvrdenom rozsahu,
potrebu prác v navrhovateľom tvrdenom rozsahu ako aj opodstatnenosť výšky odplaty zaplatenej
navrhovateľom tretím osobám.
Odporca v Dohode o náhrade škody č.k. 2M/51/2008 zo dňa 20.08.2006 jednoznačne uviedol, že
následkom jeho konania bola spôsobená škoda vo výške 5.536,97 eura. Týmto úkonom odporca
uznal svoj záväzok vzniknutý z protiprávneho konania, ktoré prehlásenie záväzok odporcu presne
identifikovalo popisom protiprávneho konania, výškou pohľadávky ako aj identifikáciou ďalšieho
účastníka záväzkovo-právneho vzťahu, teda úkon odporcu bol spôsobilý vyvolať účinky uvedené v §
323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca tak písomne uznal svoj určitý záväzok (§ 323 ods. 1
Obchodného zákonníka) následkom čoho je predpoklad, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v
čase uznania, bolo preto povinnosťou odporcu preukázať, že záväzok neexistuje v uvedenom rozsahu.
Žiadnymi dôkazmi odporca existenciu tohto záväzku nevyvrátil, teda odporca neuniesol svoje dôkazné
bremeno preukázania neexistencie záväzku a to či už v dôsledku toho, že tento v čase uznania
neexistoval v uznanej výške (čo bolo podstatou tvrdenia odporcu) alebo že záväzok po uznaní zanikol
(ktorú skutočnosť odporca netvrdil). Dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia odporcu, že na mieste
nehody nepracoval počet pracovníkov toľko hodín, koľko bolo navrhovateľom požadované vo faktúre, že
práce boli vykonané vo väčšom rozsahu ako bolo potrebné, v dôsledku čoho boli vyššie náklady na tieto
práce, ako aj že výška odplaty vyplatená navrhovateľom osobám odstraňujúcim poškodenie zariadenia
navrhovateľa bola neopodstatnená. V tejto veci nešlo ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom
prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď
navrhovateľ tvrdil opodstatnenosť svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Odporca bol povinný
navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom výsluchy svedkov
F.. O. K. M. K.. H. má súd za nadbytočné a priamo sa netýkajúce tvrdení odporcu.
Pokiaľ ide o posúdenie prehlásenia odporcu v Dohode o náhrade škody č.k. 2M/51/2008, záväzkový
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom z protiprávneho konania odporcu súd posúdil v zmysle
Občianskeho zákonníka, avšak následný nezávislý, aj keď súvisiaci úkon spočívajúci v prehlásení
v Dohode o náhrade škody 2M/51/2008 uzavretej v konaní 1T/2/2007 je úkonom fyzickej osoby
vykonávajúcej podnikateľskú činnosť v súvislosti s konaním, ktorého sa dopustila pri výkone
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tretia časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti, pričom v tretej časti diel VI Obchodného zákonníka je upravené aj zabezpečenie
záväzku a to uznanie záväzku ako samostatná a komplexná úprava. Súd mal preto za to, že prejav vôle
odporcu vykonaný v Dohode o náhrade škody č.k. 2M/51/2008 sa spravuje Obchodným zákonníkom.
K samotnému rozsahu prác a to k odstráneniu odvodňovača a k časovej náročnosti zvaru súd prvého
stupňa uviedol, že samotná dĺžka zvaru nie je jediným a ani rozhodným ukazovateľom na časovú
náročnosť zvaru. Podstatné sú tiež okolnosti aký je fyzický prístup k zváraným častiam a či „zvar na
zvar“ je technicky vhodným riešením najmä s ohľadom na vnútorné napätia vzniknuté po zvare, z
čoho vyplýva väčšie alebo menšie riziko pri porovnaní odporcom navrhovaným spôsobom opravy a
navrhovateľom vykonaným spôsobom opravy. Súd však k tejto otázke nenariadil znalecké dokazovanie,
keďže ho jednak nenavrhol odporca, ktorého zaťažuje dôkazná povinnosť s ohľadom na vykonanie
uznanie záväzku a najmä situácia bezprostredne po poškodení plynového zariadenia vyvolala situáciu
s rizikom vážneho ohrozenia životov a zdravia ľudí ako aj poškodenia majetku, kde bolo potrebné
predovšetkým odstrániť uvedené riziko a až následne bolo vhodné zvažovať náklady na odstránenie
tohto rizika.
Ďalej súd uviedol, že aj z vykonaného dokazovania a to z Pracovných lístkov zo dňa 20.08.2006 v spojení
s výpoveďou svedka N. mal súd preukázané vykonanie prác pracovníkmi navrhovateľa v rozsahu,
ktorý je navrhovateľom účtovaný odporcovi. V rozpore s tým, nie je ani výsluch svedkyne H., ktorá
vypovedala o zváraní pracovníkmi navrhovateľa v minimálnom rozsahu 30 minút a výpoveď svedka
A. vidiaceho dve možno tri autá navrhovateľa a príchod troch alebo piatich pracovníkov navrhovateľa.
Množstvo uniknutého plynu mal súd za zistený diaľkovým prenosným systémom SCADA na dispečingu
navrhovateľa, predovšetkým však pokiaľ ide o množstvo uniknutého plynu bolo povinnosťou odporcu
preukázať menšiu výšku škody ako bolo v jeho uznaní záväzku.
Ing. Ivan Krechňák je podľa evidencie znalcom vedenej Ministerstvom spravodlivosti SR na svojom
webovom sídle znalcom v odvetviach č. 120300 Tepelná energetika a č. 120602 Vykurovanie a
vykurovacie zariadenia (znalcom Krechňákom uvádzané znalecké odvetvia ku dňu spísania stanoviska
neexistovali) teda podľa obsahového vymedzenia inštrukcie č. 7/2009 zbierky inštrukcií a oznámení
MS SR môže skúmať a hodnotiť procesy, javy a zariadenia, ktoré súvisia s premenou tepelnej energie
na elektrickú energiu, hospodárnosť a využitie tepelného potenciálu palív a obnoviteľných zdrojov
energie (Tepelná energetika) ako aj môže skúmať a hodnotiť procesy, javy a zariadenia súvisiace s
využitím energie na vykurovanie (Vykurovanie a vykurovacie zariadenia). Osoba zapísaná do uvedených
odvetví však nemôže bez ďalšieho posudzovať ako znalec vhodnosť použitej strojárskej technológie
(napr. zváranie, zlievanie, obrábanie a pod.), keďže tieto technologické postupy priamo nesúvisia s
premenou tepelnej energie na elektrickú energiu, s tepelným potenciálom ako ani s využitím energie
na vykurovanie.
Pokiaľ ide o návrh odporcu aby súd vypočul F.A.. O. K. súd prvého stupňa mal tento za nadbytočný,
keďže tento svedok komunikoval s odporcom po vykonaní prác ohľadne zaplatenie faktúry, nebol priamo
účastný prác a nemôže mať preto vlastnými zmyslami priamo zachytené skutočnosti podstatné pre
skutočne vykonaný rozsah prác a čas ich vykonania.
Taktiež súd nepristúpil k výsluchu navrhnutej svedkyne zo strany odporcu Kováčovej, keď táto nebola
účastná prác na oprave poškodeného plynového potrubia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento
bol v spore plne úspešný.
Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého
stupňa pochybil, keď nevypočul navrhnutú svedkyňu H. M. F.. O. K. a opätovne nevypočul svedka
Jána Smatanu, pričom týmto bolo zmarené právo odporcu položiť svedkovi otázky. Mal za to, že súd
dospel ohľadne výšky náhrady k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, keď
nebral do úvahy stanovisko znalca Ing. Ivana Krechňáka, ktorý jednoznačne potvrdil, že sa oprava dala
vykonať jednoduchším a menej nákladným spôsobom. Je nepochybné, že navrhovateľ má monopol v
tejto oblasti a ani jeden z jeho pracovníkov nepôjde proti svojmu zamestnávateľovi. V dôsledku monopolu
si navrhovateľ sám určuje ceny.
Má za to, že rozsudok je nespravodlivý a súd porušil jeho práva, keď nemohol položiť svedkovi otázky
a neboli vypočutí ani navrhovaní svedkovia.
Zdôraznil tiež, že sú úroky neprimerane vysoké a presahujú samotnú istinu, čo je nespravodlivé, a
že rozsudok je nevykonateľný pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi, keďže je
neurčitý a navrhovateľ si trovy konania nevyčíslil.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové
konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania. Oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie, že
správne zhodnotil predložené listinné dôkazy ako aj svedecké výpovede a z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver.
Z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov je nesporné, že dňa 20.08.2006 okolo 10.30
hod. na pozemnej komunikácií pred rodinným domom č. 165 v obci Turie okr. Žilina odporca pri
premiestňovaní zemného rýpadla zn. Catterpilar zasiahol zadným kolesom rýpadla časť plynového
zariadenia - odvodňovač - oceľ DN 150, pričom tlakom kolesa došlo k natrhnutiu oceľovej trubky DN 32
nad zbernou bankou odvodňovača a následného úniku zemného plynu, čo malo za následok vykonanie
opravy poškodeného zariadenia, čím bola spoločnosti SSP a.s. spôsobená škoda vo výške 5.536,97
eura.
Z Dohody o náhrade škody č.k. 2M/51/2008 prehlásil, že k tomuto skutku skutočne došlo, a že došlo
aj k vzniku škody v tomto rozsahu, čím uznal svoj záväzok vzniknutý z protiprávneho konania, ktoré
prehlásenie záväzok odporcu presne identifikovalo popisom protiprávneho konania, výškou pohľadávky
ako aj identifikáciou ďalšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu, teda úkon odporcu bol spôsobilý
vyvolať účinky uvedené v § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Je nesporné, že z predložených listinných dôkazov a teda pracovných listov navrhovateľa, že pracovníci
navrhovateľa skutočne odstraňovali škodu, ktorá v súvislosti s odporcom vznikla. Z pracovných listov
je zrejmé koľko hodín pracovníci navrhovateľa odpracovali na odstraňovaní predmetnej poruchy z
predložených cenníkov je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil náhradu škody v zmysle platných cenníkov.
Je nesporné, že v predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie aj vypočutými svedkami, pričom zo
svedeckej výpovede Z. N. mal súd za preukázané, že dňa 20.08.2006 o 10.40 mu zavolal dispečer
a oznámil mu udalosť v obci Turie pri rodinnom dome 165. Po príchode na miesto o cca. 11.20 hod.
zistil, že bola natrhnutá oceľová trúbka DN 32 nad zbernou bankou odvodňovača mimo miesta zvaru
na miestnej sieti. Muselo dôjsť k odstávke maloodberateľov a jedného veľkoodberateľa, celkom 630
odberateľov. Predpokladaný čas ukončenia zváracích prác je 14.30 hod., začatie napúšťania plynu do
miestnej siete o 14.35 hod.
Z výsluchu svedka ako aj z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že boli povolaný ďalší pracovníci
na pomoc k spúšťaniu domových regulátorov odberateľov, aby škody spôsobené prerušením dodávky
zemného plynu odberateľom ako aj SPP boli minimalizované, táto činnosť pracovníkov bola od 14.35
hod. do 19.30 hod..
Zo svedeckej výpovede Z.na N. vyplynulo, že na odstraňovaní havárii boli prítomní ôsmi ľudia, svedok
bol dlho na polícii, ostatní pracovali na mieste. Všetci ľudia, ktorí vykonávali práce mali pohotovosť.
Opravu nebolo možné spraviť bez vypustenia plynu. Má za to, že keby sa v tej dobe kapáková armatúra
vymenila za novú bolo by to drahšie možno o 3.500,-Sk. Samotné zemné práce v podstate urobil
odporca, najväčšou položkou bolo nahadzovanie domových regulátorov.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že predloženými listinnými dôkazmi
bolo jednoznačne preukázané (pracovné listy) zo dňa 20.08.2006 že, vykonanie prác pracovníkmi
navrhovateľa v rozsahu, ktorý je navrhovateľom účtovaný odporcovi. V rozpore s tým, nie je ani
výsluch svedkyne H., ktorá vypovedala o zváraní pracovníkmi navrhovateľa v minimálnom rozsahu
30 minút a výpoveď svedka A. vidiaceho dve možno tri autá navrhovateľa a príchod troch alebo
piatich pracovníkov navrhovateľa. Množstvo uniknutého plynu má súd za zistený diaľkovým prenosným
systémom SCADA na dispečingu navrhovateľa, predovšetkým však pokiaľ ide o množstvo uniknutého
plynu bolo povinnosťou odporcu preukázať menšiu výšku škody ako bolo v jeho uznaní záväzku.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nevypočul opätovne svedka
Z. N., keď tento bol vypočutý k všetkým podstatným skutočnostiam na pojednávaní dňa 25.03.2013 a
pokiaľ ide o možnosť odporcu dávať svedkovi otázky a teda prípadné porušenia práva na spravodlivý
proces súd poukazuje na skutočnosť, že odporca sa o nariadení pojednávania na deň 25.03.2013
dozvedel dňa 16.01.2013, jeho predchádzajúcemu PZO bolo predvolanie doručené dňa 06.02.2013.
Podľa písomného podania predchádzajúceho PZO zo dňa 11.03.2013 sa tento s odporcom dohodol
na ukončení zastupovania dňa 11.03.2013. Bolo teda vecou samotného odporcu, aby si v prípade ak
má za potrebné mať v konaní zástupcu tohto zvolil včas. Súd má za to, že odporca mal dostatok času
na zváženie okolností, či sa nechá opätovne zastúpiť v konaní. Vzhľadom na to, že došlo k dohode
o ukončení zastupovania a nie jednostrannému ukončeniu zastupovania zo strany predchádzajúceho
PZO, nejedná sa o prekážku nepredvídateľnú, neodvrátiteľnú a ani o náhlu skutočnosť. Nebol preto
daný dôvod na odročenie pojednávania (§ 119 ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti súd tiež uvádza, a to
odhliadnuc od toho že päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie nie je určená ako minimálna lehota
(„spravidla najmenej“), že lehota na prípravu na pojednávanie je daná účastníkovi konania a nie jeho
zástupcovi, táto lehota samozrejme musí zahŕňať časovú možnosť účastníka konania nechať sa zastúpiť
a to vrátane prípravy zástupcu na pojednávanie, je však vecou účastníka konania ako s touto lehotou
naloží. V prejednávanom prípade sa odporca dozvedel o ukončení zastupovania dňa 11.03.2013 teda
14 dní pred samotným pojednávaním, súd má teda túto lehotu za dostatočnú.
Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vypočutie ďalších navrhnutých
svedkov a to F.. O. K. M. H.Q. je nadbytočný, keďže ani jeden z týchto navrhnutých svedkov nebol
prítomný pri vykonávaní prác a nemohol posúdiť opodstatnenosť rozsahu vykonaných prác, resp. či pri
vykonaní prác bol taký počet pracovníkov aký uvádza samotný navrhovateľ.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že odporca svojim konaním
neporušil povinnosť stanovenú obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka), ale povinnosť
stanovenú v osobitnom zákone v § 56 ods. 7 z. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa.
Pokiaľ ide o odporcom namietanú výšku úrokov z omeškania, ktorá bola priznaná súdom prvého stupňa
odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 369 Obch. zák. účinné v čase keď sa odporca
dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a v čase podania návrhu, podľa ktorého
ustanovenia ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené zmluvou, inak o 10% vyššie než bola základná
úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa
použije počas celého tohto polroka.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v rozhodnom období bola úroková sadzba NBS 4,75%, teda
navrhovateľ si v zmysle cit. ust. § 369 Obch. zák. uplatnil oprávnene úrok z omeškania vo výške 14,50%
ročne od 23.9.2006 a teda súd prvého stupňa rozhodol správne keď mu tieto úroky z omeškania v
predmetnej výške aj priznal.
Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa trov prvostupňového konania odvolací súd poukazuje na
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p. v zmysle ktorého súd môže o náhrade trov konania
rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú
zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania
súd samostatným uznesením.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd mal právo rozhodnúť o náhrade trov konania aj
percentuálnym vyjadrením, avšak vzhľadom k tej skutočnosti, že nerozhodol o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude povinnosťou súdu o tejto výške trov konania rozhodnúť samostatným uznesením a
v tomto uznesení vyčísli trovy konania a uznesenie vydá až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že v predmetnom konaní bol úspešný navrhovateľ, súd prvého stupňa mu
správne priznal náhradu trov konania vyčíslenú percentuálne a to tak, že mu priznal 100% náhradu trov
konania. V konaní mal navrhovateľ plný úspech.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu by bol priznal navrhovateľovi ak by boli trovy konania vznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.