Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5701899938
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5701899938.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej žalobcu: E. S.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, právne zastúpeného JUDr. Dášenou Gombíkovou, advokátkou,
so sídlom P. X, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ Q. Q., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. I. XXXX/
XX, XXX XX P., okres P., Česká republika, 2/ I. R., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX. A. XXXX/
Xa, XXX XX P. - E., Česká republika, 3/ L. G., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. XXX, XXX XX
U., Česká republika, žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom,
so sídlom E. U. XXXX/XX, XXX XX T. T., 4/ E. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX P. -
S., Česká republika, právne zastúpenému JUDr. Petrom Novákom, advokátom, so sídlom ul. A. P. XX,
XXX XX E., 5/ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., so sídlom
Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/381/2001-662
zo dňa 14. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/381/2001-662 zo dňa 14. 05. 2014 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Súčasne si vymienil,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na okresný súd dňa 10.09.2001 sa
žalobca pôvodne domáhal proti matke žalovaných v rade 1/ až 4/ I. E., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX a obci J. domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom parciel č. KN-C
1133/2 o výmere 58 m2 zastavanej domom č. súpisné XX, KN-C parcely č. 1133/3 o výmere 15 m2
zastavanej dvorom, KN-C parcely č. 1134/3 o výmere 33 m2 zastavanej hospodárskou
budovou, KN-C parcely č. 1134/2 o výmere 48 m2 záhrada a KN-C parcely č. 293/4 o výmere 17 m2
nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., tak ako boli vytýčené geometrickým plánom č. 207/2001
úradne overeným Okresným úradom v Turčianskych Tepliciach, odborom katastrálnym pod. č. 200.
Súčasne si uplatnil voči žalovaným náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podľa Výmeru č.
17075/48 zo dňa 10.11.1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy boli
do vlastníctva rodičov žalobcu R. S. a jeho manželke M., rod. R., bytom J., č. d. XX, t. č. dom č.
súpisné XX v k. ú. J. pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti, ktoré boli v prídelovom pláne označené
ako parcely č. časť 892, časť 897 a ďalšie v žalobe uvedené pozemnoknižné parcely. Rodičia žalobcu
pridelené parcely užívali nepretržite, až do svojej smrti, nakoľko boli dobromyseľní, že im patria. Celé
dedičstvo po svojich rodičoch nadobudol žalobca a to po smrti svojej matky v roku 1963 a otca v
roku 1978. Žalobca tiež predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne užíva doteraz v presvedčení, že mu

patria. Aktuálny stav užívania predmetných nehnuteľnosti je zrejmý z geometrického plánu uvedeného
v petite žaloby. Z vyhotovenia tohto geometrického plánu je zrejmé, že skutočné užívanie sporných
nehnuteľností nezodpovedá údajom uvedených na liste vlastníctva žalobcu, nakoľko časť pôvodnej
parcely č. 897 nebola po mapovaní THM prevzatá do obnoveného operátu a pôvodná
pozemnoknižná parcela č. 892 a časť parcely č. 897 uvedené v predmetnej prídelovej listine sú časťami
KN-C parciel č. 1131, 1132/1, 1132/2, 1133/2, 1133/3, 1134/2 a 1134/3. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.
ú. J. vyplýva, že žalobca je vlastníkom KN-C parciel č. 1131 a č. 1132. Zo zápisu na liste vlastníctva č.
XXX pre k. ú. J. vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ I. E. bola vlastníčkou KN-C
parciel č. 1133 a č.1134. Podľa geometrického plánu je rodinný dom č. súpisné XX, ktorý je vo vlastníctve
žalobcu postavený na KN-C parcele č. 1131, a aj na KN-C parcele č. 1133/2, vrátane časti o rozlohe
0,80 m x 1,82 m, ktorá bola žalobcom a jeho právnymi predchodcami nepretržite užívaná ako prístupová
miestnosť so schodiskom na povalu a po prestavbe mala slúžiť ako špajza rodinného domu žalobcu. Do
tejto miestnosti sa však prebúrala právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ a následne si o túto
miestnosť zväčšila svoju kúpeľňu. Podľa predloženého geometrického plánu je časťou záhrady žalobcu
aj parcela KN-C č. 293/4 o výmere 17 m2, ktorá vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 897 a t. č.
je zakreslená ako vodná plocha, ktorá podľa tvrdení žalobcu v čase podania žaloby bola vo vlastníctve
Obce J.. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti žalobca uplynutím 10-ročnej pokojnej, nepretržitej a
dobromyseľnej držby nadobudol k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním.
Na pojednávaní dňa 17.12.2003 okresný súd pripustil zmenu žaloby, ktorú žalujúca strana urobila
podaním zo dňa 10.10.2002, keď žiadala určiť, že žalobca je aj vlastníkom časti rodinného domu č.
súpisné XX pri kuchyni na prvom nadzemnom podlaží o výmere 1,82 x 0,8 m na parcele č. 1133/2 v k. ú.
J. a žalovaná je povinná vypratať ju a vydať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne
proti právnej predchodkyni žalovaných v rade 1/ až 4/ žiadala žalujúca strana zaplatiť žalobcovi sumu
8.750,00 Sk, čiže 290,45 Eur. Na pojednávaní dňa 17.12.2003 žalujúca strana spresnila, že
sumu 8.750,00 Sk, čiže 290,45 Eur požaduje priznať titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla tým,
že matka žalovaných v rade 1/ až 4/ sa prebúrala do jeho časti domu, zabrala bývalú komoru, resp. časť
domu, ktorá bola používaná ako schodište a suma 8.750,00 Sk, predstavuje náklady, ktoré je potrebné
vynaložiť na opätovné zamurovanie nehnuteľností a ich uvedenie do pôvodného stavu.
Žalobca vo svojich výpovediach v priebehu konania uviedol, že spomínaná miestnosť označená na ním
predloženom geometrickom pláne v rozmeroch 182 x 80 cm bola užívaná jeho rodinou od roku 1946,
keď im bol pridelený predmetný rodinný dom po drobných nemeckých vlastníkoch. V miestnosti bolo
schodište, ktoré viedlo na povalu. Nachádzala sa vedľa kuchyne jeho rodinného domu. V roku 1996 si
dal túto miestnosť zamerať. Približne v roku 1985 túto miestnosť žalobca zamuroval z ich strany tenkou
priečkou - tehlou uloženou na kant a to v čase, keď robil novú strechu na rodinnom dome. Odvtedy
bola miestnosť zamurovaná a on približne v roku 1996 zistil, že I. E. túto miestnosť okupovala, posunula
priečku, ktorá oddeľovala rodinné domy a vytvárala túto miestnosť a prístup do miestnosti mu
zamurovala, resp. prebúbrala sa do tejto miestnosti zo svojich priestorov. Od pridelenia domu v časoch
detstva žalobcu až do smrti jeho matky dom vyzeral v podstate rovnako ako teraz. Mali dve izby (spálňu
a obývačku), kuchyňu, chodbu, drevenú verandu a spodné schodisko, no špajzu nemali. Dom im bol
pridelený tak, ako ho užíva žalobca doposiaľ. Pozemky, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastnícke právo
aj reálne užíva. Aj za života rodičov žalobcu hranica prebiehala tak, ako je vyznačená
červenou čiarou na geometrickom pláne, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu.
Právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ so žalobou nesúhlasila a vyslovila, že má pochybnosti
o správnosti vyhotovenia geometrického plánu, pripojeného žalobcom k žalobe, tvrdiac, že je
vlastníčkou KN-C parciel č. 1133 a č. 1134 v k. ú. J.. Žiadala, aby geometrický plán vyhotovil nezávislý
geodet ustanovený súdom. Nebohá I. E. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.04.2004, uviedla, že pokiaľ
žalobca uviedol ako právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti prídelovú listinu, tvrdiac, ktorých pôvodných
pozemnoknižných parciel sa mala táto prídelová listina dotýkať, nepredložil doklady o sporných častiach
parcely PKN č. 892 a PKN č. 897. Z predloženého geometrického plánu pripojeného k žalobe nie je
zrejmé, či a v akom rozsahu tieto časti nehnuteľností zasahujú do nehnuteľnosti právnej predchodkyne
žalovaných v rade 1/ až 4/ a z tohto pohľadu je žaloba neurčitá a nezrozumiteľná. Hranica prebieha tak
ako je oplotená, ktoré oplotenia si pred pätnástimi rokmi postavil sám žalobca. Ďalšou hranicou sú
hospodárske budovy, ktoré tiež postavil žalobca a ďalej až k rodinnému domu predchodkyne žalovaných
1/ až 4/ je postavený kamenno-tehelný múrik, ktorý tam bol, keď nehnuteľnosť dostala do vlastníctva I.
E.. Čo sa týka časti rodinného domu č. súpisné XX pri kuchyni o výmere 1,82 x 0,8 m, ktorú žiada žalobca
vydať, pôvodná žalovaná v rade 1/ uviedla, že asi do roku 1980 tam viedli schody na povalu, avšak tieto
zasahovali naviac 60 cm x 110 cm do KN-C parcely č. 1133. Bol to žalobca, ktorý najskôr
zrušil schodište a následne zamuroval prístup k nemu. Sám si totiž vybudoval iné schody

na povalu v jeho časti domu. Stalo sa tak v rámci prestavby, pri ktorej narušil právnej predchodkyni
žalovaných v rade 1/ a 4/ časť pomúrnice i časť stropu. Z tohto pohľadu I. E. neuznala ani uplatnený
nárok žalobcu na náhradu škody. Žalobca totiž v žalobe neuviedol ako mu mala škoda
vzniknúť a v čom táto škoda spočíva. Právna predchodkyňa žalovaných zároveň pripojila do spisu výmer
o vlastníctve pôdy zo dňa 10.11.1948 č. 17075/48, prídelovú listinu KPP č. 162 zo dňa 25.02.1958 a
rozhodnutie odboru pôdohospodárstva Rady ONV v Martine č. KPP 162/Skl. zo dňa 13.10.1960.
Žalovaná v rade 1/ I. E., rod. R. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalovaní v rade 1/ až 4, ako jej deti nadobudli
predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. J. každý v podiele 1 k celku a aktuálne sú
zapísaní na LV č. XXX pre k. ú. J. ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností.

Návrhom predneseným na pojednávaní dňa 13.10.2004 žalobca navrhol zámenu v osobách pôvodného
žalovaného v rade 2/, zistiac, že predmetný pozemok, by mal byť v správe Slovenského pozemkového
fondu a vo vlastníctve Slovenskej republiky. Okresný súd zámenu v osobách účastníkov pripustil
uznesením sp. zn. 10C/381/2001 zo dňa 27.12.2005. Slovenský pozemkový fond, s ktorým súd začal
na návrh žalujúcej strany konať, listom zo dňa 28.07.2006 oznámil, že nie je účastníkom konania v
danom spore, pretože sa nejedná o majetok, ktorý spravuje podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991
Zb.. Na výzvu súdu potom žalujúca strana podaním zo dňa 28.08.2007 oznámila právnickú osobu,
ktorá by mala konať za Slovenskú republiku ohľadne geometrickým plánom označeného pozemku -
parcely č. 293/4 o výmere 17 m2. Označila správcu tohto majetku štátu, ktorý je uvedený v záhlaví
rozsudku ako žalovaný v rade 5/, s ktorým súd potom pokračoval v konaní, až do vyhlásenia rozsudku.
Žalovaný v rade 5/ vo vyjadrení zo dňa 06.12.2007 zotrval na stanovisku oznámenom právnej zástupkyni
žalobcu listom značka 1151/07 zo dňa 05.06.2007. Skutkový stav bol zistený žalovaným v rade 5/ aj
fyzicky v teréne ohliadkou miesta samého za prítomnosti manželky žalobcu.
Tento stav nebol spôsobený organizáciou žalovaného v rade 5/ či už jej prevádzkovou alebo inou
činnosťou. Nemal námietky proti určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti opísanej v žalobe, pokiaľ
žalobca splnil podmienky vydržania KN-C parcely č. 293/4 - vodná plocha o výmere 17 m2. Žalovaný
v rade 5/ sa tiež vyjadril ku evidenčnému listu č. XXX pre k. ú. J., ktorý (č. l. 83 spisu), z ktorého
vyplýva, že držiteľom KN-C parcely č. 293/1 je Štátna melioračná správa Bratislava. Podľa zmluvy o
prevode správy a práva hospodárenia k majetku štátu uzatvorenej medzi odovzdávajúcim Slovenským
pozemkovým fondom Bratislava a preberajúcim v tom čase Povodie Váhu š. p. Piešťany je Slovenský
vodohospodársky podnik štátny podnik, v tom čase so sídlom v Banskej Štiavnici právnym nástupcom
bývalej Štátnej melioračnej správy Bratislava. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný
v rade 5/ pripojil aj predmetnú zmluvu o prevode správy k majetku štátu do spisu. Poverený pracovník
žalovaného v tade 5/ v priebehu konania vo svojich prednesoch uviedol, že parcela KN-C č. 293/4,
ktorá je vyznačená v geometrickom pláne predloženom žalobcom nie je fyzicky súčasťou vodného toku.
V katastrálnej mape bola predtým bez podlomenia evidovaná parcela pod č. 293, ktorá bola v správe
Štátnej meliorizačnej správy a evidovaná len užívateľsky. Chyba sa stala zrejme pri THM, keď bola
zobrazená neskôr tak ako sa to prenieslo do geometrického plánu. Podľa jeho názoru pred THM bola
parcela č. 293 resp. jej hranica susediaca s parcelou KN-C č. 1132 vo vlastníctve žalobcu zobrazovaná
tak, ako je to vyznačené na geometrickom pláne predloženom žalobcom čiernou farbou. Po THM bola jej
hranica zobrazená, ako geometrický plán udáva, červenou farbou v časti čiarkovanou, a z toho dôvodu
žalovaný v rade 5/ nespochybnil, že práve KN-C parcela č. 293/4 mohla byť súčasťou parcely vlastnícky
patriacej žalobcovi. V minulosti a ani v súčasnosti totiž táto parcela nebola reálne vodným tokom. V rámci
celkovej Správy vodného toku, žalovaný v rade 5/ parcelu č. 293/4 o výmere 17 m2 nespravuje ani reálne
neužíva a preto si na ňu ani nerobí žiadne nároky. Oplotenie žalobcu prebieha tak, ako je znázornené
na geometrickom pláne červenou farbou s tým, že vodný tok prebieha s odstupom niekoľkých metrov
po červeno vyznačenou hranicou KN-C parcely č. 293/4. Na pojednávaní dňa 08.07.2010 poverený
pracovník žalovaného v rade 5/ uviedol, že vodné toky boli zoštátnené v roku 1960 a na základe vodného
zákona ich žalovaný v rade 5/ spravuje. Nevedel sa vyjadriť, či časť ktorá je vyznačená na geometrickom
pláne predloženom žalobcom, ako KN-C parcela č. 293/4 je súčasťou alebo nie je súčasťou vodného
toku. Po dokazovaní znalcom Ing. Bujňákom žiadal nakoniec žalovaný v rade 5/ žalobu zamietnuť s tým
poukazom, že ide o časť parcely druhu vodný tok.

Z výmeru č. 17075/48 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1
ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR. o vlastníctve pôdy zo dňa 10.11.1948 prvostupňový súd zistil,
že rodičom žalobcu R. S. a jeho manželke M., rod. R. po bývalých drobných nemeckých vlastníkoch
v Obci J. boli pridelené do vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti o celkovej výmere 0,6321 ha,

ktoré v prídelovom pláne boli označené ako časť pozemnoknižných parciel č. 892, časť pozemnoknižnej
parcely č. 897 a ďalej ako časti ďalších pozemnoknižných parciel tam uvedených.
Z rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Martine č. KPP-126/Skl. zo dňa 12.10.1960
vyplýva, že Odbor pôdohospodárstva Rady ONV v Martine na základe prevedeného zamerania v k. ú.
J. potvrdzuje, že na prídelovej listine vystavenej bývalým Okresným národným výborom v Turčianskych
Tepliciach zo dňa 25.02.1958 pod č. KPP-126/Skl. pridelené prídelcom - rodičom žalobcu, obyvateľom
v J. č. d. XX označené parcelami č. okrem iného 892, časť 897 a ďalšie sú tieto totožné s parcelami
č. 892/2, 1277, 1281, 1916, 1920 a 897 ktorých výmera podľa nového merania je 56 árov, 95 m2. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že nakoľko katastrálne čísla uvedené na prídelovej listine
sú odlišné od katastrálnych čísel nového stavu zameraného v roku 1959 bolo potrebné previesť ich
stotožnenie a rozhodnúť tak ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že predmetné rozhodnutie
bolo vkladovou listinou podľa § 11 zákona č. 90/1947 Sb. Takto novo zamerané parcely boli potom
zapísané do pozemnoknižnej vložky č. 170 pre k. ú. J. (č. l. 33 spisu), z ktorej vyplýva, že rodičia žalobcu
boli spoluvlastníkmi PKN parcely č. 892/2 - dom č. popisné 63 a dvor o výmere 134 m2, miestna trať a
PKN parcely č. 897 - záhrada, miestna trať o výmere 244 m2, PKN parcely č. 1277 roľa, miestna trať o
výmere 1 605 m2, PKN parcely č. 1281 - lúka, miestna trať o výmere 1 357 m2, PKN parcely č. 1916
- lúka, miestna trať o výmere 338 m2 a PKN parcely č. 1920 roľa, miestna trať o výmere 2.020 m2 a
to každý v podiele 1.
Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 17075/48 zo dňa 10.11.1948 vydaného Povereníctvom
Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave mal okresný súd preukázané, že starým rodičom
žalovaných v rade 1/ až 4/ D. R. a jeho manželke I., rod. H. po bývalých drobných nemeckých
vlastníkoch v katastrálnom území J., ktorí bývali v dome č. XX v J. na základe prídelového plánu
vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v J., ktorý bol potvrdený Okresnou roľníckou komisiou
v Turčianskom Sv. Martine a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
08.11.1948 boli pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. J. o celkovej výmere
0,5339 ha, ktoré v prídelovom pláne boli označené ako časť PKN parcely č. 892, PKN parcela č. 894,
č. 895, č. 896, časť PKN parcely č. 897 a ďalšie tam uvedené parcely.
Z prídelovej listiny, ktorú vydal Okresný národný výbor v Turčianskych Tepliciach vo veci prídelu v k.
ú. J. po bývalých drobných nemeckých vlastníkoch KPP č. 162 okresný súd zistil, že po vykonanom
prídelovom konaní podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. bola vydaná D. R. a manželke I., rod. H.,
obyvateľom J. č. XX Prídelová listina, pričom prídel sa týkal nehnuteľnosti v k. ú. J. a to, okrem iných
časti PKN parcely č. 892, domom č. súpisné XX o výmere 94 m2, časti PKN parcely č. 897 zastavané
plochy o výmere 147 m2, ďalej PKN parcely č. 894, č. 895, č. 896, č. 1918/2, č. 1918/1, č.
1974/2, č. 1977/2, č. 1978, č. 1972, č. 1973, č. 1979 a č. 1980/2 za prídelovú cenu 2.502,00 Kčs.

Z rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Martine č. KPP 162/Skl. zo dňa 13.10.1960 vo
veci prídelového pokračovania v pozemkovej reforme v k. ú. J. a stotožňovania prídelov po zaknihovaní
bolo preukázané, že Odbor pôdohospodárstva rady ONV v Martine na základe zamerania v k. ú.
J., vykonaného Oblastným ústavom geodézie a kartografie v Žiline potvrdil, že na prídelovej listine
uvádzanej vyššie, tam uvádzané parcely sú totožné s parcelami č. 892/1, č. 894/1, č. 894/2, č. 1918, č.
1972 a č. 1978 o celkovej výmere 5.764 m2.
Z výpisu pozemnoknižnej vložky č. 170 pre k. ú. J. vyplýva, že do tejto pozemnoknižnej vložky
v časti A/ pre rodičov žalobcu R. S. a manželku M. S. boli podľa prídelovej listiny a rozhodnutia
Odboru pôdohospodárstva Rady Okresného národného výboru v Martine a podľa skutočnej držby
do pozemkovej knihy zapísané novozamerané parcely uvedené vo vyššie spomínanom Odbore
pôdohospodárstva Rady ONV v Martine zo dňa 12.10.1960 v časti A/ o celkovej výmere 5.698 m2.
Novozamerané nehnuteľnosti uvádzané v rozhodnutí Odboru pôdohospodárstva Rady ONV v Martine zo
dňa 13.10.1960 (č. l. 146) boli potom prenesené do pozemnoknižnej vložky č. 216 pre k. ú. J. (zápisnica
z č. l. 144, napísaná Komisiou pre usporiadanie pozemnoknižných vlastníckych pomerov v obci J.).
Z výpisu z LV č. XXX predloženého v konaní pre k. ú. J. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom
domu č. XX postaveného na KN-C parcele č. 1131 - zastavané plochy o výmere 207 m2, ale aj ďalších
tam uvedených pozemkov KN-C parcely č. 1132 o výmere 242 m2 - záhrady, KN-C parcely č. 1116 o
výmere 1.736 m2 - orná pôda, KN-C parcely č. 1114 o výmere 356 m2 - trvalé trávnaté porasty, KN-
C parcely č. 1113 o výmere 1.663 m2 - orná pôda a KN-C parcely č. 1112 o výmere 2 482 m2 - trvalé
trávnaté porasty. Celková výmera žalobcom vlastnených pozemkov nadobudnutých výlučným dedením
po jeho rodičoch predstavuje 6.686 m2 .
Podľa výpisu z LV č. XXX pre k. ú. J. právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ bola výlučnou
vlastníčkou parciel KN-C č. 1133 o výmere 378 m2 - zastavané plochy, KN-C č. 1134 o výmere 390

m2 -záhrady, KN-C č. 1135 o výmere 616 m2 - trvalé trávnaté porasty, KN-C č. 1146 o výmere 2.933
m2 - orná pôda a KN-C parcely č. 1147 o výmere 625 m2 - ostatné plochy, ako aj rodinného domu č.
súpisné XX postaveného na KN-C parcele č. 1133. Celková výmera týchto pozemkov predstavuje 4.942
m2. Aj matka súčasných žalovaných v rade 1/ až 4/ nadobudla predmetné pozemky výlučným dedením
po svojich rodičoch.

Nakoľko v priebehu konania prvostupňový súd zistil, že stav v pozemkovej mape nebol zosúladený s
novovytvoreným stavom pozemnoknižným, pokiaľ ide o stav, ktorý nastal po uskutočnení prídelového
konania v k. ú. Obce J. vykonal na návrh žalobcu vo veci dokazovanie znalcami z odboru geodézie a
kartografie. Potreba znaleckého dokazovania vyplynula najmä zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý sa v
žalobe odvolával na to, že nehnuteľnosti, ku ktorým, žiadal určil vlastnícke právo (v častiach vyznačených
v geometrickom pláne pripojenom k žalobe), podľa jeho tvrdení mali byť súčasťou pôvodných častí PKN
parcely č. 897 a PKN parcely č. 892, ktoré mali byť v minulosti v 40-tych rokoch 20. storočia pridelené
jeho právnym predchodcom. Tieto PKN parcely, resp. ich časti bolo potrebné podľa názoru okresného
súdu identifikovať a zistiť, či parcely uvádzané v petite žalobného návrhu sú ich časťami, nakoľko z
geometrického plánu, ktorý žalobca pripojil k žalobe táto skutočnosť nevyplývala. Geometrický plán
č. 207/2001 totiž neidentifikoval pôvodné pozemnoknižné parcely, navyše porovnaním starých máp v
priebehu konania pripojených do súdneho spisu bolo zrejmé, že hranice pôvodných pozemnoknižných
parciel č. 892 a č. 897 v k. ú. J. prebiehali inak, než boli v katastrálnej mape vyznačené hranice medzi
KN-C parcelami č. 1131 a č. 1132 patriacich žalobcovi a KN-C parcelami č. 1133 a č. 1134, ktoré sú
aktuálne v spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ až 4/. Okrem toho, nebolo zrejmé, či KN-C parcela č.
293/4 vyznačená v geometrickom pláne č. 207/2001, bola súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely
č. 897, ako to v žalobe tvrdil žalobca. Súd preto určil znalcovi Ing. Jozefovi Miartušovi úlohu, aby k
znaleckému posudku pripojil geometrický plán, v ktorom vykoná identifikáciu pozemnoknižných parciel
č. 892/2 a 897, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 170 pre k. ú. J. a pozemnoknižných parciel č.
892/1, 894/1 a 894/2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 216 pre k. ú. J. a znázorní, či tieto parcely
zasahujú do KN-C parciel zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX pre k. ú. J., prípadne, či zasahujú
do KN-C parcely č. 293/1 v k. ú. J., ktorá je v správe žalovaného v rade 2/. Zároveň mal znalec vo
vypracovanom geometrickom pláne znázorniť hranicu skutočnej držby medzi účastníkmi konania.

V podanom znaleckom posudku č. 9/2009 znalec Ing. Jozef Miartuš uviedol, že ohliadkou na mieste
samom a zaistení podkladov zo Správy katastra v Turčianskych Tepliciach a to katastrálnej mapy vo
vektorálnom tvare a ZPMZ č. 206 ku geometrickému plánu č. 200 overenému Katastrálnym odborom
Okresného úradu v Turčianskych Tepliciach dňa 09.08.2001 (ďalej len geometrický plán č. 200) zistil,
že zobrazenie právneho stavu, pokiaľ šlo o susediace parcely účastníkov KN-C č. 1131, 1132, 1133
a 1134 je zobrazený na snímke katastrálnej mapy, ktorá je uvedená ako príloha č. 3. Do znaleckého
posudku pripojil v prílohe č. 4 snímku pozemnoknižnej mapy a v časti 5 zakreslil stav skutočnej držby
podľa geometrického plánu č. 200 červenou farbou, pozemnoknižný stav čiarkovane a čiernou farbou
stav právny. Červeným označil sporné schodisko na parcele KN-C 1133/2. Na základe uvedených
skutočnosti, podľa názoru znalca nie je možné zatiaľ vyhotoviť geometrický plán overený katastrom.
Možné to bude až po rozhodnutí súdu, pričom je možné použiť na vklad do katastra aj geometrický plán
predložený žalobcom. Spôsob, akým identifikoval pozemnoknižné parcely č. 892/1, 892/2, 894/1, 894/2
a 897 v znaleckom posudku neobjasnil. Zistil, ako tieto parcely zasahujú do KN-C parciel zapísaných
na listoch vlastníctva v prospech žalujúcej a žalovanej strany a u parcely č. KN-C 293/1 zistil, že
nie je evidovaná na LV a parcela, ktorú žalobca užíva, teda KN-C č. 293/4 je čiastočne vytvorená z
pozemnoknižnej parcely č. 897. Po námietkach účastníkov konania znalec doplnil znalecký posudok
č. 9/2009 podaním zo dňa 09.01.2009 s tým, že uviedol, že je potrebné vymeniť prílohy č. 4 a 5,
teda zväčšenú snímku z pozemkovej mapy a grafické znázornenie skutočnej držby, právneho stavu v
katastrálnej mape a identifikáciu žiadaných pozemnoknižných parciel (č. l. 347-348 spisu). Konštatoval,
že identifikáciu urobil štandardným spôsobom, a to porovnaním platnej katastrálnej mapy a mapy
určeného operátu, ktorá predstavuje pozemnoknižný stav. Z novo doloženej prílohy č. 5 bolo potom
zrejmé, že KN-C parcela č. 293/4 znázornená v geometrickom pláne žalobcu by podľa
tejto prílohy mala byť vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. 897, ale aj z parcely č. 894/2, ktorá bola
pridelená predchodcom žalovaných v rade 1/ až 4/. V tejto súvislosti okresný súd požiadal aj Správu
katastra Turčianske Teplice o stanovisko, ktorá odpovedala listom zo dňa 05.02.2010 po tom, čo jej
bola zaslaná novovypracovaná príloha č. 5 (č. l. 348), že priebeh pozemnoknižných parciel č.
892/1, 897 a 894/2 v k. ú. J. zodpovedá priebehu týchto parciel ako ich vyznačil znalec v pripojenom
materiály v prílohe č. 5. Správny orgán sa nemohol vyjadriť k pozemnoknižnej parcele č. 892/2, nakoľko

v mape určeného operátu je nečitateľná a pri vypracovaní identifikácie k objednávke č. 325/2004 bolo
zistené, že táto parcela je nečitateľná v mape určeného operátoru. Správa katastra nemá žiadne iné
grafické podklady v katastrálnom operáte. Znalcovi bolo doporučené vykonať šetrenie v Štátnom archíve
v Bytči. Správa katastra Turčianske Teplice pripojila aj súdom žiadanú identifikáciu pozemnoknižných
parciel, v ktorej vyplynulo, že parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 216 pre k. ú. J. a to, parcela
č. 892/1 s domom č. 64 o výmere 259 m2 tvorí v časti parcelu KN-C č. 1134 a č. 1133 v k. ú. J. a
parcela 894/2 - lúka je identická s parcelou KN-C parcelou č. 1134 - záhrada. Pozemnoknižné parcely
zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. 170 v prospech právnych predchodcov žalobcu,
a to PKN parcela č. 897 - záhrada tvorí časť KN-C parcely č. 1132, avšak nedokázali zidentifikovať
PKN parcelu č. 892/2 - dvor a dom č. súpisné XX, nakoľko zákres pôvodnej parcely
nie je na mape určeného operátu čitateľný. Z poznámky v identifikácii vyplynulo, že v roku 1989 bolo
prečíslovanie parciel a zakladanie vlastníckych práv, pri ktorom boli pozemnoknižné parcely č. 897
a č. 892/2 prečíslované na KN-C parcela č. 1131 a 1132 zapísané na LV č. XXX a pozemnoknižné
parcely č. 892/1 a 894/2 z pozemnoknižnej vložky č. 216 boli vpísané na LV č. XXX
a v roku 1989 prečíslované na KN-C parcely č. 1133 a 1134 zapísané na LV č. XXX.
Vzhľadom na pochybnosti o správnosti vypracovaného znaleckého posudku a námietky účastníkov
konania prvostupňový súd dňa 08.07.2010 vypočul znalca Ing. Jozefa Miartuša na pojednávaní. Znalec
vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o tvorbu prílohy č. 5 jeho znaleckého posudku, vychádzal z
mapy určeného operátu alebo inak z pozemnoknižnej mapy, ktorá je pripojená v súdnom spise na č. l. 49
a z katastrálnej mapy, ktorá zobrazuje súčasný platný stav nehnuteľností. Starú pozemnoknižnú mapu
„napasoval" na katastrálnu mapu a po výhradách právnej zástupkyne žalobcu, ktorá správne poukázala
na to, že „nenapasoval" správne výčnelok na dome žalobcu, ktorý je znázornený aj na pozemnoknižnej
mape č. 49 a potom, keď prekryl stav podľa katastrálnej mapy a podľa starej pozemnoknižnej mapy,
podarilo sa mu zobraziť priebeh pozemnoknižných parciel. Pokiaľ červenou farbou vyznačil hranice
skutočnej držby, vychádzal z geometrického plánu, ktorý pripojila žalujúca strana do súdneho spisu, čo
bol podľa neho geometrický plán overený Správou katastra a bola tam potvrdená skutočná držba. Znalec
uviedol, že si stav v teréne pozrel a viac-menej mu to sedelo, preto k tomu nemal výhrady a spracoval
znalecký posudok, vychádzajúc z predmetného geometrického plánu. Tiež konštatoval, že nechápe,
ako pri technicko-hospodárskom mapovaní, keď bolo nutné zamerať skutočný priebeh parciel, došlo k
situácii, že pri tak starých budovách, ktoré čiastočne tvorili hranicu skutočnej držby medzi pozemkami
žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 4/, znázornili v katastrálnej mape parcelu č. 1134 a č. 1131, tak že
tieto zasiahli do hraníc skutočnej držby. Znalec vykonal aj prepočet výmer pozemnoknižných parciel,
ktoré identifikoval vo svojom znaleckom posudku a počítačom zobrazil obrysy týchto pozemnoknižných
parciel z pozemnoknižnej mapy (č. l. 49) a výmery sedeli, no svoj spôsob výpočtu súdu nepredložil.
Parcelu č. 892/2 znalec znázornil tým spôsobom, že podľa jeho názoru musela sa nachádzať vedľa
parcely č. 892/1, pretože ešte od čias Márie Terézie platilo, že ak sa nejaká parcela delila,
tak prvé číslo muselo byť zhodné a za lomítkom sa už označoval ten diel, ktorý vznikol oddelením tej
časti parcely. Podľa jeho názoru PKN parcela č. 892/2 je vlastne tá, ktorá je zastavaná domom žalobcu.
Znalec nevykonal doporučené šetrenie v Štátnom archíve v Bytči, pretože podľa jeho vyjadrenia tak
urobila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá nezistila existenciu presnejšej mapy so znázornením spornej
PKN parcely č. 892/2. Súčasne však upozornil súd, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je spôsobilý
vykonávať už práce v teréne.

Vzhľadom na takéto vyjadrenia znalca súd I. stupňa dospel k presvedčeniu, že znaleckú úlohu Ing.
Miartuš splnil povrchne, keď pri znázornení stavu reálnej držby nevychádzal zo skutočných meraní na
mieste samom, ale vychádzal z geometrického plánu predloženého žalujúcou stranou, ktorý naopak
žalovaná strana namietala. Navyše, presah pozemnoknižných parciel do KN-C parciel zapísaných v
prospech účastníkov konania v pôvodnom znaleckom posudku v prílohe č. 5 znalec vyznačil nepresne
a opravil ho až na námietky právnej zástupkyne žalujúcej strany. Súd mal preto pochybnosť
o správnosti identifikácie pozemnoknižných parciel týmto znalcom a nariadil kontrolné znaleckého
dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Bujňákom.

Zo znaleckého posudku č. 14/2012 podaného znalcom Ing. Jozefom Bujňákom ktorého prílohou bol
návrh geometrického plánu, že tento znalec pri jeho vyhotovení o.i. vychádzal zo znaleckého posudku
č. 95/2006 vyhotoveného Ing. Jozefom Bernátom, znalcom v odbore geodézia a kartografia ( ktorý
bol do spisu len vo fotokópii vyhotovenej zo zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/180/1995, a
ktorý sa týkal inej veci žalobcu a právnej predchodkyne žalovaných v rade 1/ až 4/ I.K.). Znalec v ňom
postupoval v súlade s uznesením súdu, a hranicu vytýčil podľa súčasných údajov katastra nehnuteľností,

pričom už pri tomto vytyčovaní hranice bol zistený značný nesúlad medzi evidovaným stavom v katastri
nehnuteľností a skutkovým stavom v teréne. Po preskúmaní znaleckého posudku Ing. Miartuša znalec
Ing. Bujňák konštatoval, že znalec vypracoval identifikáciu pôvodných parciel na súčasný stav katastra
nehnuteľností na podklade technicky najvhodnejšieho mapového operátu, kde technicky najkvalitnejším
podkladom zobrazujúcim pôvodné nehnuteľnosti, je bývalá mapa evidencie nehnuteľností, ktorá vznikla
prepracovaním bývalej mapy pozemkového katastra. Následne pri komplexnej údržbe bola táto mapa
aktualizovaná, avšak iba jednoduchými domeriavkami. Z toho vyplýva jej nízka technická hodnota a
veľmi nízka právne vypovedacia schopnosť. Z prílohy č. 5 znaleckého posudku Ing. Miartuša je zrejmé,
že nie je možné vypracovať geometrický plán podľa pozemnoknižného stavu, pretože ten nie je v súlade
so skutkovým stavom zisteným v teréne a taktiež s údajmi podľa výmeru o prídele pôdy.
Ing. Bujňák pri spracovaní znaleckého posudku zistil identický stav ako predošlí znalci. V k. ú. Obce J. je
tzv. stará pozemková mapa, vyznačujúca sa tam s mimoriadne nízkou presnosťou mapového podkladu
a nesúladom medzi zápismi v pozemnoknižných zápisniciach a zobrazením parciel v pozemnoknižnej
mape. Operát pochádza z obdobia zakladania pozemkovej knihy. Výmery jednotlivých parciel sa určovali
krokovaním alebo sa preberali zo starších daňových provizórií. Z toho dôvodu pozemková kniha neručila
za výmeru pozemnoknižných parciel. Od výmery pozemnoknižných parciel nie je možné odvodzovať
rozsah vlastníckeho práva. Pozemnoknižná mapa nebola vyhotovená na matematickom
základe a z toho dôvodu nie je možné ju digitalizovať. Pozemnoknižná mapa bola vyhotovená za účelom
lokalizácie pozemkov, a nie pre potreby odsúvania a vytyčovania lomových bodov hraníc pozemkov.
Navyše, táto mapa nebola udržiavaná a doplňovaná o zmeny. Vo svojom znaleckom posudku (str. 4)
znalec znázornil sútlač rastra pozemnoknižnej mapy so súčasným stavom v katastri nehnuteľností,
ktorá je súčasne identifikáciou pozemnoknižného stavu so súčasným stavom v súbore KN-C katastra
nehnuteľností. Z tejto sútlače je vidieť, že terajšie parcely registra KN-C č. 1131, 1132, 1133 a 1134 vo
vlastníctve účastníkov konania sú vytvorené z častí pozemnoknižných parciel č. 892, 896
a 897. Stav podľa pozemkovej knihy nemôže byť identický zo stavom v katastri nehnuteľností, pretože
účastníci konania prídelmi nenadobudli nehnuteľnosti podľa pozemkovej knihy, ale nové nehnuteľnosti,
vytvorené parceláciou v rámci druhej pozemkovej reformy. Rozsah vlastníckeho práva pre doterajších
účastníkov nie je možné odvodzovať zo zákresu v pozemkovej knihe, ale od grafického prídelového
plánu. Grafický plán sa vypracovával v rámci druhej pozemkovej reformy pri fyzickom odovzdávaní
pozemkov do držby a vlastníctva prídelcom, čo vykonávala miestna roľnícka komisia. Prideľované
pozemky sa reálne nezamerali korektným spôsobom, pretože sa predpokladalo, že v neskoršom období
tu prebehne nové vložkárske konanie a na základe šetrenia a katastrálneho merania sa vypracuje
geometrický plán, to sa však nestalo a údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo výmeroch o prídele
pôdy sú iba približné. Navyše, v katastrálnom území J. sa nezachoval grafický prídelový plán, ktorý by
dokumentoval situovanie pridelených pozemkov.
Znalec v znaleckom posudku tiež uviedol, že porovnaním výmer pôvodných parciel č. 892 a 897,
zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. 946 pre k. ú. J. tieto mali podstatne nižšiu výmeru, ako bol
reálny prídel vyjadrený v metroch štvorcových právnym predchodcom žalobcu a žalovaných v rade 1/
až 4/ (str. 5-6 znaleckého posudku). Žalobca pritom reálne užíva plochu o celkovej výmere
606 m2. V prídelovom konaní bola pridelená stavba, rodinný dom postavený pred konfiškáciou, z čoho
vyplýva, že Komisia pre pozemkovú reformu pridelila predchodcom účastníkov reálnu
nehnuteľnosť pozostávajúcu z domu, dvora a záhrady. Znalec na mieste samom zistil, že kamenný múr
postavený na rozhraní pozemkov účastníkov konania je starý z medzivojnového obdobia a toto oplotenie
vymedzovalo rozsah prídelu. Rodinný dom č. XX mohol byť rozdelený podľa štandardnej zásady iba
po nosnej priečke. Súčasný zákres stavby rodinného domu na parcele KN-C č. 1131 v mape katastra
nehnuteľností nezodpovedá skutkovému stavu, a ani stavu z prídelového konania. Vlastnícka hranica
totiž tak ako je vyznačená na katastrálnej mape prechádza cez izby rodinného domu žalobcu, čo je
absolútne v rozpore so zásadami prídelového konania a zásadami miestneho vyšetrovania pri tvorbe
mapy katastra nehnuteľností.
Súčasná mapa katastra nehnuteľností bola vytvorená v roku 1989 pri tvorbe základnej mapy veľkej
mierky. Ak sa v podaniach účastníkov uvádza, že to bolo THM, nie je to pravda. Pri mapovaní však
došlo k hrubej meračskej chybe a následne k spracovaniu predbežnej kresby. V tomto smere sa
znalec odvolal na meračský náčrt, ktorý bol pripojený k znaleckému posudku Ing. Jozefa Bernáta,
kde miestne vyšetrovanie bolo vykonané správne po reálnych hraniciach, ako je oplotenie a múry a
súčasný zákres vlastníckej hranice na styku účastníkov konania je v rozpore s výsledkami miestneho
šetrenia pri tvorbe novej mapy a v rozpore so skutkovým stavom zisteným v
teréne. Túto nápravu je možné dosiahnuť iba rozhodnutím súdu vo veci určenia vlastníckeho práva.
Znalec preto dňa 09.04.2011 v prítomnosti účastníkov konania vykonal geodetické merania systémom

a metódami uvedenými v znaleckom posudku a vykonal aj kontrolné merania ďalších polohopisných
prvkov v širšom okolí a pevných meračských bodov za účelom jednoznačnej lokalizácie lomových bodov
spornej hranice. Výsledné údaje, resp. polohu vlastníckej hranice v teréne porovnal s polohou právnou
evidovanou v katastri nehnuteľností a zistil nesúlad. Evidovaná hranica neprechádza po obvodovom
múre samostatných rodinných domov, ale krížom cez izby.
Znalec ďalej uviedol, že geometrickým plánom, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu bola vytvorená
KN-C parcela č. 293/1 (zrejmé mal na mysli parcelu č. 293/4), ktorá mala byť vytvorená v pozemnoknižnej
parcele č. 897. Z identifikácie pozemnoknižného stavu, so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností,
ktorý sa nachádza na str. 4 znaleckého posudku je zrejmé, že pozemnoknižná parcela č. 897 nezasahuje
do KN-C parcely č. 293, ktorý je druhom pozemku vodný tok. Znalec na základe zamerania skutkového
stavu zistil, že oplotenie žalobcu zasahuje do vodného toku, teda parcely KN-C č. 293. Nevidel však
dôvod určovať vlastnícke právo k časti pozemku prirodzeného vodného toku s ohľadom na článok 4
Ústavy SR. V závere svojho znaleckého posudku znalec uviedol, že vzhľadom na textovú časť posudku a
zistené skutočnosti, najviac vzhľadom na fakt, že pri spracovaní prídelových listín nebol použitý technický
podklad, vymedzujúci právo k nehnuteľnostiam (geometrický plán) keď sa nezachoval ani grafický plán
z prídelového konania, resp. z odovzdávania nehnuteľnosti do držby účastníkov, neexistuje žiadny
korektný mapový poklad, ktorý by jednoznačne vymedzoval rozsah pridelených nehnuteľnosti. Z tohto
dôvodu určenie vlastníckeho práva je možné odvodiť iba od skutočnej a ustálenej reálnej držby.
V prílohe znaleckého posudku znalec zároveň spracoval návrh geometrického plánu na určenie
vlastníckeho práva, v ktorom však neriešil schodisko, o ktorom vypovedal žalobca, keďže nie je možné
viesť vlastnícku hranicu vertikálne cez stavbu po jej priečkach, ale iba po nosnom múre, ktorý
tvorí nosnú konštrukciu stavby.

Z návrhu geometrického plánu vypracovaného Ing. Jozefom Bujňákom je potom zrejmé, že z KN-C
parcely č. 1134 je v reálnej držbe žalobcu časť vyznačená ako 1134/5 o výmere 46 m2 a KN-C parcely
č. 1133 v celosti zapísanej na žalovaných v rade 1/ až 4/ je v držbe žalobcu časť, ktorá je vyznačená na
geometrickom pláne ako parcela č. 1133/4 o výmere 26 m2. Ďalej žalobca užíva časť parcely č. 1133,
ktorá je na geometrickom pláne znázornená ako parcela č. 1133/5 o výmere 46 m2 a časť parcely č.
1134, ktorá je na geometrickom pláne znázornená ako parcela č. 1134/5 o výmere 85 m2.
Znalec bol následne okresným súdom vypočutý na pojednávaní dňa 11.01.2013, na
ktorom zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Poukázal najmä na fakt, že najväčší zmätok
do pozemnoknižnej evidencie na základe prídelového konania vniesol bývalý okresný národný výbor,
ktorý riešil agendu prídelových listín, avšak nevypracoval grafický podklad pre znázornenie pridelených
častí bývalých pozemnoknižných parciel v tomto prípade v k. ú. J.. Stav právny, ktorý nastal na základe
prídelového konania, nemá takýmto spôsobom technické znázornenie v príslušnom mapovom podklade.
Pritom výmera pozemkov podľa pozemkovej knihy nikdy nebola záväzným údajom, plochy boli totiž
určované veľmi jednoduchým spôsobom, planymetrovaním a neboli určované na základe výpočtov,
tak ako sa to robí dnes. Preto nie je možné podľa výmery uvádzanej v pozemkovej knihe znázorniť
alebo určiť rozsah vlastníckeho práva v súčasnosti. Podľa názoru znalca, mapa, ktorá je pripojená v
spise na č. l. 79 vzniknutá približne v rokoch 1954 až 1955 mala znázorňovať stav užívania pridelených
pozemkov v danom období, teda v 50-tych rokoch rodinou S. a R.. Znalec potvrdil, že geometrický plán,
ktorý pripojil k žalobe žalobca, nepremieta stav z pozemkovej knihy a nedá sa z neho zistiť, či diely,
ktoré žalobca žiada určiť ako svoje vlastníctvo, vznikli z pôvodných pozemnoknižných parciel č. 892
a č. 897, ktoré boli prideľované jeho rodičom. Súčasne zotrval na tvrdení, že súčasné
zobrazenie v mape katastra nehnuteľností je chybné a z toho dôvodu aj údaje na liste vlastníctva sú
chybné, a tým nezodpovedajú stavu právnemu, ani tomu čo bolo v prídelovej listine. Podotkol, že pôvodní
účastníci konania si odsúhlasili vlastnícku hranicu po oplotení, avšak hranica medzi pozemkami, ktoré
majú zapísané žalobca a žalovaní 1/ až 4/ na liste vlastníctva a tak, ako je znázornená na katastrálnej
mape je chybná, pretože nezodpovedá hranici skutočnej držby. K parcele č. 293/4 uviedol, že je to
novovytvorená parcela, resp. návrh novovytvorenej parcely, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností
a tam je predmetná plocha stále evidovaná ako parcela č. KN-C 293/1, druh pozemku vodný tok s tým,
že vodné toky spravuje organizácia. Faktická držba a skutočnosť, že tam je oplotenie neznamená, že
druh pozemku nie je vodným tokom a vyslovil tiež záver, že táto parcela, teda novovznikajúca parcela
č. 293/4 nie je súčasťou pôvodnej PKN parcely č. 897.
Podľa názoru znalca, s určitosťou pôvodnému priebehu hranice medzi pozemkami alebo
nehnuteľnosťami môže nasvedčovať staré murivo dochované ešte z obdobia, keď došlo k prideľovaniu
nehnuteľností, čo v prípade účastníkov by mohli byť zvyšky maštale, na ktorej je starý nápis. Pokiaľ
však ide o grafické znázornenie reálnej držby, v jeho návrhu geometrického plánu hranica oplotenia

ide šikmo a nesúhlasí vôbec s tým, ako sú pozemky patriace účastníkom zakreslené v katastrálnej
mape; nevedel zdôvodniť, z čoho vznikol ten odskok. Znalec sa vyjadril aj k tvrdeniam žalobcu, že
jeho rodine bolo pridelené viacej a totiž k priestorom bývalého schodiska, kde tvrdil, že domy boli
vždy rozdelené po nosnom múre a v tomto prípade aj hranica užívania zodpovedá tomu, ako vedie
nosný múr medzi obidvoma domami. Do znalec spisu pripojil aj grafické znázornenie, v ktorom čiernou
farbou vyznačil parcely podľa stavu v katastri nehnuteľností, zelenou farbou vyznačil súčasný stav
oplotenia a červenou farbou označil budovy (č. l. 534 spisu). Znalec pri svojom výsluchu poukázal tiež
na meračský náčrt, ktorý bol pripojený v znaleckom posudku Ing. Bernáta, ktorý je v originály pripojený
v súdnom spise č. 8C/180/1995 (a v kópii aj v spise 10C/381/2001) a zdôraznil, že tento meračský náčrt
zodpovedá tomu, čo geodeti zistili na mieste samom, keď hranica medzi parcelami č. 1134 a č. 1132 je
vyznačená rovno a ide od bodu 91 po bod 25 s tým, že meračský náčrt, ktorý bol robený v roku 1986
v teréne, museli odsúhlasiť vtedajší vlastníci pozemkov a záznam o tejto skutočnosti by mal byť aj v
katastri nehnuteľností. V rozpore s týmto meračským náčrtom, teda s tým, ako boli pozemky zamerané
v teréne, bola však vyhotovená katastrálna mapa, v ktorej je hranica uvedená šikmo a neprebieha v
súlade s predmetným meračským náčrtom. Odporučil súdu, že ak chce zistiť stanoviská účastníkov
meračského vyšetrovania, ktorého výsledkom bol meračský náčrt, (ktorý je prílohou č. 5 znaleckého
posudku Ing. Bernáta), aby si z katastra nehnuteľností vyžiadal zo všeobecnej dokumentácie z elaborátu
tvorby ZMVM, časť miestne vyšetrovanie, kde sa nachádzajú dielčie protokoly, v ktorých sa nachádzajú
podpisy účastníkov konania oboch zúčastnených strán, či súhlasia s priebehom hranice. Ďalej na otázky
účastníkov doplnil, že aj v roku 1986 sa miestne vyšetrovanie v teréne a meračský náčrt pripravoval na
podklade mapy evidencie nehnuteľností, ktorá bola vytvorená pri jednotnej evidencii pôdy a v spise je
pripojená v kópii na č. l. 79. Pracovník v teréne za súčinnosti zástupcov obce a miestnych obyvateľov
znalých pomerov, prechádza v teréne medzi jednotlivými oploteniami, prizývajú sa susedia, pričom
susedia navzájom z jednej aj druhej strany musia odsúhlasiť priebeh hranice. Tam, kde sa hranica mení,
dávajú sa červenou farbou bodky na plot, čo sú čísla bodov a v týchto miestach sa má zamerať následne
už bez prítomnosti účastníkov konania. Teda meračský náčrt vychádza z mapy, ktorá bola podkladom
pre spísanie alebo pre vydanie rozhodnutia pre prídelovú listinu v roku 1960. Z náčrtu je ale zrejmé,
že hranica s určitosťou neprebiehala tak, ako je zobrazená v terajšej mape katastra nehnuteľností. Tam
je totiž úplne hrubá chyba pri zobrazovaní priebehu hraníc medzi pozemkami účastníkov. V súvislosti s
argumentáciou právnej zástupkyne žalobcu, znalec uviedol, že sa nezaoberal otázkou súpisných čísiel,
kde žalujúca strana navrhovala rozsiahle dokazovanie, nakoľko tieto skutočnosti nemajú žiadny právny
význam pre prideľovanú nehnuteľnosť, resp. pre rozsah vlastníckeho práva. Nehnuteľnosti, pokiaľ šlo
o domy, za predpokladu, že boli rozdelené na viac domov, boli vždy delené vlastníckou hranicou,
ktorá prebiehala stredom nosného múru alebo dilatačnou medzerou medzi domami, ak bola dilatačná
medzera. Súpisné čísla v prídelových listinách mali v podstate len ten význam, že lokalizovali objekt
do ktorého sa bolo treba trafiť, ale nevymedzovali priestor. Navyše, súpisné čísla sa menia v priebehu
evidencie nehnuteľností i času. Súčasne uviedol, že oplotenie žalobcu zaberá časť parcely č. 293, ktorá
je vyznačená ako parcela č. 293/4 a podľa názoru znalca, je vodný tok dobre zakreslený, pretože vodný
tok netvorí len samotný priebeh vody a koryto, ale aj brehy a priľahlé pozemky, priľahlý pás pozemkov.

Po výsluchu znalca v snahe zistiť, čo predkovia účastníkov konania, pokiaľ išlo o fyzické osoby v
minulosti skutočne užívali, si okresný súd vyžiadal zo Správy katastra Turčianske Teplice čiastkový
protokol zo dňa 20.05.1986 v k. ú. J., meračský náčrt a aj súpis nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu,
ktoré sú pripojené na č. l. 558 - 566 spolu s informáciou Správy katastra Turčianske Teplice. Súčasne
súd požadoval vysvetlenie k mape z č. l. 79.
Zo súpisu nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu a poznámok tam pripojených vyplynulo, že pokiaľ šlo o
priebeh hranice PKN parcely č. 897 žalobca so zameraným priebehom tejto hranice súhlasil a pokiaľ šlo
o priebeh hranice PKN parcely č. 892 patriace v tom čase I. R., rod. H., jej podpis sa tam nenachádzal.
Z vyjadrenia Správy katastra Turčianske Teplice (č. l. 584) tiež vyplynulo, že v prípade žalobcu zmeny
oproti stavu EN pri meraní v roku 1986 zistené neboli.
Podklady získané zo Správy katastra Martin súd potom znova zaslal Ing. Jozefovi Bujňákovi, pričom
znalec na otázky súdu odpovedal vo svojom podaní zo dňa 19.01.2014, v ktorom uviedol, že
na svojom znaleckom posudku aj po zaslaných materiáloch trvá a nenašiel dôvod korigovať jeho závery.
Súčasne sa vyjadril ku geometrickému plánu, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu a uviedol, že je
zhodný s jeho závermi až na parcelu KN-C č. 293/4, ktorá je druhom pozemku vodný tok vo vlastníctve
Slovenskej republiky. Tento geometrický plán je možné použiť ako technický podklad pre rozhodnutie
súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k parcelám KN-C č. 1133/2 - zastavané plochy o výmere 58 m2,
KN-C parcele č. 1133/3 - zastavané plochy o výmere 15 m2, k KN-C parcele č. 1134/2 druh pozemku

záhrada vo výmere 48 m2 a KN-C parcele č. 1134/3 druh pozemku zastavané plochy o výmere 33
m2. Návrh zachytáva reálne užívanie pozemkov. Hranica držby medzi účastníkmi prechádza po starých
pevných objektoch a z toho dôvodu je dlhodobo ustálená a jednoznačná. Správa katastra nezaslala
súdu úplné podklady z miestneho vyšetrovania realizovaného v roku 1986. Zaslala mu len písomnú časť
elaborátu, (no nezaslala náčrt z miestneho vyšetrovania, kde sa zakresľovali zmeny) a meračský náčrt
č. 16, ktorý sa vyhotovuje až po skončení miestneho vyšetrenia, znalec konštatoval, že stav je zrejmý aj
bez kópie náčrtu z miestneho vyšetrovania a preto ho nie je potrebné dodatočne od správneho orgánu
žiadať. Z pracovných elaborátov nového mapovania je zrejmé, že v spornom priestore sa nevyšetrujú
žiadne zmeny oproti pôvodnému stavu pred mapovaním a účastníci, ktorý sa šetrenia zúčastnili (pani S.),
podpisom na protokole vyjadrili súhlas s priebehom vyšetrenej hranice. Problém nevznikol pri miestnom
vyšetrení, ale až pri kancelárskom spracovaní meračských dát a chyba zo spracovania novej mapy má
charakter hrubej chyby, a mala byť zistená a odstránená pri predbežnej kresbe meračskej skupiny. V tom
čase však táto chyba nebola zistená a rozhranie medzi parcelami účastníkov konania bolo vykreslené
chybne a v rozpore s výsledkami miestneho vyšetrovania.
Okresný súd sa neuspokojil s týmto stanoviskom znalca (vzhľadom na charakter a grafické znázornenie
jeho návrhu geometrického plánu, ktorý tvorí prílohu jeho znaleckého posudku) a preto opätovne
požiadal znalca listom zo dňa 11.02.2014 o vysvetlenie, prečo tvrdil, že geometrický plán pripojený do
spisu žalobcom možno použiť pre určenie vlastníckeho práva žalobcu aj pre KN-C parcelu č. 1133/2
zastavané plochy o výmere 58 m2, keď táto parcela zasahuje do priestoru o rozmeroch 0,8 m x 1,82
m, ktorý on ako znalec v návrhu jeho geometrického plánu znázornil ako súčasť parcely č. 1133/1 vo
vlastníctve a držby žalovaných a navyše v záveroch svojho znaleckého posudku uviedol, že vo svojom
návrhu geometrického plánu neriešil pôvodné schodište, nakoľko nie je možné vlastnícku hranicu viesť
vertikálne cez stavbu po jej priečkach, ale iba po nosnom múre. Znalec sa k tomuto vyjadril písomne
listom zo dňa 02.03.2014, v ktorom sa ospravedlnil súdu, že v pôvodnom stanovisku sa sústredil na
elaborát z miestneho vyšetrovania a skutočnosť, že pri miestnom vyšetrovaní žalobca uznal
vlastnícku hranicu zhodnú s reálnym stavom v teréne. Opomenul však zohľadniť zistenie, že geometrický
plán č. 207/2001 KN-C parcelou č. 1132/2 zasahuje do priestoru v rozmeroch 0,8
m x 1,82 m do nehnuteľnosti žalovaných a tento malý obdĺžnik by mal byť súčasťou parcely KN-C č.
1133/1 vo vlastníctve a držbe žalovaných. Zotrval na svojom pôvodnom tvrdení, že vlastnícka hranica
sa mohla vytvárať iba vertikálne cez stavbu po nosnom múre, ktorá zásada platila aj v čase prídelového
konania. Pre zápis rozsudku súdu do katastra nehnuteľností by mal byť vyhotovený úradne overený
geometrický plán. Z hľadiska hospodárnosti však nie je vhodné, aby ho znalec vypracoval už teraz z
dôvodu, možného podania odvolania niektorým účastníkom konania. Navrhol preto, aby súd rozhodol
podľa návrhu geometrického plánu v jeho znaleckom posudku. Po právoplatnosti
rozsudku je možné, aby ktorýkoľvek komerčný geodet urobil identický geometrický plán s tým, že do
poznámky pod výkaz výmer uvedie, že novovytvorené parcely sú identické s parcelami uvedenými v
znaleckom posudku Ing. Jozefa Bujňáka.

Na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 14.05.2014 právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že parcela
č. 293 má momentálne č. 9415/5 a je zapísaná na LV č. XXX v prospech obce J.. Žiadala, aby súd vyzval
znalca, aby zistil, z čoho vznikla parcela č. 293/1, z ktorej bola vytvorená parcela č. 293/4, ku ktorej žiada
určiť vlastníctvo žalobca. Súd návrh žalujúcej strany na doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol,
nakoľko ako sa oboznámil s výpisom z LV č. XXX a zistil, že parcela č. 9415/5 je parcelou registra E
evidovanou na mape určeného operátu o výmere 7.306 m2 - druh vodná plocha, z čoho je zrejmé, že
takéto číslo mal vodný tok podľa starej pozemnoknižnej mapy. Dnes má však vodný tok obmývajúci
pozemky žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 4/ podľa katastrálnej mapy č. KN-C 293/1 a ako vodná
plocha je nepochybne vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe žalovaného v rade 5/.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť. Žalujúca strana totiž napriek vykonanému dokazovaniu žiadala určiť vlastníctvo žalobcu
odvolávajúc sa na geometrický plán č. 207/2001, vyhotovený dňa 24.07.2001 Ing. Lettrichom a úradne
overeným dňa 09.08.2001 pod č. 200 Okresným úradom v Turčianskych Tepliciach, katastrálnym
odborom. Vo vzťahu k žalovanému v rade 5/ žiadal žalobca určiť vlastníctvo k parcele č. 293/4
vyznačenej ako diel 1 tohto geometrického plánu, ktorá vznikla oddelením od parcely KN-C č. 293 o
výmere 2 ha 579 m2 tvrdiac, že táto časť pozemku je časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 897,
ktorá bola pridelená jeho rodičom. Táto skutočnosť sa však nepreukázala v znaleckom dokazovaní,
ktoré vykonal znalec Ing. Bujňák. Práve naopak, tento dôkazný prostriedok tvrdenia žalobcu vyvrátil,
poukazujúc na skutočnosť, že parcela č. 293/4 nikdy nebola súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely

č. 897 a bola vytvorená z parcely č. 293 - vodná plocha. Okresný súd vyhodnotil závery znalca Ing.
Bujňáka ako hodnovernejšie než závery znalca Ing. Miartuša, nakoľko zo znaleckého posudku Ing.
Bujňáka bolo zrejmé, že tento znalec vykonal na mieste samom geodetické merania a neuspokojil sa
len s konštatovaním zhody s geometrickým plánom, pripojeným žalobcom do spisu. Hoci si žalobca na
danom pozemku postavil oplotenie, tento pozemok (KN-C parcela č. 293/4) je stále súčasťou vodnej
plochy a predstavuje breh potoka (čo prvostupňový súd zistil aj ohliadkou na mieste samom). Žalobca
preto túto časť širšieho brehu potoka nikdy nemohol vydržať, aj keby ju užíval v dobrej viere, že sa
jedná o časť pozemnoknižnej parcely č. 897, ktorá bola pridelená jeho rodičom. Podľa čl. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky
sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika má k týmto druhovo určeným veciam všetky
práva implikované vo vlastníckom práve a predmety vlastníctva uvedené v tomto článku ústavy musia
byť vo výlučnom vlastníctve štátu. Vydržaním nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Okresný súd tiež
akcentoval, že do 01.01.1992 (kedy začalo platiť súčasné ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
nebolo možné vydržať vlastníctvo k veci proti štátu, a to v zmysle ust. § 135 ods. 3 Občianskeho
zákonníka platného do 31.12.1991, a takáto úprava platila aj za účinnosti zákona č. 141/1950 Sb. (tzv.
Stredného občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov prvostupňový súd nemohol žalobe vyhovieť
v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva proti Slovenskej republike konajúcej
prostredníctvom štátneho podniku vykonávajúcu správu parcely č. 293 - vodná plocha.
Pokiaľ išlo o nároky, ktoré žalobca uplatňoval voči žalovaným v rade 1/ až 4/ ako právnym nástupcom
nebohej I. E. (pôvodnej žalovanej v rade 1/) a tiež právnym nástupcom pôvodných prídelcov D. A. a jeho
manželky I., rod. H., teda starých rodičov aktuálnych žalovaných v rade 1/ až 4/, aj v tejto časti okresný
súd žalobu zamietol. Nespochybnil pritom naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho
práva vo vzťahu k pozemkom, ktoré má v reálnej držbe, pričom vykonané dokazovanie nasvedčuje
tomu, že v takejto držbe aká bola znázornená na návrhu geometrického plánu Ing. Bujňáka mal žalobca
predmetné pozemky aj v minulosti, keď takto užívali jeho pozemky aj jeho rodičia. S prihliadnutím na
vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého vyplýva, že stav právny aktuálne vyznačený v katastrálnej
mape, je v hrubom rozpore so stavom faktickým, pre chybu, ktorá nastala po meraniach vykonaných
v roku 1983, je nesporné, že žalobca môže zmenu stavu právneho v katastri nehnuteľností dosiahnuť
len určovacou žalobou podanou podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., teda bez určenia vlastníctva
žalobcu k pozemkom, ktoré má v reálnej držbe nie je možné vykonať zmenu zápisu vlastníckych práv
v katastri nehnuteľností.
Konanie v tejto veci je však návrhové, v ktorom je súd viazaný návrhom žalobcu. Žalobca až do
ukončenia dokazovania v súdenej veci zotrval na tvrdení, že žiada vlastnícke právo k pozemkom
uvedeným v žalobnom petite určiť podľa geometrického plánu uvedeného v žalobnom petite. Súd I.
stupňa zdôraznil, že už len porovnaním grafického vyobrazenia pozemkov, ktoré má v držbe žalobca
podľa geometrického plánu č. 207/2001 pripojeného k žalobe a návrhu geometrického plánu, ktorý
vyhotovil Ing. Bujňák je zrejmé, že hranica reálnej držby by medzi parcelami KN-C č. 1134 a č. 1133
a v spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ až 4/ a pozemkami, ktoré sú vpísané na LV v prospech
žalobcu teda parcelami KN-C č. 1132 a č. 1131 prebieha inak, ako na návrhu svojho
geometrického plánu vyznačil Ing. Bujňák. Okrem toho, žalobca žiadal určiť vlastníctvo k parcele KN-
C č. 1133/2 podľa geometrického plánu č. 207/2001, pričom je zrejmé, že táto parcela je znázornená
tak, že zasahuje do priestoru rodinného domu žalovaných v rade 1/ až 4/ obdĺžnikom o rozmere 1,82
x 0,8 m. Ide o priestor bývalého schodiska, ku ktorému znalec podal vyjadrenie v tom smere, že
nebolo možné v minulosti deliť nehnuteľnosti - rodinné domy inak, než stredom nosných múrov a že
aj dnes zistené hranice reálnej držby prebiehajú nosným múrom. Z geometrického plánu pripojeného
žalobcom č. 207/2001 k žalobe nie je vôbec zrejmé, prečo práve tento priestor, zasahujúci do priestoru
rodinného domu užívaného žalovanými v rade 1/ až 4/, je znázornený o takomto rozmere, keď z
výpovede matky dnešných žalovaných v rade 1/ až 4/ vyplynulo, že sa jednalo o priestor, ktorý ako keby
rozdeľoval nosný múr medzi obidvoma domami. Tento priestor bol oddelený tenkou priečkou od časti
rodinných domov užívaných oboma rodinami, kde pôvodne obe rodiny mali vybudované schodiská na
povalu. Po zamurovaní kuchynského otvoru do tohto priestoru žalobcom, približne v
roku 1980, nebohá I. E. zrušila tenkú priečku oddeľujúcu ich priestor od priestoru žalobcu, posunula ju
cca 30 cm, tak že z vnútornej strany lícovala s priebehom nosného múru, pričom, za nimi postavenou
priečkou, sa nachádzala ešte medzera o šírke cca 30 cm, ktorá oddeľovala ich priečku od priečky
vybudovanej žalobcom. Porovnaním daného priestoru vyznačeného na geometrickom pláne, ktorý
predložil žalobca zo situačným zákresom domu, ktorý sa nachádza v prílohe kópie znaleckého posudku

Ing. Bernáta (č. l. 114 spisu) je zrejmé, že žalobca žiadal určiť vlastníctvo k priestorom, ktoré hlboko
zasahujú do rodinného domu žalovaných v rade 1/ až 4/ v časti ich druhej kúpeľne, nachádzajúcej sa
medzi kuchyňou žalobcu, predsieňou, izbou a ďalšou kúpeľnou žalovaných v rade 1/ až 4/. Zároveň súd
zdôraznil, že je zrejmé, že Ing. Bernát vyhotovil situačný nákres obidvoch rodinných domov a hranicu
držby, ako aj vlastnícku hranicu podľa katastra nehnuteľností, tak že hranicu reálnej držby viedol stredom
nosného múru. Podľa výpovede I. E. nosný múr bol v týchto miestach široký približne 80 cm. Je zrejmé,
že ak žalobca zamuroval vchod zo svojej kuchyne do daného priestoru tehlou na kant, mohla byť
hrúbka jeho steny približne 10 cm. Podľa výpovede I. E. za priečkou postavenou žalobcom sa nachádzal
ešte ďalší približne 30 cm priestor, až potom nasledovala ich priečka. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu,
že priečka postavená I. E. približne okolo roku 1996 stranou smerujúcou k rodinnému domu žalobcu
prebieha približne stredom nosného múru. Na základe uvedeného nie je zrejmé, z čoho vychádzal
geodet tvoriaci geometrický plán pre žalobcu č. 207/2001, ak tento priestor vyznačil v hĺbke 1,82
m. Vzhľadom na závery Ing. Bujňáka súd nepovažoval geometrický plán č. 207/2001 pripojený do spisu
žalobcom za hodnoverný podklad pre učenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. 1133/2,
ktorá ako je na ňom vyznačená zasahovala do predmetného priestoru. Tento znalecký posudok preto
nemohol byť podkladom pre určenie vlastníckeho práva žalobcu minimálne k novovytvorenej parcele
KN-C č. 1133/2.

Prvostupňový súd zamietol žalobu aj pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k ďalším nehnuteľnostiam
(parcelám KN-C č. 1134/3, č. 1133/3 a č. 1134/2). Zdôraznil, že žalobca môže mať naliehavý právny
záujem len na definitívnom vyriešení spornej vlastníckej hranice určovacou žalobou, a nie len v tomto
rozsahu, keďže by musel proti žalovaným v rade 1/ až 4/ následne viesť ešte ďalší spor, v ktorom
by sa domáhal určenia vlastníckeho práva k zvyšnej časti ním fakticky užívaných pozemkov, teda v
tomto prípade časti parcely KN-C č. 1133/2 (samozrejme, bez priestoru zasahujúceho do rodinného
domu žalovaných). Väčšina sporov, v kotých žalobca žiada určenie svojho vlastníctva ku konkrétnej
nehnuteľnosti je vyvolaná predovšetkým tým, že zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností
možno dosiahnuť len na základe listiny, ktorou je aj rozsudok súdu, v ktorom sa konštatuje vlastnícke
právo žalobcu. Naliehavý právny záujem je však u žalobcu daný len vtedy, keď určovacou žalobou môže
raz a navždy vyriešiť právnu neistotu vo vzťahu k žalovaným a tvrdenému vlastníctvu. V tomto prípade by
však žalobca musel viesť proti žalovaným ďalší spor s podobne náročným dokazovaním. Geometrický
plán podľa ktorého sa má určiť vlastníctvo k pozemkom je vždy prílohou rozsudku a musí byť nesporný.
Súd mal vážne pochybnosti o správnosti geometrického plánu uvedeného v petite žaloby, a to nielen
pre chyby, ktoré boli vyvrátené znaleckým posudkom Ing. Bujňáka, ale aj vzhľadom na tú skutočnosť, že
podľa jeho grafickej časti hranica skutočnej držby medzi pozemkami žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 4/
sa lomí inak, ako je to v návrhu geometrického plánu Ing. Bujňáka. Nakoľko žalobca sa v prejednávanej
veci v petite žalobného návrhu odvolával na geometrický plán č. 207/2001 ako celok a svoju žalobu
nekorigoval s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania znalca Ing. Bujňáka, (keď geometrický
plán, na základe ktorého by súd rozsudok vydal by bol neoddeliteľnou jeho prílohou), okresný súd žalobu
žalobcu zamietol.
Súčasne okresný súd zamietol žalobu aj vo vzťahu k nárokom žalobcu na zaplatenie sumy pôvodne
8.750,00 Sk, (v prepočte 290,45 Eur), ktorú požadoval od žalovaných v rade 1/ až 4/ titulom náhrady
škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že na uvedenie miestnosti do pôvodného stavu by musel
vynaložiť práve túto sumu a zamietol ju aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vypratania predmetného
priestoru. Tieto nároky boli nevyhnutne viazané na bezpečné zistenie vlastníckeho práva žalobcu
práve k spomínanému priestoru, ktorý je vyznačený na geometrickom pláne, ako súčasť KN-C parcely
č. 1133/2. Vlastníctvo žalobcu k tejto časti rodinného domu žalovaných v rade 1/ až 4/ však v konaní
nebolo a ani nemohlo byť preukázané.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okrem toho súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň odvolateľ namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca konštatoval, že zo súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/180/1995 o odstránenie časti stavby a o náhradu
škody vo výške 22.657,00 Sk vyplýva, že hranica medzi pozemkami je evidenčne nesprávne zachytená

v údajoch mapových podkladov a nezodpovedá dovtedajšiemu užívaniu. Zo skutkových a právnych
okolností uvedených v návrhu zo dňa 27.08.2001 vyplýva, že žalobca preto žiadal určiť vlastníctvo k
tej časti pozemkov, ktoré reálne užíval, resp. ktoré v minulosti už od roku 1948 užívali rodičia žalobcu
ako jeho právni predchodcovia, ktoré časti pozemkov však z dovtedy neznámych dôvodov (zistených až
v roku 2014 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom počas priebehu súdneho konania v prejednávanej veci)
netvorili súčasť parciel KN-C č. 1131 a KN-C č. 1132, ktorých je žalobca vlastníkom v zmysle zápisu v
katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre. k. ú. J.. Za tým účelom bol vypracovaný geometrický plán č.
207/2001 zo dňa 09.08.2001, ktorý bol úradne overený podľa § 9 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii
a kartografii Okresným úradom v Turčianskych Tepliciach, katastrálnym odborom pod č. 200, ktorý tvorí
prílohu žaloby v tejto veci. Odvolateľ tiež poukázal na stanovisko znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa
19.01.2014 na č. l. 598 - 599 spisu, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku
č. 14/2012 zo dňa 25.07.2012 čo sa týka hranice medzi parcelami KN-C č. 1131 a KN-C č. 1132 (ktorých
vlastníkom je podľa zápisu v katastri nehnuteľností žalobca) a parcelami KN-C č. 1133 a KN-C č. 1134
(vlastníkmi ktorých sú v katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní v rade 1/ až 4/) a jednoznačne uviedol,
že sa jedná o hrubú chybu zo spracovania novej mapy a že v tom čase chybu nezistili a rozhranie
medzi parcelami KN-C č. 1131 a č. 1132 a parcelami KN-C č. 1133 a č. 1134 bolo vykreslené chybne
v rozpore s výsledkami miestneho šetrenia. Zároveň zdôraznil, že chybný zákres nemohli ovplyvniť
vlastníci pozemkov. Chyba vznikla mimo nich a bola spôsobená porušením vtedy platných predpisov na
tvorbu ZMVM. Chyba z nesprávneho vykreslenia vlastníckej hranice mohla byť odstránená v záverečnej
fáze tvorby novej mapy, a to v etape preberania právnych vzťahov, k čomu však nedošlo. V súčasnom
období nie je preto možné postupovať podľa ust. § 59 katastrálneho zákona (v zmysle opravy chýb
v katastrálnom operáte), nakoľko od vyhlásenia platnosti nového mapovania došlo k ďalším právnym
úkonom. Nápravu údajov katastra a ich zosúladenie s výsledkami miestneho šetrenia z roku 1986 je
možné v tomto prípade vyriešiť iba rozsudkom súdu. Chybným zákresom teda došlo k tomu, že žalobca
nemá na liste vlastníctva zapísaný celý svoj nehnuteľný majetok, užívaný pokojne a nepretržite už od
roku 1948, a na strane druhej, na jeho úkor majú toho viac zapísaného na liste vlastníctva žalovaní.
Okresný súd sa však s týmito skutočnosťami týkajúcimi sa merita veci v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal spôsobom uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Odvolateľ tiež zdôraznil, že ním predložený geometrický plán zo dňa 09.08.2001 pod č. 200 pripojený
k žalobe je súčasťou súboru geodetických informácií (§ 8 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona). Pokiaľ
bol tento geometrický plán Okresným úradom v Turčianskych Tepliciach, katastrálnym odborom riadne
overený, žalobca nemal dôvod pochybovať o jeho správnosti, a preto zotrval na tvrdení, že žiada určiť
vlastnícke právo k pozemkom uvedeným v žalobnom petite, a to vrátane parcely č. 293/4 o výmere 17 m2
v k. ú. J., ktorá mala byť pôvodne vytvorená z parcely č. 897. Podľa znenia tzv. poznámky z predmetného
geometrického plánu na str. 1 časť pôvodnej KNC parcely č. 897 nebola po mapovaní (THM) prevzaná
do obnoveného operátu, a to aj parc. č. 1133/2 o výmere 58m2 k. ú. J., vrátane priestoru bývalého
schodiska, ktorého existenciu potvrdila pôvodne žalovaná právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/
až 4/ a podľa znenia tzv. poznámky z predmetného geometrického plánu na str. 2 pod bodom 2 pôvodná
PK parcela č. 892 a časť parcely č. 897 uvedené v prídelovej listine č. 17075/48 sú časťami KN-C
parciel č. 1131, 1132/1, 1132/2, 1133/2, 1133/3, 1134/2 a 1134/3. Takýto postup žalobcu korešponduje so
znením publikovaného R 65/1972, z ktorého vyplýva, že súčasťou rozsudku má byť plán zodpovedajúci
predpisom o vyhotovení geometrických plánov, pretože iba ten môže byť podkladom pre zmeny v
evidencii nehnuteľností (teraz v katastri nehnuteľností). V konaní do vyhlásenia rozsudku dňa
14.05.2014 však nebol vypracovaný žiaden iný geometrický plán, ktorý by zodpovedal predpisom o
vyhotovení geometrických plánov, a ktorý by mohol byť podkladom pre zmeny v evidencii nehnuteľností.
Znalec Ing. Jozef Bujňák vypracoval len návrh geometrického plánu, ktorý nebol úradne overený a ktorý
neobsahuje údaje potrebné na jeho identifikáciu. Takýto návrh preto nemôže byť ani súčasťou rozsudku
ako podkladu pre zmeny v evidencii nehnuteľností. Na potrebu jeho úradného overenia upozornil i
samotný znalec. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania vykonaného v konaní neobstojí tvrdenie
okresného súdu o jeho vážnych pochybnostiach o správnosti geometrického plánu uvedeného v petite
žaloby, a to nielen pre chyby, ktoré boli vyvrátené znaleckým posudkom Ing. Bujňáka, ale aj vzhľadom
na skutočnosť, že podľa jeho grafickej časti hranice skutočnej držby medzi pozemkami žalobcu a
žalovaných v rade 1/ až 4/ sa lomí inak, ako je to v návrhu geometrického plánu Ing. Bujňáka. Žalobca
zdôraznil, že lomenie hranice skutočnej držby medzi pozemkami žalobcu a žalovaných je nepatrné, keď
on ho v konaní preukázal úradne overeným geometrickým plánom. Pokiaľ geodeti lomenie zamerali tak,
ako to vyplýva z grafickej časti geometrického plánu pripojeného žalobcom k žalobe, žalobca nemal
dôvod pochybovať o jeho správnosti. Za relevantný dôkaz o inom lomení hranice skutočnej držby medzi
pozemkami účastníkov nie je možné bez ďalšieho považovať návrh geometrického plánu vypracovaný

v tomto konaní Ing. Jozefom Bujňákom. Zároveň odvolateľ poukázal na vyjadrenie znalca
Ing. Jozefa Bujňáka v znaleckom posudku č. 14/2012 i jeho stanovisko zo dňa 19.01.2014, v ktorom
sa vyjadril ku geometrickému plánu pripojenému k žalobe č. 207/2001 úradne overeného
dňa 09.08.2001 tak, že tento je zhodný s jeho závermi až na KN-C parc. č. 293/4, ktorá má
druh pozemku vodný tok (vlastníctvo SR). Geometrický plán predložený žalobcom k žalobe je teda
možné použiť ako technický podklad pre rozhodnutie súdu vo veci určenia jeho vlastníckeho práva
k parcelám KN-C č. 1131/2 - zastavané plochy o výmere 58 m2, KN-C parc. č. 1133/3 - zastavané
plochy o výmere 15 m2, KN-C parc. č. 1134/2 - druh pozemku - záhrada o výmere 48 m2 a KN-C
parc. č. 1134/3 - zastavané plochy o výmere 33 m2. Poukázal pritom aj na e-mailové stanovisko znalca
Ing. Jozefa Bujňáka z 12.02.2014 (č. l. 626 spisu), ktorým sa „opravil" v tom zmysle, že predmetnom
geometrickom pláne č. 207/2001 úradne overenom 09.08.2001 pod č. 200 parc. č. 1132/2 zasahuje do
priestoru v rozmeroch 0,8 m x 1,82 m do nehnuteľnosti žalovaných. Tento malý obdĺžnik má byť súčasťou
parcely č. 1133/1 vo vlastníctve a držbe žalovaných. Prvostupňový súd teda mal aj podľa výsledkov ním
vykonaného znaleckého dokazovania k dispozícii relevantný geometrický plán, ktorý by bol podkladom
pre jeho rozhodnutie. Podľa doterajších záverov znaleckého dokazovania je totiž problematickým len
priestor bývalého schodiska predstavujúci malý obdĺžnik na parcele KN-C č. 1133/2 o výmere 1,82 m x
0,8 m a to len preto, že údajne hranica pozemkov môže byť vedená len po nosnom múre, a tak znalec
v návrhu geometrického plánu neriešil schodisko a tiež parcela KN-C č. 293/4 z dôvodu, že znalec mal
zistiť, že pozemnoknižná parcela č. 897 nezasahuje do parcely KN-C č. 293, (čo je rozdielne zistenie
oproti geometrickému plánu pripojeným žalobcom k žalobe). Žalobca tiež poukázal na stanovisko znalca,
že oplotenie žalobcu zasahuje do vodného toku - parcely č. 293 a preto s ohľadom na čl. 4 Ústavy SR
nevidel dôvod určovať vlastnícke právo k časti pozemku prirodzeného vodného toku. Zároveň znalec
však uviedol aj to, že ak súd dospeje k záveru, že je dôvodné určiť vlastnícke právo aj k novovytvorenej
parcele KN-C č. 293/4, potom môže použiť geometrický plán pripojený žalobcom k žalobe.
Aj v súvislosti s parcelou KN-C č. 293/4 v k. ú. J. žalobca poukázal na závery znaleckého dokazovania
vykonaného znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, najmä v jeho písomnom stanovisku zo dňa 19.01.2014
o hrubej chybe zo spracovania novej mapy, ktoré síce boli súdom spomenuté, no neboli ním žiadnym
spôsobom vyhodnotené, vo vzájomných súvislostiach, ktoré vyšli počas konania najavo. Odvolateľ tiež
poukázal najmä na vyjadrenie žalovaného v rade 5/ na pojednávaní dňa 28.08.2008,
ktorý uviedol, že parcela KN-C č. 293/4 nie je fyzicky súčasťou vodného toku. V katastrálnej mape
predtým pod č. 293 bez podlomenia bola evidovaná parcela v Správe štátnej melioračnej správy aj to
len užívateľsky. Chyba sa stala zrejme pri THM, keď bola zobrazená neskôr tak, ako sa to prenieslo do
geometrického plánu. Po THM bola jej hranica zobrazená ako udáva geometrický plán červenou farbou
v časti čiarkovanou a z toho dôvodu žalovaný v rade 5/ nespochybnil, že práve KN-C parcela č.
293/4 mohla byť súčasťou parcely vlastnícky patriacej žalobcovi. V minulosti totiž táto parcela nebola
reálne vodným tokom, a ani v súčasnosti nie je fyzicky vodným tokom. Preto si žalovaný v rade 5/
nenárokuje ani prevádzkovo ani majetkovo na túto časť (KN-C parc. č. 293/4), znázornenú
v geometrickom pláne. Oplotenie žalobcu prebieha tak, ako je znázornené na geometrickom pláne
červenou farbou s tým, že vodný tok prebieha s odstupom niekoľkých metrov po červeno vyznačenou
hranicou KN-C parcely č. 293/4. Tomuto vyjadreniu zodpovedá aj vyjadrenie žalovaného v rade 5/ zo dňa
19.02.2008 adresované právnej zástupkyni žalobcu, v ktorom jej oznámil, že jeho organizácia spravuje
parcelu č. 293 zakreslenú v geometrickom pláne č. 207/2001 v rámci celkovej správy vodného toku,
avšak parcelu č. 293/4 o výmere 17 m2 nespravuje ani reálne neužíva.
Okrem toho na pojednávaní dňa 26.03.2014 navrhol žalobca doplnenie dokazovania ohľadne
predmetnej parcely č. 293/4 v k. ú. J., ako aj priestoru z bývalého schodiska znázorneného malým
obdĺžnikom na parc. č. 1133/2 v k. ú. J.. Súd tomuto návrhu vyhovel takým spôsobom, že znalcovi Ing.
Jozefovi Bujňákovi síce zaslal prípis na č. l. 635 súdneho spisu, avšak na jeho stanovisko si nepočkal
a dňa 14.05.2014 vo veci rozhodol po tom, ako návrh žalobcu na doplnenie dokazovania
zamietol. Okrem toho súd nezaslal žalobcovi na pojednávaní dňa 26.03.2014 žiadne stanovisko znalca
zo dňa 02.03.2014, ktoré si žalobca obstaral za úhradu hotových nákladov.
Navyše, napadnuté rozhodnutie nerešpektuje úpravu uvedenú v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je
nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé. Z odôvodnenia rozsudku totiž musí vyplývať stav medzi
skutkovým zistením a úvahami pri hodnotení či právnom posúdení zo strany súdu. Keďže napadnuté
rozhodnutie náležitosti v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia neobsahuje, dostatočné dôvody
výroku napadnutého rozsudku chýbajú, tieto sú zmätočné, jedná sa o rozhodnutie nepreskúmateľné.
Napadnuté rozhodnutie v podstatnej časti obsahuje len sumarizáciu predchádzajúceho priebehu
konania a vykonaného dokazovania, vrátane súdneho konania vedeného na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 8C/180/1995. Samotné dôvody zamietnutia žaloby sú formulované len na stranách 17 až

19 rozsudku, ktoré však odvolateľ nepovažuje za postačujúce s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
i ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Kvalifikovanosť odôvodnenia
rozsudku nie je daná jeho samotným rozsahom, ale dôsledným naplnením zákonných požiadaviek na
odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcich z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Pokiaľ prvostupňový súd tak nepostupoval, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.
Odvolateľ tiež namietal, že sudkyňa opakovane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazovala
aj na závery znaleckého dokazovania, vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod
sp. zn. 8C/180/1995, v ktorom sa právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ domáhala voči E.
S. odstránenia tej časti domu č. XX, ktorá presahuje na parcelu KN-C č. 1133 v k. ú. J., pričom žalobou
úspešnosť uplatňovaných nárokov závisela aj od záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom
Ing. Jozefom Bernátom pod č. 95/2006 na určenie priebehu hranice medzi KN-C parc. č. 1131, zapísanej
na LV č. XXX v k. ú. J. v prospech žalovaného a parcelou KN-C č. 1133, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú.
J. v prospech žalobkýň. Keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/180/1995
bol ten istý okruh účastníkov konania, resp. ich právnych predchodcov a rozhodovala v ňom tá istá
samosudkyňa JUDr. Mária Gazdačková, na základe súvisiaceho skutkového a právneho základu, ako
je tomu v tomto súdnom konaní (10C/381/2001) JUDr. Gazdačková je v tom to konaní jednoznačne
ovplyvnená svojimi závermi vyslovenými v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 8C/180/1995. Žalobca
je preto toho názoru, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca. Poukázal pritom na čl. 46 ods. 1, čl.
141 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 O.s.p.. Základné právo na prerokovanie
a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom
inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania pre zaujatosť, čo v danom prípade
konajúca sudkyňa nevyužila. Z hľadiska subjektívneho je nestranný taký sudca, ktorý podľa svojho
vedomia a svedomia je nezávislým na prejednávanej veci, stranám sporu, ich právnym zástupcom, v tom
zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, že účastníci
konania sú v jeho očiach úplne rovní, že žiadny z nich nemá v jeho očiach všeobecne žiadnu výhodu ani
nevýhodu, prednosť či nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši nezískal vzťah ešte predtým, než
mu bola vec zverená na rozhodnutie, teda že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. V
každom prípade je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska,
čo podľa tzv. teórie zdania nebolo podľa súdenej veci naplnené.
Následne podaním zo dňa 21.01.2015, ktoré došlo na Krajský súd v Žiline dňa 26.01.2015 žalobca
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietol, že v spise Okresného súdu Martin sp. zn.
10C/381/2001 sa nenachádzajú jeho podania, ktoré učinil, a to konkrétne dňa 17.10.2006, vrátane
podacieho lístka zo dňa 18.10.2006 a s podacím číslom 66378294, podania zo dňa 16.03.2011,
vrátane príslušného podacieho lístka z 17.03.2011 s podacím číslom 663788475 a tiež podania zo dňa
19.05.2014 podaného osobne, ktoré z uvedeného dôvodu pripojil vo fotokópii do spisu. Okrem toho
žalobca zistil, že v spise chýba zápis z ohliadky vykonanej ešte za života pôvodnej odporkyne I. E., ktorá
žalobcovi potvrdila schodište na povalu, že ho tam mal, to potvrdzujú aj siedmi svedkovia. V spise tiež
žalobca nenašiel ani znalecký posudok znalca Ing. Františka Beníka, ktorý dal vypracovať na základe
výzvy súdu z 03.07.2002, pričom konštatoval, že z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že
žalovaní nadobudli značný nehnuteľný majetok len zásluhou hrubej chyby so spracovania novej mapy a
na ich strane absentuje zákonný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému nehnuteľnému
majetku, pričom zopakoval na stanovisko znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa 19.01.2014, ktoré citoval
vo svojom opravnom prostriedku.
V samostatnom podaní zo dňa 06.03.2015 žalobca zotrval na svojom presvedčení, že vo veci
rozhodovala vylúčená sudkyňa, čo vyvodil z toho, že tesne pred zaslaním spisu na Krajský súd v Žiline
bol nahliadnuť do súdneho spisu sp. zn. 10C/381/2001 a konštatoval, že v spise nie sú založené viaceré
listiny a podania, ktoré sám pripojil, preto pripojil vo fotokópii do súdneho spisu.

Žalované v rade 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.
Uviedli, že podľa ich názoru prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie vo veci
za účelom zistenia skutkového stavu a na jeho základe prijal aj správny právny názor prezentovaný v
napadnutom rozsudku.

Žalovaný v rade 4/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v rade 4/ poukázal na obsah svojich vyjadrení, vo vzťahu k tvrdeniam a dôkazom
produkovaným žalobcom v priebehu prvostupňového konania. Prvostupňový súd v napadnutom

rozsudku podrobne uvádza skutkový a právny stav od nadobudnutia sporných nehnuteľností prídelovými
listinami, ako aj ďalší postup štátnych orgánov vydaním príslušných rozhodnutí. S prihliadnutím na
výmery uvedené v prídelových listinách v katastri nehnuteľností a súčasný stav je zrejmé, že aj keby
došlo k určitým nepresnostiam, žalobca užíva podstatne väčšiu výmeru nehnuteľností, než v akej ako
boli jeho právnym predchodcom pôvodné nehnuteľnosti pridelené. Je zjavné, že o dobromyseľnosti
jeho držby nemožno ani v náznakoch hovoriť, nakoľko žalobca postupne úmyselne zaberal časti
pozemku aj napriek stálemu upozorňovaniu právnej predchodkyne žalovaných, čo už bolo konštatované
v priebehu prvostupňového konania. Až po vedomom privlastnení si časti pozemku pôvodnej žalovanej
si dal žalobca vypracovať geometrický plán č. 207/2001 zo dňa 09.08.2001, no aj po jeho vyhotovení
zabral právnej predchodkyni žalovaných v rade 1/ až 4/ ďalšiu časť pozemku. Hranica medzi spornými
nehnuteľnosťami sa dá preukázať ich zameraním v roku 1989 tak, ako je to vedené v katastri
nehnuteľností v Q. Q. pre k. ú. J. na LV č. XXX a LV č. XXX. Predmetom tohto sporu nemôže byť
hranica medzi domovými nehnuteľnosťami z dôvodu, že o tomto už bolo právoplatne rozhodnuté v
konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/180/1995 aj keď sa v tejto časti žalobca
domáhal zmien podľa jeho tvrdení. Predmetom uvedeného sporu bola len domová nehnuteľnosť, a nie
spor v prejednávanej veci. Znalec Ing. Bernát vo svojom náčrte v znaleckom posudku zakreslil hranicu
medzi pozemkami, ktorá sa javí ako pravdivá a reálna.

Žalovaný v rade 5/ navrhol napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa Slovenského vodohospodárskeho
podniku š. p. ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že v časti týkajúcej sa vodného toku, v ktorej sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného v
rade 5/ ohľadne majetku štátu je rozsudok vecne správny. Na základe geometrického plánu bolo jasne
preukázané, že oplotenie v časti styku s vodným tokom (t. j. na konci záhrady žalobcu) žalobca postavil
na pozemku, ktorý mu nikdy vlastnícky nepatril. Jednalo sa o pozemok, ktorý tvoril vodný tok v minulosti
a vzhľadom k tomu, že sa jedná o neupravený vodný tok, môže tvoriť vodný tok aj v budúcnosti, až
kým nedôjde k úprave vodného toku. Žalobca, ani jeho právni predchodcovia neuzatvorili v minulosti
so štátnym podnikom, ani jeho s jeho právnymi predchodcami žiadnu zmluvu, ktorá by ho oprávňovala
domnievať sa, že mu predmetný pozemok patrí.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby (návrhu na začatie konania) je žalobný návrh (petit).
V ňom navrhovateľ (žalobca) uvádza, ako by podľa jeho návrhu mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal
znieť výrok jeho rozsudku. Pretože v podstate ide o návrh výroku súdneho rozhodnutia, zákon kladie na
formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť, určitosť a najmä
vykonateľnosť súdnych výrokov. Tak ako odvolateľ sám uvádzal vo svojom opravnom prostriedku, keďže
predmetným petitom návrhu (žaloby) je časť nehnuteľností, je nevyhnutné (z hľadiska presnosti, určitosti
a vykonateľnosti navrhovaného výroku), aby jeho súčasťou bol geometrický plán spĺňajúci požiadavky
uvedené v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). V prípade pozitívneho určovacieho výroku súdu geometrický plán,
na ktorý je vo výroku rozsudku odkaz, musí tvoriť nedeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, aby bolo možné
na základe takejto verejnej listiny vykonať zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností.
Nehnuteľnosti uvádzané žalobcom v žalobe sú aktuálne zapísané na liste vlastníctva v registri C, na
ktorom je evidované ich vlastníctvo. Z tohto dôvodu žalobca v konaní ku svojej žalobe pripojil geometrický

plán č. 207/2001 zo dňa 09.08.2001, ktorý bol úradne overený Okresným úradom
v Turčianskych Tepliciach, katastrálnym úradom pod č. 200 dňa 09.08.2001. Odvolací súd zároveň
zdôrazňuje, že sa jednalo len o listinný dôkaz v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p., a nie znalecký posudok
v zmysle ust. § 127 O.s.p. Preto, názor odvolateľa, ktorým spochybňoval „dôkaznú silu" znaleckého
posudku č. 14/2012 vyhotoveného znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, vrátane jeho doplnení, z ktorého
súd vychádzal pri svojom rozhodnutí nie je na mieste. Prvostupňový súd vykonal znalecké dokazovanie
prostredníctvom uvedeného znalca spôsobom vyplývajúcim z ust. § 127 ods. 1 až 4 O.s.p. Úradné
overenie geometrického plánu Ing. Jozefa Bujňáka by však bolo na mieste len v prípade pozitívneho
určovacieho výroku súdu.
Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín, znázorňujúci
graficky najmä pozemky alebo stavby, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením, resp. výstavbou a
vyjadruje stav pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových údajov. Z právneho hľadiska
je správne vyhotovenie a použitie geometrického plánu rozhodné pre určenie rozsahu práv a povinností.
Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplýva, že pôvodná pozemnoknižná parcela č. 892
a časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 897 sú časťami k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.
ú. J. KN-C parc. č. 1131, 1132/1, 1132/2, 1133/2, 1133/3, 1134/2 a 1134/3, keď časť pôvodnej PKN parc.
č. 897 nebola po mapovaní THM prevzatá do obnoveného operátu. Geometrický plán, ktorý pripojil k
žalobe žalobca, nepremieta stav z pozemkovej knihy a nedá sa z neho zistiť, či diely, ktoré žalobca žiada
určiť ako svoje vlastníctvo, vznikli z pôvodných pozemnoknižných parciel č. 892 a č. 897, ktoré
boli pridelené prídelovou listinou jeho rodičom. Súčasné zobrazenie v mape katastra nehnuteľností je
chybné a z toho dôvodu aj údaje na liste vlastníctva sú chybné, a tým nezodpovedajú stavu právnemu,
ani tomu čo bolo v prídelovej listine. Zároveň žalobcom predložený geometrický plán č. 207/2001 KN-
C je chybný aj v tom smere, že parcelou č. 1132/2 zasahuje do priestoru v rozmeroch 0,8 m x 1,82
m do nehnuteľnosti žalovaných a tento malý obdĺžnik by mal byť súčasťou parcely KN-C č. 1133/1
vo vlastníctve žalovaných. Vlastnícka hranica sa však mohla vytvárať iba vertikálne cez stavbu po
nosnom múre, ktorá zásada platila aj v čase prídelového konania. Za týchto okolností, geometrický plán
predložený navrhovateľom v konaní vo vzťahu k KN-C parc. č. 1133/2, 1133/3, 1134/3 a 1134/2 nemôže
byť technickým podkladom pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Okresný súd správne uzavrel,
že geometrický plán, podľa ktorého sa má určiť vlastníctvo pozemkov je vždy prílohou rozsudku, a musí
byť ako taký nesporný. Zároveň tento geometrický plán musí vyriešiť spornosť všetkých vzťahov medzi
účastníkmi, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.
Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v prejednávanej veci nemôže mať
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, na základe ním predloženej
listiny (geometrického plánu č. 207/2001 zo dňa 09.08.2001 úradne overeného
Okresným úradom v Turčianskych Tepliciach, katastrálnym odborom pod č. 200 dňa 09.08.2001),
keďže z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplýva, že tento by nemohol byť technickým
podkladom pre meritórne rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Ak z
dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom bolo preukázané, že geometrický plán pripojený
žalobcom k žalobe, (ako technický podklad verejnej listiny - rozsudku), je sporný a žalobca v konaní v
tomto štádiu súdneho konania nereagoval produkovaním nového znaleckého posudku, resp. návrhom
na jeho vykonanie a neupravil svoj žalobný petit, nemožno jeho žalobe vyhovieť. Odstránenie vád
podania nebolo v prejednávanej veci na mieste. Opačný postup súdu by presiahol akceptovateľnú mieru
a v podstate by sa jednalo o suplovanie miesta a povinností účastníka v súdnom konaní, čo je v priamom
rozpore s pozíciou a úlohami súdu. Súdu totiž neprináleží nahrádzať, ani modifikovať dispozitívne
úkony účastníkov. Išlo by totiž o prispôsobenie si procesnej situácie potrebám súdneho konania, čo
je neprípustné a v rozpore s rovnosťou procesných strán, ich práv a povinností v súdnom konaní.
Vymedzenie predmetu súdneho konania je otázkou hmotnoprávnou, ktorá je vylúčená z poučovacej
povinnosti v zmysle ust. § 5 O.s.p. Náležitosti geometrického plánu vyplývajú priamo zo zákona a navyše
žalobca bol v konaní zastúpený advokátkou, ako osobou práva znalou. Znalecký posudok pripojený
žalobcom k žalobe má síce len dôkaznú silu listiny, no na jeho základe žalobca vymedzil nárok, ktorý si
uplatňuje v tomto súdnom konaní. Ak teda žalobca v žalobe neoznačil žiaden iný dôkaz, na preukázanie
skutočností tvrdených v žalobe, a tieto sa nepreukázali ani na základe ostatných ním produkovaných

dôkazov v priebehu konania, nebol dôvod na to, aby súd vykonával v konaní aj iné dôkazy, než
ktoré účastníci v konaní navrhli. Sám odvolateľ konštatoval, že ním predložený znalecký posudok,
ktorý pripojil k návrhu považoval za správny. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani
skutočnosť, že chybný zákres nemohli ovplyvniť vlastníci (stanovisko znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo
dňa 19.01.2014). Táto skutočnosť nezbavuje žalobcu dôkazného bremena v konaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení. Splnenie tejto
povinnosti nie je možné od účastníkov konania vynucovať. Dokonca ani neoznačenie dôkazov v žalobe
nie je takým nedostatkom, ktorý by bránil súdu pokračovať v konaní. Hoci nesplnenie tejto povinnosti
nie je možné vynucovať, jej nesplnenie bude mať spravidla významné (až zásadné) dôsledky pre
rozhodnutie vo veci samej. Neoznačenie dôkazov môže dokonca znamenať, že súd nevykoná vo veci
žiadne dokazovanie a rozhodne iba na základe toho, že účastník konania, ktorý sa domáhal alebo bránil
splneniu povinnosti, neuniesol dôkazné bremeno. Označenie dôkazov nie je iba povinnosť účastníkov
konania, ale aj ich právo. Uplatnenie tohto práva je však limitované časom. Účastník konania môže toto
právo v zásade uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že k procesným právam účastníka nepatrí, ako sa odvolateľ mylne
domnieva, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak
súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo
nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred
súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že odlišné (subjektívne) hodnotenie vlastných argumentov žalobcom,
resp. jeho neakceptovanie záverov okresného súdu nezakladá nesprávnosť napadnutého rozhodnutia
a nie je ani porušením práva na súdnu ochranu. Súčasťou tohto základného práva nie je aj právo
na procesný úspech. Inými slovami, nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak súd nevyhovie
procesnému alebo meritórnemu návrhu účastníka.
Z uvedených dôvodov okresný súd postupoval správne, keď pre absenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení jeho žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to
parcele č. KN-C 1133/2 o výmere 58 m2 zastavanej domom č. súpisné XX, KN-C, parcele č. 1133/3 o
výmere 15 m2 zastavanej dvorom, KN-C parcele č. 1134/3 o výmere 33 m2 zastavanej hospodárskou
budovou, KN-C parcele č. 1134/2 o výmere 48 m2 záhrada, nachádzajúcim sa v katastrálnom území
J., tak ako boli vytýčené geometrickým plánom č. 207/2001 úradne overeným Okresným úradom v
Turčianskych Tepliciach, odborom katastrálnym pod. č. 200.zamietol.

Rovnako správny je aj záver prvostupňového súdu o tom, že k novovytvorenej KN-C parc. č. 293/4 nie
je možné určiť vlastníctvo žalobcu, keďže sa jedná o druh pozemku vodný tok, a to s prihliadnutím na
ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka a článok 4 Ústavy SR. Zákonom ustanovené kumulatívne
podmienky vydržania sú: a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so
svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenie
doby, v ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných veciach, desaťročná
doba pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť predmetu vydržania. Tak ako vyplýva z dokazovania
pred okresným súdom vodný tok netvorí len samotný priebeh vody (koryto rieky), ale aj brehy a priľahlé
pozemky, priľahlý pás. Táto okolnosť spôsobuje nespôsobilosť predmetu vydržania, ktorému žiadal
žalobca určiť vlastnícke právo. Na uvedenom závere prvostupňového i odvolacieho súdu nemôžu nič
meniť ani vyjadrenia žalovaného v rade 5/ v priebehu súdneho konania.

Za danej situácie správny výrok okresného súdu, ktorým zamietol žalobu aj vo vzťahu k nárokom žalobcu
na zaplatenie sumy pôvodne 8.750,00 Sk, (v prepočte 290,45 Eur), ktorú požadoval od žalovaných v rade
1/ až 4/ titulom náhrady škody a aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vypratania predmetného priestoru
žalovanými v rade 1/ až 4/. Ako správne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,
obidva tieto nároky boli viazané na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu práve k spomínanému
priestoru, ktorý je vyznačený na geometrickom pláne, ako súčasť KN-C parcely č. 1133/2. Vlastníctvo
žalobcu k tejto časti rodinného domu žalovaných v rade 1/ až 4/ však v konaní nebolo byť preukázané.
Nakoľko žalobca v tejto časti predmetu konania neuniesol dôkazné bremeno, odvolací súd aj v tejto časti
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Námietka žalobcu o nerešpektovaní zásady uvedenej v § 132 O.s.p. rovnako nie je dôvodná. Do práva
na spravodlivý proces nepatrí totiž právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 50/04). Úvaha okresného

súdu v prejednávanej nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a
zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu
nebolo v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou.

Pokiaľ žalobca vo svojom opravnom prostriedku opakovane namietal zaujatosť zákonnej sudkyne JUDr.
Márie Gazdačkovej, ich spoločným menovateľom boli jeho tvrdenia, ktoré predstavovali okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudkyne v konaní v prejednávanej veci alebo v jej rozhodovaní v inej veci vedenom
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/180/1995. Takéto okolnosti však nie sú dôvodom na vylúčenie
sudcu v zmysle ust. § 14 ods. 3 O.s.p. V zmysle ust. § 15a ods. 5 O.s.p. zároveň súd na takúto
námietku zaujatosti neprihliada a v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu ani nepredkladá. Za
danej procesnej situácie preto nemožno hovoriť o tom, že v prejednávanej veci konal nezákonný sudca.
Tak ako sám odvolateľ uvádzal vo svojom opravnom prostriedku, zaujatosť menovanej sudkyne videl
v tom, že sudkyňa mala vedomosť o bezprostredne súvisiacom skutkovom a právnom základe veci,
práve z konania vedenom v súdnom konaní pod sp. zn. 8C/180/1995. Vzhľadom na uvedené neexistuje
v predmetnej veci v aktuálnom štádiu podklad pre rozhodovanie nadriadeného súdu
(Krajského súdu v Žiline) o prípadnej námietke zaujatosti voči menovanej sudkyni.

Pokiaľ odvolateľ v následných podaniach zo dňa 23.01.2015 a 04.03.2015 opakovane namietal
zaujatosť sudkyne, argumentujúc neúplnosťou spisu okresného súdu v prejednávanej veci, odvolací súd
poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú vyššie.
Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že ani námietky žalobcu o absencii jeho podaní v prejednávanej
veci nie sú dôvodné. Znalecký posudok č. 072/2002 vyhotovený Ing. Františkom Beníkom je súčasťou
prílohovej obálky spisu; podanie navrhovateľa zo dňa 17.10.2006 je súčasťou pripojeného spisu
Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/180/1995 na jeho č. l. 222, grafická príloha zo dňa
17.06.2006 je jeho súčasťou na č. l. 114. Rovnako podanie žalobcu zo dňa 16.03.2011 je súčasťou spisu
Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/180/1995 na č. l. 317 spisu, ktorý je pripojený k spisu v prejednávanej
veci. Podanie žalobcu zo dňa 17.09.2012 je súčasťou spisu v tejto veci na č. l. 131; žiadosť žalobcu
zo dňa 22.12.2009 je tiež jeho súčasťou na č. l. 333. Žiadosť žalobcu zo dňa 19.05.2014 je súčasťou
spisového materiálu v súdenej veci na č. l. 656 a tiež výpis z pozemkovej knihy na PK vložku č. 216 pre
k. ú. J. je jeho súčasťou na č. l. 46. Jediným podaním žalobcu, ktoré sa nenachádza v spise je podanie
označené ako „odvolanie" zo dňa 07.04.2010, adresované priamo na meno vyššej súdnej úradníčky L.
H., čo však nemohlo mať vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu, najmä s ohľadom
na rozsah a obsah dokazovania vykonaného okresným súdom v tejto veci. V zmysle ust. § 212 ods. 3
O.s.p. na vady konania pred súdom súdu prvého stupňa odvolací súd prihliada len ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie veci, čo nie je prípad prejednávanej veci.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a hodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania, ktorý plne zodpovedá zneniu
ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,
keďže s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. si súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania
ponechal na samostatné uznesenie v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 10. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.