Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14Cpr/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914201920
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914201920.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO:
47 251 336 proti odporcovi: Z. H. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom O. rad XXXX/X, G. v konaní o zaplatenie
6.200 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.900 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od
25.01.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 10.02.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 6.200 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa bola zamestnaná u navrhovateľa v období od 01.02.2008 do
31.01.2012. Pracovný pomer bol založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.01.2008 a vznikol
dňom nástupu do práce 01.02.2008 s miestom výkonu práce v Y. a neskôr na základe Dodatku
k pracovnej zmluve zo dňa 26.08.2010 s miestom výkonu práce v H. a dohodnutým pracovným
zaradením na pozícii teller. Odporkyňa mala podľa pracovnej zmluvy dohodnuté aj manažovanie
služieb pri hotovostných a bezhotovostných operáciách, pre výkon ktorých navrhovateľ vyžadoval
uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom dňa
02.08.2010. Odporkyňa spôsobila navrhovateľovi celkovo škodu vo výške 6.700 Eur a to nezaúčtovaním
zapečateného vkladu prijatého od zmluvného partnera spoločnosti G4S dňa 29.04.2011 na pokladni
„A“ v pobočke navrhovateľa vo výške 2.400 Eur, pričom prevzatie zapečateného vkladu bolo zo
strany odporkyne potvrdené a nezaúčtovaním zapečateného vkladu prijatého od zmluvného partnera
navrhovateľa spoločnosti G4S dňa 28.10.2011 na pokladni „A“ v pobočke navrhovateľa vo výške 4.300
Eur, pričom prevzatie zapečateného vkladu bolo zo strany odporkyne potvrdené. Vzniknutá škoda
je zaznamenaná v zápisoch o škode a jej prerokovaní v škodovej komisii. Odporkyňa v tom čase
hlavná pokladnička k zápisom škodovej komisie nemala žiadne námietky a uznala svoju zodpovednosť
vyplývajúcu z pozície hlavného pokladníka s hmotnou zodpovednosťou. Odporkyňa dňa 25.01.2012
písomne uznala svoj dlh z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi vo výške 6.700
Eur. Odporkyňa zároveň dňa 25.01.2012 uzatvorila s navrhovateľom aj dohodu o spôsobe úhrady škody
voči navrhovateľovi a to tak, že uznaný dlh sa zaviazala splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 200 Eur v mesiacoch február r. 2012 - júl r. 2012 a vo výške 340 Eur počnúc mesiacom august

r. 2012, až do úplného zaplatenia. Odporkyňa uhradila len časť dlhu vo výške 500 Eur. Navrhovateľ
písomne vyzval odporkyňu na zaplatenie zvyšku dlhu. Výzva sa navrhovateľovi vrátila z dôvodu
neprevzatia odporkyňou v odbernej lehote.

V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. 14Ro/47/2014-27 zo dňa 24.03.2014, ktorý bol uznesením č.
14Ro/47/2014-32 zo dňa 20.05.2014 zrušený z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk
odporcovi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav veci:

Z pracovnej zmluvy súd zistil, že bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 29.01.2008
so vznikom pracovného pomeru 01.02.2008, pracovná pozícia: teller, miesto výkonu práce: pracovisko
zamestnávateľa Y.. V pracovnej zmluve bola dohodnutá aj príloha o výške základnej mesačnej mzdy
zo dňa 29.01.2008.

Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 12.01.2009 došlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú
a to dohodou počnúc dňom 15.01.2009. Dňa 28.06.2010 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený
Dodatok k pracovnej zmluve. Predmetom dodatku bola zmena miesta výkonu práce na Košice a to s
účinnosťou odo dňa 01.09.2010.

Z dohody o hmotnej zodpovednosti súd zistil, že bola uzatvorená dňa 02.08.2010 medzi
zamestnávateľom - navrhovateľom a odporkyňou. V zmysle článku 1 bod 2 dohody o
hmotnej zodpovednosti zverené hodnoty sa odovzdávajú a preberajú podľa vnútorných predpisov
zamestnávateľa a o odovzdaní a prevzatí sa vyhotovuje písomný doklad. Inventarizácia zverených
hodnôt sa vykoná pri prvom prevzatí hodnôt podľa tejto dohody, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca
na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení alebo skončení pracovného pomeru. V zmysle
článku 2 bod 1 je zamestnanec povinný starať sa o zverené hodnoty so starostlivosťou riadneho
hospodára, vykonávať všetky opatrenia potrebné k tomu, aby sa predišlo škode a schodku a ihneď
upozorniť na akékoľvek zistené nedostatky svojho priameho nadriadeného, ktorý je povinný zabezpečiť
ich odstránenie.

Zo zápisu o škode a jej prerokovaní v škodovej komisii súd zistil, že sa týkala dátumu škody 29.07.2011.
Čo sa týka opísania skutkového stavu bolo uvedené: Dňa 29.07.2011 bola na pobočku Roosweltová
prostredníctvom doručovateľa G4S doručená zaplombovaná zásielka, obsahom ktorej bol pokladničný
doklad vypísaný spoločnosťou SUNPHARMA a hotovosť vo výške 2.400 Eur. Tento pokladničný doklad
nebol zaúčtovaný do BIS, hotovosť nebola spracovaná a odvedená v zmysle pokynov. Vzhľadom na
skutočnosť, že bola v rozpore s PI228/2007 zásielka prevzatá iba jednou osobou a nie komisionálne,
neobjavila sa v BIS a na skutočnosť, že chýba sme boli upozornení až 18.01.2012 našim klientom
prostredníctvom firemného poradcu. Prípad nezaúčtovanej platby 2.400 Eur zo dňa 29.07.2011 je jasný
zo strany jednoznačnej zodpovednosti za chýbajúce doklady a tiež hotovosť na strane odporkyne
vtedajšej hlavnej pokladničky, ktorá zásielku prevzala oproti podpisu (viď doklad od bezpečnostnej
služby G4S). Do dnešného dňa sa nenašla denná uzávierka z hlavnej pokladne „A“. Odporkyňa má na
zodpovednosti ešte pokladňu „V“ (trezor), túto uzávierku z daného dňa máme. Na preberacom zázname
zo spoločnosti G4S je podpis odporkyne. V čase odhalenia chýbajúcej platby dňa 18.01.2012 odporkyňa
neinformovala svoju nadriadenú o vzniknutej situácii. Sama odpovedala pracovníkovi centrály v zmysle
kladného vyriešenia prípadu a zavádzala nás vymysleným klientom na ktorého účet mala byť chýbajúca
platba omylom pripísaná. Kamerové záznamy z tohto dňa nemáme, kamerový systém bol v lete
poruchový. Pani Torkosová nepotvrdila, ale ani nevyvrátila, že peniaze vzala, uznala svoju zodpovednosť
a je ochotná danú čiastku splatiť.

Zo zápisu o škode a jej prerokovaní v škodovej komisii súd zistil, že sa týka vzniku škody
28.10.2011 a ako skutkový stav je uvedené nasledovné: Dňa 28.10.2011 bola na pobočku Roosveltova
prostredníctvom doručovateľa G4S doručená zaplombovaná zásielka, obsahom ktorej bol pokladničný
doklad vypísaný spoločnosťou SUNPHARMA a hotovosť vo výške 4.300 Eur. Tento pokladničný doklad
nebol zaúčtovaný do BIS, hotovosť nebola spracovaná a odvedená v zmysle pracovných pokynov.
V prípade nezaúčtovanej platby vo výške 4.300 Eur zo dňa 28.10.2011 je na preberacom zázname

zo spoločnosti G4S podpis zamestnankyne p. L. I.. V pondelok 23.01.2011, keď sa nezaúčtovaná
platba zistila, bol uskutočnený riaditeľkou pobočky a regionálnou riaditeľkou pohovor s panF. a žiadali
si vysvetlenie. Medzi tellermi v bankách, ale panovala nepísaná dohoda, že v prípade chvíľkovej
neprítomnosti hlavnej pokladničky p. Y. preberá zaplombovanú obálku ďalší zamestnanec a vloží ju
do kóje hlavnej pokladne, kde ju následne spracováva hlavná pokladnička. Kamerové záznamy nám
nedokázali, ale ani nevylúčili, že to bolo tak. Pani I. prebrala zásielku a zo záznamu prvej kamery v kóji
hlavnej pokladne vidieť v obraze skla, že do nej vchádza, ale nie je jednoznačne vidieť, či niečo položí.
Záznam z druhej kamery zaznamenal iba časť jej hlavy, pretože sníma pracovnú plochu pokladníčky.
Ďalej bolo zistené, že v čase, keď p. I. prevzala obálku o 12.19 hod. bola už p. Y. na obedňajšej prestávke
(podľa kamerového záznamu od 12.15 do 12.46 hod.). Teda v čase od 12.19 hod. po jej návrat z obeda
o 12.46 hod. mohol do kóje vojsť ktorýkoľvek zamestnanec bez toho, aby ho zachytila kamera, keďže
tá sníma iba pracovnú plochu a mohol obálku vziať. Na dverách do kóje hlavnej pokladne je čítačka,
ktorá je iba autonómna, teda načíta príslušnú kartu a otvorí dvere, ale neuchováva záznam, takže
nevieme zistiť s ktorou kartou a či vôbec boli v danom časovom intervale dvere otvárané. Z tohto dňa
máme všetky kompletné denné uzávierky. V pokladni v danom dni došlo ešte k jednému zúčtovaniu
doručeného zapečateného vkladu od spoločnosti SUNPHARMA vo výške 6.940 Eur, ktorý bol prevzatý
p. Y. a riadne zaúčtovaný na účet klienta. Hotovosť vo výške 4.300 Eur ako aj sprievodný pokladničný
doklad v uzávierke dňa chýbajú. V časti 5 návrh na vyporiadanie škody, stanovisko škodovej komisie je
uvedené: Vzhľadom na niekoľkonásobné a opakované porušenie pracovných postupov zadefinovaných
v PI 228/2007 a PI 32/2007 navrhujem spoluzodpovednosť všetkých zainteresovaných pracovníkov v
tom dni pracujúcich tellerov v bankohale (p. A. t.č. na materskej dovolenke,.), pretože rovnakou mierou
zodpovedajú za nesprávne pracovné postupy v rozpore s PL 228/2007 komisionálne preberanie a
spracovanie zásielok s ceninami a hotovosťou, tiež všetkých troch riadiacich pracovníkov p. Komoru,
ktorý od roku 2009 do r. 2011 (september) pobočku riadil a pripustil, aby sa takýto pracovný postup
v súvislosti s preberaním zásielok s ceninami a hotovosťou zaužíval. Pani H., ktorá síce prevzala
pobočku iba 05.09.2011, ale ako skúsený bankový pracovník s niekoľkoročnou praxou v riadení pobočky
mala tieto nekorektnosti odhaliť a p. V., regionálnu riaditeľku, ktorá na danej pobočke manažovala
výmenu riaditeľov a mala pri kaučovaní riadenia v kontrolných činnostiach tieto rozpory s princípom
komisionálneho preberania a spracovania zásielok odhaliť.

Súd sa oboznámil s potvrdením o prevzatí a odovzdaní zásielky č. 409615, z ktorej vyplynulo, že dňa
29.07.2011 bola p. Y. prevzatá zásielka od spoločnosti G4S. Z výdavkového pokladničného dokladu č.
5441000196 zo dňa 29.07.2011 vyplýva, že predmetom obálky bola suma 2.400 Eur od spoločnosti
SUNPHARMA 25 KS, účel: odvod tržieb na účet.

Súd sa oboznámil s potvrdením o prevzatí a odovzdaní zásielky č. 473336, z ktorej vyplynulo, že dňa
28.10.2011 bola prevzatá zásielka od G4S v počte 1 kus. Z výdavkového pokladničného dokladu č.
5441000278 vyplynula suma 4.300 Eur ako odvod tržieb a účet spoločnosti SUNPHARMA 25 KS.

Súd sa oboznámil s uznaním záväzku a nahradiť škodu a dohodou o spôsobe úhrady škody, ktorá bola
uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 25.01.2012.

Výzvou na úhradu zo dňa 31.07.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu sumy v zmysle uznania
záväzku nahradiť škodu a dohody o spôsobe úhrady, ktorým sa zaviazala zaplatiť 6.700 Eur a to
vykonávaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy. Voči dohodnutému systému dlhuje k 31.07.2012
sumu 900 Eur. Zásielka bola navrhovateľovi vrátená s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej
lehote.

Z písomného vyjadrenia odporkyne doručeného súdu 13.08.2014 súd zistil, že počas pôsobenia v ÚCB
na pobočke Y. si svoju prácu vykonávala svedomite a čestne. Od začiatku pôsobenia na pobočke
Roosweltová, H. svojho priameho nadriadeného F.. H. informovala o rôznych nedostatkoch na pobočke
v zmysle PL 228/2007 (komisionálne preberanie a spracovanie zásielok s ceninami a hotovosťou) a
v zmysle pokynu pokladničnej činnosti kontrola štyroch očí, kontrola denných uzávierok a iné. Bola
šokovaná ako niektoré veci na pobočke fungujú, možno preto bola v očiach tellerskych kolegov večne
niečo vymýšľajúca asi aj menej obľúbená. Dňa 18.01.2012 sama odpovedala pracovníkovi centrály na
chýbajúcu platbu zo dňa 29.07.2012, neinformovala o tom svoju nadriadenú, nakoľko sa domnievala, že
uvedená suma je chybne zaúčtovaná na iný účet, to sa pokúšala preveriť pomocou denných uzávierok.
Vtedy zistila, že denné uzávierky nie sú na svojom mieste, to následne oznámila svojej nadriadenej.

Po následnom predvolaní F.. H. a F.. V. bolo od nej žiadané vysvetlenie k problému. Nie je pravda, že
danú vec nepotvrdila ani nevyvrátila, hneď od začiatku tvrdila, že nevie nič o danej veci, nevie, prečo
uvedený doklad nebol zaúčtovaný a nemá s tým nič spoločné. Do jej kóje v čase jej neprítomnosti malo
prístup najmenej 6 zamestnancov banky a taktiež pracovníci obsluhy kamerového systému, bránila sa,
dostala okamžitú výpoveď, čiže ukončenie pracovného pomeru dohodou, ktorú po jej vypovedaní do
10 minút zmenili s novým dátumom a to posledný deň daného mesiaca. Napriek tvrdeniu, že s danou
vecou nemá nič spoločné bola prinútená podpísať uznanie dlhu. Keď sa opýtala, čo sa stane, keď to
nepodpíše, dostala odpoveď, že taká možnosť neexistuje, ale že sa nemusí báť, keďže bude prevedené
interné vyšetrovanie, ktoré preukáže jej vinu alebo nevinu. Cítiac sa nevinná, ale i pod psychickým tlakom
uznanie dlhu podpísala. Potom po obvinení sa psychicky zrútila a domov v neskorej nočnej hodine
bola dovezená taxíkom, ktorú jej osobne zavolala regionálna riaditeľka F.á na náklady UCB. Neskôr
bola opätovne vyhľadaná, aby podpísala papier o splátkach dlhu. Poukázala na to, že počas interného
vyšetrovania vyšetrovateľom povedala, že bola prinútená podpísať uznanie dlhu aj napriek tvrdeniu, že
je nevinná. Nikto ju neinformoval o výsledkoch interného vyšetrovania, ale bolo jej sľúbené a má na to
právo, nakoľko sa to týkalo aj jej osoby. Samotné vyšetrovanie nepotvrdilo jej zavinenie, nie je dôkaz o
tom, že chýbajúce ceninové obálky boli ňou odcudzené. Celý čas spolupracovala, šetrilo a zistilo sa, že
bolo pochybené v zmysle PL 228/2007 a Pl 32/2007. Na doklade zo dňa 29.07.2011 v sume 2.400 Eur je
jej podpis, nevie, kde skončila ceninová obálka od firmy SUNPHARMA. Kamerový záznam z tohto dňa
nie je. Opätovne poukázala na možnosť prístupu viacerých osôb do kóje hlavnej pokladni. Na druhom
chýbajúcom doklade zo dňa 28.10.2011 v sume 4.300 Eur nie je jej podpis a samotné vyšetrovanie
vydalo stanovisko o uznaní viny viacerých osôb v zmysle porušenia pracovných postupov, na ktoré i ona
v minulosti aj písomne poukazovala. Podľa kamerových záznamov nie je jasné, či p. Štempelová niečo
do kóje položila, nakoľko na kamere vidno len jej obrys. Nie je pravda, že by v bankohale medzi tellermi
panovala nepísaná dohoda o prevzatí ceninovej obálky a následnom uložení do jej bývalej kóje počas
jej neprítomnosti, nakoľko bankové predpisy to nedovoľujú a pokladničné limity dovoľovali každému
tellerovi prevziať ceninovú obálku a následne ju zaúčtovať alebo ju aspoň uchovať zapečatenú vo svojej
kase. Podľa predpisov mal preberajúci zamestnanec hotovosť zaúčtovať alebo si ju u seba zapečatenú
uschovať a následne po jej príchode mu ju oproti podpisu odovzdať.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že si nevie vysvetliť, čo sa stalo s obálkou na 2.400 Eur, pretože niekedy
sa stávalo, že bol klient pri okienku a tak nemohla zaúčtovať tú ceninovú obálku, položila ju na tlačiareň
a tam obálka zostala nerozbalená až kým nevybavila napr. klienta a mohla zaúčtovať danú obálku. Do
jej kóje malo prístup veľa zamestnancov, vstupovalo sa do nej na kartu zamestnanca a rovnako do
nej prístup mali zamestnanci, ktorí boli externí a mali na starosti obsluhu kamerového systému. Často
sa teda stávalo, že ona odišla na obed a keď sa vrátila v tej kóji boli tí zamestnanci externí, ktorých
pustila kolegyňa a nebol tam nikto iný, väčšinou tam púšťala zamestnankyňa tých ostatných ľudí, ktorí
sedeli najbližšie. Ona častokrát hovorila, že to robiť nesmie a na tento nedostatok poukazovala bývalému
riaditeľovi Ing. Komorovi. Keď niečo také oznámila riaditeľovi, riaditeľ verejne povedal, že niečo také sa
robiť nesmie a to bolo všetko a napriek tomu sa to dialo ďalej. Nezistila, že táto suma nie je zaúčtovaná,
žila v tom, že jej kancelária je tak chránená, že niečo také sa nemôže stať, ale cez jej kóju prechádzal
napr. zamestnanec banky, ktorý išiel do bezpečnostnej schránky. Niekedy sa stávalo, že spoločnosť
G4S priniesla v priebehu dňa aj tri alebo štyri ceninové obálky, nevie si vysvetliť, čo sa stalo s obálkou,
v ktorej bolo 2.400 Eur. Snažila sa nájsť účtovnú závierku z tohto dňa, ale nenašla už závierky vôbec,
pretože si chcela overiť, či bola zaúčtovaná a či bola vôbec správne zúčtovaná daná suma. Tento deň
29.07.2011 si nejak vôbec špeciálne nepamätá, pretože robila svoju prácu ako každý iný deň. Nevie sa
vyjadriť, či po prevzatí danej ceninovej obálky bol nejaký iný zamestnanec v kóji alebo či potom následne
niekam odišla alebo prečo daná položka zaúčtovaná nebola. Na druhom doklade na 4.300 Eur sa jej
podpis nenachádza. Túto finančnú hotovosť v ceninovej obálke prevzala L. ako aj zo samotného zápisu
o škodovej udalosti vyplýva, že v danom čase nebola v kóji, bola na obedňajšej prestávke. Teda v čase,
kým sa vrátila, mohol vojsť ktorýkoľvek zamestnanec do danej kóje. Finančnú hotovosť neprevzala, teda
na základe uvedeného vyplýva, že to nemohla urobiť ona. Nevedela sa vyjadriť, či daná suma, keďže je
na zápise o škodovej udalosti ako škoda bola vymáhaná aj od iných zamestnancov, pretože akonáhle
odišla zo spoločnosti nekontaktovala žiadnych bývalých zamestnancov - kolegov. Celý schodok sa riešil
až naraz. Po pracovnom čase ju zavolali do miestnosti riaditeľky, tam žiadali od nej vysvetlenie, aby sa
vyjadrila aj k jednému, aj k druhému prípadu. Vtedy im povedala, že o tom nič nevie, že nič nespravila
a že je nevinná. Na ten deň mali pripravené ukončenie pracovného pomeru dohodou a keď im hovorila,
že nič nespravila, oni to ukončenie pracovného pomeru v ten deň zrušili a dali ukončenie pracovného
pomeru k poslednému dňu mesiaca, dali jej podpísať uznanie záväzku, nahradiť škodu. Celý schodok

bol zistený na základe dotazu spoločnosti SUNPHARMA. Uznanie dlhu, ktoré jej dali podpísať bolo bez
súm, bez ničoho a listina, ktorá sa nachádza v súdnom spise nie je tá listina, ktorú vtedy podpísala. Na
tom doklade bolo rozpísané iba číslo ceninovej obálky prvej aj druhej, ktoré neboli zaúčtované, nič iné
tam nebolo, no k tým ceninovým obálkam boli sumy a keď sa bránila, že nič nepodpíše, že nič neurobila,
povedali jej, že takto musí byť, že to musí podpísať. Uviedla, že s vysokou pravdepodobnosťou závierku
za dané dni urobila, pretože by nemohla zúčtovať ďalší nasledujúci deň pokladňu, ale by jej pokračovalo
účtovanie nasledujúci deň ako deň predchádzajúci, čiže nie za samostatný nový deň. Všetky účtovné
závierky za každé nasledujúce dni sa našli, chýbajú jedine tie dve účtovné závierky, ktoré chýbajúce
sumy sú predmetom konania. To znamená, že ak sa našla účtovná závierka zo dňa 30.07.2011 musela
byť urobená účtovná závierka aj z 29.07.2011, kde chýba suma 2.400 Eur a takisto, ak bola nájdená
účtovná závierka z 29.10.2011 musela byť urobená účtovná závierka aj z predchádzajúceho dňa. Čo
sa týka účtovnej závierky hľadala iba na sumu 2.400 Eur, na sumu 4.300 Eur hľadala účtovnú závierku
p. Kováčová. Čo sa týka sumy 2.400 Eur tejto sumy aj keď nemá fyzicky vytlačenú v papierovej forme
účtovnú závierku vie si ju skontrolovať v systéme a vtedy zistila, že táto suma zaúčtovaná nebola. Bola
informovaná, že chýba iba táto jedna ceninová obálka, tú hľadala a následne, keď bola zavolaná k
riaditeľke vystúpili na ňu s tým, že chýba aj druhá nezaúčtovaná ceninová obálka.

Z prednesu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že obidva vklady sa týkali spoločnosti SUNPHARMA,
obidva vklady boli doručené spoločnosťou SBS v zapečatených obálkach, čoho dôkazom majú byť
odovzdávacie protokoly. Obidva vklady, dokladom ktorých je prevzatie o prevzatí a odovzdaní zásielky
odporkyňa prevzala, nezaúčtovala a nevložila na účet klienta u navrhovateľa. Avšak pri druhom doklade
z 28.10.2011 podpísala prevzatie zásielky L., ktorá ho následne odovzdala p. Y.. Dôkaz o tom, že
menovaná odovzdala vklad odporkyni nie je. Kamerové systémy z 28.10.2011 sú, tie hovoria o tom, že
z neho možno vydedukovať, že tie peniaze p. I. odovzdané odporkyni boli.

Z vyjadrenia odporkyne súd zistil, že všetky zásielky, ktoré G4S priniesla boli zaplombované v malej
taštičke ako kozmetickej taštičke, bola tam pečať, ona tú pečať musela odtrhnúť, odzipsovať a vybrala
obsah danej zásielky. To, čo z kufríka vybrala, bolo zaúčtované a spracované. Tie peňaženky, resp.
maličké kufríky, v ktorých boli zapečatené hotovosti, boli voľne položené v jej kóji. Vedela, že kamery ju
sledujú v tej jej kóji a by si nedovolila ani poškrabať v nose, teda keďže vedela, že pracuje pod kamerou,
má predtým rešpekt. Podľa interných predpisov mala prepočítavať finančné prostriedky za prítomnosti
ďalšieho zamestnanca. Na porušovanie týchto interných predpisov stále poukazovala, čo znamená, že aj
v predchádzajúcich prípadoch, keď otvárala tie kufríky so zásielkami rovnako to bolo bez komisionálneho
prepočítavania. Odporkyňa uviedla, že všetko, čo v ten deň v kóji našla, bolo zaúčtované v ten deň.

Súd sa oboznámil s prepisom kamerových záznamov zo dňa 29.07.2011 a 28.10.2011 a rovnako sa súd
oboznámil s konkrétnym kamerovým systémom zabezpečeným zo strany navrhovateľa na CD nosiči.
Súd sa oboznámil s prepisom kamerového záznamu podľa jednotlivých kamier.

Z výpovede svedkyne L. I. súd zistil, že tržby k nim chodili v zapečatených obaloch a ide o platby, ktoré
neboli pripísané na účet, jednalo sa o dve platby. Jednu platbu prevzala odporkyňa a druhú prevzala
ona. Tú platbu, ktorú prevzala ona, jej odniesla do pokladne, nakoľko ona bola neprítomná. Ktokoľvek,
kto bol na pobočke mohol prevziať zásielku, ona ju prevzala, podpísala prevzatie od strážnej služby,
potom strážna služba odišla a ona obálku odniesla do pokladne k odporkyni, ktorá bola momentálne na
obede. Dala ju dovnútra do sklenenej kóji, kde sa to dáva, bola to vlastne jej pokladňa, tam to položila
tak, ako bolo nepísané pravidlo, že keď sa to prevezme, tak sa jej to tam odnesie a vzápätí, keď sa ona
vráti z obeda to pripíše na daný účet, ktorý je v danej obálke uvedený. Keďže to bolo viac firiem, ktoré
nosili tie vklady, mali vkladový lístok na ktorý sa to pripísalo. Uviedla, že bolo nepísaným pravidlom, keď
bola odporkyňa na obede, že sa jej to tam odnieslo a vzápätí sa jej povedalo, že boli abasáci a ona to
pripísala na účet, bolo to zaužívané pravidlo už vtedy, keď tam nastúpila pracovať. Keď sa odporkyňa
vrátila z obeda prechádzala okolo jej stola a ona jej oznámila, že priniesli tržby. Do kóje mal prístup
každý, kto mal čipovú kartu. Zároveň uviedla, že bolo všeobecne známe, kde sa dávajú tie obálky a to
na jedno miesto.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. § 182 ods. 1 Zákonníka práce /ďalej ZP/, Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o
hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné
hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa ust. § 182 ods. 2 ZP, Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je
neplatná.

Podľa ust. § 182 ods. 3 ZP, Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ust. § 186 ods. 1 ZP, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa ust. § 186 ods. 2 ZP, Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje
od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie
neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa ust. § 189 ods. 1 ZP, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je
povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil nárok na náhradu škody. Ak zamestnanec na základe dohody o
hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu
alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý
schodok. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok je existencia pracovnoprávneho
vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti,
existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, zavinenie
zamestnanca, ktoré sa predpokladá.

V prejednávanom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že tu existoval pracovnoprávny
vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.01.2008 ako ani to, že medzi nimi bola uzatvorená
písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.08.2010, na základe ktorej prevzala odporkyňa
hmotnú zodpovednosť za prípadný schodok na zverených hodnotách (finančné hotovosti, valuty, šeky,
cenné papiere, vkladné knižky, kreditné karty, ceniny, materiálové zásoby a ďalšie peniazmi oceniteľné
hodnoty - čl. I bod 1 Dohody)).

V konaní nebola sporná ani existencia škody v celkovej výške 6.700 Eur, po úhrade sumy 500 Eur
zostala k úhrade suma 6.200 Eur tvoriaca predmet konania. Uvedená škoda mala navrhovateľovi
vzniknúť nezaúčtovaním zapečateného vkladu prijatého od zmluvného partnera navrhovateľa a to dňa
29.07.2011 vo výške 2.400 Eur a dňa 28.10.2011 vo výške 4.300 Eur. Existenciu schodku musí preukázať
zamestnávateľ. Doručenie zapečatených vkladov od zmluvného partnera navrhovateľa navrhovateľovi
bolo preukázané Potvrdením o prevzatí a odovzdaní zásielky č. 409615 zo dňa 29.07.2011 a č. 473336
zo dňa 28.10.2011. Interným šetrením bolo zistené, že uvedené vklady neboli zaúčtované na účet
zmluvného partnera navrhovateľa.

Spornou zostala otázka, či odporkyňa zodpovedá za vzniknutú škodu. Zavinenie zamestnanca pri
zodpovednosti za schodok je nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí
preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí
preukázať, že vznik schodku nezavinil. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu

alebo nedbanlivosti. Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme
nedbanlivosti.

V prejednávanom prípade škoda pozostávala z dvoch častí, nezaúčtovania sumy 2.400 Eur a sumy
4.300 Eur.

Čo sa týka sumy 2.400 Eur, z dokladu Potvrdenie o prevzatí a odovzdaní zásielky č. 409615 mal
súd za preukázané, že odporkyňa dňa 29.07.2011 prevzala predmetnú zapečatenú obálku, z jej
samotného vyjadrenia vyplynulo, že túto skutočnosť nepopiera, nevedela si však vysvetliť, prečo nedošlo
k zaúčtovaniu predmetnej sumy.

V tomto prípade súd dospel k záveru, že preukázateľne došlo k prevzatiu zapečatenej obálky od
zmluvného partnera navrhovateľa a to práve odporkyňou, pričom však z jej strany ako hlavnej
pokladníčky, nedošlo k zaúčtovaniu predmetnej hotovosti z nezistených dôvodov. Skutočnosť, že
zásielka bola prevzatá iba jednou osobou - odporkyňou a nie komisionálne, v danom prípade nemôže
byť na ujmu odporkyne, nakoľko z kamerových záznamov, zápisu o škode, vyjadrenia odporkyne
ako aj z vyjadrenia svedkyne p. Štempelovej mal súd za preukázané, že sa komisionálne zásielky
neodovzdávali, napriek interným predpisom platným na pracovisku. Súd v tomto prípade dospel k
záveru, že na strane odporkyne bolo preukázané zavinenie za vzniknutú škodu, formou nedbanlivosti,
nakoľko napriek tomu, že osobne zapečatený vklad prevzala a mala teda vedomosť o tom, že bol prijatý
do pokladne, tento vklad riadne nezaúčtovala internými predpismi a právnymi predpismi predvídaným
spôsobom. Uvedeným konaním tak spôsobila navrhovateľovi škodu, za ktorú zodpovedá v celom
rozsahu.

Čo sa týka sumy 4.300 Eur, z dokladu Potvrdenie o prevzatí a odovzdaní zásielky č. 473336 mal súd za
preukázané, že predmetnú zapečatenú obálku prevzala iná osoba ako odporkyňa a to svedkyňa p. I..

Zo Zápisu o škode mal súd preukázané ako aj zo samotného kamerového záznamu, že v čase
doručenia predmetnej zásielky sa odporkyňa nenachádzala na svojom pracovisku, nakoľko mala
obedňajšiu prestávku. Predmetnú zásielku osobne prevzala p. I., ktorá pri výpovedi uviedla, že uvedenú
zásielku odovzdala do kóje odporkyne na miesto na to určené, pričom skutočnosť, že zásielka bola
doručená oznámila odporkyni po jej návrate na pracovisko. Odporkyňa nepotvrdila, že by zo strany
menovanej svedkyne jej bola táto skutočnosť oznámená a táto skutočnosť nebola preukázaná ani iným
spôsobom. Súd sa oboznámil s kamerovým záznamom z predmetného dňa a zistil, že na zázname
odovzdanie zásielky do kóje odporkyne nie je zaznamenané takým spôsobom, ktorý by bol jednoznačný
a nevzbudzujúci pochybnosti o tejto skutočnosti. Samotný navrhovateľ v Zápise o škode skonštatoval, že
„p. Štempelová prevzala zásielku a zo záznamu prvej kamery v kóji hlavnej pokladne vidieť v odraze skla,
že do nej vchádza ale nie je jednoznačne vidieť, či niečo položí. Záznam z druhej kamery zaznamenal
iba časť jej hlavy, pretože sníma pracovnú plochu pokladníčky“. Po vzhliadnutí kamerového záznamu
tak musel súd konštatovať, že nebolo preukázané jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že
zásielka s predmetnou sumou sa dostala do dispozičnej sféry odporkyne, ktorá by jednak mala mať o
nej vedomosť a následne ju mala spracovať predpísaným spôsobom a neurobila tak.

Podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti ak preukáže, že
mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V týchto
prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ. Dôvodom na čiastočné
zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ napriek tomu, že bol
zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu neodstránil.

V tomto prípade mal nielen z výpovede navrhovateľky ale aj z výpovede svedkyne p. Štempelovej
súd za preukázané, že zapečatené vklady po ich doručení sa odovzdávali do hlavnej pokladne na
miesto na to určené, predmetné miesto bolo všeobecne známe osobám, ktoré mali oprávnenie zásielky
prevziať, bolo to voľné miesto, nie trezor a dané miesto sa nachádzalo v hlavnej pokladni - kóji, do
ktorej malo prístup asi päť, šesť osôb, do kóje bol vstup na čipovú kartu, ktorou disponovalo viacero
osôb a podľa čipov ani podľa kamerových záznamov nie je možné zistiť, kto v rozhodnom čase do
kóje vstúpil tak, aby bol zachytený na zázname a tak súd túto situáciu vyhodnotil tak, že navrhovateľ
nevytvoril odporkyni také vhodné pracovné podmienky na hospodárenie so zverenými prostriedkami,

aby mohla za to niesť zodpovednosť v plnom rozsahu. Do kóje mohol v čase neprítomnosti odporkyne
vojsť ktokoľvek a ak tam zapečatená obálka bola uložená, mohol s ňou nakladať (odniesť, založiť a
pod.) bez toho, aby to bolo zachytené na kamerovom zázname. Navyše zamestnávateľ - navrhovateľ
v Zápise o škode sám skonštatoval niekoľkonásobné a opakované porušenie pracovných postupov,
skonštatoval spoluzodpovednosť všetkých zainteresovaných pracovníkov v tom dni v bankohale a
riadiacich pracovníkov, napriek tomu pristúpil k vymáhaniu vzniknutej škody v plnom rozsahu iba voči
odporkyni. Súd teda v tomto prípade dospel k záveru, že odporkyňa sa zbavila svojej zodpovednosti a
za vzniknutú škodu nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Z uvedeného dôvodu súd nárok navrhovateľa
čo do sumy 4.300 Eur zamietol.

Nakoľko súd vyvodil zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu čo do sumy 2.400 Eur a odporkyňa
uhradila čiastočne sumu 500 Eur, súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.900 Eur, teda rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ust. §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. §3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zz v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi v zmysle ust. §517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §3
nar. vl. č. 87/1995 Zz aj žiadané úroky z omeškania počnúc dňom 25.01.2012 do zaplatenia. Dátum
25.01.2012 je dátumom, kedy navrhovateľ zistil, že peniaze klienta neboli poukázané na účet v banke.

Na základe zistenia súdu, výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania bola 1%, t.
j. zvýšená o 8 percentuálnych bodov = 9%. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške
v súlade s právnymi predpismi, mu súd priznal úrok vo výške ním uplatnenej z priznanej sumy 1.900
Eur a v prevyšujúcej časti čo do príslušenstva zo sumy 4.300 Eur návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Úspech navrhovateľa predstavuje suma 1.900 Eur (31%) a neúspech suma 4.300 Eur (69%); odporca
bol teda úspešný v rozsahu 38%.

Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.