Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214467
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614214467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: A. E.,

H.. X. X. XXXX, bytom K. H. N., D. X/X, proti žalovanému: P. E., H.. X. XX. XXXX, bytom O. - S. XXX,
o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd r u š í vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému dňom 1. 9. 2014, ktorá bola určená
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1C 166/2009 právoplatným dňa 27. 12. 2010,
ktorým bola určená povinnosť otca prispievať na výživu syna sumou 70,- eur mesačne.

V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 14. 8. 2014 domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti k toho času už plnoletému synovi P. E., H.. X. XX. XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 1C 166/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 12. 2010
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP 244/2010. Predmetným
rozsudkom bola otcovi určená povinnosť prispievať na výživu syna mesačne po 70,- eur od 1. 9. 2009
a dlžné výživné 630,- eur od uvedeného dátumu do 31. 5. 2010, ktoré mu súd povolil splácať mesačne
po 10,- eur spolu s bežným výživným od 1. 6. 2010 až do zaplatenia. Zrušenia vyživovacej povinnosti
sa žalobca domáhal od 1. 9. 2014 z dôvodu, že došlo k podstatnej zmene na strane žalovaného, ktorý
pre zlý prospech prerušil štúdium, teda už takmer dva roky neštuduje a cestuje do Prahy za prácou.

Žalobca si plnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi aj po nadobudnutí jeho plnoletosti, nakoľko
mal vedomosť, že tento štúdiom na vysokej škole sa pripravoval na budúce povolanie.

Nakoľko žalovaný nepreberal písomnosti súdu na známej adrese, súd mu pre toto konanie ustanovil
opatrovníčku - jeho matku Z. E., ktorá opatrovníctvo prijala, navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu,
že žalovaný od 1. 9. 2014 po prerušení štúdia, resp. potom, čo bol na dva roky vylúčený zo štúdia,
je opäť študentom 1. ročníka Univerzity Karlovej v Prahe - Prírodovedeckej fakulty, teda naďalej sa
pripravuje na budúce povolanie, a preto nie je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti. V ďalšom
konaní súd uznesením zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníčky a po zistení adresy prechodného

pobytu žalovaného v Prahe, už v ďalšom konaní vystupoval osobne žalovaný.

Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania a za použitia dôkazného spisu sp. zn. 1C
166/2009 a dôkazných listín predložených účastníkmi konania súd zistil tento skutkový stav:Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1C 166/2009 bola určená vyživovacia povinnosť otcovi A. E.Á. voči
synovi P. E. mesačne sumou 70,- eur od 1. 9. 2009 a zároveň bolo určené dlžné výživné v znení, ako
je vyššie uvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. 12. 2010.

Z účastníckej výpovede žalobcu súd zistil, že ten na základe písomného oznámenia od neznámej osoby
sa dozvedel, že jeho syn P. už dva roky neštuduje na vysokej škole v Prahe z dôvodu, že neurobil
skúšky. V Prahe pracuje ako brigádnik, a preto by mu už nemal platiť výživné. Nakoľko sa so synom
osobne nestretáva a nemal teda možnosť si túto informáciu overiť, podal predmetnú žalobu. Napriek
tejto informácii naďalej mu výživné uhrádzal, k zaplateniu pristúpil aj v mesiaci november 2014 (na
pojednávaní dňa 10. 12. 2014 uviedol, že výživné platil aj minulý mesiac). S určitosťou výživné platí,

nakoľko peniaze má zrážané zo mzdy z dôvodu, že naňho bola podaná exekúcia. Tým istým spôsobom
uhrádza aj výživné na ďalšieho syna Z. mesačne 50,- eur. Okrem týchto dvoch vyživovacích povinností
vyživuje maloletú dcéru H. E., s ktorou a s jej matkou K. Y. býva v spoločnej domácnosti. S deťmi
z prvého manželstva nemá dobrý vzťah, vôbec sa s nimi nekontaktuje. Nakoľko syn je už plnoletý a
zarába si ako brigádnik v Prahe, odmieta mu naďalej prispievať na jeho výživu, nakoľko nemá na to

dostatok financií. Syn má už 25 rokov, takže má zato, že by sa mal už sám živiť a nebyť odkázaný na
jeho výživu. Predložil súdu písomný dôkaz - exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy v
konaní EX 320/2012 tunajšieho súdu, ktorá exekúcia bola započatá titulom neuhradeného výživného vo
výške 1.070,- eur, 19,92 eur súdne poplatky a 361,18 eur trovy exekútora. Ďalej predložil rozhodnutie o
ukončení tejto exekúcie potom, čo celú dlžnú sumu jednorazovo zaplatil, na čo si musel zobrať pôžičku.

Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s návrhom jeho otca, nakoľko od septembra 2014
pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Potvrdil, že pred dvomi rokmi bol vylúčený zo štúdia, nakoľko sa mu
nepodarilo urobiť jednu skúšku. Počas dvoch rokov však naďalej žil v Prahe, kde si zarábal ako brigádnik
vo firme M. ako inventúrny pracovník, kde mesačne zarobil v priemere 7.000,- Kč. Otcovi neoznámil, že
bol vylúčený zo štúdia a naďalej od neho poberal výživné vo výške 70,- eur mesačne. Zo zarobených

peňazí a výživného od otca si niečo ušetril, nakoľko mal v pláne naďalej študovať. Na ubytovanie a
stravu mu prispievala aj jeho mama. Od 1. 9. 2014 je študentom 1. ročníka Univerzity Karlovej v Prahe,
Prírodovedeckejfakulty,Odborbiológia.Ideobakalárskedennéštúdium.Naďalejpracujepreinventúrnu
spoločnosť M. ako brigádnik, avšak vzhľadom na to, že sa musí venovať aj štúdiu, mesačne nezarobí
viac ako 3.000,- Kč. Od mamy mesačne dostáva 100,- eur, od otca 70,- eur, takže z týchto peňazí musí

pokryť výdaje na bývanie - internát, cestovné (domov cestuje asi trikrát do roka) a stravu. Vzhľadom na
to, že štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V závere uviedol, že s otcom nemá žiaden osobný kontakt a neprechováva k nemu žiadne emócie.

Z obsahu tunajšieho súdu sp. zn. 4C 165/2009 mal súd preukázané, že manželstvo rodičov žalobcu -
A. E. B. Z. E.X., Q.. Z. bolo rozvedené dňa 5. 10. 2009, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12. 10.

2009. V čase rozvodu bol žalobca už plnoletý, takže určenia vyživovacej povinnosti sa domohol v konaní
č. k. 1C 166/2009. Rozsudkom o rozvode bolo rozhodnuté aj o právach a povinnostiach k maloletému
synovi Z., teda bratovi žalobcu, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená
vyživovacia povinnosť sumou 70,- eur mesačne, ktorá bola neskôr znížená na sumu 50,- eur mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1C 166/2009 a z výpovedí účastníkov v tomto konaní

súd vzal za preukázané, že v čase tohto rozhodovania v tomto konaní uvedený žalobca žil v spoločnej
domácnosti s matkou (od leta 2007 otec spoločnú domácnosť opustil, kedy prestal prispievať na výživu
detí), od 1. 9. 2009 študoval na vysokej škole v Prahe. V tom čase matka bola poberateľkou dôchodku
vo výške 128,30 eur. Zároveň ako živnostníčka si vyplácala minimálnu mzdu. Otec zarábal v priemere
200,- eur mesačne, z čoho však uhrádzal exekúcie a platil na ďalšieho syna 50,- eur mesačne, takže na

živobytie mu zostalo asi 100,- eur. Z bývalého manželstva rodičov pochádzajú tri deti, pričom najstarší
syn je už samostatne zárobkovou osobou, takže rodičia vyživujú syna P. B. Z..

Z dokazovania vykonaného v tomto konaní súd zistil, že žalobca podľa písomného potvrdenia
zamestnávateľa - K. K. K.. K. Q.. X.. K. K.Í. K. XX N. K. H. N. má čistú priemernú mzdu od januára do
novembra 2014 vo výške 591,- eur. V porovnaní s rozsudkom v čase určenia vyživovacej povinnosti nasyna P. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to okrem syna Z. vyživuje dcéru H. E. podľa predloženého
rodného listu narodenú XX. X. XXXX. Žije v spoločnej domácnosti s družkou - matkou maloletej dcéry
K. Y., Q.. Y., H.. XX. X. XXXX. Spoločne s ňou spláca pôžičky, v ktorých ako veriteľka vystupuje len

menovaná, nakoľko však žijú v spoločnej domácnosti, dlh splácajú obaja, a to mesačne 221,- eur.
Žalobca k tomu predložil písomné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením
pre fyzické osoby uzavretú medzi Tatra Bankou, a. s. a K. Y., podľa ktorej jej bol poskytnutý úver vo
výške 5.000,- eur, kde je výška pravidelnej mesačnej splátky určená na sumu 120,28 eur a Zmluvu
o hypotekárnom úvere medzi Tatra Bankou, a. s. a menovanou, podľa ktorej bol poskytnutý družke

žalobcu hypotekárny úver vo výške 25.000,- eur. Žalobca vypovedal, že tento bol použitý na zakúpenie
2-izbového bytu, v ktorom s družkou a s maloletým dieťaťom bývajú. Podľa výpisu z LV č. XXXX v kat.
území K. H. N. súd zistil, že predmetný byt s príslušenstvom je zapísaný na K. Y., Q.. Y. v 1/1 (obytný
dom na ulici O. X, X N. K. H. N.). Družka žalobcu je toho času na materskej dovolenke, takže podľa
jeho vyjadrenia všetky platby spojené s vedením spoločnej domácnosti uhrádza on, pričom im finančne
vypomáha matka jeho družky Z. Y..

Žalovaný aj po zistení, že jeho otec vyživuje ďalšie maloleté dieťa, trval na tom, aby návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti bol zamietnutý, čo odôvodnil tým, že on sa naďalej pripravuje na štúdium a z
brigádnických peňazí nie je schopný pokryť všetky výdaje - bývanie na internáte, stravu, cestovné. Musí
mu finančne vypomáhať jeho mama Z. E., takže výživné 70,- eur od otca je preňho nevyhnutné.

Predložil súdu dôkazné listiny, ktorými preukazoval, aké má výdaje spojené so štúdiom v Prahe a aké má

príjmy. Podľa dokladov o výške mesačného príjmu od zamestnávateľa žalovaného - M. Č. Q., B.. K.. súd
zistil, že za rok 2014 bol jeho mesačný priemerný príjem od januára do novembra 2014 vo výške 3.477,-
Kč (129,- eur). Podľa Zmluvy o ubytovaní na akademický rok 2014/2015 spísanej s Univerzitou Karlovou
v Prahe - Koleje a menzy dňa 15. 9. 2014 mesačne uhrádza za internát 2.447,- Kč (91,- eur). Ostatné
výdaje sú spojené so stravou a cestovným, oblečením a podobne, ktoré žalovaný vyčíslil mesačne na

sumu 180,- eur. Žalovaný má dobrý zdravotný stav, nepotrebuje žiadne financie na zakupovanie liekov.

Matka žalovaného Z. E. podľa jej výpovede mu prispieva mesačne, aby mohol študovať, 100,- eur.
Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 145,50 eur. Vykonáva živnosť v oblasti poisťovníctva,
pričom za rok 2014 bol podľa daňového priznania základ dane vo výške 13.170,23 eur. Vyživuje ďalšieho
syna Z., ktorý je študentom strednej školy a tak isto sa pripravuje na štúdium na vysokej škole. Potvrdila,

že otec na jeho výživu prispieva sumou 50,- eur. Mesačne spláca úver po 327,05 eur, ktorý jej bol
bankou ČSOB, a. s. poskytnutý vo výške 50.000,- eur. Podľa výpisu z LV č. XXX v kat. území O. - S. je
výlučnou vlastníčkou rodinného domu a priľahlých parciel, ktorý podľa výpovede žalobcu bol predmetom
ichspoločnéhomanželskéhomajetku.Vpredmetnomrodinnomdomematkažijevspoločnejdomácnosti
so synmi P. B. Z..

Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine (Zák.č. 36/2005 Z.z. platného a účinného od 1.4.2005) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je opodstatnený. Z dokazovania
vyplynulo, že žalovaný aj napriek tomu, že za obdobie predošlých dvoch rokov pred podaním návrhu bol
vylúčený z vysokoškolského štúdia a brigádnicky mesačne zarábal 7.000,- Kč, neohlásil túto skutočnosť

otcovi a naďalej od neho poberal výživné po 70,- eur mesačne. Z jeho výpovedí súd zistil, že v tomto
období ho finančne podporovala ešte aj mama, takže má určité finančné prostriedky našporené na
ďalšie obdobie. Z dôkazných listín je zrejmé, že žalovaný naďalej vykonáva brigádnickú činnosť, aj keď
jeho príjem sa vzhľadom na študijné povinnosti znížil takmer na polovicu. Z uvedeného je zrejmé, že je
schopný sa sám živiť a aj keď od 1. 9. 2014 opakovane nastúpil na denné štúdium na vysokej škole, táto

skutočnosť nie je dôvodom na to, aby ho vzhľadom na vek, ktorý dosiahol, mal naďalej vyživovať otec.

U otca sa na druhej strane v porovnaní obdobím, keď mu bola určená vyživovacia povinnosť 70,- eur
mesačne, podstatne zmenili pomery. Okrem vyživovacej povinnosti voči synovi Z. (50,- eur mesačne) a
synovi P. (70,- eur mesačne) má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére H., ktorá je vzhľadom na
vek tohto dieťaťa prvoradá a bude trvať do jeho plnoletosti. Je pravdou, že v porovnaní s rokom 2009
sa u žalovaného zvýšil príjem, avšak táto skutočnosť nie je dôvodom na to, aby mal naďalej vyživovať

plnoleté dieťa po 25-tom roku jeho veku. Žalobca žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je toho
času na materskej dovolenke, takže sám vyživuje 3-člennú rodinu.

Súd veľmi citlivo zvažoval a posudzoval tú okolnosť, či žalovaný po tom, čo mu otec prestane prispievať
na jeho výživu, bude schopný sa naďalej pripravovať na svoje budúce povolanie. Vzhľadom na okolnosť,
že je schopný brigádnicky zarábať aj popri dennom štúdiu a predovšetkým vzhľadom na to, že za

predošlé dva roky poberal od otca výživné, súd má zato, že za terajšej finančnej situácie bude schopný
aj bez príspevku od otca naďalej sa sám uživiť. Je potrebné v závere zdôrazniť, že žalovaný študuje
od roku 2009, takže do tohto roku 2015 mal dostatočný časový priestor na to, aby sa pripravil na svoje
budúce povolanie. Pokiaľ mu to však nevyšlo, nie je to dôvodom na to, aby ho rodičia naďalej boli
povinní vyživovať. Na základe vyššie popísaného zisteného skutkového stavu a uvedeného právneho

posúdenia súd za použitia citovaných zákonných ustanovení návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Žalobca v pôvodnej žalobe okrem výroku o zrušení vyživovacej povinnosti navrhoval, aby súd nariadil
žalovanému vrátiť mu preplatok na výživnom za obdobie predošlých dvoch rokov. V tejto časti zobral
žalobu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil, preto súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti
zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal, nakoľko žalobca, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania od žalovaného
nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.