Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511211551
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7511211551.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky: P.

X., bytom P. Č.. X, Š. X., proti odporkyni: H. W. - I..O..U.. , IČO: XX XXX XXX, so sídlom podnikania
Bunetice 37, v konaní o zaplatenie sumy 755,90 eur takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 755,90 eur a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby odporkyňa bola zaviazaná na zaplatenie sumy 767,38
eur, ktorá suma pozostávala zo mzdy za mesiac október 2010 vo výške 317,88 eur s 9%-ným úrokom

z omeškania, zo sumy 273,84 eur, ktorá pozostávala zo mzdy za mesiac november 2010 s 9%-ným
úrokom z omeškania, zo sumy 48,3667 eur ako náhrada mzdy vypočítaná z vymeriavacieho základu s
9%-ným úrokom z omeškania a zo sumy 127,296 eur za 3 dni čerpanej a 6 dni nevyčerpanej dovolenky
spolu s 9%-ným úrokom z omeškania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka ako zamestnanec chránenej dielne nastúpila na základe
pracovnej zmluvy s odporkyňou k nej do zamestnania. Dňa 01.08.2010 pracovala pre odporkyňu

až do doby, pokiaľ nenastúpila na PN a za svoju prácu nedostala mzdu. Mzda bola dohodnutá a
riadne podpísaná podľa pracovnej zmluvy, avšak za mesiac október, november 2010 vyplatená nebola.
Pracovnú zmluvu mala uzatvorenú na dobu neurčitú.

Odporkyňa prestala uhrádzať pravidelnú mesačnú mzdu už v mesiaci november za mesiac október
2010, kedy po urgenciách jej bola vyplatená až v mesiaci december 2010, v mesiaci december nastúpila
na PN a na tejto zotrvala až do výpovedi dňa 10.01.2011. Mzda jej nebola vyplatená napriek tomu, že

výplatné pásky riadne obdržala ako aj ročné zúčtovanie dane.

V predmetnej veci bol súdom dňa 23.04.2012 vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 10Ro/1440/2011, voči
ktorému podala v lehote odpor odporkyňa, na základe ktorého tento odpor bol zrušený a súd vo veci
nariadil pojednávanie.

V podanom odpore odporkyňa uviedla, že keďže v chránenej dielni so sídlom Bunetice mala problém

s vykurovaním, bola nútená navrhovateľku dočasne zamestnať v druhej chránenej dielni, pričom
navrhovateľka s dočasným preložením súhlasila. Do chránenej dielne nastúpila v mesiaci október 2010,
odpracovala 12 dní po 8 hodín a v mesiaci november odpracovala 7 dní po 4 hodiny. Na základe
evidencie bola jej vyplatená mzda ako aj odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.Odporkyňa ďalej uviedla, že za mesiac október 2010 im mzdu uhradila a za mesiac november 2010 jej
vyplatila zálohu 100,- eur, čo však nevie preukázať, pretože jej odmietla navrhovateľka podpísať doklad

o zálohu, pokiaľ jej neuhradí zostatok mzdy, 10 dní PN, vyčerpanú a nevyčerpanú dovolenku. Má preto
za to, že jej návrh na začatie konanie je neopodstatnený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
evidenciou dochádzky, výplatnými páskami, pracovnou zmluvou ako i ostatným obsahom spisu a zistil

tento skutočný stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že začala pracovať u odporkyne,
pričom za mesiac august jej bola vyplatená mzda, od augusta 2010 do decembra resp. do januára,
kedy ukončila PN, jej mzda vyplatená riadne nebola. Za september, október, november vrátane PN a
dovolenkyjejmzdavšakvyplatenánebola,pretosaobrátilanaInšpektorátpráce,ktorýuznalpochybenie
odporkyne ohľadom nevyplatenej mzdy, PN a dovolenky a za túto skutočnosť odporkyni bola vymeraná

pokuta.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že v mesiaci august jej bola vyplatená mzda 272,75 eur, v mesiaci
september 272,75 eur, za október 2010 mala dostať výplatu 317,88 eur, ktoré nedostala, napriek tomu,
že odporkyňa tvrdí, že jej ich vyplatila. Doklad, ktorý jej podpísala navrhovateľka, aby si odporkyňa

vedela zúčtovať peniaze na úrade práce, podpisovala predčasne s tým, že jej peniaze doplatí, avšak aj
Inšpektorát práce zistil, že ani mzda za mesiac október vyplatená nebola napriek tomu, že odporkyňa
tvrdí, že ju navrhovateľke vyplatila. Od uvedenej doby sa nevideli, nerozprávali sa. Za mesiac november
mala dostať plat vo výške 273,84 eur a taktiež aj za mesiac december. Navrhovateľka nemala vyplatenú
ani dovolenku, ktorú nevyčerpala a taktiež ani PN, a to za 10 dní a to i napriek tomu, že ju riadne

odovzdala zamestnávateľovi.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporkyňa im dávala podpisovať výplatné pásky dopredu tak, aby jej
dal úrad práce na vyplatenie, keďže odporkyňa dávala výkazy týkajúce sa miezd na úrad práce a títo jej
to následne preplácali, tak z toho dôvodu podpisovala ona aj s kolegom výplatné pásky skôr.

Pracovali podľa toho, ako to mali dohodnuté s tým, že mali najprv pracovať v jej dome na prevádzke,
avšak nakoľko nemala pre nich prácu, tak ich preradila do inej prevádzky. Pracovala poobede, na tretiu
chodila do práce, a to až do večera do 8-mej hodiny. Niekedy chodili do práce aj v sobotu.

Odporkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je podnikateľka a navrhovateľka u
nej pracovala, a to že jej nevyplatila mzdu, nie je pravda, pretože za celý mesiac mala vyplatenú
mzdu, avšak uvádzala navrhovateľka nepravdivé údaje, že jej neuhradila mzdu, bola tam zlá evidencia
dochádzky, nakoľko mala odpracovaných 96 hodín, ktoré má vykázané presne na listine. Tieto údaje sú

nepravdivé. Odporkyňa mala záujem uzavrieť túto vec, pretože mala vedomosť, že navrhovateľka má
taktiež aj exekúcie, takže má dosť problémov a tiež jej vyplatila zálohu 100,- eur, ktorú podpísala, že aj
prevzala. Neskôr pracovala navrhovateľka v inej prevádzke.

Odporkyňa jej vyplatila výplatu, dala jej aj 100,- eur, nemá vedomosť, kedy jej vyplatila výplatu za mesiac

október, je to však podpísané navrhovateľkou. Uviedla, že výplatné pásky podpisovali až v ten deň, keď
malivýplatu.Čosatýkalomzdyzamesiacdecember, odporkyňasaktejtoskutočnostivyjadriťnevedela.

V priebehu konania navrhovateľka vzala návrh v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania späť.

Súd uznesením na pojednávaní dňa 05.12.2014 v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 9%
konanie zastavil.

Predmetom konania tak zostala náhrada mzdy vo výške 767,38 eur.

Podľa ust. § 42 ods. 1 č. 311/2001 Zákonníka práce (ZP) pracovný pomer sa zakladá písomnou
pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej
zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.Podľa ust. § 43 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu práce a mzdové
podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľaust.§43ods.2ZP,zamestnávateľvpracovnejzmluveuvedieokremnáležitostíuvedenýchvods.1
aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmer dovolenky, dĺžku dovolenky
a dĺžku výpovednej doby.

Podľa ust. § 45 ods. 1 ZP prvá veta, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je
najviac 3 mesiace. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac 3 mesiace.

Podľa ust. § 46 ZP pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň
nástupu do práce.

Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. a) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný
prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať
podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi
predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať
práce osobne, podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 116 ods. 1 ZP, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho
priemerného zárobku.

Podľa ust. § 116 ods. 2 ZP, za čas dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery
dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí
zamestnancovi náhrada v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. § 116 ods. 3 ZP, za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť
zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu
skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu

mzdu.

Z pracovnej zmluvy (č.l. 6) je zrejmé, že navrhovateľka uzavrela pracovnú zmluvu s odporkyňou s
obchodným názvom - Alena Kozmová - L.T.S. IČO: 43 380 255 s nástupom práce dňom 01.08.2010
so zaradením pracovného pomeru na vykonávanie práce - predajca služieb s miestom výkonu práce

Bunetice 37. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú so mzdovými podmienkami, mesačnou
mzdou 307,70 eur bez uvedenia výplatného termínu.

Skúšobná doba bola uvedená na tri mesiace, s týždenným pracovným časom 40 hodín. Zmluva bola
uzatvorená dňa 29.07.2010.

Navrhovateľka dňa 28.01.2011 podala podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
kontroly z dôvodu nevyplatenia mzdy od odporkyne za mesiac október a november 2010, 10 dní
práceneschopnosti v mesiaci december a vyplatenia náhrady mzdy za dovolenku, ktorú si nemohla
vyčerpaťzdôvoduukončeniapracovnéhopomeruataktiež6dnívmesiacidecember2010,kedyčerpala

dovolenku a táto jej vyplatená nebola.

Na dôkaz svojich tvrdení predložila súdu aj výplatné pásky (č.l. 8 až 9).

Inšpektorát práce (č.l. 12) zistil kontrolou predložených k výkonu inšpekcie práce a to dokladov v

jednotlivých zložkách mzdy, evidencie dochádzky a dokladov o vyplatení mzdy, že odporkyňa neposkytla
navrhovateľke za mesiac október 2010 mzdu vo výške 317,88 eur, a za mesiac november 2010
mzdu vo výške 273,84 eur. Taktiež kontrolou dokladov bolo zistené, že odporkyňa nevyplatila za
mesiac december 2010 náhradu príjmu za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti, ďalej ženedošlo k vyplateniu mzdy za 3 dni dovolenky, ktoré čerpala v mesiaci december 2010, za ktoré jej
zamestnávateľ neposkytol náhradu mzdy a taktiež jej nevyplatil náhradu mzdy za nevyčerpanú časť
dovolenky. Následne uviedol, že na základe tejto inšpekcie bolo zamestnávateľovi - odporkyni nariadené

odstránenie zistených nedostatkov uvedených v protokole o inšpekcii práce v stanovenej lehote. Keďže
odporkyňa porušila ustanovenia Zákonníka práce, Inšpektorát práce v Košiciach navrhovateľke
oznámil, že voči tomuto subjektu ďalej postupuje a rieši ho v zmysle zákona o inšpekcii práce.
Navrhovateľke doporučil uplatniť svoje práva prostredníctvom súdu.

Z výplatných pások predložených navrhovateľkou ako i odporkyňou súd zistil, že v mesiaci október
2010 hrubá mzda navrhovateľky predstavovala sumu 358,55 eur a čistá mzda 317,88 eur, za mesiac
november 2010 hrubá mzda predstavovala 308,81 eur a čistá mzda vo výške 273,84 eur, so zvyškom
dovolenky 9 dní.

Pracovný pomer s odporkyňou bol ukončený k 10.01.2011.

Z evidencie pracovného času, dovolenkového lístka a dokladov o vyplatení mzdy, dokladu o PN bolo
zistené, že odporkyňa za mesiac december 2010 nevyplatila navrhovateľke náhradu príjmu za prvých
10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti, a teda nárok navrhovateľky na náhradu mzdy pozostával z
nevyplatenej mzdy za mesiac október 2010 vo výške 273,84 eur, za mesiac november 2010 vo výške

48,36 eur a náhrada mzdy resp. náhrada PN, ktorá nebola preplatená navrhovateľke vo výške 127,29
eur.

Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne (č.l. 3) bolo navrhovateľke priznané pri dočasnej pracovnej
neschopnosti od 06.12.2010 do zániku nemocenské vo výške 5,782975 eur za deň, pričom v danom

prípade sa jedná o 10 dní pracovnej neschopnosti, ktoré uhrádza zamestnávateľa a teda odporkyňa
mala vyplatiť navrhovateľke sumu 57,- eur. Navrhovateľka mala čerpané tri dni dovolenky a to za mesiac
november 1 deň dovolenky, za ktorý jej bolo vyplatených 13,98 eur a teda 3 dni čerpanej dovolenky, t.j.
3x 13,98 eur, t.j. 39,70 eur, a taktiež za 6 dní nevyčerpanej dovolenky, spolu čiastka 83,91 eur a teda
náhrada za čerpanú a nevyčerpanú dovolenku je vo výške 125,82 eur.

Spolu teda navrhovateľka mala nárok na vyplatenie sumy 273,84 eur + 48,36 eur + 127,29 eur + 125,82
eur, t.j. 755,90 eur.

Vykonaným dokazovaním teda bolo zistené, že v skutočnosti odporkyňa navrhovateľke nevyplatila

finančné prostriedky tak, ako sú tieto vyššie uvedené, pričom na svoju obranu uviedla, že je pravdou,
že dávala výplatné pásky podpisovať navrhovateľke skôr za účelom refundácie finančných prostriedkov,
avšak za mesiac september, október a november jej neboli vyplatené finančné prostriedky a to práve
z toho dôvodu, že tam bola veľká inšpekcia, resp. kontrola a nikto jej tieto finančné prostriedky v tom
čase nerefundoval a teda zamestnancom musela vyplácať finančné prostriedky z vlastných zdrojov.

Na základe takto zisteného skutočného stavu súd teda rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a zaviazal navrhovateľku na zaplatenie sumy uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 140 ods. 1 O.s.p., i keď bola navrhovateľka v konaní

úspešná, trovy konania jej nevznikli a tak rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkovýstav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Akpovinná
osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.