Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217899
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214217899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

navrhovateľa: Á. E., P.. XX.I.Z. XXXX, Y. XXX XX J., L. Č.. XXX, zastúpený M. E.W., Y. XXX XX J., L.
Č.. XXX proti O. O., P.. XX.G. XXXX, Y. XXX XX O. U. X, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný platiť na výživu navrhovateľa mesačne 85 Eur, vopred k rukám navrhovateľa, vždy
do 10.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od 12.septembra 2014.

Dlh na zročnom výživnom vznikol odporcovi za obdobie od 12.septembra 2014 do 14.novembra 2014
vo výške 175,67 Eur, ktoré mu súd povoľuje splácať po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným,
pod stratou výhody splátok.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12P/51/2011-20 z 19.októbra 2011.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.septembra 2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, v ktorom navrhovateľ žiadal zvýšenie
výživného pre seba, z dôvodu že odporca na základe rozsudku Okresného sudu Dunajská Streda sp.zn.
12P 51/2011, bol zaviazaný na platenie výživného v sume 70 eur. Výživné bolo stanovené v čase, keď
navrhovateľ navštevoval základnú školu. V súčasnosti však študuje na Súkromnej strednej škole v I. H.,
informatiku, a súčasne študuje v D.' v škole „.T. H. O. H. N. U. v H.. Od posledného určenia výživného sa
mu podstatne zvýšili náklady na štúdium, na ošatenie, hygienické potreby, ako aj na cestovanie. Žije s
matkou, ktorá poberá sociálnu podporu v sume 138 eur. Navrhol, aby súd zvýšil výživné z doterajšieho

na 100 eur.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril v tom smere, že je mu nesmierne ľúto, že na výživu syna nevie
prispievať vyššou sumou, z ojektívnych dôvodov, nakoľko je poberateľom príspevku vo výške 254,81
eur za opatrovanie jeho rodičov, iný príjem nemá. Jeho výdavky činia spolu 224 eur (za úhradu elektriny,
43,15 eur, výživné na syna - navrhovateľa 70 eur, splátka na pôžičku 100 eur, na káblovú televíziu
10,90 eur) a na život mu ostane 30 eur mesačne. Na pojednávaní však uviedol, že v podstate súhlasí
s návrhom, ale nie je schopný plniť v požadovanej výške výživné. Je ochotný platiť viac, avšak jeho
platobné pomery mu to neumožňujú. Je ochotný platiť výživné sume 80 eur mesačne.

S návrhom odporcu navrhovateľ nesúhlasil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom odporcu, matky navrhovateľa, a jednak sa
oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: správou Obecného úradu J. z 29.októbra2014, potvrdením Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda o poberaní peňažného
príspevku na opatrovanie, dokladmi o platení režijných nákladov a výživného odporcom, oznámením
obecného úradu U. U. z 4.novembra 2014, potvrdením o návšteve školy z 28.októbra 2014, potvrdením

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda o poberaní dávky v hmotnej núdzi matkou
navrhovateľa, pripojeným súdnym spisom Dunajská Streda sp.zn. 12P/51/2011 a z neho najmä rodným
listom navrhovateľa a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P/51/2011-20 z 19.októbra
2014. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. vyhlásil na pojednávaní
dokazovanie za skončené.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších prepisov (ďalej len „ZR“), rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§24ods.4ZR,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§24ods.5ZR,súdprirozhodovaníozverenímaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijedného
z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 160 ods. 1 /veta druhá/ O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí

o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov

dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,
alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o

zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom,
tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo
všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na
odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného (v tomto prípade otca maloletého dieťaťa). Odôvodnené potreby dieťaťa závisia
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho
prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a
sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak
sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú

mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými
sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži
nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.),
ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,

kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.).

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a
majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťamiobjektívnehocharakteru.Vtejtosúvislostijevýznamnéiust.§75ods.1/vetadruhá/Zákona
o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj

vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac
súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy
prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Vpreskúmavanejvecisúdtedavosvetlezhorapopísanýchzáverovavintenciáchcitovanýchzákonných

ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od
posledného rozhodovania súdu o výživnom (t.j. od decembra 2011).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/51/2011-20 z 19.októbra 2011, právoplatného 6.decembra
2011, ktorým sa zvýšilo výživné na vtedy ešte maloletého navrhovateľa zo sumy 55 eur na sumu 70

eur mesačne, počnúc od 6.septembra 2011. V tom čase súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho,
že maloletý od septembra 2011 nastúpil do 1. ročníka strednej školy, už štvrtý rok sa venuje aktívnejazdeniu na koni, chodí na súťaže. Matka mala príjem zo zamestnania v priemere 746,84 eur mesačne.
Odporca - otec navrhovateľa bol evidovaný na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a
mal jediný príjem z opatrovateľského príspevku vo výške 228,38 eur.

Toho času navrhovateľ navštevuje 2.ročník jazdeckej školy v D.. Výdavky na navrhovateľa hradí jeho
sama. Jeho matka poberá len sociálny príspevok vo výške 136,40 eur, iné dávky nemá, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, ani podiel na nehnuteľnostiach a nemá ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odporca má
príjem len z opatrovania svojho otca, a to vo výške 254,81 eur, iný príjem nemá, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, ani podiel na nehnuteľnostiach a nemá ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností zostal zachovaný u oboch
rodičov. Navrhovateľ je študent, toho času má 19.rokov, nemá žiadny príjem, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť. Jeho matka poberá len sociálne dávky vo výške 136,40 eur (predtým mala čistý mesačný
príjem vo výške 746,84 eur), pričom sa osobne stará o navrhovateľa. Otec nepracuje, jeho jediným
príjmom je len príspevok za opatrovanie vo výške 254,81 eur (predtým mal príspevok za opatrovanie vo
výške 228,38 eur), je vyučeným vodoinštalatérom, svojmu odboru sa nevenuje.

Vovšetkýchpodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinnostíbysamalimatka
a otec maloletej dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až
druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
matka navrhovateľa a odporca. Pričom mal zistené, že o navrhovateľa sa osobne stará matka, jeho
výdavky hradí výhradne matka, pričom poberá len sociálne dávky. Otec poberá len príspevok za
opatrovanie svojho otca svojmu vyštudovanému oboru sa nevenuje vôbec. Vyhodnotením vykonaného
dokazovania a s ohľadom na uvedené zistenia v predmetnej veci súd dospel k záveru, že niet

sporu o tom, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi naďalej trvá a že od posledného
rozhodovania o výživnom došlo k výraznejšej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej
čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa. Od ostatnej úpravy výživného
uplynulo ku dňu rozhodovania tunajšieho súdu 3 roky, čo je dlhý čas, na strane navrhovateľa došlo k
podstatnej zmene spočívajúcej vo zvýšení výdavkov, nakoľko aktívne športuje, navštevuje zahraničnú

jazdeckú školu. Uplynutím spomínaného obdobia došlo prirodzene i k zvýšeniu životných nákladov
jednak vzhľadom na ekonomické ukazovatele v spoločnosti ako i na skutočnosť, že navrhovateľ - dieťa
odporcu povyrástlo a výdavky naň už len z tohto dôvodu vzrástli. Tiež tieto výdavky sú spojené najmä
so štúdiom, športovými aktivitami. Na strane otca k podstatnej zmene pomerov nedošlo.

Vzhľadom na účastníkmi predložené a súdom zaobstarané podklady na vyhodnotenie príjmov a

výdavkov u všetkých účastníkov, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného
ako taký možno považovať s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za čiastočne dôvodný. Pôvodne
navrhovaná výška však podľa názoru súdu nie je dôvodná, hoc navrhovateľovi vzrástli výdavky do tej
miery, že by bolo odôvodnené jeho zvýšenie, avšak nakoľko vykonaným dokazovaním sa zistilo, že
výška príjmu odporcu nepostačuje na jeho zvýšenie.

Od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky, za ktorú dobu primerane svojmu veku vyrástol
navrhovateľ a je teda nesporné, že doterajšie výživné už v žiadnom prípade nezohľadňuje jeho
nároky a potreby. Za túto dobu sa značne zmenili životné náklady, zvýšili sa potreby v súvislosti so
školskými povinnosťami, ošatením a podobne. Výšku vyživovacej povinnosti súd určil s prihliadnutím na
odôvodnené potreby navrhovateľa s prihliadnutím na jeho vek, ako aj súčasné pomery jeho otca, ale aj

jeho matky. Svojím rozhodnutím, že sa bude starať len o svojho otca, za poberá príslušný príspevok,
hoc je vyučený, avšak svojmu remeslu sa nevenuje, sa v podstate pripravil o možnosť zabezpečenia
pravidelného príjmu a možnosť v dostatočnej miere sa podieľať na výžive svojho dieťaťa, ale aj seba.
Naďalej mu je však poskytovaný príspevok za opatrovanie, z nej je možné vyplácať aj výživné na
navrhovateľa, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami, najmä

ak sa týka školopovinných detí.

Zákonná vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto platenie zvýšeného
výživného vo výške 85 eur, ani za situácie splácania odporcom tvrdených výdavkov, najmä ak sa jednáo výživu dieťaťa, vzhľadom na zistené zárobkové pomery otca a jeho možnosti, neohrozí jeho vlastnú
výživu. Treba mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu vyvažuje i svojou
osobnou starostlivosťou, preto je súd toho názoru, že súdom určené výživné, tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritériá pre posúdenie
dôvodnosti návrhu navrhovateľa.

O výživnom súd rozhodol od 12.septembra 2014, dňom podania návrhu na súd. Preto bolo potrebné
ustáliť aj výšku tzv. zročného výživného. Od tohto dátumu je odporca povinný platiť mesačne výživné vo
výške85eur,pretosúdustálil,žemuvznikoldlhnazročnomvýživnomzaobdobieod12.septembra2014

do 14.novembra 2014 v sume 175,67 eur. Odporca doposiaľ platil výživné na základe predchádzajúceho
rozsudku vo výške 70 eur. Postupujúc v intenciách ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil súd odporcovi zaplatiť
tento dlh v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, pod stratou
výhody splátok, teda, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Avšak nakoľko si ich navrhovateľ neuplatnil, súd jej ich ani nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumatkamaloletýchdetí,anikolíznaopatrovníčkamaloletýchdetíodvolanienemôže
podať, nakoľko sa tohto práva vzdali. Otec maloletých detí má právo podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).