Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200646
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713200646.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSIČeskárepublika,s.r.o.,IČO:
251 17 483, so sídlom Novodvorská 994/138, Braník, 142 00 Praha 4, Česká republika, zastúpeného
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, proti odporcovi: P. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXXX/XX, XXX XX P.-F.,
toho času na neznámom mieste, zastúpenému ustanoveným opatrovníkom Mestom Martin, v konaní o

zaplatenie sumy vo výške 240 489,30 Kč s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 9C/114/2014-114 zo dňa 24.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keď s prihliadnutím na ust. § 5b zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa ex offo skúmal, či nárok navrhovateľa uplatnený návrhom na začatie konania
nie je premlčaný, pričom za použitia ust. § 100 ods. 1 a § 101 ods. 1 OZ dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa premlčaný je. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení s
151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu, že tým, že aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa značne narušil

princípy právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR. Porušil zákaz diskriminácie podľa
čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Porušil ochranu pred
svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a pod. Mal za to, že aplikovaním
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd porušil tiež zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR,
podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Poukazoval, že v prejednávanej veci ide o spor

s medzinárodným prvkom, pretože zmluvu o úvere uzatvoril odporca ako občan Slovenskej republiky
s bydliskom na území Slovenskej republiky s českou obchodnou spoločnosťou na území Českej
republiky. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou, ktorý právny
poriadok sa má pri rozhodovaní vo veci aplikovať. Problematiku rozhodného práva upravuje Dohovor
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor). Zastal názor, že v zmysle predmetného
Rímskeho dohovoru bolo potrebné na vec aplikovať právny poriadok Českej republiky, nakoľko zmluvné

strany sa výslovne dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom Českej
republiky. V tejto súvislosti poukazoval na uznesenie krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/9/2014
zo dňa 31.03.2014 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.01.2014 sp. zn. 9Co/7/2013. Z uvedeného
možno podľa neho vyvodzovať záver o nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd na daný právny
vzťah aplikoval slovenský právny poriadok, pričom svoj postup žiadnym spôsobom nezdôvodnil, čím
založil nepreskúmateľnosť daného rozhodnutia. Taktiež okresný súd posúdil daný právny vzťah podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka aj napriek tomu, že na danývzťah treba aplikovať zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V tejto súvislosti poukazoval aj na
rozhodnutia Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 69 IC 1303/2010, Najvyššieho súdu Českej
republiky 23Cdo 1750/2010 zo dňa 31.10.2012. Nestotožnil sa ani s konštatáciou okresného súdu,

že návrh na začatie konania došiel súdu 22.01.2013. Uviedol, že návrh na začatie konania bol
súdu doručený prostredníctvom telefaxu 18.01.2013, čo vôbec okresný súd v odôvodnení neuviedol.
Navrhovateľ návrh na začatie konania odovzdal na poštovú prepravu 21.01.2013, t.j. na tretí deň od
začatia plynutia predmetnej trojdňovej lehoty, o čom predložil poštou potvrdený podací lístok. Vzhľadom
na všetky uvádzané skutočnosti žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie postupom podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci síce dostatočné
dokazovanie,avšaknedospelksprávnymskutkovýmzisteniamanásledneaninevyvodilsprávnyprávny

záver.

V prvom rade pozornosti okresného súdu uniklo, že v danej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď
na strane navrhovateľa vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika,
a preto bolo potrebné posúdiť právomoc okresného súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku
rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnenie nároku navrhovateľa posúdiť.

Pokiaľ sa týka otázky právomoci slovenského súdu vo veci konať, je potrebné postupovať podľa čl.
2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a v
obchodných veciach (Brusel 1), podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu Európskej
únie sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Navrhovateľ má
bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto je na konanie a rozhodnutie predmetnej právnej veci

daná právomoc okresného súdu ako súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva,
podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok, je potrebné vychádzať z ustanovení Nariadenia
EurópskehoparlamentuaRadyESč.593/2008(Rím1),pričomjepotrebnéskúmať,čiČeskásporiteľňa,
a.s., pôvodne odporca, ktorý uzatvoril úverovú zmluvu, vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú
činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na

túto krajinu, alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, pričom primárne je potrebné prihliadať na to,
či zmluva o úvere, ktorú odporca uzatvoril neobsahuje voľbu rozhodného práva. Ak by sa tak nestalo,
je potrebné aplikovať ustanovenie čl. 4 bod 2 Nariadenia, podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym
poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre
zmluvu, t.j. pri zmluve o úvere je charakteristickým plnením poskytnutie úveru, ktorý tu poskytla

odporcovi banka so sídlom v Českej republike, kde aj vyvíja svoju podnikateľskú činnosť na základe
zmluvy, ktorá bola uzatvorená v Českej republike.

Rozhodným však je, či si účastníci v zmluve o úvere dohodli i voľbu rozhodného práva, ktoré sa bude
v prípade sporu na ich vzťah aplikovať.

Taktiež sa okresný súd vysporiada i s námietkou navrhovateľa o tom, že návrh na súd doručil telefaxom

už 18.01.2013, čo napokon vyplýva aj z prezenčnej pečiatky Okresného súdu v Martine. V súvislosti
na uvedené bude potrebné zo strany okresného súdu vysvetliť, prečo za deň dôjdenia návrhu na súd
považoval 22.01.2013, keď podľa prezenčnej pečiatky okresného súdu návrh navrhovateľa bol podaný
18.01.2013 telefaxom, potvrdenie ktorého bolo podľa podacej pečiatky pošty odovzdané na poštovú
prepravu 21.01.2013.

V súvislosti na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo, než rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.