Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/290/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205232001
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2008:1205232001.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v

právnej veci navrhovateľa K. T., K. G.. A.. N. XXXX/XX, O., zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom
Kamenickým, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, proti odporcovi RINGIER Slovakia a.s., Prievozská
14, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o
ochranu osobnosti a zaplatenie 5.000.000,- Sk takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie v
tomto znení:

"V denníku Nový Čas zo dňa 19.12.2005 sme v článku s názvom "Q. V. chcú zlikvidovať!" uviedli
mimo iného aj toto: "Policajti majú prvého muža Popradu chrániť pred nájomným vrahom. Podľa zistení

Nového času, nájomnú vraždu poslanca a primátora metropoly pod Tatrami si mal údajne objednať
istý popradský podnikateľ. Za službu mal pravdepodobne už aj zaplatiť vykonávateľovi. Podnikateľ
pôvodom Macedónec prevádzkoval 14 rokov espresso na námestí. Mesto Poprad mu však ako vlastník
nebytového priestoru dalo výpoveď", čím sme neoprávnene zasiahli do práva tohto podnikateľa, ktorým
je pán K. T., na česť a dôstojnosť. Týmto sa pánovi K. T. ospravedlňujeme."

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 100.000,- Sk a trovy konania 91.742,- Sk do rúk právneho
zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 30.12.2005 a zmeneným dňa 14.5.2007 (súd zmenu návrhu pripustil

uznesením zo dňa 22.9.2008) sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na uverejnenie
ospravedlnenia v tomto znení: "V denníku Nový Čas zo dňa 19.12.2005 sme v článku s názvom "Q.
V. chcú zlikvidovať!" uviedli mimo iného aj toto: "Policajti majú prvého muža Popradu chrániť pred
nájomným vrahom. Podľa zistení Nového času, nájomnú vraždu poslanca a primátora metropoly pod
Tatrami si mal údajne objednať istý popradský podnikateľ. Za službu mal pravdepodobne už aj zaplatiť
vykonávateľovi. Podnikateľ pôvodom Macedónec prevádzkoval 14 rokov espresso na námestí. Mesto
Poprad mu však ako vlastník nebytového priestoru dalo výpoveď." Túto správu sme uverejnili bez

náležitého overenia, čím sme neoprávnene zasiahli do práva tohto podnikateľa, ktorým je pán K. T., na
česťadôstojnosť,lebovtatranskomregiónebolpánT.známyakoprevádzateľEspressanapopradskom
námestí. Týmto sa pánovi K. T. ospravedlňujeme." Ďalej sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporcu
zaviazal na zaplatenie 5.000.000,- Sk z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.Navrhovateľ uviedol, že odporca vo svojom denníku Nový čas zo dňa 19.12.2005 pod názvom "Q. V.
chcú zlikvidovať" zverejnil nepravdivé údaje hrubo urážajúce jeho česť, dobré meno, krivo ho obviňujúc
z jedného z najzávažnejších trestných činov, t.j. z trestného činu vraždy. Tieto údaje ho dehonestovali v

očiachverejnostiaakodlhoročnéhoznámehopodnikateľavmestePopradpoškodilijehomeno.Vočiach
verejnosti je za danej situácie v pozícii "nebezpečného" človeka, vraha, ktorý sa neštíti zaplatiť finančné
prostriedky niekomu za to, že zabije primátora mesta Poprad, teda ústavného činiteľa. On je občan SR,
skutočne pochádzajúci z Macedónska, skutočne 14 rokov prevádzkoval na námestí v Poprade Espreso
a skutočne ho mesto Poprad dalo z týchto nebytových priestorov vysťahovať. Vzhľadom na to, že 14

rokov toto Espreso prevádzkoval, veľké množstvo občanov mesta Poprad ho pozná a všeobecne sa v
Poprade, ale aj inde v okolí vie, o akú osobu sa v článku jedná. Raz prišiel na miesto, kde každý deň
chodí na kávu. Keď tam ráno prišiel, tak čašníci ho začali brať ako teroristu a on si myslel, že si robia
srandu. Potom mu priniesli noviny. Aj teraz keď tam ide, každý na neho prstom ukazuje, že čo bolo v
novinách. Ľudia sa s ním nebavia ako predtým, boja sa ho.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že odporca len verejnosti sprostredkoval

informácie orgánov činných v trestnom konaní o tom, že existuje podozrenie z ohrozenia osobnej
bezpečnosti Q.. V. nájomným vrahom. Zákon neposkytuje právu na ochranu osobnosti absolútnu
ochranu. Všetky práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného
práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo
slobody. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu ) tvrdeného porušenia

práva na ochranu dobrej povesti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie
a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že slobody prejavu sa môže dovolávať predovšetkým
vydavateľ. Odporca navrhovateľa, a ani žiadnu inú osobu zo spáchania trestného činu vraždy neobvinil
a ani neoznačil za páchateľa tohto trestného činu. V článku sa nachádza iba informácia polemického

charakteru o tom, že "...nájomnú vraždu poslanca a

primátora metropoly pod Tatrami si mal údajne objednať istý popradský podnikateľ. Za službu mal
pravdepodobne už aj zaplatiť vykonávateľovi". Použité slová "si mal údajne" resp. "mal pravdepodobne"
majú polemický charakter. Otázkou verejného záujmu je okrem iného aj osobná bezpečnosť ústavných
činiteľov a politikov a okolnosti súvisiace s výkonom ich verejných funkcií. Q. V. vykonával v danom

čase funkciu primátora jedného z najväčších miest na Slovensku a funkciu poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky s tým, že ohrozenie jeho života malo v danom prípade súvisieť s výkonom jeho
funkcieprimátora.Nemôžebyťpochýbotom,žespravodajstvootrestnejčinnosti,ajkeďsavovecivedie
konanie, je prinášaním informácií o otázkach verejného záujmu, a teda realizáciou slobody prejavu a
práva na informácie. Novinári v danom prípade postupovali v dobrej viere s cieľom poskytnúť pravdivé

a dôveryhodné informácie. Spoliehali sa pritom na informácie z oficiálneho zdroja, teda od polície.
Nespornou skutočnosťou je to, že v čase uverejnenia článku objektívne existovala hrozba pre život Q..
V., z ktorého dôvodu mu aj bola poskytnutá osobná ochrana. Odporca neuverejnil meno a priezvisko
navrhovateľa, takže novinári postupovali v dobrej viere. Aj táto okolnosť vylučuje zlý úmysel zo strany
odporcu. Odporca len realizoval právo garantované čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru, nemohol konať

protiprávne, a preto nemohlo dôjsť k vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti. Odporca totiž poskytoval verejnosti spravodajstvo o otázkach verejného
záujmu, pričom jednal v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v súlade
s novinárskou etikou. Pravdivé opísanie určitých skutočností zásadne vylučuje neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti. Rovnaké informácie, ktoré boli uverejnené v denníku Nový čas zo dňa

19.12.2005 boli odvysielané v ten istý deň v televízii Markíza v rámci televíznych novín, a aj v iných
médiách. Odporca ďalej poukázal na prípad WHITE proti ŠVÉDSKU, ktorý Európsky súd pre ľudské
práva rozhodol dňa 19.12.2006. Dva hlavné švédske večerníky uverejnili články o Antonym WHITEM
(sťažovateľovi), v ktorom konštatovali jeho účasť na atentáte na švédskeho premiéra Olofa PALMEHO v
roku 1986 a rovnako jeho ďalšiu trestnú činnosť, ako pytliactvo a pranie špinavých peňazí. Európsky súd

konštatoval, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práva dotknutej osoby na ochranu súkromia podľa
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale bola realizovaná sloboda prejavu a
právo na informácie podľa čl. 10 Dohovoru, a to z nasledovných dôvodov: išlo o informácie týkajúce
sa vážneho verejného záujmu, a preto nebol daný dôvod pre obmedzenia pre uverejňovanie informácií
týkajúcich sa tejto veci, súdy uznali, že novinári čerpali z dôveryhodných zdrojov a existovali rozumné

dôvody pre uverejnenie informácií, sťažovateľ bol známou osobou, ktorú nebolo potrebné obzvlášťchrániť a bol mu poskytnutý priestor na vyjadrenie. Odporca poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu
vo veciach BLADET TROMSO A STENSAAS proti NÓRSKU z roku 1999 a COLOMBANIA INÍ proti
FRANCÚZSKU z roku 2002.

Súd vo vedci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu a svedkov U.
U., A. R., M. M.C., Z. I., M. P., V. C. Q. C. I. a obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu
a zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že sa narodil dňa 28.3.1947 v Macedónsku (predtým súčasť
Juhoslávie).

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie od

10.4.1992 na predmet činnosti: verejné stravovanie (espresso), výroba mrazených smotanových krémov
a zmrzliny, výroba cukrárenských výrobkov, výroba

hotových jedál a polotovarov, pričom mal prevádzkareň aj na Nám. sv. Egídia - Centrum Poprad.

Listom zo dňa 15.04.2003 Mesto Poprad dalo navrhovateľovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov
na Nám. sv. Egídia 2950/88, 058 01 Poprad - cukráreň v zmysle nájomnej zmluvy č. XXX/NP/

XX uzatvorenej medzi Mestom Poprad a navrhovateľom dňa 2.6.1998. Dôvodom výpovede bolo
neuhradenie nájomného v sume 376.311,- Sk a faktúry č. 03860247 v sume 36 000.- Sk.

Uznesením Krajského riaditeľstva PZ Prešov zo dňa 16.12.2005 ČVS:KRP-71/OVK-2005 bolo podľa
§ 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1
Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 7 ods. l Trestného zákona, preto že v presne nezistenom

čase v období roka 2005 na nezistenom mieste na teritóriu mesta Poprad doposiaľ neznámy páchateľ
vyplatilnestotožnenejosobepresnenezistenúsumupeňazí,abytátoúmyselneusmrtilaprimátoramesta
Poprad. T.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, E.. K. O., F.. I. Č.. XXXX/XX z dôvodu, že tento ako štatutár mesta
Poprad vypovedal zmluvu o prenájme s následným vysťahovaním priestorov prevádzky cukrárne Modrý
Jadran v Poprade, ktorú prevádzkoval K. T., G.. XX.XX.XXXX, E.. K. O.. G. A.. N. Č.. XXXX/XX.

V denníku NOVÝ ČAS zo dňa 19.12.2005 bol uverejnený článok pod názvom "Q. V. chcú zlikvidovať",
v ktorom bolo okrem iného uvedené: "Podľa informácií Nového času telesní strážcovia z Úradu na
ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií pri Ministerstve vnútra SR a policajti majú prvého
muža Poradu chrániť pred nájomným vrahom! Podľa zistení Nového času, nájomnú vraždu poslanca
a primátora metropoly pod Tatrami si mal údajne objednať istý popradský podnikateľ. Za "službu"

mal pravdepodobne už aj zaplatiť vykonávateľovi. O akú sumu išlo, nie je zatiaľ známe. Podnikateľ,
pôvodom Macedónec, prevádzkoval 14 rokov espresso na námestí. Mesto Poprad mu však ako vlastník
nebytového priestoru dalo výpoveď. Dôvodom bolo dlhodobé neplatenie nájomného a poplatkov za
služby spojené s užívaním priestoru. Po niekoľkomesačných ťahaniciach a podaniach na súd z oboch
strán nechal magistrát podnikateľa z priestorov deložovať".

Uznesením Krajského riaditeľstva PZ Prešov zo dňa 30.3.2006, ČVS:KRP-71/OVK-2005 bolo podľa
§ 215 ods. 1, písm. a), ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie za trestný čin vraždy v štádiu
prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005), ku ktorému malo
dôjsť tým, že v presne nezistenom čase v období roka 2005 na nezistenom mieste na teritóriu mesta
Poprad doposiaľ neznámy páchateľ vyplatil nestotožnenej osobe presne nezistenú sumu peňazí, aby

táto úmyselne usmrtila primátora mesta Poprad, T.. Q. V., G.. XX.XX.XXXX, E.. K. O., F.. I. Č.. XXXX/XX
z dôvodu, že tento ako štatutárny zástupca Mesta Poprad vypovedal zmluvu o prenájme s následným
vysťahovaním priestorov prevádzky cukrárne Modrý Jadran v Poprade, ktorú prevádzkoval K. T. G..
XX.XX.XXXX, E.. K. O., G. A.. N. Č.. XXXX/XX, zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok,
pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.Podľa oznámenia Krajského riaditeľstva PZ Prešov zo dňa 26.1.2007 vyšetrovateľ UJKP KR PZ Prešov
v mesiaci december 2005 disponoval informáciami od osoby konajúcej v prospech Policajného zboru,
ktoré nasvedčovali tomu, že neznámy páchateľ si údajne

objednal vraždu primátora mesta Poprad T.. Q. V. v súvislosti s prevádzkou cukrárne Modrý Jadran v
Poprade, ktorú v tom čase prevádzkoval K. T.. Z uvedeného dôvodu bolo na UJKP KR PZ Prešov pod
ČVS:KRP-71/OVK-2005 dňa 16.12.2005 začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu vraždy podľa §
219 ods. l Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) v štádiu prípravy v zmysle § 7 ods. l Trestného
zákona. Podozrivým v tomto štádiu bol práve p. K. T.. Vzhľadom na to, že ani počas nasledujúceho

vyšetrovania sa tieto informácie nepotvrdili, bolo trestné stíhanie v uvedenej veci dňa 30.3.2006 v zmysle
§ 215 ods. l, písm. a), ods.4 Trestného poriadku zastavené.

Podľa písomného potvrdenia M.. A. G., špecialistu všeobecného lekárstva zo dňa 19.05.2007, dňa
04.01.2006 pán Q. T., G. XX.XX.XXXX, A. E. K. Z. U. V., U. E., ktorý keď sa od svojho vnuka A. T.
dozvedel, že jeho syn K. T. je podľa novín a televízie údajným objednávateľom vraždy Popradského
starostu, upadol do bezvedomia s V.. T. I. L.. V.. N.. Od tohto momentu je jeho zdravotný stav zlý a trvá

dodnes. Dá sa konštatovať, že jedným z dôvodov jeho momentálneho zdravotného stavu je informácia,
ktorú dostal od svojho vnuka. V podstate je jeho zdravotný stav momentálne závislý od verejných
informácií v médiách.

Listom zo dňa 16.6.2008 oznámil Mestský úrad Poprad navrhovateľovi, že dňa 08.06.2005 bolo
vykonané vypratanie nebytových priestorov na Námestí sv. Egídia Poprad "Cukráreň Modrý Jadran" a

bol vyhotovený zoznam hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v predmetnom nebytovom priestore a tieto
boli na náklady vlastníka prevezené do skladových priestorov. Navrhovateľ bol zároveň vyzvaný, aby
si dňa 25.6.2008 prišiel tieto hnuteľné veci prevziať.

Z rešerše monitoringu médií zabezpečovaného spoločnosťou Slovakia Online, s.r.o., za obdobie
1.-31.12.2005, ktorú založil do psiu odporca dňa 22.9.2008 vyplýva, že dňa 19.12.2005 odvysielali TV

JOJ, TA3, TV Markíza a dňa 20.12.2005 odvysielala TA3 obdobné informácie, aké uverejnil odporca
v napadnutom článku.

Svedok C. I. uviedol, že navrhovateľa spoznal asi pred 15 rokmi, keď začal robiť ako čašník v Hoteli
Európa v Poprade. Sú len známy, nie je medzi nimi bližší vzťah. Napadnutý článok čítal. Článok čítal v
práci, a keď vošiel navrhovateľ do dverí, povedal mu, či to píšu o ňom. Opýtal sa ho (navrhovateľa) úplne

vážne, čo tu robí, veď by tu ani nemal byť. On (svedok) sa venoval práci, ľudia boli skôr len zvedaví,
pýtali sa navrhovateľa na ten článok. Nebol svedkom negatívnej reakcie.

Svedok M. M. uviedol, že s navrhovateľom sa pozná asi 15 rokov, sú známi. Spoznal sa s ním v
Espresse, ktoré mal na námestí a kde chodil na kávu a on (navrhovateľ) chodieval do Gerlachu, kde
svedok pracuje. Počas 15 ročnej známosti sa s navrhovateľom nevyskytli žiadne problémy, navrhovateľ

vždy za kávu zaplatil, nikdy sa nesprával agresívne. Napadnutý článok svedok čítal. Bolo tam uvedené,
že sa jedná o občana macedónskej národnosti a na základe toho článku vedel, o koho ide. Túto
osobu si stotožnil s navrhovateľom. Vedel, že ide o navrhovateľa, lebo nijaký iný občan macedónskej
národnosti Espresso na námestí neprevádzkoval. Z toho článku bol prekvapený, že sa tam niečo také
uvádza. Jeho vzťah k navrhovateľovi sa zmenil tak, že od navrhovateľa má teraz väčší odstup. Aj jeho

kolegovia, s ktorými pracuje v hoteli, sa k veci postavili ako on, teda že sa odstup od navrhovateľa
zväčšil. Navrhovateľ naďalej chodieva na kávu do hotela, ale obmedzila sa komunikácia.

Svedok A. R. uviedol, že s navrhovateľom sa pozná skoro 30 rokov, chodieval k nim do hotela na kávu
a sú priatelia. Napadnutý článok čítal. V článku sa písalo, že nejaký podnikateľ macedónskeho pôvodu
si objednal likvidáciu primátora. Hneď myslel na navrhovateľa. Po prečítaní článku sa zmenilo dosť, tie

priateľské vzťahy čo medzi nimi boli, už nie sú, lebo po prečítaní článku si pomyslel, že je to dosť, keď si
niekto niečo také objedná. On sa s navrhovateľom pozdraví, ale už sa tak nerozprávajú, ako predtým, tievzťahy už nie sú také, a aj navrhovateľ nechodí k nim už tak často, ako predtým. Na navrhovateľa hlavne
reagovali kolegovia čašníci, ktorí mali v ten deň, keď vyšiel článok, službu, a aj ďalšie dni sa o tom ešte
rozprávalo. Tie priateľstvá, čo mal navrhovateľ, už nie sú a z navrhovateľa sa stal skôr samotár. Ďalej

svedok uviedol, že už nie sú s navrhovateľom dobrí priatelia, ako boli predtým, keď ho stretne, pozdravia
sa, ale nič viac. Predtým sa s navrhovateľom stretával, keď prišiel k nim do hotela na kávu, vtedy sa
porozprávali, aj on chodieval aj spolu s deťmi k nemu do Espressa na kávu a na zmrzlinu a vtedy sa
rozprávali. Teraz navrhovateľ chodieva na kávu do hotela menej, a svedok si už k nemu neprisadne.

Svedok Z. I. uviedol, že navrhovateľa pozná asi od roku 1996, odkedy začal pracovať v Hoteli Gerlach.

Ich vzťah bol predtým kamarátsky, teraz už nie. Mimo práce sa s ním nestretával, len keď niekedy išiel
k nemu do cukrárne. Napadnutý článok čítal. Písalo sa o likvidácii primátora mesta Poprad, ktorú si
objednal Macedónec, ktorý podniká na Nám. sv. Egídia. Vedel o koho ide, a to o navrhovateľa. Zostal
z toho prekvapený a jeho vzťah k navrhovateľovi sa samozrejme zmenil, v podstate to kamarátstvo
skončilo. Všetci, ktorí chodili do kaviarne k nim do hotela rozprávali, že to je trošku veľa. Na navrhovateľa
reagovali viac - menej jeho kolegovia, podobne ako on, hovorili, že je to trošku priveľa. V podstate každý

ho odsúdil.

Svedok M. P. uviedol, že navrhovateľa pozná z práce určite aspoň 10 rokov. Napadnutý článok čítal.
Písaliopripravovanejlikvidáciiprimátora.Údajeoosobe,ktorásimalaobjednaťjehovraždusistotožnils
navrhovateľom. Jeho vzťah k navrhovateľovi sa po prečítaní článku zmenil, už to nie to, čo bolo, predtým
bolmedzinimikamarátskyvzťah,aleterazužnieje.Poprečítaníčlánkubolivhotelipobúrení,žečosato

deje. Dosť dlho sa o tom rozprávalo, ale nevedel uviesť nejaké negatívne reakcie, nebol ich svedkom. V
spoločnosti určite došlo k zníženiu jeho vážnosti a cti. Predtým s navrhovateľom nemali bližší priateľský
vzťah, stretávali sa iba v práci a on (svedok) keď išiel okolo cukrárne, išiel k nemu na kávu.

Svedok U. U., autor článku, uviedol, že informácie v článku čerpal z policajných zdrojov, boli tam všetky
tieto informácie. Nemal písomné informácie, mal informácie na základe telefonického rozhovoru. Mal

takúinformáciu,žesajednáodlhoročnéhopodnikateľamacedónskehopôvoduažehopolíciapreveruje.
Okrem informácií z Krajského riaditeľstva PZ v Prešove mal aj iný zdroj od policajného zboru. Súčasťou
informácií bolo aj meno podozrivej osoby. Informáciu mu potvrdil aj Q. V..

Svedkyňa V. C. uviedla, že je priateľkou navrhovateľa 12 rokov a žije s ním v spoločnej domácnosti.
Napadnutý člnok čítala, vedela, že všetko súvisí s jej priateľom. Bola v rozpakoch, nevedela na prvý

dojem, čo je to, ale podľa novín tomu aj verila. Jej vzťah k navrhovateľovi sa však nezmenil. Ale z
jeho strany je to veľmi zlé, je smutný, nič nerozpráva, je zatrpknutý, nie je taký, aký bol predtým. Bola
svedkom negatívnych reakcií na navrhovateľa. Boli na nákupe v Kauflande a tam ľudia na nich ukazovali
prstom a šepkali si.

Či idú po námestí alebo kdekoľvek idú, tak ukazujú na nich prstom. Tieto reakcie trvajú doteraz.

Navrhovateľovi to úplne zničilo život, nemá priateľov, ako mával, chodil do spoločnosti, teraz nikde
nechodí. Ešte aj jeho otec, keď sa o tom dopočul, tak skolaboval. Jemu to povedal synovec, lebo to
čítal na internete.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel

k záveru, že návrhu je potrebné aspoň z časti vyhovieť.

Podľa názoru súdu totiž odporca neoprávnene zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti,
najmä jeho občianskej cti, dobrého mena a ľudskej dôstojnosti. A to tým, že v článku uverejnenom v
denníku Nový čas dňa 19.12.2005 (citovaný vyššie) o navrhovateľovi uviedol, že si mal údajne objednať
nájomnú vraždu poslanca a primátora mesta Poprad Q. V. a za túto "službu" mal pravdepodobne
už aj zaplatiť vykonávateľovi. Je síce pravdou, že odporca v napadnutom článku neuviedol meno

navrhovateľa, ani neuverejnil jeho fotografiu, uviedol tam však také identifikačné údaje (podnikateľ,
pôvodom Macedónec, ktorý prevádzkoval 14 rokov espresso na námestí), na základe ktorých osoby,
ktoré navrhovateľa poznajú, vedeli, že sa v článku píše o navrhovateľovi (čo potvrdili svedkovia
vypočutí v konaní). Navrhovateľ síce uvádzal, že išlo o články polemické, keďže použil slová "údajne",
"pravdepodobne", avšak samotné používanie výrazov ako "zrejme", "možno", "údajne" a pod. nezbavuje

vydavateľa periodika zodpovednosti za nepravdivosť zverejňovaných údajov a za neoprávnené zásahy
do práva fyzických osôb na ochranu osobnosti. Taktiež na zodpovednosť vydavateľa periodika nemá
vplyv to, či aj v iných médiách boli uverejnené tvrdenia a informácie, ktoré boli uverejnené v jeho
periodiku.

V konaní bolo nepochybné, že policajné orgány začali trestné stíhanie za trestný čin vraždy podľa §

219 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 7 ods. l Trestného zákona preto, že v presne
nezistenom čase v období roka 2005 na nezistenom mieste na teritóriu mesta Poprad doposiaľ neznámy
páchateľ vyplatil nestotožnenej osobe presne nezistenú sumu peňazí, aby táto úmyselne usmrtila
primátora mesta Poprad. T.. Q. V.. Podľa oznámenia Krajského riaditeľstva PZ Prešov podozrivým
bol navrhovateľ, pričom polícia mala informácie od osoby konajúcej v prospech policajného zboru

(vierohodnosť tejto osoby a jej informácií samozrejme súd v tomto konaní overovať

nemohol). Keďže počas nasledujúceho vyšetrovania sa tieto informácie nepotvrdili, bolo trestné stíhanie
zastavené. Navrhovateľovi nikdy nebolo v súvislosti s touto vecou vznesené obvinenie, teda polícia
nezistila také skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali záver, že trestný čin spáchala určitá osoba,
konkrétne navrhovateľ. Napriek tomu odporca vo svojom denníku uverejnil informáciu, že navrhovateľ si

mal údajne objednať nájomnú vraždu Q.. V. a za túto mal už aj zaplatiť, teda že sa mal "údajne" dopustiť
tak závažného trestného činu. Súd mal za to, že pri uverejnení tak závažnej informácie sa odporca
nemôže odvolávať na realizáciu slobody prejavu a na prinášanie informácií o veciach verejného záujmu.
Možno súhlasiť s odporcom, že je vecou verejného záujmu, že je tu podozrenie, že si niekto objedal
nájomnú vraždu primátora mesta Poprad a poslanca NR SR, ale podľa názoru súdu, už nie je vecou

verejného záujmu, aby v štádiu, keď ešte nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, a existujú iba
podozrenia, že sa určitá osoba dopustila protiprávneho konania, ktoré polícia iba preveruje, aby bolo
v médiách uverejňované meno takejto osoby, resp. také identifikačné údaje o tejto osobe, na základe
ktorých je jednoduché ju identifikovať, najmä pokiaľ táto osoba nie je osobou verejného záujmu (čo
navrhovateľ nebol).

Odporca v rámci obrany v konaní poukazoval na to, že novinári (tlač) pokiaľ prispievajú k verejnej
diskusii o záležitostiach legitímneho verejného záujmu, musia mať bežne právo spoliehať sa na obsah
oficiálnych správ (orgánov štátnej správy, orgánov činných v trestnom pod.) bez toho, aby boli povinní
vykonávať nezávislý prieskum, lebo inak by mohla byť podkopaná životne dôležitá úloha "strážneho
psa", ktorú novinári (tlač) zohrávajú (odvolávajúc sa pritom aj na judikatúru Európskeho súdu vo veciach

BLADET TROMSO A STENSAAS proti NÓRSKU z roku 1999 a COLOMBANIA INÍ proti FRANCÚZSKU
zroku2002).Vprejednávanejvecivšaknejdeoto,čisaodporcaspoliehalnaobsahinformáciíodpolície,
ani o to, že by si mal sám preverovať ich pravdivosť (je zrejmé, že nemožno od odporcu vyžadovať,
aby v tak závažnej veci vykonával vlastné vyšetrovanie), a napokon ani o to, či takáto informácia
v čase jej uverejnenia bola pravdivá, teda, že existuje podozrenie, že si určitá osoba mala objednať

nájomnú vraždu Q.. V., ale o to, či vôbec mali médiá v tomto štádiu, keď ešte nebolo vznesené obvineniekonkrétnej osobe a teda ani neboli zistené skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali záver, že
trestný čin spáchala určitá osoba, ale existovali iba nepreverené podozrenia, uverejniť informáciu o tom,
že sa tohto činu "údajne" dopustila určitá osoba, najmä pokiaľ odporca už následne nemal povinnosť

uverejniť, že sa podozrenia nepotvrdili a trestné stíhanie bolo zastavené (odporca v konaní netvrdil,
ani neprikázal, že by takúto informáciu uverejnil). Tlač pritom mohla uverejniť informácie o skutku ako
takom, ale nemusela uverejniť informácie o osobe, ktorá sa ho mala dopustiť, pokiaľ sa chcela vyhnúť
zásahu do práva na ochranu osobnosti tejto osoby. Pokiaľ sa totiž v tlači uverení informácia, že určitá
osoba sa mala dopustiť závažného trestného činu (bez ohľadu na to, že informácie o podozrení čerpala

tlač z policajných zdrojov), takáto informácia je jednoznačne spôsobilá negatívne zasiahnuť do práva na
ochranu osobnosti tejto osoby (a to bez ohľadu na to, či boli použité slová "údajne" a "pravdepodobne"),
pokiaľ sa neskôr tieto podozrenia nepotvrdia, a najmä pokiaľ sa informácia o tom (že sa podozrenia
nepotvrdili) už v tlači neuverejní. Za daných okolností (keď ako bolo popísané vyššie existovali v
čase uverejnenia článku len neoverené podozrenia, ktoré sa neskôr nepotvrdili) pri hľadaní rovnováhy
a proporcionality medzi právom navrhovateľa na ochranu osobnosti a právom odporcu na slobodu

prejavu, súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo potrebné uprednostniť právo navrhovateľa na
ochranu osobnosti, čo by zároveň nebránilo odporcovi uverejniť informácie o skutku ako takom, ale bez
uverejnenia takých identifikačných údajov o

osobe, ktorá sa ho mala dopustiť, ktoré umožňovali čitateľom túto osobu spoznať. Je nepochybné, že
pokiaľ sa v tlači uverejní informácia o tom, že si určitá osoba mal objednať nájomnú vraždu, je táto

informácia spôsobilá "pošpiniť" dobré meno a česť tejto osoby, a pokiaľ následne v tlači nie je uverejnená
informácia o tom , že sa tieto podozrenia voči tejto osobe nepotvrdili, resp. že bolo zastavené trestné
stíhanie, nemá ako dôjsť k "očisteniu" dobrého mena a cti tejto osoby. Súd mal za to, že keďže takáto
povinnosť odporcovi zo zákonov účinných v čase uverejnenia článku nevyplývala, navrhovateľ nemal inú
účinnú možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na ochranu osobnosti, ako podaním návrhu na súd.

AkoužbolouvedenévyššieinformáciauverejnenávdenníkuNovýčas,ktoréhojeodporcavydavateľom,
bola spôsobilá zasiahnuť a aj zasiahla do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, preto súd jeho
návrhu v časti o uverejnenie ospravedlnenia z väčšej časti vyhovel. V časti textu ospravedlnenia :
"túto správu sme uverejnili bez náležitého overenia" a "lebo v tatranskom regióne bol pán T. známy ako
prevádzateľEspressanapopradskomnámestí",súdnávrhzamietol,nakoľkotátočasťospravedlneniaje

nadbytočná, neplní sledovaný účel ospravedlnenia, resp. nevystihuje podstatu neoprávneného zásahu
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.

Pokiaľ odporca poukazoval na prípad WHITE proti ŠVÉDSKU, ktorý Európsky súd pre ľudské práva
rozhodol dňa 19.12.2006, ktorého podstatou bolo, že dva hlavné švédske večerníky uverejnili články o
Antonym WHITEM (sťažovateľovi), v ktorom konštatovali jeho účasť na atentáte na švédskeho premiéra

Olofa PALMEHO v roku 1986 a rovnako jeho ďalšiu trestnú činnosť, ako pytliactvo a pranie špinavých
peňazí, a v ktorom Európsky súd konštatoval, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práva dotknutej
osoby na ochranu súkromia podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale bola
realizovaná sloboda prejavu a právo na informácie podľa čl. 10 Dohovoru, a to z nasledovných dôvodov:
išlo o informácie týkajúce sa vážneho verejného záujmu, a preto nebol daný dôvod pre obmedzenia

pre uverejňovanie informácií týkajúcich sa tejto veci, súdy uznali, že novinári čerpali z dôveryhodných
zdrojov a existovali rozumné dôvody pre uverejnenie informácií, sťažovateľ bol známou osobou, ktorú
nebolo potrebné obzvlášť chrániť a bol mu poskytnutý priestor na vyjadrenie. Súd mal za to, že toto
rozhodnutie nemožno obdobne použiť v prejednávanej veci, a to pre viaceré významné odlišnosti tohto
prípadu. Najmä, že navrhovateľ, na rozdiel od sťažovateľa, nebol známou osobu, navrhovateľovi nebola

daná možnosť sa v článku vyjadriť, článok neobsahoval vyjadrenia iných osôb, ktoré by podozrenia voči
navrhovateľovi popierali (ako to bolo v citovanom prípade), a podľa názoru súdu neboli dané rozumné
dôvody pre uverejnenie informácií o navrhovateľovi, o tom, že si mal údajne objednať nájomnú vraždu,
a to z dôvodov, ktoré už boli uvedené vyššie.

Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prihliadol na to, že k neoprávnenému

zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa došlo v denníku s vysokým nákladom a
čitateľnosťou, a preto intenzita zásahu a rozsah nepriaznivých následkov zásahu boli vysoké,
preto nepostačuje iné zadosťučinenie, ako zadosťučinenie v peniazoch. Súd mal však za to, že
navrhovateľ požadoval neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy (5.000.000,- Sk), pričom jej
výšku dostatočne nezdôvodnil a nepreukázal potrebu priznania náhrady nemajetkovej ujmy v takejvýške. V konaní nebolo preukázané, že by v dôsledku neoprávneného zásahu odporcu do práva
navrhovateľa na ochranu osobnosti došlo k zhoršeniu jeho postavenia v rodine (jeho priateľka, ktorá s
nímžijevspoločnejdomácnostiuviedla,žesajejvzťahyknavrhovateľovipouverejneníčlánkunezhoršili

a v

konaní nebolo ničím preukázané, ani tvrdené, že by ostatní príbuzní navrhovateľa - rodičia, súrodenci
a pod. prestali s navrhovateľom udržiavať kontakt, alebo by sa inak zhoršili ich vzťahy k nemu). Bolo
však preukázané, že bola v značnej miere znížená vážnosť navrhovateľa v širšej spoločnosti (v okruhu
jeho známych, z ktorých niektorí mali k nemu kamarátsky alebo až priateľský vzťah), čo potvrdili viacerí

vypočutí svedkovia. Jednalo sa o čašníkov z hotela Gerlach, kam pravidelne navrhovateľ chodieval na
kávu, niektorí z nich chodievali zase k nemu do espressa resp. cukrárne, často sa spolu rozprávali,
viacerí z nich hodnotili svoj vzťah k navrhovateľovi ako kamarátsky resp. až priateľský (odporca síce
spochybnil vierohodnosť týchto tvrdení, teda že by títo svedkovia mali k navrhovateľovi bližší vzťah,
súd však nemôže hodnotiť pravdivosť resp. nepravdivosť hodnotenia ich vzťahu s navrhovateľom ako
kamarátskeho alebo priateľského, nakoľko toto je veľmi subjektívne, a pre každého to znamená niečo

iné), ktorí uviedli, že po uverejnení a prečítaní si článku ich vzťahy k navrhovateľovi sa zhoršili, začali
si udržiavať od neho väčší odstup, prestali sa s ním rozprávať, skončili sa ich kamarátske alebo
priateľské vzťahy. Súd mal za to, že toto dostatočne svedčí o tom, že došlo v značnej miere k zníženiu
dôstojnosti navrhovateľa resp. jeho vážnosti v spoločnosti. Preto súd navrhovateľovi priznal sumu
100.000,- Sk, pričom súd mal za to, že táto suma predstavuje dostatočnú náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti takého charakteru a za takých
okolností, ako bolo popísané vyššie. Potrebu priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo vyššej miere by
musel navrhovateľ náležite odôvodniť a preukázať, čo sa však v danom prípade nestalo. Navrhovateľ
nepreukázal, že by v dôsledku informácií uverejnených v napadnutom článku sa mu prestalo dariť
v podnikaní resp. že by zaznamenal nejaké straty. Pokiaľ svedkyňa V. C. uviedla, že si na nich pri

nakupovaní v Kauflande resp. aj na iných miestach ľudia ukazovali prstom a šepkali si o nich, nebolo
preukázané, že to bola reakcia na informácie uverejnené v napadnutom článku keď, ako preukázal
odporca, tieto informácie boli uverejnené aj v iných médiách a naviac dôvodom na ukazovanie si na
navrhovateľaajehopriateľkuašepkaniesionichmohlobyťajniečoiné. Pokiaľideozdravotnýstavotca
navrhovateľa, na tento súd nemohol prihliadnuť, nakoľko sa jedná o ujmu inej osoby, ako navrhovateľa,

ktorániejeúčastníkomkonania,anaviacnebolopreukázané,žebydošlokzhoršeniuzdravotnéhostavu
otca navrhovateľa v príčinnej súvislosti s uverejneným napadnutým článkom, keď aj podľa výpovede
svedkyne, otec navrhovateľa sa tieto informácie (pokiaľ by aj boli dôvodom zhoršenia jeho zdravotného
stavu) nedozvedel z prečítania si napadnutého článku, ale mu to povedal synovec, ktorý to čítal na
internete. Preto súd návrh v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo zvyšku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., keďže v časti o uverejnenie ospravedlnenia
bol navrhovateľ neúspešný iba v pomerne nepatrenej časti a rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej
ujmy záviselo od úvahy súdu, preto súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, ktoré tvorí
zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 10.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
služby á 4.280,- Sk (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.6.2006, 2. účasť na pojednávaní dňa

22.11.2006) za 4 úkony právnej služby á 4.335,50,- Sk (3. - 4. účasť na výsluchu svedkov na OS Poprad
dňa 30.1.2007 presahujúci 2 hodiny, 5. účasť na výsluchu svedka na OS Poprad dňa 26.2.2007, 6. účasť
na pojednávaní dňa 30.4.2007) a za 2 úkony právnej služby á 4.382,50 Sk (7. písomné vyjadrenie zo
dňa 12.9.2008, 8. účasť na pojednávaní dňa 22.9.2008), teda spolu 34.667,- Sk + 19 %-ná DPH podľa
§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (6.586,73,- Sk, zaokrúhlene 6.587,- Sk) + režijný paušál 2 x 164,- Sk,

4 x 178,- Sk a 2 x 190,- Sk, spolu 1.420,- Sk. Keďže právny zástupca navrhovateľa vykonával úkony
právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho

sídlom, patrí mu náhrada za stratu času za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, a to za cestu
do Popradu a späť dňa 30.1.2007 a 26.2.2007 2 x (dve 1/2 - hodiny x 297,-Sk) = 1.188,-Sk a za cestu
z Bratislavy a späť dňa 22.11.2006 - 4 hod x (dve 1/2 - hodiny x 273,- Sk) x 2 = 4.368,- Sk, dňa 30.4

2007 - 4 hod x (dve 1/2 - hodiny x 297,- Sk) x 2 = 4.752,- Sk a dňa 22.9.2008 - 4 hod x (dve 1/2 - hodiny
x 317,- Sk) x 2 = 5.072,- Sk, spolu teda predstavuje náhrada za stratu času sumu 15.380,- Sk. Okrem
toho patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada cestovného, a to základná náhrada za každý 1
km jazdy podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR č. 260/2004 Z. z. v sume
6,20 Sk za 1 km (teda spolu za 2 x cestu do Popradu a späť - spolu 100 km, a 3 x cestu do Bratislavy

a späť, teda 3 x 750 km, teda spolu 2.350 km x 6,20 Sk = 14.570,- Sk) a náhrada za spotrebovanépohonné látky podľa § 7 ods. 4 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách pri priemernej spotrebe
9,7 l/100 km, a cene benzínu 40,- Sk za 1l v sume 3,88,- Sk za 1 km, teda spolu za 2.350 km v sume
9.118,- Sk (2.350 km x 3,88,- Sk ). Pri určení výšky trov právneho zastúpenia súd vychádzal z vyhl. č.

655/2004 Z. z. Výšku odmeny za 1 úkon právnej služby súd určil podľa § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. Súd pri tom vychádzal z priznanej (100.000,- Sk), nie uplatnenej sumy (5.000.000,- Sk), keď výška
odmeny za jeden úkon pri takomto základe predstavuje sumu 3.650,- Sk a výška odmeny v spojenej
veci - uverejnenie ospravedlnenia predstavovala v roku 2006 1.260,- Sk (1/2-ica 630,- Sk) v roku 2007
1.371,- Sk (1/2-ica 685,50,- Sk) a v roku 2008 1.465,- Sk (1/2-ica 732,50,-Sk). Spolu predstavujú trovy

právneho zastúpenia vrátane DPH, náhrady za stratu času, náhrady cestovných výdavkov a režijného
paušálu sumu 81.742,- Sk.