Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/274/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306211507
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1306211507.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. R., bytom v R., H. X, 2/ D. R., bytom v
D., Z. XX, 3/ B.. A. L., bytom v R., N. XX, 4/ B.. D. L., bytom v R., U. L. XX, všetci zastúpení JUDr.
Jánom Falisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, proti odporcovi: R. E. L. so sídlom
v R., F. V. X/A, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odolaní navrhovateľov proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. apríla 2010 č.k. 4C 997/2008-124, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenie,
že nehnuteľnosti špecifikované v návrhu, patria do dedičstva po poručiteľke G. L. zomrelej XX.XX.XXXX,
a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovatelia

domáhali určenia, neboli predmetom dedičstva po ich právnej predchodkyni a že mimo konania o
dedičstve nie je možné deklaratórnym rozhodnutím určiť, že vec patrí do dedičstva, pretože nie je možné
obchádzať zákonom ustanovený postup na prejednanie dedičstva. Poukázal na to, že súdna prax
pripúšťa len také určovacie žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorými sa navrhovatelia domáhajú
určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci a iba na takomto určení by mali
navrhovatelia naliehavý právny záujem, keďže až po takomto určení by bolo možné vec prejednať v

konaní o dedičstve a následne, ak by tu bol spor o vlastníctvo medzi určenými dedičmi a
osobou zapísanou v katastri nehnuteľností domáhať sa určenia vlastníctva samotných navrhovateľov.
Zhrnúc uvedené uzavrel, že navrhovatelia v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. nepreukázali naliehavý
právny záujem a teda že žaloba je od počiatku bezzákladnou, a preto ju zamietol. Pri rozhodovaní o
trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol proti
navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania, avšak tieto si odporca v konaní neuplatnil, ich náhradu

nepožadoval, a preto vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo ich návrhu vyhovené, alternatívne pripustenia zmeny návrhu tak, aby bolo určené,
že sporné pozemky nie sú vo vlastníctve odporcu a ku dňu smrti poručiteľky boli v jej vlastníctve a aby
bolo takto ich zmenenému návrhu vyhovené, dôvodiac ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Zotrvali na

svojej argumentácii, že kúpna zmluva uzatvorená medzi ich právnou predchodkyňou a W. H. - G. U. H.
v D. zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti, je neplatná a že majú naliehavý
právny záujem v tom že pokiaľ budú sporné pozemky vo vlastníctve odporcu, nebudú úspešní v konaní
o novoobjavenom dedičstve, pričom určenie ktorého sa domáhajú svojím obsahom neodporuje postupu
súdu pri prejednávaní novoobjaveného dedičstva. Poukazovali na to, že mesto D. si len na základe
geometrického plánu č. XX/XX v rozpore so zákonom nechalo zapísať vlastnícke právo k sporným

predmetom, keďže geometrický plán takouto spôsobilou listinou na zápis práva k nehnuteľnosti do
katastra nie je.Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov zotrval na svojej obrane prednesenej pred
súdom prvého stupňa, stotožnil sa s priebehom dokazovania ako aj závermi súdu prvého stupňa a žiadal

odvolanie navrhovateľov v plnom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, pre tzv. inú vadu konania pred súdom prvého stupňa nemožno
považovať jeho rozhodnutie za vecne správne.

Inou vadou konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ a ž g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná
vadakonaniajeprávnerelevantná,akmalazanásledokvecnúnesprávnosťrozhodnutia.Natakútovadu
konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná

(§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Konanie sa začína na návrh, ktorý je procesným úkonom, ktorým sa navrhovateľ obracia na súd, aby
o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p.
obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.. Existencia riadneho návrhu je základnou

podmienkou pre začatie občianskeho súdneho konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či
návrh spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je
neúplný alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne,
neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo
opravu návrhu s následkom odmietnutia podania. Základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok,

ktorým navrhovateľ stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je
vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa
určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje,
aby na základe navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému
vyhovené; navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.

Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako
žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd
jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou, viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné

práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím
úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p..
Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné,
nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s

takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré navrhovateľ začatím konania sledoval.
Požiadavku, aby z návrhu bolo jasné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by
navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku, zákon totiž neukladá formulovať
znenie výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Občiansky súdny poriadok totiž v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po

formálnej stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho
rozhodnutia; je postačujúce, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní
na základe opísaného skutkového stavu domáha a súd je povinný formulovaný žalobný petit posudzovať
z obsahového hľadiska. Navrhovateľ uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v návrhu presne, určite a
zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá

má byť odporcovi rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia právneho vzťahu či práva. Pokiaľ je
predmetom žalobného petitu peňažné plnenie, je potrebné uviesť výšku peňažného plnenia, na ktoré
žiada odporcu zaviazať, hoci len v približnej sume. Ak je predmetom plnenia individuálne určená vec, je
potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola zameniteľná s inými vecami toho istého druhu.

V posudzovanej veci sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi určenia že časť pozemku pkn.parc. č.
XXX/X o výmere XXX m2, časť pozemku pkn. parc.č. XXX, vo výmere XXX m2 a časť pozemku
pkn.parc. č. XXX/X o výmere XX m2, vytvorené geometrickým plánom č.XXX-XXXX-XXX/XX zo dňaX.X.XXXX, nie sú vo vlastníctve odporcu a patria ako aktíva do pozostalosti po G. L., rod. H., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom A. X, D., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

V danom prípade ide o žalobu na ochranu vlastníckeho práva podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zák.,
predmetom ktorej je posúdenie vlastníckeho práva odporcu, ktorý je ako vlastník nehnuteľností
zapísaný v katastri nehnuteľností za súčasného posúdenia vlastníckeho práva právnej predchodkyne
navrhovateľov ku dňu jej smrti.

V zmysle ust. § 119 ods. 2 Obč. zák. sú predmetom občianskoprávnych vzťahov pozemky vymedzené
určitými hranicami, (§ 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.). Pozemky sú geometricky zobrazené v katastri
nehnuteľnosti v podobe parcely, označenej parcelným číslom (§ 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Pokiaľ je pozemok (vymedzený ako časť zemského povrchu v zmysle definície katastrálneho zákona)
predmetom občianskoprávnych vzťahov, nemusí byť vždy totožný s parcelou, ale môže zahŕňať viac

parciel, prípadne časti rôznych parciel alebo naopak môže byť časťou parcely inej. Z uvedeného možno
dovodiť, že aj pozemok, ktorý je časťou parcely, je podľa § 119 ods. 2 Obč. zák. nehnuteľnou vecou,
a teda samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, pričom tento charakter nestráca ani v
dôsledku jeho zlúčenia alebo prečíslovania parciel. Absencia jeho označenia parcelným číslom a tomu
zodpovedajúcim mapovým zobrazením s uvedením druhu a výmery v operátoch katastra nehnuteľností

nie je z hľadiska existencie takéhoto pozemku ako samostatnej veci v právnom zmysle, významná, je
však relevantná z hľadiska jeho dostatočnej identifikácie v prípade potreby jeho zápisu do evidencie
nehnuteľností tak, aby nebol zameniteľný s iným pozemkom.

Z obsahu spisu vyplýva, že pozemky, ktoré sú predmetom konania, nie sú, tak ako sú vymedzené

v žalobnom petite návrhu, zapísané v katastri nehnuteľnosti, v ktorom sú vedené ako súčasť iných
pozemkov, a to parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.

Z geometrického plánu č. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX založeného v súdom spise na č.l. XX možno zistiť,
že pôvodná parc.č. XXX/X zapísaná v pozemkovej knihe (ďalej len D.) vo vl. XXXX ako celok zanikla,

pretože časť z nej o výmere XXX m2, ktorá by mala byť predmetom konania, sa stala súčasťou parc.č.
XXXX/X čo do výmery XXX m2 a súčasťou parc.č. XXXX/X čo do výmery XX m2 s tým, že zvyšok z tejto
parcely o výmere XXX m2 sa stal súčasťou parc.č. XXXX/X,X a XXXX/X a časť o výmere XXX m2 sa
stala súčasťou parc.č. XXXX,XXXX/X a XXXX/X.

Rovnako pôvodná sporná parc. č. XXX/X vedená v D. vl. č. XXXX zanikla keď sa stala vo výmere XX
m2, v ktorej je predmetom konania, súčasťou parc.č. XXXX/X a vo zvyšku výmery o XXXX m2 sa stala
súčasťou parc.č. XXXX/X,X,X,X. Napokon aj pôvodná sporná parc. č. XXX zapísaná v D. vl. č. XXXX
zanikla a vo výmere XXX m2, v ktorej časti je táto parcela predmetom konania, sa stala súčasťou parc.č.
XXXX/X o výmere XXX m2 a súčasťou parc. č. XXXX/X o výmere XmX a X. m2 a zvyšok z tejto

parcely o výmere XXX m2 sa stal súčasťou parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X.

Zuvedenéhopotomvyplýva,žeD.parc.č.XXX/X,č.XXX/X,XXXsúvsúčasnostisúčasťouparc.č.XXXX/
X o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXXX.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné, z dôvodu vykonateľnosti rozsudku týkajúceho sa určenia
vlastníckeho práva, aby navrhovatelia v žalobnom petite návrhu označili pozemky, ktoré sú predmetom
konania tak, aby zodpovedali aj ich súčasnému zápisu v katastri nehnuteľností, a to buď označením
parciel podľa zápisu v katastri nehnuteľností, ktorých súčasťou sa pôvodné pozemky stali alebo
pripojením geometrického plánu vyhotoveného na odčlenenie pôvodných pozemkov z parciel v

súčasnosti zapísaných v katastri nehnuteľností, do ktorých boli tieto pôvodné pozemky začlenené.

Žalobný petit návrhu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k častiam pozemkov, ktoré zanikli tak,
ako boli ich parcelným číslom v pozemkovej knihe zapísané, nie je dostatočne presný a určitý, nielen
preto, že sa odvoláva na geometrický plán, ktorý nie je k nemu pripojený a nie je ani súčasťou

spisu, či pôvodnej kúpnej zmluvy, ale aj preto, že nehnuteľnosť nie je v ňom identifikovaná spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej existujúcej zapísanej parcely v katastri nehnuteľnosti sa
žaloba týka. Časti pozemkov - pôvodne evidované ako súčasť pozemkovoknižných parciel, zaniknutých
ich zlúčením s inými pozemkami - nepovažoval odvolací súd v žalobe náležite/úplne identifikovanélen uvedením údajov zodpovedajúcich evidencii v pozemkovej knihe a geometrického plánu na ich
odčlenenie bez súčasného premietnutia sa tohto stavu do súčasnej evidencie v katastri nehnuteľností.

Súd prvého stupňa sa tak s takto nedostatočne vymedzeným žalobným návrhom navrhovateľov
nevysporiadal, a takýmto procesným pochybením zaťažil konanie takou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie o veci a na ktorú musel odvolací súd vždy prihliadať, aj keď nebola výslovne
namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

So zreteľom na uvedené bude preto úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní ustáliť predmet
konania a vyzvať navrhovateľov na odstránenie vád návrhu presným a úplným označením
nehnuteľností aj podľa ich súčasného zápisu v katastri nehnuteľností s prihliadnutím na zmenu petitu
návrhu v odvolacom konaní a vo veci samej sa bude potrebné vysporiadať aj s tou časťou petitu návrhu,
ktorou sa navrhovatelia domáhajú určenia, že odporca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností.
Z pohľadu uvedených nedostatkov, odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého návrh

navrhovateľov zamietol bez toho, aby sa dostatočne vysporiadal s ustálením predmetu konania,
zaťažil týmto procesným pochybením konanie takou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom sa súd prvého stupňa až
po odstránení vady návrhu navrhovateľov bude zaoberať opodstatnenosťou návrhu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.