Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710203317
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6710203317.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu Poľnohospodárske družstvo Veličná, so sídlom Veličná 027 54, Slovenská republika, L.: 00
191 205, zast. JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti
žalovanému KOLIBA, a.s., so sídlom Krivec I, Hriňová, IČO: 36 036 838, zast. JUDr. Radkom Petruňom,
Advokátska kancelária Abelovský - Petruňo, so sídlom Tehelná 189, Zvolen, o zaplatenie 24.464,75 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/29/2010-564
zo dňa 14. novembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/29/2010-564 zo dňa 14. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 494,07 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX I., s
X%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy XX.XXX,XX I. od 10.10.2009 do zaplatenia, zo sumy
10.702,- Eur od 12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.847,26 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vo výške 16.179,35 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobou zo dňa 08. 03. 2010 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie 24.464,75 Eur
s prísl. (úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 11.915,49 Eur od 01.10.2009 do zaplatenia, zo sumy

10.702,- Eur od 01.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.747,26 Eur od 01.12.2009 až do zaplatenia)
titulom úhrady kúpnej ceny kravského mlieka, ktoré dodal žalobca žalovanému a jeho cenu vyúčtoval
faktúrou č. 090343 so splatnosťou 30.09.2009, č. 090395 so splatnosťou 31. 10. 2009 a číslo 090439
so splatnosťou 30. 11. 2009. Žalobca v návrhu tvrdil, že mlieko žalovanému dodával na základe ústne
uzavretej kúpnej zmluvy, po dodaní mlieka vyhotovil žalovaný ako podklad pre fakturáciu dodací list,
ktorým potvrdil prevzatie mlieka a žalobca na základe uvedeného vystavil faktúru.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že na pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia ceny
dodaného mlieka si žalovaný započítal svoju pohľadávku titulom náhrady škody a ušlého zisku, ktorá mu

zavinenímžalobcuvzniklavovýške35.955,53Eur.Žalovanýtvrdil,žemedzižalobcomakopredávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim bola dňa 10.06.2009 uzavretá písomná kúpna zmluva na dodávku surového
kravského mlieka na kvótované roky 2009 - 2012, preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalobca
dodával žalovanému mlieko na základe ústne uzavretej zmluvy. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca sinesplnil povinnosť dodať žalovanému zmluvne dohodnutý objem mlieka, keď mu dodal len mlieko v
objeme XXX.XXX litrov a od 06.10.2009 mu mlieko dodávať odmietal, a to napriek tomu, že žalovaný
výzvou zo dňa 07. 12. 2009 vyzval žalobcu na plnenie zo zmluvy. Dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy

so žalobcom pre žalovaného bola tá skutočnosť, že žalovaný mal pre kúpu tohto mlieka dohodnutého
ďalšieho odberateľa, ktorému plánoval mlieko so ziskom odpredať. Žalobca tým, že odmietol splniť
povinnosť dodať žalovanému dohodnutý objem mlieka, porušil svoju povinnosť zo zmluvy a znemožnil
tak spoločnosti žalovaného odpredať toto mlieko tretej osobe, dohodnutému odberateľovi - zmluvnému
partnerovi žalovaného, čo malo za následok vznik škody na strane žalovaného, a to v podobe ušlého

zisku vo výške 35.955,53 Eur. Žalovaný predložil súdu výpočet náhrady škody titulom ušlého zisku, pri
ktorom vychádzal z individuálnej kvóty mlieka pridelenej štátom žalobcovi, predpokladaného objemu
mlieka, ktorý mohol a mal žalobca dodať žalovanému, z priemernej nákupnej ceny mlieka, za ktorú
nakupoval žalovaný mlieko od žalobcu, ako aj z priemernej jednotkovej predajnej ceny mlieka, za
ktorú predával žalovaný mlieko zakúpené od žalobcu svojmu zmluvnému odberateľovi T-ZONE, s. r. o.
Žalovaný tvrdil, že dňa 06.10.2009, od ktorého dátumu žalobca odmietol dodávať žalovanému mlieko,

bola spoločnosť žalovaného v omeškaní s úhradou iba faktúry číslo: 090301, nakoľko faktúra č. 0902262
so splatnosťou 26.08.2009 bola uhradená, a faktúra č. 090301 sa stala splatnou až dňa 09.10. 2009.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými
výsluchmi.Prihodnotenízistenéhoskutkovéhostavusúdprvéhostupňavychádzalzustanovení§265,§
266, § 275 ods. 4, § 373, § 374, § 376, § 379, § 382, § 384 a § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom

sa riadil aj právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho vysloveným v
uzneseniach č. k. 43Cob/141/2012-388 zo dňa 31. 01. 2013 a č. k. 43Cob/245/2013-535 zo dňa 15. 04.
2014, ktorými boli zrušené predchádzaôjúce rozsudky okresného súdu v tejto veci.

Na pojednávaní dňa 21. 06. 2013 žalobca upravil petit návrhu pokiaľ ide o príslušenstvo tak, že žiadal
žalovanéhozaviazaťokremistiny24.464,75Eurtiežnazaplatenie9%úrokuzomeškaniaročnezosumy

11.915,49 Eur od 10.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 10.702,- Eur od 12.11.2009 do zaplatenia a zo
sumy 1.847,26 Eur od 21.12.2009 až do zaplatenia tak, ako to zodpovedá splatnosti jednotlivých faktúr.

Súd prvého stupňa po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania bol založený zmluvný vzťah písomnou zmluvou zo dňa 10. 06. 2009, na základe ktorej žalobca
bol povinný dodávať žalovanému surové kravské mlieko a žalovaný bol povinný za dodané mlieko

zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ako predmet kúpnej zmluvy v čl. I, bod 1 bol dohodnutý záväzok
žalobcu ako predávajúceho dodávať žalovanému v kvótovaných rokoch 2009 - 212 (zrejme tu boli
myslené roky 2009 - 2012) surové kravské mlieko, pričom podľa bodu 2, čl. I, množstvo dodávky v
jednotlivých rokoch malo predstavovať 3.030.600 litrov (množstvo je vo vyhotovení zmluvy predloženej
žalovaným dopísané rukou do predtlače zmluvy), tento údaj však absentuje v rovnopise kúpnej zmluvy

zo dňa 10. 06. 2009, ktorú súdu v origináli predložil žalobca na pojednávaní dňa 22.10.2010. Z
dojednania o množstve dodávaného mlieka podľa tejto zmluvy tiež nie je podľa súdu bez pochybností
zrejmé, či malo ísť o dodávku za všetky roky 2009 - 2012 alebo v jednotlivých rokoch. Z čl. III bod 8
písomnej zmluvy tiež vyplýva, že záväzným podkladom pre účely úhrady množstva prebratého mlieka je
skutočne prebratý objem na zbernom mieste, potvrdený zodpovednými zamestnancami predávajúceho

a kupujúceho. Kúpna zmluva zo dňa 10.06.2009 bola vyplnená na predtlači žalovaného, je nepochybne
podpísaná aj žalobcom, s poukazom však na uvedené neurčité dojednanie predmetu plnenia dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ako tzv.
rámcová kúpna zmluva, ktorou boli dohodnuté podmienky zmluvného vzťahu, a jednotlivé kúpne zmluvy
boli medzi účastníkmi uzatvárané odsúhlasením množstva dodaného mlieka kupujúcim a následným

vystavením príslušného dodacieho listu. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že žalovaný počas trvania
zmluvného vzťahu nenamietal množstvo dodaného mlieka (teda jeho nedostatok) a nevyzýval žalobcu,
aby mu v príslušnom mesiaci dodal mlieko opätovne, nakoľko si nesplnil príslušnú mesačnú kvótu.
Súd prvého stupňa poukázal tiež na výkladové pravidlá obsiahnuté v § 266 Obchodného zákonníka,
ďalej na to, že v konaní neboli odstránené pochybnosti o tom, kedy a či vôbec došlo k dojednaniu

v množstve dodávaného mlieka, alebo či bol tento údaj o množstve do písomného vyhotovenia
zmluvy dopísaný neskôr. Keďže žalovaný v konaní uplatňoval náhradu škody, ktorú odvíjal práve od
množstva mlieka, ktoré malo byť podľa neho na základe zmluvy dodané, bolo na ňom, aby v konaní
preukázal, že množstvo mlieka uvedené vo vyhotovení kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2009, ktoré predložilžalovaný súdu, bolo výsledkom konsenzu oboch zmluvných strán. Zodpovednosť za škodu, ktorá mala
vzniknúť žalovanému, nemožno podľa súdu prvého stupňa odvíjať od tvrdenia, že žalobca nedodal
žalovanému určité dohodnuté množstvo mlieka, keď množstvo mlieka sa spravovalo odsúhlasením

množstva dodaného mlieka žalovaným ako kupujúcim a vystavením príslušného dodacieho listu vo
vzťahu ku každej dodávke mlieka.

Súd prvého stupňa vychádzal tiež z toho, že v danom prípade by bolo možné žalovaným uplatňovaný
nárok na náhradu škody vyvodiť z porušenia povinnosti zo strany žalobcu, spočívajúcej v celkovom
zastavení dodávok mlieka od 06. 10. 2009, keď podľa žalovaného v dôsledku pozastavenia dodávok

mlieka mu bola spôsobená škoda vo forme ušlého zisku, ktorý mohol mať z predaja mlieka dodaného
žalobcom zmluvne dohodnutému odberateľovi žalovaného, ktorým bola spoločnosť T-ZONE, s. r. o.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca od 06. 10. 2009 prestal žalovanému dodávať
mlieko, čím podľa súdu zjavne porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zmluvy. Dokazovaním súd
prvého stupňa zistil, že žalovaný vyzval žalobcu na plnenie povinností z uzavretej zmluvy naposledy
listom zo dňa 07. 12. 2009.

Keďže podľa záveru súdu prvého stupňa nebolo v zmluve dohodnuté množstvo dodávaného mlieka,
súd vychádzal z obvyklej praxe v danej oblasti s predpokladom, že mlieko by žalobca dodal žalovanému
minimálne raz do mesiaca. Žalobca tým, že od 06.10.2009 prestal dodávať žalovanému mlieko,
zjavne porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy. Súd prvého stupňa v konaní uplatnený nárok
žalovaného na náhradu škody titulom ušlého zisku posúdil vzhľadom na príslušnú úpravu Obchodného

zákonníka týkajúcu sa okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu a modifikácie rozsahu škody
(§ 376, § 379, §382 a § 384), na ktoré poukazoval v konaní žalobca a aj krajský súd v zrušovacích
rozhodnutiach. Prihliadol tiež k tomu, že žalobca v konaní argumentoval tým, že k pozastaveniu dodávok
mlieka pristúpil k dôvodu, že žalovaný si neplnil svoj záväzok platiť faktúry v lehote splatnosti, pričom
súd zistil, že dňa 06. 10. 2009, kedy žalobca prestal dodávať žalovanému mlieko, bol žalovaný v

omeškaní s úhradou faktúry č. 090301 (prvá z vystavených faktúr bola riadne uhradená, druhú faktúru
žalovaný uhradil s omeškaním na 26.-ty deň odo dňa splatnosti), a nasledujúce faktúry (3., 4. a 5.
faktúra) už žalobcovi neuhradil s odôvodnením, že žalobca mu prestal dodávať mlieko. Žalovaný napriek
neuhradeným faktúram listom zo dňa 07. 12. 2009 vyzval žalobcu na dodanie mlieka. Uvedené konanie
žalovaného súd prvého stupňa posúdil aj podľa § 376 Obchodného zákonníka, prihliadol k tomu, že

žalobca dodával žalovanému mlieko v mesiacoch jún, júl, august, september a október, pričom žalovaný
načas zaplatil len faktúru vystavenú za mesiac jún a dospel k záveru, že žalovaný tým, že žalobcovi
neuhrádzal faktúry za dodané mlieko, spôsobil, že žalobca mu odmietol ďalej mlieko dodávať. O tom,
že žalovaný mal vedomosť o dlhu voči žalobcovi z neuhradených faktúr svedčí aj návrh Dohody o
mimosúdnom vysporiadaní zo dňa 23. 11. 2009, ktorý žalovaný zaslal žalobcovi a z ktorého taktiež

vyplýva, že žalovaný navrhol odložiť splatnosť faktúr (prvú splatnú faktúru by mal zaplatiť až dňa
20.12.2009). Námietky žalovaného, že faktúry za dodané mlieko neuhradil práve z dôvodu, že žalobca
mu mlieko dodávať prestal, posúdil súd prvého stupňa ako účelové. Prihliadol k tomu, že žalobca prestal
s dodávkami mlieka dňa 06. 10. 2009, v tento deň mu bola v omeškaní uhradená aj faktúra č. 090301
(splatná dňa 09. 09. 2009), ďalšia faktúra za už dodané mlieko (fa č. 090343) sa mala stať splatnou o 3

dni, t. j. 09. 10. 2009, túto faktúru však už žalovaný neuhradil. Podľa súdu je možné predpokladať, že v
prípade, ak by žalovaný uvedenú faktúru uhradil, žalobca by v dodávkach mlieka pokračoval, pričom je
pochopiteľné, že po predchádzajúcej skúsenosti žalobca odložil dodávky mlieka pre žalovaného, kým
mu nebude uvedená faktúra uhradená. Poukázal pritom aj na to, že z návrhu Dohody o mimosúdnom
vysporiadaní zo dňa 23. 11. 2009 vypracovanej žalovaným vyplýva, že žalovaný ani nemal v úmysle

zaplatiť faktúry v lehote splatnosti, keď žalobcovi navrhoval odklad splatnosti.

Súd prvého stupňa nesúhlasil s argumentom žalovaného, že platenie faktúr po lehote splatnosti je
bežnou praxou v obchodno-záväzkových vzťahoch, navyše týmto vyjadrením žalovaný sám seba
usvedčuje z porušenia zmluvnej povinnosti, čo je nemysliteľné a zarážajúce a je to možné posúdiť aj
za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré v zmysle § 265 Obchodného

zákonníka nepožíva právnu ochranu. Súd poukázal na lehotu splatnosti jednotlivých faktúr, ktorá bola
dohodnutá na 30 dní od jej doručenia s tým, že je to možné považovať za dostatočne dlhý čas na
zabezpečenie finančných prostriedkov. Ďalej poukázal na výpoveď V. H., konateľa T-ZONE s.r.o., ktorý
uviedol, že žalovanému za dodané mlieko uhrádzal faktúry ihneď, preto nie je zrejmý dôvod, pre ktorýbol žalovaný v omeškaní so splácaním faktúr žalobcovi (ako sám tvrdil, mlieko od žalobcu bolo určené
pre T-ZONE s. r. o., ktorá spoločnosť faktúry uhrádzala ihneď, pričom žalobca mal mlieko predávať so
ziskom a nie pod nákupnú cenu). Žalovaný podľa súdu prvého stupňa tým, že sám porušil záväzok

vyplývajúci z kúpnej zmluvy zo dňa 10. 06. 2009, keď neuhrádzal žalobcovi faktúry, stratil podľa súdu
prvého stupňa svoj nárok na náhradu škody vzniknutej z dôvodu, že žalobca porušil svoju zmluvnú
povinnosť dodávať mu mlieko.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na úpravu § 379 Obchodného zákonníka, druhá veta, ktorá z
povinnosti nahradiť škodu vylučuje škodu predvídateľnú, teda takú, ktorú v čase vzniku záväzku povinná

strana poznala ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti alebo ktorá bola v tom čase ako takýto
dôsledok predvídateľná. Tým je limitovaný rozsah náhrady škody, pričom predvídateľnosť škody sa
posudzuje objektívne, vychádzajúc zo skutočností, ktoré v čase vzniku záväzkového vzťahu povinná
strana poznala alebo pri obvyklej starostlivosti poznať mala. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalovaný mohol a mal predvídať aj vznik takej situácie, že mu
žalobca prestane dodávať mlieko a to či už z objektívnych dôvodov alebo aj zo subjektívnych dôvodov

(napr. v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu). Súd prvého stupňa poukázal na to, že
žalovaný v oblasti obchodovania s mliekom pôsobí už niekoľko rokov a má teda dlhodobú prax v tejto
oblasti. Pokiaľ v kúpnej zmluve bola dohodnutá jednomesačná výpovedná lehota pre obidve strany, je
nepochybné, že žalovaný si pri svojich ďalších zmluvných vzťahoch, do ktorých vstupoval so svojimi
odberateľmi musel byť vedomý, že žalobca mu môže v priebehu cca mesiaca prestať dodávať mlieko a

teda mohol predvídať, že mu môže vzniknúť škoda. Napriek neurčitosti a zmätočnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 10.06.2009 v časti odstúpenia predávajúceho pre meškanie s úhradou ceny, čo spôsobuje v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy v tejto časti, žalobca mal aj naďalej zachované
právo odstúpiť od zmluvy aj zo zákona pre meškanie žalovaného s úhradou ceny za dodané mlieko (§
345 a § 346 Obchodného zákonníka).

Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že nárok žalovaného na započítanie jeho pohľadávky vzniknutej z titulu
náhrady škody je potrebné posúdiť aj v zmysle § 382 a § 384 Obchodného zákonníka. Súd prvého
stupňa poukázal na to, že § 382 Obchodného zákonníka upravuje všeobecnú prevenčnú povinnosť
(tiež upravenú v § 415 Občianskeho zákonníka), pričom §384 Obchodného zákonníka osobe, ktorej
škoda hrozí, priamo ukladá povinnosť, aby zakročila, a to nielen k odvráteniu škody, ale aj k jej

zmierneniu (tak § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom obe tieto ustanovenia sú kogentnými
ustanoveniami v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a nemožno ich dohodou zmluvných strán
vylúčiť. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný mohol a mal predvídať škodu, ktorá mu mala byť
spôsobená, a teda jej mohol aj predísť. Žalovaný mohol predvídať, že meškanie s úhradou faktúr, resp.
ich neuhrádzanie môže mať za následok aj zastavenie dodávok mlieka (čo mohla byť jediná obrana

žalobcu, keď ďalšie dodávky mlieka žalovanému bez úhrady mlieka mohli mať pre žalobcu likvidačné
dôsledky), mohol predvídať odstúpenie žalobcu od zmluvy a nemohol sa spoliehať na to, že žalobca
mu za takejto situácie bude naďalej dodávať mlieko. Žalobca na pojednávaní uviedol, že keby žalovaný
zaplatil ďalšiu faktúru splatnú dňa 09. 10. 2009, žalobca by bol pravdepodobne pokračoval s dodávkami
mlieka a súhlasil by aj s ďalším trvaním zmluvného vzťahu po vyrovnaní dlhov z nezaplatených faktúr.

Keďže však žalovaný svoje dlhy neuhradil, žalobca vo februári 2010 uzatvoril zmluvu na dodávku mlieka
s iným odberateľom a prerušil ďalšie kontakty so žalovaným.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že žalovaný si v konaní ako námietku proti nároku žalobcu
uplatňuje len náhradu ušlého zisku, ktorý by dosiahol ďalším predajom mlieka od žalobcu, a nie
aj skutočnú škodu, napr. vo forme sankcií uhradených zmluvnému partnerovi žalovaného, prípadne

nákladov vynaložených v súvislosti s očakávaným plnením. V konaní bolo zistené, že odberateľ
žalovanéhoT-ZONEs.r.o.nevyvodilavočižalovanémužiadnedôsledkyznedodaniamlieka,vyzvalaho
nadodávkumliekalenústne,pričomvšaknedodanémumnožstvu300.000a400.000litrovnepripisovala
veľkú rolu, keďže mesačne zobchoduje 2 - 4, 6 miliónov litrov mlieka. T-ZONE s. r. o. so žalovaným
naďalejspolupracovala,preukázateľneaždofebruára2010,takistobolozistené,žežalovanýobchoduje

aj s inými dodávateľmi mlieka, prostredníctvom ktorých mohol rovnako aj keď len čiastočne zabezpečiť
dodávku mlieka pre T-ZONE s. r. o. a tým odvrátiť, resp. zmierniť ním tvrdenú škodu v podobe
ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť. Napokon, aj žalovaný v konaní potvrdil, že v roku 2009 bola v
mliečnom sektore kríza, čo sa týka odpredaja mlieka, prebytky mlieka však boli veľké a mlieko nemalkto nakupovať. Súd prvého stupňa poukázal tiež na to, že žalovaný ako podnikateľ pri vykonávaní
svojej podnikateľskej činnosti nesie podnikateľské riziko súvisiace s podmienkami zmluvy, čo so sebou
nesie aj zodpovednosť za neúspech a prípadnú stratu (a teda aj ušlý zisk), ktoré musí znášať samotný

podnikateľ. Žalovaný vzhľadom na zistené súvislosti nemal očakávať taký zisk, aký si vypočítal. Súd
prvého stupňa prihliadol aj na správanie žalovaného, ktorý od 06. 10. 2009, kedy mu žalobca prestal
dodávať mlieko, nevyzval preukázaným spôsobom žalobcu na plnenie jeho povinností, ale až dňa
23. 11. 2009 (teda vyše mesiaca potom, ako prestali dodávky) predložil žalobcovi návrh dohody o
mimosúdnom vysporiadaní (ktorá okrem iného obsahuje aj prehlásenie, že zmluvné strany neevidujú

žiadne iné pohľadávky a záväzky v doterajšom obchodnom vzťahu) a následne až dňa 07. 12. 2009
vyzval žalobcu na plnenie zmluvných povinností. Započítanie svojej pohľadávky titulom náhrady škody
vo forme ušlého zisku (za obdobie od 01. 04. 2009 do 31. 03. 2010) na pohľadávku žalobcu titulom
nezaplatených faktúru uskutočnil žalovaný až v podaní zo dňa 19. 04. 2010, teda po začatí konania, čo
umožňuje vyvodiť až záver, že žalovaný návrh dohody o mimosúdnom vysporiadaní vypracoval účelovo,
priam špekulatívne, s úmyslom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi pohľadávku z nezaplatených

faktúr. Takéto správanie sa žalovaného je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto
v zmysle § 265 Obchodného zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca v zmluvnom vzťahu
vystupoval dobromyseľne, jeho postavenie je možné považovať za znevýhodnené (on bol spôsobilý plniť
ale za dodané mlieko mu nebola uhradená kúpna cena) a očakával, že zmluvný vzťah so žalovaným
možno bude pokračovať, keď tento uhradí svoje záväzky, a až keď sa tak nestalo bol nútený nájsť si

iného odberateľa mlieka.

Súd prvého stupňa preto vychádzal zo záveru, že započítacia námietka žalovaného v konaní nie je
spôsobilá na započítanie na uplatnenú pohľadávku žalobcu.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal náhradu trov za právne zastupovanie a hotové výdavky v konaní v súlade s príslušnými

ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa možno nie celkom dôsledne, či presne zadefinoval otázku,
ktorej riešenie bolo (aj v zmysle právnych úvah odvolacieho súdu) podstatné pre meritórne rozhodnutie.
Podľa žalovaného z pohľadu rozhodnutia veci nie je podstatné, či zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je formálne zmluvou rámcovou, ale to, či táto zmluva ukladala žalobcovi povinnosť dodať

žalovanému presne stanovené množstvo mlieka a pokiaľ áno, či bol žalobca povinný takto stanovené
množstvo mlieka dodať súhrnne za celé obdobie rokov 2009 - 2012 alebo v každom jednotlivom roku
tohto obdobia. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uvádza, že nie je bez
pochybností zrejmé, či v prípade v zmluve uvedeného množstva 3.030.600 litrov malo ísť o dodávku za
všetky roky alebo v jednotlivých uvedených rokoch, no sám súd tieto pochybnosti neodstraňuje, keďže

na túto otázku nedáva odpoveď v napadnutom rozsudku. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvého
stupňa podľa ktorého je predmetná zmluva rámcovou, a preto nezaväzuje žalobcu k povinnosti dodať
žalovanému vopred stanovené množstvo mlieka. Podľa žalovaného zo slovných spojení použitých v čl.
I bod 1 Zmluvy nepochybne vyplýva, že žalobca bol povinný dodať žalovanému dohodnuté množstvo
mlieka 3.030.600 litrov v každom jednotlivom (kvotačnom) roku uvedeného obdobia, teda rokom 2009

počnúc a rokom 2012 končiac. V zmluve je jednoznačne uvedené, že „predávajúci sa zaväzuje dodávať
kupujúcemu v kvótovaných rokoch 2009 - 2012 surové kravské mlieko“, a následne v čl. I bod 2
„zmluvné strany sa dohodli, že množstvo dodávky v jednotlivých rokoch predstavuje 3.030.600 litrov“.
Akýkoľvek iný výklad týchto zmluvných ustanovení podľa žalovaného odporuje jasne formulovanému
textu zmluvy, ignoruje vôľu zmluvných strán a ich úmysel. Pokiaľ mala spoločnosť žalovaného s mliekom

ďalej obchodovať, vyžadovala určitú istotu v tom, že mlieko, ktoré má tretím osobám odpredať jej bude
žalobcom aj reálne dodané, a práve preto trvala na uzavretí kúpnej zmluvy, predmetom ktorej budevopred dohodnuté množstvo mlieka. Dohoda v zmluve zaväzovala nielen žalobcu v dodávke určeného
množstva mlieka v dohodnutom období, ale aj spoločnosť žalovaného k odkúpeniu dohodnutého objemu
mlieka.

Žalovaný nesúhlasí s postupom súdu prvého stupňa v tom, že konanie žalovaného je možné podriadiť
pod § 376 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého poškodená strana nemá nárok na náhradu
škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo
nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Žalovaný tvrdil, že v čase, keď
žalobca definitívne odmietol žalovanému dodávať mlieko, nebola spoločnosť žalovaného v omeškaní

s úhradou žiadnej splatnej faktúry, pričom ale ani oneskorené uhrádzanie faktúr nie je podľa neho
tým prípadom predvídaným v § 376 Obchodného zákonníka, keď poškodená strana svojim konaním
spôsobila nesplnenie povinnosti druhej, povinnej strany.

Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalovaný mohol a mal predvídať
aj vznik takej situácie, že mu žalobca prestane mlieko dodávať, či už zo subjektívnych alebo objektívnych
dôvodov. Súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z §379 Obchodného zákonníka, ktorý jednoznačne

spája možnosť predvídania škody so stranou povinnou, teda so stranou porušujúcou povinnosť, ktorou
v tomto prípade bol žalobca, a nie so stranou poškodenou, teda so žalovaným tak, ako to urobil súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Bez ohľadu na pochybenie súdu však žalovaný
tvrdí, že aplikácia § 379 Obchodného zákonníka nemôže byť zdôvodnená argumentom, že kúpna
zmluva počítala s možnosťou jej ukončenia výpoveďou v jednomesačnej výpovednej lehote a teda, že

žalobca nemohol predvídať, že by našej spoločnosti mohol vzniknúť taký ušlý zisk, ako ho žalovaný
vypočítal, teda ušlý zisk počítaný za prvý kvotačný rok trvania zmluvy. Žalobca podľa žalovaného
jednoznačne predvídať mohol a mal, že ak poruší povinnosť dodať žalovanému vopred dohodnuté
množstvomlieka3.030.600litrovvovopredstanovenomobdobí(od10.06.2009do31.03.2010-koniec
tzv. kvotačného roka), vznikne žalovanému škoda v podobe ušlého zisku ako možný dôsledok porušenia

právnej povinnosti žalobcu. Napokon, žalobca možnosť predčasného skončenia zmluvy ani nevyužil.
Žalobca mal vedomosť o tom, že dohodnutý objem mlieka pre žalovaného je určený na predaj tretej
osobe, preto ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na trhu s mliekom musel mať vedomosť - predvídať, že
pokiaľ žalovanému dohodnutý objem mlieka nedodá, nebude ho môcť žalovaný odpredať tretej osobe a
tým dosiahnuť zisk, ktorý sa na trhu s obchodovania s mliekom bežne dosahuje. Žalovaným deklarovaná

škoda - ušlý zisk podľa žalovaného zodpovedá z pohľadu žalobcu predvídateľnej škode v zmysle § 379
Obchodného zákonníka.

Pokiaľ súd prvého stupňa s poukazom na § 382 a § 384 Obchodného zákonníka žalovanému vytýka,
že si mlieko, čo aj čiastočne nezabezpečil od iných dodávateľov, žalovaný to považuje za absurdné.
Vytýkať nevykonanie opatrení potrebných na odvrátenie, resp. zmiernenie škody je na mieste tam, kde

osoba, ktorej škoda hrozí, tieto opatrenia objektívne vykonať môže, teda uskutočnenie týchto opatrení
je v jej rukách, no z akýchkoľvek dôvodov tak neučiní. Uzavretie zmluvy na dodávku mlieka rozhodne
nie je opatrením, realizácia ktorého by závisela len od vôle žalovaného. Žalovaný z dôvodov uvedených
v odvolaní preto považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a nezákonný.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 19. 01. 2015 a navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobca považuje rozsudok súdu prvého stupňa
za správny a dôvody uvedené v odvolaní žalovaného podľa neho smerujú len k oddialeniu povinnosti
zaplatiť dlžnú sumu. Žalobca poukazoval na to, že množstvo odkúpeného mlieka T-ZONE s. r. o.
od žalovaného niekoľkonásobne prevyšuje ročnú kvótu žalobcu, pričom žalobca sa nikdy nevyjadril
o definitívnom ukončení dodávok mlieka, ale o ich pozastavení až do riadneho zaplatenia kúpnej

ceny. V konaní bolo zistené, že T-ZONE s. r. o. nebola v omeškaní s platením faktúr vystavených
žalovaným, ktorý preto nemal žiaden dôvod nezaplatiť včas prvotnému dodávateľovi, pričom platby od
žalovaného boli pre žalobcu existenčne dôležité. Nezaplatenie faktúr začal žalovaný riešiť až návrhom
o mimosúdnom vyrovnaní zo dňa 24. 11. 2009, kde navrhuje zaplatiť faktúru č. 090343 splatnú dňa 09.
10. 2009 (teda 3 dni po pozastavení dodávok mlieka) až dňa 20. 12. 2009, napokon však platba nebola

nikdy uskutočnená. Žalovaný tak zjavne nespravil žiadne opatrenia pre obnovenie dodávok mlieka, ani
pre zaplatenie splatných faktúr. Nezodpovedný postoj žalovaného k jeho povinnostiam vyplývajúcimzo zmluvy a následne uplatnenie si ušlého zisku za nedodané množstvo mlieka je podľa žalobcu
zneužívaním postavenia silnejšieho subjektu voči prvotnému dodávateľovi.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v

senáte bez nariadenia pojednávania, pričom v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a
čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a správne vec posúdil, keď nárok žalobcu na
zaplatenie kúpnej ceny za mlieko dodané žalovanému považoval za oprávnený v celom uplatnenom
rozsahu. Žalovaný v konaní nenamietal proti tvrdeniu žalobcu, že žalobca ako predávajúci žalovanému

ako kupujúcemu mlieko v udávanom množstve dodal a žalovaný ho riadne prevzal, nenamietal ani proti
cene vyfakturovanej vyššie uvedenými faktúrami. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny dodaného mlieka
teda v konaní spochybnený nebol, žalovaný len tvrdil, že na pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia ceny
dodaného mlieka si žalovaný započítal svoju pohľadávku titulom náhrady škody (ušlého zisku), ktorá
mu vznikla zavinením žalobcu vo výške 35.955,53 Eur.

Žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil povinnosť dodať žalovanému dohodnutý objem mlieka. Podľa
žalovaného v písomnej kúpnej zmluve zo dňa 10. 06. 2009 sa zmluvné strany dohodli, že žalobca
dodá žalovanému v kvótovaných rokoch 2009 - 2012 po 3.030.600 litrov v každom jednotlivom roku,
žalobca však dodal žalovanému len mlieko v objeme 197.566 litrov a od 06. 10. 2009 mu mlieko dodávať
odmietol. Žalovaný tvrdil, že porušením povinností žalobcu dodať mu dohodnutý objem mlieka mu

vznikla škoda v podobe ušlého zisku, nakoľko mal pre kúpu tohto mlieka dohodnutého svojho zmluvného
odberateľa, ktorému plánoval od žalobcu odkúpené mlieko so ziskom predať. Pri výpočte náhrady
škody titulom ušlého zisku žalovaný vychádzal z individuálnej kvóty mlieka pridelenej štátom žalobcovi,
predpokladaného objemu mlieka, ktorý mohol a mal žalobca žalovanému dodať, z priemernej nákupnej
ceny mlieka, za ktorú žalovaný mlieko od žalobcu nakupoval, ako aj z priemernej jednotkovej predajnej

ceny mlieka, za ktorú predával žalovaný mlieko zakúpené od žalobcu svojmu odberateľovi T-ZONE s.
r. o. Žalovaný tvrdil, že za obdobie od 01.04.2009 do 31. 03. 2010 mu takto vznikla škoda - ušlý zisk
vo výške 35.955,53 Eur.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že kúpna zmluva zo dňa 10. 06. 2009 bola medzi účastníkmi konania uzavretá

ako rámcová zmluva, ktorou boli dohodnuté podmienky zmluvného vzťahu a jednotlivé kúpne zmluvy
boli medzi účastníkmi konania uzatvárané odsúhlasením množstva dodaného mlieka kupujúcim a
vystavením príslušného dodacieho listu, na základe čoho žalobca ako predávajúci vystavil faktúru
na konkrétne dodané množstvo mlieka. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že
žalovaný nepreukázal, že v kúpnej zmluve zo dňa 10. 06. 2009 bola dohodnutá dodávka mlieka v

množstve 3.030.600 litrov v každom jednotlivom roku od 2009 po 2012. Súd prvého stupňa správne
vyhodnotil vykonané dokazovanie, výpovede účastníkov konania, ďalej skutočnosť, že na kúpnej zmluve
predloženej žalovaným bolo rukou dopísané „3.030.600 litrov“, že slovné spojenie „zmluvné strany sa
dohodli, že množstvo dodávky v jednotlivých rokoch predstavuje 3.030.600 litrov“ nie je jednoznačné,
ale najmä to, že text kúpnej zmluvy vypracoval žalovaný, avšak na origináli kúpnej zmluvy, ktorú predložil

súdu žalobca, takýto číselný údaj o množstve mlieka uvedený nebol (predtlač zmluvy bola na tomto
mieste prázdna). Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že žalovaný v konaní nevyvrátil
pochybnosti o tom, či vôbec došlo k dojednaniu v tejto časti zmluvy medzi zmluvnými stranami alebo či
bol tento údaj do písomného vyhotovenia zmluvy dopísaný neskôr. K námietkam žalovaného v odvolaní
odvolací súd uvádza, že úlohou súdu v tomto konaní nebolo vysvetľovať a vyriešiť sporné časti zmluvy,

ale posúdiť ich, a to aj za použitia výkladových pravidiel upravených v § 266 Obchodného zákonníka vo
vzťahu k nároku, ktorý konkrétna zmluvná strana uplatňuje v konaní. Odvolací súd súhlasí so záverom
súdu prvého stupňa v tom, že žalobca neporušil svoju povinnosť dodať žalovanému určité dohodnuté
množstvo mlieka.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalovaným v konaní uplatnenú kompenzačnú námietku

titulom ušlého zisku posúdil z hľadiska porušenia povinností zo strany žalobcu, spočívajúcej v zastavenídodávok mlieka žalovanému od 06. 10. 2009. Ako to skonštatoval aj súd prvého stupňa, žalobca tým,
že dňom 06. 10. 2009 prestal žalovanému dodávať mlieko, zjavne porušil povinnosť predávajúceho
vyplývajúcu zo zmluvy. Podľa dohody v zmluve (aj keď v tejto časti je zmluva ako už bolo uvedené

v predchádzajúcich rozhodnutiach prvostupňového aj odvolacieho súdu nejasná), žalobca mal podľa
názoru odvolacieho súdu možnosť odstúpiť od zmluvy ak žalovaný meškal s úhradou faktúry viac ako 30
dní po splatnosti, a napokon mohol vypovedať zmluvu v jednomesačnej výpovednej lehote po zistení,
že žalovaný mu prestal uhrádzať faktúry za dodané mlieko. Žalobca však v konaní nepreukázal, že
využil uvedené oprávnenia predávajúceho, a iba prestal s dodávkami mlieka. Ako však správne uviedol

aj súd prvého stupňa, zo zmluvy nevyplývalo, v akých časových intervaloch mali byť dodávky mlieka
uskutočnené, preto odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa, ktorý vychádzal z obvyklej praxe v
danej oblasti a predpokladal, že žalobca by mlieko žalovanému dodal minimálne raz do mesiaca. Súd
prvého stupňa správne tiež uviedol, že žalovaný tým, že neuhrádzal faktúry včas, tiež spôsobil, že mu
žalobca prestal dodávať mlieko. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by následne po tom, čo mu žalobca
prestal dodávať mlieko (06.10.2009) vyzýval žalobcu na obnovenie dodávok, v konaní však bolo zistené,

že žalovaný zaslal žalobcovi návrh dohody o mimosúdnom vysporiadaní datovaný 23. 11. 2009, v ktorom
navrhol odložiť splatnosť faktúr. Navyše, v texte návrhu dohody o mimosúdnom vysporiadaní sa tiež
uvádza, že zmluvné strany neevidujú žiadne iné pohľadávky a záväzky v doterajšom obchodnom vzťahu
(teda ani záväzok žalobcu dodať mlieko a tomu zodopovedajúcu pohľadávku žalovaného). Napokon,
až dňa 07. 12. 2009 vyzval žalovaný žalobcu na plnenie zmluvných podmienok a dodávanie mlieka.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil zistené skutočnosti keď dospel k záveru, že žalovaný mohol a
mal predvídať škodu, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že žalobca mu prestal dodávať mlieko, a teda
mohol tejto škode aj predísť (súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 382 a § 384 Obchodného
zákonníka). Práve vzhľadom na správanie sa samotného žalovaného, s prihliadnutím tiež na vyššie
uvedené vyhodnotenie kúpnej zmluvy pokiaľ ide o dohodnuté množstvá mlieka je možné vysloviť aj

záver, že žalovaný jednoducho nemal očakávať ním uvádzaný zisk.

Odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že súd prvého stupňa pri aplikácii § 379 Obchodného
zákonníka nesprávne spájal možnosť predvídania škody so žalovaným, ktorý mal byť poškodeným,
samotné toto pochybenie pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu však podľa názoru
odvolacieho súdu nemá vplyv na záver súdu prvého stupňa o neoprávnenosti započítacej námietky

žalovaného. Odvolací súd tiež podotýka, že vzhľadom na známe okolnosti (žalobca nemal v zmluve
dohodnuté množstvá mlieka, ktorá má dodať, bol si vedomý možnosti ukončiť zmluvu v jednomesačnej
výpovednej lehote, žalovaný ho na dodávku mlieka neurgoval, v návrhu dohody zo dňa 23. 11. 2009
navrhoval žalovaný splátkový kalendár, pričom v návrhu tejto dohody je obsiahnutá tiež formulácia o
tom, že zmluvné strany nemajú medzi sebou žiadne iné záväzky a pohľadávky), je možný záver, že

žalobca ako škodca nemal dôvod predpokladať, že žalovanému môže vzniknúť ušlý zisk vo výške, ktorú
si vyčíslil a uplatňoval v konaní.

Odvolacísúdsúhlasísosúdomprvéhostupňa,ktorývkonanívznesenýkompenzačnýnárokžalovaného
posúdil v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Odvolací súd súhlasí so súdom

prvého stupňa v tom, že meškanie s úhradou platenia faktúr by nemalo byť v obchodom styku bežné a
tolerované, správne tiež súd prvého stupňa poukázal na to, že v tomto prípade bola dohodnutá lehota
splatnosti faktúr na 30 dní od jej doručenia, čo je dostatočne dlhý čas na zabezpečenie finančných
prostriedkov. Súd prvého stupňa tiež správne vyhodnotil zistené skutočnosti ohľadne obchodného
vzťahu žalovaného s jeho odberateľom mlieka, spoločnosťou T-ZONE s. r. o. (uvedená spoločnosť

uhrádzala žalovanému faktúry za mlieko ihneď, teda nebol dôvod, aby žalovaný meškal s úhradou
faktúr žalobcovi, pričom T-ZONE s. r. o. nevyvodila voči žalovanému žiadne sankcie ani iné dôsledky
z nedodania mlieka, žalovaného vyzvala na dodávku len ústne a so žalovaným naďalej obchodovala).
Žalovaný tak isto obchodoval aj s inými dodávateľmi mlieka, prostredníctvom ktorých mohol aj keď len
čiastočne zabezpečiť aj dodávku mlieka pre svojho odberateľa v množstve, ktoré mu nedodal žalobca,

a tým odvrátiť prípadne zmierniť uvádzanú škodu v podobe ušlého zisku. Súd prvého stupňa správne
prihliadol aj k postaveniu oboch zmluvných strán, žalobcu ako predávajúceho a producenta mlieka a
žalovaného ako subjektu, ktorý mlieko nakupoval a predával ho ďalej so ziskom. Odvolací súd súhlasí
so súdom prvého stupňa v tom, že žalovaný nepreukázal, že mu vznikol ušlý zisk v udávanej výške,
prepočty tejto škody za obdobie celkom 12 mesiacov (od 01. 04. 2004 do 31. 03. 2010) je skutočne

možné hodnotiť aj ako špekulatívne so snahou vyhnúť sa zaplateniu kúpnej ceny za mlieko, ktoré mužalobca dodal. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že takýto nárok žalovaného v
zmysle § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Súd prvého stupňa preto postupoval
správne, keď na započítaciu námietku žalovaného neprihliadol a žalobcovmu nároku vyhovel v celom

rozsahu, vrátane úrokov z omeškania.

Odvolací súd na základe uvedených záverov rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 OSP.
V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania, a to v súlade s vyčíslením týchto trov v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Žalovanému prisúdená

náhrada trov konania vo výške 494,07 Eur predstavuje odmenu za zastupovanie advokátom za 1 úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 403,34 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + 20% DPH.
Podľa § 149 OSP je žalovaný žalobcovi prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.