Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/104/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212103
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114212103.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, so sídlom
Praha 3, K Červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej
koná a rozhoduje Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni: M. K., bytom G. XXX, o zaplatenie
391,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 2.
októbra 2014, č. k. 15C/73/2014-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 02. 10. 2014, č. k.
15C/73/2014-14 konanie vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 15C/73/2014 prerušil do skončenia
konania o prejudiciálnej otázke predloženej podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods.
3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru EÚ Krajským súdom v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 6Co/132/2013, ktoré je vedené pred Súdnym dvorom EÚ pod číslom veci C-328/14. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/, § 111 ods. 1 a 2 OSP.
V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 17. 04. 2014
domáhal voči odporkyni zaplatenia zmenkovej sumy 391,- eur s príslušenstvom. Návrh podal na tlačive A
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh v lehote 10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania. Navrhovateľ
zaplatil dňa 22. 08. 2014 súdny poplatok za návrh. Súd z vlastnej činnosti zistil, že na Krajskom súde
v Prešove prebieha konanie o odvolaní totožného navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu
Humenné v obdobnej veci návrhu zo zmenky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ktorým súd zamietol návrh z dôvodu, že navrhovateľ napriek výzve nepredložil zmluvu, z ktorej
zmenka vznikla. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/132/2013 predložil podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii, Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku, či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22.
decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského
štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o
právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu
a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie
zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka
vznikla. V danej veci si navrhovateľ uplatňuje právo zo zmenky a vzhľadom na osobu, v prospech ktorej
bola zmenka pôvodne vystavená (POHOTOVOSŤ s. r. o.) je dôvodný predpoklad, že uvedená zmenka
má základ v spotrebiteľskom úvere, pričom je ohrozené právo spotrebiteľa na ochranu pred nekalými

zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, konkrétne v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z
uznesenia Krajského súdu v Prešove vedeného pod sp. zn. 6Co/132/2013 mal súd preukázané, že
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, keď Krajský
súd v Prešove, ako súd odvolací, predložil podľa č. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19
ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii, Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku vo vyššie
uvedenom znení. Vzhľadom na veľký rozsah prebiehajúcich konaní od totožného navrhovateľa, v ktorom
je uplatnené právo zo zmenky, mal súd za preukázané, že nie je účelné, aby postupoval vo všetkých
veciach tak, že rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o rovnakej prejudiciálnej
otázke. Takýto postup by neprimerane zaťažil nielen konajúci súd, ale aj Súdny dvor Európskej únie. Na
základe vyššie uvedených skutočnosti súd postupoval podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP a konanie prerušil
do skončenia konania o prejudiciálnej otázke, predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie, Krajským
súdom v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/132/2013.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd zrušenie
napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013 o položení prejudiciálnej otázky
a o prerušení konania bolo podané dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti uznesenia o
predložení prejudiciálnej otázky. Podľa jeho názoru v prejednávanej veci je možné riadne pokračovať,
bez prerušenia konania, pretože formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre vec významná. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré citoval, z ktorého je zrejmé, aké
právne predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom ich vykladať. Uviedol, že uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013 bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci a označené konanie o prejudiciálnej otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pre toto
súdne konanie, preto nebol daný dôvod na prerušenie tohto súdneho konania. V súvislosti s uvedeným
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11.
2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa a ktoré zároveň potvrdzuje ním
uvedené závery. Zároveň dal do pozornosti odvolacieho súdu uznesenie Krajského súd v Prešove sp.
zn. 2Cob/89/2013 zo dňa 22. 01. 2014. Krajský súd v Prešove predložil Súdnemu dvoru
hypotetickú otázku a nerešpektoval platné procesné predpisy uplatniteľné na konanie vo veci samej a
nerešpektoval skutočnosť, že prvostupňový aj odvolací súd má aplikovať predovšetkým jednoznačný
procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
Úradný vestník L 199, 31. 07. 2007, s. 1 - 22. Prejudiciálna otázka je vykonštruovaná a zavádzajúca
Súdny dvor, keďže nerešpektuje prednosť nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu
a položil svojím uznesením hypotetickú otázku, tzn. otázku, ktorá smeruje na rozpor vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci samej so sekundárnym právom EÚ. Zdôraznil,
že možnosti ex offo skúmania skutkového a ďalšieho právneho základu je nariadením o európskom
konaní s nízkou hodnotou sporu v zásade vylúčené a podľa siedmeho bodu preambuly musí zaručiť
rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii. Konštatoval, že v zásade len súd
rozhodujúci na poslednom stupni má výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky
potrebné pre rozhodnutie veci samej. V spojitosti s napadnutým rozhodnutím a osobitne v spojitosti s
položenou prejudiciálnou otázkou zdôraznil, že označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred
právom EÚ, podľa čl. 351 Zmluvy o EÚ. Nebolo preto možné podľa neho položiť prejudiciálnu otázku tak,
že bude pomerovaná z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou
právnou úpravou s úpravou sekundárneho práva EÚ.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 212 ods. 1 OSP, rozhodol o odvolaní
bez prejednania na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 111 ods. 1 OSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa
tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
Podľa § 111 ods. 2 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia,
aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
(§ 109 ods. 1 písm. b/ OSP). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 135 ods. 2 OSP inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Ustanovenie § 109 ods. 2 OSP upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť
o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel od ustanovenia § 109 ods.
1 OSP, ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie
prerušiť, ustanovenie ods. 2 vymenúva prekážky, kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania
ponechané na úvahu konajúceho súdu. To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej
zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 08. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/42/2011).
Ak v prostredí nejednotnej a nestabilnej rozhodovacej praxe týkajúcej sa procesnej otázky prerušenia
konania všeobecný súd svoje rozhodnutie o prerušení konania bez akejkoľvek právnej analýzy odôvodní
iba formálnym odkazom na dotknuté zákonné ustanovenie, hoci toto jeho rozhodnutie môže mať v
spojení s rozhodnutiami v iných paralelne prebiehajúcich súdnych konaniach bezprostredný vplyv na
hmotno-právne pomery účastníkov konania, porušuje základné právo účastníkov konania na súdnu
ochranu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 117/2011 z 27. septembra 2011).
Povinnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor vyplýva zo spolupráce, ktorá existuje medzi
súdmi členských štátov a Súdnym dvorom a ktorej cieľom je zaručiť jednotnú aplikáciu a interpretáciu
komunitárneho práva vo všetkých členských štátoch (napr. C337/95, Christian Dior, 04. 11. 1997, Zb. s.
I-6013, bod 25). Prejudiciálnymi otázkami sa musia zaoberať predovšetkým súdne orgány rozhodujúce
v poslednom stupni, aby sa zabránilo vytváraniu vnútroštátnej judikatúry odporujúcej komunitárnemu
právu (107/76, Hoffmann - La Roche, 24. 05. 1977, Zb. s. 957, bod 5).
Súd môže podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP prerušiť konanie, ak sa v inom konaní rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Ak teda v súčasnosti na Súdnom dvore EÚ prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorú Súdnemu dvoru predložil Krajský súd v Prešove vo veci vedenej na tomto
súde pod sp. zn. 6Co/132/2013, ktorý toto svoje konanie prerušil do skončenia konania o prejudiciálnej
otázke, ktorej vyriešenie má bezprostredný súvis s týmto prejednávaným prípadom (sporom), keďže
po právnej stránke ide o rovnaký problém, bude mať zodpovedanie na prejudiciálnu otázku dosah aj
na tento spor vedený na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/73/2014, preto tento prvostupňový súd
správne rozhodol, keď konanie prerušil do skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom EÚ pod
sp. zn. C-328/14. Bude teda vhodné vyčkať na výsledok prejudiciálneho konania, pretože aj na toto
paralelne prebiehajúce súdne konanie to bude mať bezprostredný vplyv, a to na hmotno-právne pomery
účastníkov konania, takže postup súdu prvého stupňa o prerušení konania bol správny. V prípade, že
by si bol súd prvého stupňa sám predbežne posúdil otázky, ktoré sa majú v konaní riešiť a ktoré nastolil
prešovský krajský súd Súdnemu dvoru EÚ, mohol by sa prípadne dostať do rozporu s rozhodnutím
Súdneho dvora EÚ, čo by nezaručovalo jednotnú aplikáciu a interpretáciu komunitárneho práva.
Záverom odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06. 04.
2011, č. k. II. ÚS 128/2011-25, v ktorom uviedol: „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie nie sú účastníci konania ani súd nadriadený predkladajúcemu
súdu, ale práve a len predkladajúci súd, ktorý dospel k záveru, že pre kvalifikované a s právom únie
konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Zároveň platí,
že je to výlučne Súdny dvor Európskej únie, ktorý je oprávnený rozhodnúť, že podmienky konania o
prejudiciálnej otázke nie sú splnené, a preto odpoveď na položené prejudiciálne otázky neposkytne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.