Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108011038
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6108011038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.januára 2015, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Jána Bednára a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej
veci obžalovaných X. I. a Q. S. I., stíhaných pre trestný čin nedovolenej výroby a držania jadrových
materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických
agensov a toxínov, podľa § 298 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. a iné, konajúc o odvolaní krajského prokurátora a
obžalovaných voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/116/2008 z 05.03.2014, takto

r o z h o d o l :

I./ Podľa § 321 ods. 1 písm.d/ , ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici,
sp.zn. 5T 116/2008 zo dňa 05.03.2014 vo výroku o vine a treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodujúc sám

o d s u d z u j e

obž. X. I., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., ulica

Q. T. č.X, občan B. W. a

obž. Q. S. I. , nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X., ulica C. č.X, t.č. bytom R., A. út. XX, občan K. W.,

za skutok, ktorého sa dopustili na tom skutkovom základe, že
spoločne s E. J. (stíhaným v samostatnom konaní pod číslom PPZ-21/BOK-S-2008), K. S. J. (stíhaným
v samostatnom konaní pod číslom PPZ-19/BOK-S-2008) a ďalšími nestotožnenými osobami, v presne
nezistenom čase v priebehu druhej polovice roku 2007, rozdelili si medzi sebou úlohy a koordinujúc

svoj postup, naplánovali za účelom získania finančného prospechu predaj jadrového materiálu tak,
že nestotožnené osoby ho zabezpečili z nezisteného zdroja a E. J. ho ako sprostredkovateľ od
mesiaca august roku 2007 ponúkal na predaj v okrese Lučenec na území Slovenskej republiky. Aby
preukázal existenciu jadrového materiálu, zabezpečil od osôb, s ktorými sa podieľal na jeho predaji,
fotografie zabaleného materiálu a dňa 6.10.2007 predložil vo Fiľakove policajtovi vykonávajúcemu
operatívno-pátraciu činnosť, ktorý vystupoval ako záujemca o kúpu materiálu, vzorku 2,1 g jemného
čierneho prášku s tým, že takejto látky je na predaj väčšie množstvo, pričom analýzou vykonanou v

Kontrolnom chemickom laboratóriu civilnej ochrany Vzdelávacieho a technického ústavu civilnej ochrany
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Slovenskej Ľupči bolo zistené, že ide o prírodný urán v
práškovej forme, v ktorom boli identifikované rádionuklidy uránu 235U a U s hodnotami aktivity 235U
1,32.104 Bqa238U2,31.108Bq.
Následne potom, ako bol E. J. dňa 18.10.2007 zadržaný pre inú trestnú činnosť v Českej republike,
obžalovaný S. C. v čase po 23.00 h dňa 08.11.2007 z miesta svojho trvalého bydliska v W. I., Ul. H. č.
XXX/XX opakovane telefonoval s obžalovaným Q. S. I., aby potvrdil spoľahlivosť kupujúceho a dohodol

osobné stretnutie kupujúceho a predávajúcich.Po viacerých telefonátoch v priebehu mesiaca november roku 2007 ako aj po osobnom stretnutí K. S. J.
a obžalovaných Q. S. I. a X. I. s D. X. v meste C. v Maďarskej republike, na ktorom mu ponúkli predaj 1
kg prírodného uránu v práškovej forme za cenu 1.300.000,-USD (amerických dolárov) vrátane dopravy

na územie Slovenskej republiky, dňa 28.11.2007 v čase o 13.50 h prišli obžalovaní X. I. s Q. S. I. na
územie Slovenskej republiky pri mad'arsko - slovenskom hraničnom prechode Q. - N. v okrese T., kde
boli počas realizácie obchodu zadržaní príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky s jadrovým
materiálom vážiacim 481,4 g vo forme práškového prírodného uránu s hodnotami aktivity nameranými
Kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany v Jasove pre z35U 2.105 Bq a 238U 5.109Bq, v

ktorom úroveň obsahu rádionuklidov neumožňovala jeho vyňatie spod administratívnej kontroly podľa
Prílohy č. 2 Nariadenia vlády č. 345/2006 Z.z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu
zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, a ktorý v zmysle Zákona č. 541/2004 Z.z.
o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (atómový zákon),
podlieha kontrole Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky,

čím spáchali obaja obžalovaní pokus zločinu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov,
rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových agensov a toxínov podľa
§ 14 ods. 1 , § 298 ods. 1 , 2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.i/ Tr.zák.

podľa § 298 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 14 ods. 2 , § 36 písm.j, § 38 ods.2 , 3 Tr.zák. , § 39 ods. 2 písm.a/

ods. 3 písm.e/ Tr.zák. a § 46 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne
každý zvlášť.

Obaja obžalovaní sa podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody zaraďujú do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

II./ Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaných X. I. a Q. S. I. z a m i e t a .

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom sp.zn. 5T/116/2008 z 05.03.2014 odsúdil obž. X. I.
a Q. S. I. za pokus prečinu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok,
vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 14 ods.
1, § 298 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.i/ Tr.zák. a to za skutok, ktorého sa mali

dopustiť tak, že

spoločne s E. J. (stíhaným v samostatnom konaní pod číslom PPZ-21/BOK-S-2008), K. S. J. (stíhaným
v samostatnom konaní pod číslom PPZ-19/BOK-S-2008) a ďalšími nestotožnenými osobami, v presne
nezistenom čase v priebehu druhej polovice roku 2007, rozdelili si medzi sebou úlohy a koordinujúc

svoj postup, naplánovali za účelom získania finančného prospechu predaj jadrového materiálu tak,
že nestotožnené osoby ho zabezpečili z nezisteného zdroja a E. J. ho ako sprostredkovateľ od
mesiaca august roku 2007 ponúkal na predaj v okrese Lučenec na území Slovenskej republiky. Aby
preukázal existenciu jadrového materiálu, zabezpečil od osôb, s ktorými sa podieľal na jeho predaji,
fotografie zabaleného materiálu a dňa 6.10.2007 predložil vo Fiľakove policajtovi vykonávajúcemu

operatívno-pátraciu činnosť, ktorý vystupoval ako záujemca o kúpu materiálu, vzorku 2,1 g jemného
čierneho prášku s tým, že takejto látky je na predaj väčšie množstvo, pričom analýzou vykonanou v
Kontrolnom chemickom laboratóriu civilnej ochrany Vzdelávacieho a technického ústavu civilnej ochrany
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Slovenskej Ľupči bolo zistené, že ide o prírodný urán v
práškovej forme, v ktorom boli identifikované rádionuklidy uránu 235U a U s hodnotami aktivity 235U

1,32.104 Bqa238U2,31.108Bq.
Následne potom, ako bol E. J. dňa 18.10.2007 zadržaný pre inú trestnú činnosť v Českej republike,
obžalovaný S. C. v čase po 23.00 h dňa 08.11.2007 z miesta svojho trvalého bydliska v W. I., Ul. H. č.
XXX/XX opakovane telefonoval s obžalovaným Q. S. Szilágyim, aby potvrdil spoľahlivosť kupujúceho a
dohodol osobné stretnutie kupujúceho a predávajúcich.Po viacerých telefonátoch v priebehu mesiaca november roku 2007 ako aj po osobnom stretnutí K. S. J.
a obžalovaných Q. S. I. a X. I. s D. X. v meste C. v Maďarskej republike, na ktorom mu ponúkli predaj 1
kg prírodného uránu v práškovej forme za cenu 1.300.000,-USD (amerických dolárov) vrátane dopravy

na územie Slovenskej republiky, dňa 28.11.2007 v čase o 13.50 h prišli obžalovaní X. I. s Q. S. I. na
územie Slovenskej republiky pri mad'arsko - slovenskom hraničnom prechode Q. - N. v okrese T., kde
boli počas realizácie obchodu zadržaní príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky s jadrovým
materiálom vážiacim 481,4 g vo forme práškového prírodného uránu s hodnotami aktivity nameranými
Kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany v Jasove pre z35U 2.105 Bq a 238U 5.109Bq, v

ktorom úroveň obsahu rádionuklidov neumožňovala jeho vyňatie spod administratívnej kontroly podľa
Prílohy č. 2 Nariadenia vlády č. 345/2006 Z.z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu
zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, a ktorý v zmysle Zákona č. 541/2004 Z.z.
o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (atómový zákon),
podlieha kontrole Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky,

Za toto konanie okresný súd odsúdil obžalovaných ta, že X. I. podľa § 298 ods. 2 Tr. zák., s použitím §
14 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e) Tr. zák. a § 46 Tr.
zák. na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na
výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia veci - mobilný telefón zn,. NOKIA 3310

(IMEI 350888/10/240746/1) so založenou SIM kartou "PANNON GSM" č. XXXX XXXX XXXX 6, SIM
kartu " MTC" č. XXXXX XXXXX XXXXX XXX 6
Obž. Q. S. I. odsúdil podľa § 298 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 14 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr.
zák., § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e) Tr. zák. a § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 20
(dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného

zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a Tr. zák. mu uložil tiež aj trest prepadnutia veci - mobilný telefón zn,. NOKIA
3200 ( IMEI 352517/00/481247/2) so založenou SIM kartou "EKOTEC" č. XXXX XXXX XXXX X 5, SIM
kartu " vodafone" č. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SIM kartu " life č. XXXX XXXX XXXX 1.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ako osoby na to oprávnené podali odvolanie jednak
obaja obžalovaní, ako aj Krajský prokurátor v Banskej Bystrici.

V písomných dôvodoch odvolania krajský prokurátor uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa nemôže
stotožniť. Napáda ho v neprospech obidvoch obžalovaných. Výroky o vine a treste a absenciu výroku

o ochrannom opatrení považuje za nesprávne najmä z dôvodu, že sa súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, že dostatočne dôsledne nevykonal hodnotenie dôkazov
a postupoval v rozpore s ust. § 298 ods. 4 písm.b/ Tr.zák. a to vo vzťahu k neuznaniu spáchania
predmetného skutku v úmysle získania prospechu veľkého rozsahu. Prokurátor má za to, že vyvodenie
nenaplnenia znaku § 298 ods. 4 písm.b/ Tr.zák. z hodnoty jadrového materiálu je chybným výkladom

uvedeného ustanovenia. Podľa prokurátora suma 1 300 000,- USD, ktorú za ponúkaný materiál a jeho
dovoz na dohodnuté miesto požadovali obžalovaní predstavuje po prepočítaní na slovenské koruny
aktuálnym kurzom k 28.11.2007 čiastku 29 333 200,-Sk a po prepočítaní na Eurá je to 973 683,86 €.
Nakoľko ide o konanie viacerých osôb naplňujúcich podľa obžaloby znaky organizovanej skupiny, je
potrebnéposudzovaťajnásledok,kuktorémuichspoločnékonaniesmerovalo.Tedazískanieprospechu

rovnako vo vzťahu ku všetkým osobám. Súd nedospel podľa názoru prokurátora po vyhodnotení
dôkazov k inému záveru ako obžaloba, teda že konanie obžalovaných spolu s ďalšími osobami
smerovalo k získaniu finančného prospechu. Na podporu svojich záverov prokurátor ďalej uvádza, že
pokiaľ na Slovensku neexistuje relevantná judikatúra k tejto skutočnosti, existuje rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky, ktorý posudzoval obdobný prípad a závery tohto rozhodnutia možno vzťahovať

aj na konanie obžalovaných I. a I.. Išlo o rozsudok NS ČR sp.zn. 8Tdo/1298/2005 zo 14.12.2005.

V ďalšej časti prokurátor konštatuje, že je pravdou, ako to uvádza aj prvostupňový súd, že predmetom
dovolacieho konania na najvyššom súde nebolo posudzovanie kvalifikovanej skutkovej podstaty
predmetného trestného činu podľa § 298 ods. 4 písm.b/ Tr.zák., avšak v tomto čase ešte neexistovalo

právoplatné rozhodnutie o tom, že aj E. J. bol odsúdený za rovnaký skutok. Odhliadnúc od vyššie
uvedených námietok k právnej kvalifikácii skutku, prokurátor poukazuje na skutočnosť, že ak súd nevidel
v konaní obžalovaných aj naplnenie znaky podľa § 298 ods. 4 písm.b/ Tr.zák., ostatné znaky skutkovej
podstatyzločinunedovolenejvýrobyadržaniajadrovýchmateriálovpodľa§298ods,.1,2písm.a/Tr.zák.boli dokonané a teda mal byť predmetný skutok takto kvalifikovaný a údaje uvedené v skutkovej vete
napadnutého rozsudku sú potom nesprávne v rozpore s vykonanými dôkazmi.

Ďalej krajský prokurátor vyhlásil, že napadnutý rozsudok trpí aj ďalšími vadami, keď vo výroku sa právne
uvádza, že sa jedná o pokus prečinu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych
látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa §
14 ods. 1, § 298 ods. 2 písm.a/ Tr.zák., hoci s poukazom na trestnú sadzbu podľa § 298 ods. 2 Tr.zák. sa
jedná o zločin a vo výroku rozsudku potom nie je správne označený skutok, keďže je vynechané aj ust. §

298 ods. 1 Tr.zák. v právnej vete, čo predstavuje porušenie ustanovení o obsahu rozsudku podľa § 163
ods. 1 písm.c/ ods. 3 Tr.por. a nejedná sa iba o pisársku chybu, keďže rozsudok tak, ako je napísaný,
bol v rovnakom znení aj vyhlásený, o čom svedčí aj zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 5.3.2014.

Preto potom aj vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam je uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere 20 mesiacov nezákonné, nakoľko v dôsledku dokonaného trestného činu nie je možné využiť

zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 2 písm.a/ Tr.zák.

Taktiež prokurátor uvádza, že neuloženie trestu vyhostenia obdivom obžalovaným nie je náležitým
záverom ohľadne obsahu zákonného ustanovenia, ktoré je uvedené v § 65 ods. 1 Tr.zák. a je priliehavé
práve u takýchto druhov trestnej činnosti, ktoré sú ohrozovacie a ktoré môžu mať negatívne dôsledky

na bezpečnosť osôb na území SR.

Preto navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
tak, ako to uviedol vo svojom odvolaní a vo veci rozhodol sám.
Napadnutý rozsudok odvolaním napadli tak, ako to bolo vyššie uvedené, aj obaja obžalovaní.

Obž. X. I. podal cestou svojho obhajcu odvolanie voči rozsudku bez toho, aby bližšie dôvody svojho
odvolania rozviedol, len dodal, že tak urobí ihneď po doručení prvostupňového rozsudku. Nestalo sa
však tak.

Obž. Q. S. I. cestou svojho obhajcu podal odvolanie voči napadnutému rozsudku s tým, že sa necíti
byť vinným zo žalovanej trestnej činnosti, podľa jeho názoru agent vyvolal u všetkých obžalovaných
presvedčenie a vôľu spáchať trestný čin, takáto provokácia k trestnému činu bola nežiadúca a
neprípustná, bez takéhoto aktívneho prístupu orgánov činných v trestnom konaní by nebolo došlo
k spáchaniu skutku, na základe takéhoto neprípustného a nezákonného konania došlo k priamemu

zasiahnutiu do skutkového deja a navodeniu všetkých podmienok pre spáchania trestnej činnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že celkový skutkový dej bol vykonštruovaný a zinscenovaný
chráneným svedkom a orgánmi polície, nebol zabezpečený zákonným spôsobom ani jeden dôkaz, ktorý
by ho usvedčoval zo spáchania trestnej činnosti a preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený
a on bol spod obžaloby oslobodený.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
napadnutý rozsudok , ako aj podstatný obsah trestného spisu a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora krajskej prokuratúry je dôvodné , ale len pokiaľ ide o pochybenia prvostupňového súdu
ohľadne vyhotovenia rozsudku, pokiaľ ide o odvolania procesných strán dotýkajúcich sa viny a trestu,

tieto považoval odvolací súd za nedôvodné.

Po preskúmaní predloženého trestného spisu a napadnutého rozsudku musí krajský súd konštatovať,
že v uvedenej trestnej veci už bolo v predchádzajúcom období konané. Pôvodne boli obaja obžalovaní
uznaní vinnými rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 5T/116/2008 z 25.05.2009 za

uvedenú trestnú činnosť, ktorý rozsudok však bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.
2To/164/09 dňa 30.07.2009 zrušený a krajský súd vo veci rozhodol sám tak, že vo vzťahu k vine
obžalovaných túto ponechal v platnosti tak, ako rozhodol pôvodne prvostupňový súd, len pokiaľ ide
o výrok o uložených trestoch, tak odsúdil obidvoch obžalovaných na nepodmienečné tresty odňatia
slobody v trvaní 20 mesiacov každého zvlášť, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie krajský prokurátor na Najvyšší súd SR , kde
NS SR svojím rozsudkom sp.zn. 1Tdo/5/2010 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.júla 2009, sp.zn. 2To/164/2009 a konaním, ktoré mu predchádzalo vo
vzťahu k obž. X. I. a Q. S. I. bol porušený zákon a preto bol napadnutý rozsudok zrušený a podľa § 388ods. 1 Tr.por. bolo rozhodnuté, že sa prikazuje Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V písomných dôvodoch tohto rozsudku NS SR sa uvádza, že ani najvyšší súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že obvinení konali ako súčasť organizovanej skupiny a ich konanie tak, ako to ustálil prvostupňový
a aj odvolací súd vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 5T/116/2008 z 22.5.2009, resp. 2To/164/2009 z
30.7.2009 naplnilo pojmové znaky pokusu trestného činu nedovolenej výroby a držania jadrových
materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických

agensov a toxínov podľa § 14 ods. 1, § 298 ods. 1, 2 písm.a/, § 138 písm.i/ a § 129 ods. 2 Tr.zák.

V ďalšej časti NS SR podrobne rozobral v tomto rozsudku, z akých dôvodov k takémuto záveru
dospel a preto aj v konečnom dôsledku v závere svojho rozhodnutia uviedol, že konštatoval naplnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.i/ Tr.por. a vyslovil porušenie zákona v prospech
obžalovaných v ust. § 298 ods. 2 písm.a/ Tr.zák.

V intenciách tohto rozsudku NS SR potom vo veci opätovne konal Okresný súd Banská Bystrica, kde
si vyžiadal stanovisko obžalovaných, keďže títo sa v súčasnosti obidvaja zdržiavajú v mieste svojho
trvalého bydliska a to X. I. na B. a Q. S. I. v K. a títo súhlasili s vykonaním hlavného pojednávania
v ich neprítomnosti, kde potom aj dňa 5.3.2014 súd vo veci vydal rozsudok, následne tento rozsudok

nechal preložiť a zaslal ho procesným stranám. Obaja obžalovaní mali obhajcov, ktorí v ich mene potom
vystupovali na hlavnom pojednávaní a aj za obžalovaných podali odvolania, dôvody týchto odvolaní boli
vyššie citované.

Krajský súd v Banskej Bystrici potom, keďže boli splnené podmienky pre odvolacie konanie, zaslal

predvolanie jednak prokurátorovi , ako aj obžalovaným s prekladom a ich obhajcom so žiadosťou, aby
sa dostavili na odvolacie konanie na krajský súd dňa 27.11.2014, prípadne aby súd oznámili, či sa tohto
práva zúčastniť sa verejného zasadnutia vzdávajú.

Obaja obžalovaní prevzali predvolania, avšak iba obž. X. I. súdu oznámil, že súhlasí, aby sa vykonalo

verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Obž. Q. S. I. súdu neoznámil žiadnu skutočnosť, ani sa sám na
verejné zasadnutie nedostavil, prítomný bol len jeho obhajca, ktorý uviedol, že sa s ním nevedel spojiť.

Z uvedeného dôvodu preto krajský súd určil nový termín verejného zasadnutia a to dňa 15.1.2015, na
ktoré opätovne predvolal obidvoch obžalovaných, ostatné procesné strany termín VZ vzali na vedomie.

Na tento termín prevzal predvolanie len obž. I., pričom dňa 15.1.2015 na pojednávaní jeho obhajca
uviedol, že obžalovaný súhlasí s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obž. Q. S. I.
neprevzal predvolanie, pričom z poštovej doručenky, ktorá sa súdu vrátila je zrejmé, že maďarská pošta
na nej vyznačila skutočnosť, že tento odmietol zásielku prevziať v mieste trvalého bydliska.

Preto dňa 15.1.2015 na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol, aby vo vzťahu k obž. X. I. bolo
vykonané verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento takéto vyjadrenie on urobil a
pokiaľ ide o účasť obž. Q. S. I., tu nechal ďalší postup na zváženie súdu.

Predseda senátu potom konštatoval v súvislosti s týmto obžalovaným, že obžalovaný vedel, aké trestné

stíhanie sa voči nemu vedie, vedel, že predvolanie, ktoré mu bolo zasielané, je podanie krajského
súdu, bol si vedomý toho, že v tejto zásielke, ktorú sám dobrovoľne odmietol prevziať, môže byť určený
termín VZ, keďže predchádzajúce predvolanie na VZ prevzal a preto predseda senátu toto konanie
obžalovaného I. vyhodnotil ako konanie obžalovaného, ktorý sa vyhýba trestnému konaniu tým, že sa
skrýva. Za týchto okolností potom konštatoval, že obžalovaný sa úmyselne vyhýba trestnému konaniu

tým , že sa skrýva a na základe následného uznesenia rozhodol, že voči obžalovanému Q. S. I. sa bude
konať ako voči ušlému v zmysle § 358 a nasl. Tr.por. s tým, že na verejnom zasadnutí bol prítomný aj
obhajca tohto obžalovaného, ktorý toto uznesenie vzal na vedomie.

Z uvedených dôvodov potom vykonal krajský súd dňa 15.1.2015 verejné zasadnutie v neprítomnosti

obidvoch obžalovaných, kde voči obž. I. konal ako voči neprítomnému, ktorý sa dobrovoľne vzdal tohto
práva zúčastniť sa verejného zasadnutia a vo vzťahu k obž. I. konal ako voči ušlému, keďže na takéto
konanie boli splnené všetky podmienky a obžalovaný mal aj obhajcu, ktorý bol na verejnom zasadnutí
osobne prítomný.V následných záverečných návrhoch potom krajský prokurátor uviedol, že sa pridržiava všetkých
písomných dôvodov svojho odvolania, podľa jeho názoru právna kvalifikácia konania obžalovaných

nebola správna, naviac rozsudok trpí aj inými formálnymi vadami a preto sa domáhal, aby vo veci krajský
súd rozhodol sám a zmenil napadnutý rozsudok s tým, ako to on v písomných dôvodoch odvolania
napísal.

Obhajca S.. W. za obž. I. uviedol, že keď podával odvolanie, ešte sa nevedel s klientom spojiť, jeho

klient je však zásadne s rozsudkom spokojný, ale odvolanie brať nebudú späť, ale domáhajú sa , aby
bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

Obhajca S.. N. za obž. I. uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s písomnými dôvodmi svojho
odvolania, poukázal na to, že celá trestná činnosť bola vyprovokovaná zo strany agenta, vykonané
dôkazy považoval za nezákonné a navrhol, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd potom po vykonaní tohto verejného zasadnutia musel konštatovať, že dôvody odvolania
krajského prokurátora sú pravdivé, ale len pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu a správne označenie
konaniaobžalovaných.Pokiaľideonámietkukrajskéhoprokurátoraohľadneprávnejkvalifikáciekonania
obžalovaných aj podľa § 298 ods. 4 Tr.zák., ani odvolací súd sa s takouto argumentáciou krajského

prokurátora nestotožnil, naviac poukázal na už vyššie citované rozhodnutie NS SR, ktorý svojím
rozsudkom v dovolacom konaní konštatoval, že správna kvalifikácia konania obžalovaných má byť len
podľa § 298 ods. 2 písm.a/ Tr.zák.

Za týchto okolností potom krajský súd v tomto smere nemohol dať krajskému prokurátorovi za pravdu.

V tomto smere ani odvolania obidvoch obžalovaných nepovažoval odvolací súd za správne a dôvodné,
ich argumentáciu neuznal, naviac v prípade obžalovaného I. sa nestotožnil s tvrdením obhajoby, že
dôkazy boli vykonané nezákonné, je evidentné a aj sám dovolací súd vo svojom rozsudku konštatoval,
že uznanie obžalovaných vinnými z trestnej činnosti bolo správne a zákonné a preto ani krajský súd v

tomto smere žiadne zmeny v rozsudku nevykonal.

Krajský súd len musel napraviť pochybenia okresného súdu v označení konania obžalovaných a v
správnomčíselnomoznačeníkonaniaobžalovanýchakozločinunedovolenejvýrobyadržaniajadrových
materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických

agensov a toxínov a nie len ako prečin, ako to konštatoval prvostupňový súd a aj správne označil tento
zločin podľa § 298 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. tak, ako je to aj zrejmé z ust. § 298 Tr.zák. uvedených v
Tr.zákone.

Uložené tresty potom považoval krajský súd za správne a zákonne, správne okresný súd postupoval aj

podľa ust. § 39 ods. 2 písm.a/, ods. 3 písm.e/ Tr.zák., keďže sa jednalo len o pokus trestného činu a
obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne s ich zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia , teda tak , ako v pôvodnom rozsudku.

Pokiaľ ide o návrh krajského prokurátora na uloženie trestu vyhostenia obom obžalovaným, toto

vzhľadom na odstup času od skutku už krajský súd nepovažoval za dôvodné a preto sa s týmto návrhom
krajského prokurátora nestotožnil.

V ostatných výrokoch potom krajský súd napadnutý rozsudok nezmenil, pričom odvolania oboch
obžalovaných musel postupom podľa § 319 Tr.por. zamietnuť a pokiaľ ide o odvolanie krajského

prokurátora , tomuto vyhovel len v tom rozsahu , ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.