Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203942
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714203942.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: MUDr. M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom, I. XX právne
zast. AK ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava proti žalovanému Regionálny
úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, Zdravotnícka 3, Poprad, IČO: 611 051, o určenie
neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 17Cpr/9/2014 - 42 zo dňa 20.02.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 970,49 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dni odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 61,70 Eur na účet jeho
právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom z 20.02.2015 č. k 17Cpr/9/2014-42 určil,
že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.02.2014 dané žalovaným žalobcovi
je neplatné, ďalej určil, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá. O trovách konania
rozhodol tak, že nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je prejednávanie a rozhodovanie o žalobe podanej
žalobcom, ktorou sa domáhal určenia, že okamžite skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
26.02.2014 dane žalobcovi žalovaným je neplatne, určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u

žalovaného trvá a na náhradu trov konania. Listom z 28.04.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že ruší
okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikujúc ust. § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) cit.: „.Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje predmet
konania a správanie sa účastníkov konania po skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u
žalovaného okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru dňa 26.02.2014. Vzhľadom na

predmetné okolnosti na strane oboch účastníkov konania súd je toho názoru, že je spravodlivé, aby
každý z účastníkov konania znášal jemu vzniknuté trovy konania“.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania právneho zastúpenia prvostupňového konania v
sume 970,49 Eur a náhradu trov odvolacieho konania 61,71 Eur a to všetko do 3 dni od právoplatnosti

rozhodnutia.V odvolaní uviedol, že podal žalobu z dôvodu, že bol presvedčený o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, čo priznal žalovaný odvolaním okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
28.04.2014 a zároveň potvrdil súd právoplatným rozhodnutím. Žalovaný odvolal okamžite skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru až po podaní žaloby a nemožno očakávať, že by tak spravil, ak by sa
žalobca nedomáhal svojho práva žalobou. Žalovaný svojim konaním dal dôvod na podanie žaloby
a žalobca podal žalobu dôvodne. Poukazuje na skutočnosť, že jednostranné odvolanie okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nie je právne možné a preto pre navrátenie vzťahu spred
okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je potrebné meritórne rozhodnutie súdu o

neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo uzatvorenie súdneho zmieru s minimálne jedným
pojednávaním. Dospel k záveru, že v predmetnej veci nemožno aplikovať § 150 O.s.p. a je potrebné
pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle zásady úspechu. Dodal, že nepriznaním
náhrady trov konania v prospech žalobcu, ktorý dôvodne a úspešne bránil svoje právo, bude na svojich
právach majetkovo ukrátený a naopak žalovaný, ktorý konanie spôsobil, nebude žiadnym spôsobom
sankcionovaný.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že s tvrdením žalobcu o ukrátení na
majetkových právach nepriznaním náhrady trov konania v jeho prospech nesúhlasí. Primárnou príčinou
okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo hrubé porušenie služobnej disciplíny
žalobcom, čo však nebolo predmetom súdneho konania. Jeho predmetom bolo právne pochybenie zo
strany Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v C.. To znamená, že dôvodom

začatia konania bolo závažné porušenie služobnej disciplíny zo strany žalobcu a nie postup žalovaného.
Poukázal na účelové konanie zo strany žalobcu, ktorý napriek tomu, že trval na tom, aby ho RÚVZ
naďalej zamestnával a na náhrade mzdy za 2 mesiace vo výške 1.443,- Eur a trov konania, odmietol
stiahnutie žaloby a ukončiť súdny spor, v dôsledku čoho došlo k nárastu trov súdneho konania Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodoval o trovách podľa § 150 O.s.p. v súlade s dôvodmi

osobitného zreteľa a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal
napadnutý výrok o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 142 ods. O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania
(alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu
vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,

kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by
mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi,
ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má
hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k
interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto

požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody
hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R 34/1982).Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí

z 06. 02. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann
proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý

mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie
taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani
nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný
ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná tak aj na strane účastníka ktorý by bol ináč

povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada
predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj
zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka
z titulu práva na náhradu trov konania.

Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak
nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa
musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto

rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že dôvodom hodným
osobitného zreteľa je predmet konania a správanie účastníkov po skončení štátnozamestnaneckého
pomeru.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal určenia, že okamžite skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.02.2014 dané žalovaným žalobcovi, ktorým sa mal
štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného skončiť dňa 26.02.2014, je neplatne a taktiež
určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Dôvodom, ktorý viedol
žalobcu k uplatneniu predmetného nároku boli ním tvrdené dôvody pre vyslovenie súdom neplatnosti

okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného. Výsledkom súdneho
konania bolo súdom určenie neplatnosti predmetného okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru a určenie, že tento pomer trvá. Žalobca teda dosiahol plný úspech v spore.

Podľa názoru súdu prvého stupňa jedným z dôvodom, pre ktorý sa rozhodol aplikovať v prejednávanej
veci ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. je predmet konania . Bez bližšieho zdôvodnenia tohto dôvodu.

Len samotný poukaz na predmet konania nie je odôvodnením použitia predmetného ustanovenia.
Ďalším dôvodom má byť správanie účastníkov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru bez bližšej
konkretizácie predmetného správania. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon
uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu
okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s

okolnosťami uplatnenia nároku a pod.Odvolací súd preskúmal a zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci . V prvom rade je potrebné
zaoberať sa a prihliadnuť na okolností pred začatím konania teda okolností súvisiace s predprocesným
štádiom sporu, so správaním účastníkov v tomto štádiu . Žalobca oznámil žalovanému písomne

19.03.2014, že trvá na tom aby ho žalovaný naďalej zamestnával a dôvody neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Následne 04.04.2014 podal žalobu na súde. V tomto období nie je
známe žiadne správanie žalovaného vedúce k možnosti vzájomnej dohody a k predídeniu súdneho
konania. V priebehu súdneho konania oznámil žalobcovi, že netrvá na okamžitom zrušení listom
z 28.04.2014. Ako samotný žalovaný uvádza dôvodom skončenia bolo hrubé porušenie služobnej

disciplíny žalobcom. Dôvodom zrušenia bolo právne pochybenie žalovaného . Každý účastník súdneho
konania musí niesť zodpovednosť za výsledok súdneho konania.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov
v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u
ktoréhosúinaksplnenépredpokladyprepriznanienáhradycelkomalebosčasti.Predmetnéustanovenie

umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo
aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o
výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale ja v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch)

jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi
účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje
porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto
konaní dôvodne vynaložil.

Odvolací súd za tohto stavu zastáva názor, že žalobca v konaní dôvodne uplatňoval svoj nárok

na určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru. Predmet konania a správanie účastníkov po
skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému. Nie je spravodlivé, aby žalobca
ktorý svoje porušené právo bránil, v konaní bol úspešný znášal svoje náklady konania. Bol by ukrátený
na svojich majetkových právach nepriznaním náhrady trov konania. V prejednávanej veci neboli zistené

osobitné okolnosti prípadu.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne neumožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov hodných
osobitnéhozreteľaaaplikáciuvýnimočnéhoustanovenia§150ods.1O.s.p.Jepretopotrebnéprisvedčiť
odvolacej námietke žalobcu. Za tohto stavu nie je spravodlivé, aby si náklady, ktoré mu v súvislosti s
týmto konaním vznikli, hradil sám. Odvolací súd zhodnotil aj pomery žalovaného a je toho názoru, že

zaplatenie trov konania výrazne nezasiahne je jeho majetkových práv.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade
trov konania zmenil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia vo výške 970,49 Eur. Priznané trovy právneho zastúpenia (podľa §§ 11 ods. 1, 13
ods. 3, 16 ods. 3, 17 ods. 1 a 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ) pozostávajú z
4 úkonov právnej služby: 1.prevzatie a príprava zastúpenia dňa 31.01.2013 (86,05 Eur), 2. vyjadrenie
k žalobe zo dňa 26.05.2014 (86,05 Eur), 3. pojednávanie dňa 20.02.2015 (86,05 Eur), 4. pojednávanie
dňa 05.09.2014 odročené bez pojednávania (21,05 Eur), režijného paušálu 3 x 8,04 Eur za rok 2014 a
1 x 8,39 Eur za rok 2015, cestovných náhrad za vykonané cesty H. - C. tam a späť dňa 05.09.2014 a

20.02.2015 (2 x 33,12 Eur) = 66,24 Eur, náhrady za straty času stráveným cestou z H. do C. a späť dňa
05.09.2014 a dňa 20.02.2015 16 začatých polhodín x 13,40 Eur za rok 2014 (214,40 Eur) a 16 začatých
polhodín x 13,98 Eur za rok 2015 (223,68 Eur) a 20 % DPH zo sumy 808,74 Eur vo výške 161,75 Eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si trovy odvolacieho konania riadne uplatnil a

aj vyčíslil. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa §§ 11 ods. 1,13 ods. 3, 16 ods. 3, 13a ods. 2 písm. b) písm. b) (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie
vo veci samej - odvolanie voči trovám konania) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za čo právnemu zástupcovi patrí odmena 43,06 Eur (1/2

z 86,05 Eur ) + 8,39 Eur režijný paušál, spolu teda 61,70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.