Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/442/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114233837
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114233837.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletého M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. - V., E. XXX/
XX a V. M., nar. 17.XX.XXXX, trvale bytom W. - A., V. XXXX/XX, t.č. bytom W., R. X o návrhu otca na
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojim návrhom zo dňa 26.11.2014 domáhal, aby súd zmenil rozsudok, ktorým mu bolo

naposledy určené výživné vo výške 99,58 eura mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc od
právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že v poslednej úprave výživného súd vychádzal z
jeho príjmu, ktorý v tej dobe činil cca. 700 eur. V dôsledku reštrukturalizačných opatrení bol z účinnosťou
od 9.6.2014 prepustený z pracovného pomeru, v súčasnosti je nezamestnaný, nepoberá ani žiadne
dávky v hmotnej núdzi a preto žiada o zníženie výživného.

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že od posledného rozhodnutia sa zmenilo to, že je na

úrade práce, bývalá manželka ho udala policajtom, že jej neplatí výživné pravidelne. Predtým pracoval
na živnosť, ktorú si dal pozastaviť od minulého roka, lebo už nie je toľko roboty ako bývalo predtým.
Robil rôzne stavbárske práce, následne sa zamestnal v Rybe Slovakia, kde bol dva a pol mesiaca, niečo
sa tam stalo, bolo tam niečo porušené. On si už nepamätá čo to bolo, lebo to bolo minulý rok. Výpoveď
dostal v skúšobnej dobe. Neriešil prečo mu dali aj hrubé porušenie pracovnej disciplíny, lebo to čo mu
k tomu povedali nebola pravda. Od 9.6.2014 je nezamestnaný, nevybavoval si dávky v hmotnej núdzi,
na podporu mu nevznikol nárok. Žil z toho čo mal nasporené v predchádzajúcich rokoch ale úspory

sa mu už minuli, peniaze mu požičala jeho mama, u ktorej býva. Prácu si zháňa ale nikde ho neprijali.
Výživné platil nepravidelne, tento rok nezaplatil žiadnu sumu. So synom sa stretáva. Ďalej otec uviedol,
že v roku 2010 mal pozastavenú živnosť, pracoval brigádne, z čoho dosahoval príjem do tých 140 eur
mesačne. V minulosti chodil brigádovať aj popri zamestnaní, vtedy sa to ešte dalo. V súčasnej dobe sa
znovu zamestnal, výplatu za apríl mal 510 eur v čistom. Živnosť ukončil preto, že v roku 2014 nemal už
robotu vôbec a odvody sa stále zvyšovali.
Otec v konečnom návrhu žiadal, aby mu súd znížil výživné na sumu 50 eur mesačne od podania návrhu.

Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. Do mája 2014
bolo všetko v poriadku, potom keď jej neposielal peniaze už 4 mesiace a stále tvrdil, že peniaze nemá,
že je nezamestnaný, tak podala trestné oznámenie. Toto podala už skôr aj na prvého manžela, ktorýjej neplatil peniaze na dcéru V.. Následne na to dostala peniaze na M. a aj na dcéru V.. Je pravdou,
že sa otec so synom stretáva, maloletý k nemu chodieva asi dva krát do mesiaca na víkendy. Otec
dcéry V. jej platí výživné po 56,42 eura. Maloletý M. navštevuje už 3. ročník ZŠ, chodieva s ním na

rehabilitácie, potrebuje ortopedické vložky, pretože mu strašne narástla noha, skrivila sa mu chrbtica,
musí ležať na polohovateľnom kline. Mal by chodiť na plávanie ale ona s ním zo zdravotných dôvodov
nemôže chodiť, chce ho dať aspoň cez leto na plavecký kurz, za ktorý sa ale musí platiť. Stále býva
v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, tu platí nájomné 126 eur, elektrinu 50 eur. Dosahuje príjem
471 eur netto a za upratovanie dostane cca. 60 až 70 eur mesačne. Keď jej to finančne nevychádza,

pomôže jej mama, ktorej to potom vracia. Matka ďalej uviedla, že bola od 13.7.2015 do 1.9.2015 PN, v
júli dostala nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne v sume 80 eur. Maloletý už navštevuje 4. ročník,
stále chodí na rehabilitácie kvôli chrbtici, na rehabilitácie chodí aj ona, nakoľko mala úraz - vyskočené
platničky. Potreby do školy zatiaľ nekupovala, keďže jej to finančne nevyšlo, nakoľko maródila. Keď
dostane nemocenskú zo Sociálnej poisťovne, nakúpi potreby do školy a vyplatí stravu za dva mesiace.
Podala návrh na zvýšenie výživného aj na dcéru V.. Čo sa týka výživného zo strany otca maloletého M.,

tak v tomto roku zaplatil v máji 298 eur, v júli 50 eur a v auguste 100 eur.
Matka v konečnom návrhu žiadala, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje aby súd návrh otca zamietol, nakoľko z
príjmu, ktorý otec dosahuje nie je možné výživné znížiť a nebolo by to ani v záujme maloletého dieťaťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh otca, rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, správu o skončení pracovného
pomeru, rozhodnutie o evidencii otca, potvrdenie o poberaní PnD matkou, doklad o výživnom na V.,
potvrdenie o príjme matky, prehľad výdavkov matky, potvrdenie o príjme matky za rok 2014, daňové

priznaniaotcaodroku2009,lustráciunaotcavsociálnejpoisťovni,vyjadreniespoločnostiRIBESlovakia
k.s., rozpis výdavkov otca, pracovnú zmluvu otca, potvrdenie o príjme otca v RIBE Slovakia k.s.,
potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, rozpis mesačných príjmov a výdavkov matky, potvrdenie
o príjme otca od súčasného zamestnávateľa, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 15C/67/2009, z neho
rozhodnutienačl.37anasledovné,ztohtospisuzápisnicuopojednávanínačl.31anasledovné,daňové

priznanie otca za rok 2008, potvrdenie o príjme matky, rozhodnutie o odňatí rodičovského príspevku a
zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 15C/67/2009-37 zo dňa 21.05.2009 bolo manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti
matky a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 99,58 eura mesačne. V tom čase matka

ukončila rodičovskú dovolenku a od 12.4.2009 do 30.4.2009 dosiahla mzdu 308,71 eura netto. Otec
dieťaťa vykonával prácu na základe živnostenského oprávnenia, pričom podľa jeho vyjadrenia na
pojednávaní dňa 21.5.2009 dosahoval PČMP 15.000,-Sk, t.j. 497,90 eura. Podľa daňového priznania za
predchádzajúci rok dosiahol otec základ dane 121.392,-Sk, čo je 4.029,47 eura (335,78 eura mesačne).

V súčasnej dobe je otec zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a to od 30.3.2015 v spoločnosti
TEMPO spol. s r.o., kde zatiaľ dosiahol za 4 plne odpracované mesiace PČMP 698,04 eura. Otec
vykonával prácu v čase poslednej úpravy výživného na základe živnostenského oprávnenia, pričom
zo živnosti dosiahol za rok 2009 čistý mesačný príjem 318,82 eura, v roku 2010, kedy mal živnosť
prerušenú,podávalnulovédaňovépriznanie,vroku2011dosiaholČMP185,66eura,vroku2012361,45

eura,vroku2013261,64euraavroku2014dosiaholotecužzozávislejčinnostipríjem1.122,04eura,čo
je 81,07 eura mesačne. Od 16.4.2014 má otec pozastavené prevádzkovanie živnosti na základe vlastnej
žiadosti a to do 15.4.2017. Od 1.4.2014 do 9.6.2014 bol otec zamestnaný v spoločnosti RIBE Slovakia
k.s., v ktorej spoločnosti bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia pracovnej
disciplíny. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa otca, toto malo spočívať v tej skutočnosti, že zistili, že otec

nastúpil na pracovnú zmenu pod vplyvom alkoholických látok. Otec túto skutočnosť vo svojej výpovedi
síce poprel ale nepredložil žiadne dôkazy svedčiace v jeho prospech. Za plne odpracovaný mesiac apríl
dosiahol otec čistý príjem 433,99 eura, za máj 344,76 eura a za deväť dní v mesiaci jún 146,67 eura. Po
ukončení tohto pracovného pomeru sa otec zaevidoval na úrade práce, soc. vecí a rodiny, kde bol od
10.6.2014 vedený ako uchádzač o zamestnanie. Nárok na poberanie podpory v nezamestnanosti otcovi

nevznikol, o dávku v hmotnej núdzi otec nepožiadal. Otec býva u svojej matky, ktorá je zamestnaná s
príjmom cca. 400 eur netto mesačne. Matka otca tomuto finančne pomáhala v prípade potreby s tým,
že sa jedná o pôžičky, ktoré otec následne po nájdení si zamestnania svojej matke vracia. Otec sa so
synom stretáva približne raz za dva týždne, kedy si dieťa bráva od soboty do nedele. Otec si vyživovaciupovinnosť plní nepravidelne, v roku 2015 výživné zaplatil v mesiaci máj v sume 298 eur, v mesiaci júl
50 eur a v auguste 100 eur. Otec prispieva mesačne na bývanie sumou 160 eur, telefón si platí v sume
15 eur, čipovú kartu 20 eur, za tabletky na tlak otec uhrádza mesačne 10 eur, poistku si platí po 25 eur

mesačne. Po tom čo sa otec zamestnal, spláca dlžobu svojej matke po 40 eur mesačne.
Matka býva spolu s maloletým a maloletou V. H., nar. X.X.XXXX v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve.
V byte platí nájomné 125,57 eura, elektrinu 49,45 eura, konc. poplatky 4,64 eura, internet 11,69 eura. Za
telefón matka platí 34,99 eura a maloletej V. 12 eur mesačne. Na maloletú V. poberá výživné 56,43 eura,
podľa vyjadrenia matky podávala návrh na zvýšenie výživného. Za obedy v školskej jedálni uhrádza

maloletému M. sumu cca. 22 eur a za školský klub 10 eur mesačne. Cestovné M. uhrádza v sume
10 eur, maloletej V. 12 eur a sebe 10 eur. Maloletý nastúpil od septembra do 4. ročníka ZŠ, maloletý
aj naďalej kvôli zdravotnému stavu musí používať ortopedické vložky, polohovateľný klin a matka s
maloletým absolvuje rehabilitácie. V minulom školskom roku uhradila maloletému za školu v prírode
sumu 150 eur a dcére V. za plavecký výcvik sumu 195 eur. Matka má tiež zhoršený zdravotný stav
v dôsledku úrazu, taktiež absolvuje rehabilitačné cvičenia a berie lieky na imunitu. Matka dosahuje u

svojho zamestnávateľa PČMP 474,71 eura, okrem toho si finančne vypomôže aj upratovaním sumou
cca. 60 - 70 eur mesačne. Poberá aj prídavky na dve maloleté deti spolu vo výške 47,04 eura mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného
nebol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy, ktorá bola 21.05.2009, neprišlo na strane
účastníkovkonaniaktakejpodstatnejzmenepomerov,ktorábyodôvodňovalazmenupredchádzajúceho
rozhodnutia o výške výživného. Príjem matky sa oproti predchádzajúcej úprave zmenil, nakoľko v
čase rozvodu matka ukončila poberanie rodičovského príspevku a za prvý odpracovaný necelý mesiac

dosiahla mzdu 308,71 eura netto. V súčasnej dobe matka poberá príjem vo výške 474,71 eura mesačne
a ďalší príjem má z vedľajšej činnosti od 60 do 70 eur mesačne. Čo sa týka zmeny pomerov na strane
maloletého dieťaťa, tu súd zaznamenal zmenu pomerov nástupom maloletého M. na povinnú školskú
dochádzku. S nástupom dieťaťa na povinnú školskú dochádzku sa zvýšili matke jednak jednorazovévýdavky spojené s nákupom školských potrieb a pomôcok, oblečenia a poplatkov spojených s návštevou
školy ako aj pravidelné výdavky spojené s poplatkom za školský klub a podobne. V súčasnej dobe je
už maloletý žiakom 4. ročníka ZŠ.

Zmena pomerov nastala na strane otca, ktorého príjem sa v čase podania návrhu oproti predchádzajúcej
úprave znížil z dôvodu, že otec zostal nezamestnaný. Ešte v predchádzajúcom období si pozastavil
prevádzkovanie živnosti z dôvodu nedostatku práce. Následne sa otec ale zamestnal, pričom z príjmu,
ktorý dosahoval v spoločnosti RIBE Slovakia k.s. bol schopný prispievať na maloletého M. pôvodne
stanoveným výživným, nakoľko v tomto čase o zníženie výživného nepožiadal. O tento príjem sa

otec pripravil vlastným konaním (hrubým porušením pracovnej disciplíny), preto súd túto skutočnosť
posudzoval v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, resp. príjmu bez dôležitého dôvodu. V súčasnej dobe je už otec znovu zamestnaný,
pričom dosahuje príjem v priemere 698,04 eura, z ktorého príjmu si môže riadne plniť svoju vyživovaciu
povinnosť a doplatiť aj zameškané výživné z čias, keď bol bez akéhokoľvek príjmu. Je zrejmé,
že s pribúdajúcim vekom maloletého dieťaťa sa matke zvýšili aj náklady na zabezpečovanie jeho

každodenných potrieb ale aj celkových potrieb slúžiacich k jeho zdravému duševnému a telesnému
vývoju. Tieto zvýšené náklady uhrádza matka, ktorej príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil
a preto môže aj ona prispievať na zabezpečovanie životných potrieb dieťaťa vyššou sumou. Súd z
uvedených dôvodov návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať
i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.