Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miroslav Šepták

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212701
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714212701.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: O. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., Ul. V. R.. XX/X, v konaní o zaplatenie 527,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/305/2014-50 zo dňa 05. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/305/2014-50 zo dňa 05. 02. 2015 p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči

odporkyni zaplatenia sumy 527,82 Eur s príslušenstvom, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy
č. 0352650584 zo dňa 15.05.2007, na základe ktorej jej bol poskytnutý právnym predchodcom
navrhovateľa Slovenskou sporiteľnou a. s. úver v celkovej výške 995,80 Eur. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
navrhovateľ v danom prípade vyhlásil pre neplnenie povinnosti odporkyňou ako dlžníčkou mimoriadnu
splatnosť úveru dňa 13.07.2011 s tým, že odporkyňa má uhradiť sumu najneskôr do 01.08.2011. Návrh
na začatie konania bol podaný na súd dňa 25.09.2014. S poukazom na uvedené a vychádzajúc z

toho, že vzťah dojednaný medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa je spotrebiteľským,
prvostupňový súd pri aplikácií § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konštatoval
premlčanie navrhovateľom uplatneného práva. Návrh navrhovateľa bol podaný po uplynutí zákonom
stanovenej trojročnej lehoty. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) keď nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, pretože
odporkyňa, ktorá mala vo veci úspech, si žiadne trovy konania neuplatnila.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel; alternatívne

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci. V ďalších podrobnostiach
vyslovil presvedčenie, že na daný prípad okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keďže išlo o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-
záväzkový vzťah. Aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán bol spotrebiteľ, bolo potrebnéposudzovať daný záväzkový vzťah v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Úverová zmluva bola
uzavretá dňa 15.05.2007 pričom novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov

vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pre dňom 01.01.2008 uzavretá zmluva o úvere,
kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred
01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy
zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľa konštatuje, že
prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods.

2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nebol naplnený.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ (o charaktere záväzkového vzťahu nebolo v prejednávanej veci sporu), použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keby sa mali použiť normy obchodného práva.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie odvolací súd za neopodstatnenú považoval odvolaciu
námietka navrhovateľa, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nieObčianskeho zákonníka, a to vzhľadom na skutočnosť, že prechodné ustanovenia neriešia účinnosť
právnych vzťahov založených pred týmto dňom, čo znamená, že od účinnosti novely Občianskeho
zákonníka v § 52 ods. 2 vety tretej, sa prednostná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Odvolací súd preto vzhľadom na účinnosť novely § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka
posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ust. Občianskeho zákonníka a preto v súlade s ust. § 219
ods. 1 O.s.p. zamietajúci rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Správnosť vyššie uvedenej argumentácie vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom najvyšší súd okrem iného (nutnosť aplikácie § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014) uviedol, že aj bez vyriešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka je zrejmé, že ak by zrušil
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel
by prvostupňový súd v ďalšom rozhodnutí tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto
ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, pričom právny predpis, ktorého súčasťou sú, nemá
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

Odvolací súd zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015
v zmysle ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. v prospech odporkyne, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech. Aj napriek uvedenému jej
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnila, ani z obsahu spisu nevyplynul vznik nároku na ne.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.