Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010247
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815010247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného V. G., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 12. augusta 2015 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. G., J.. XX.XX.XXXX I. V., Y. G. A.
E. XXX, Q. V., K. G.
A. E. XX, okres Rožňava, bez pracovného
pomeru,

j e v i n n ý,

dňa 14.04.2015 vo večerných hodinách v Gemerskej Hôrke, okres Rožňava, I. W. Č.. XX, pod vplyvom
alkoholu, po predchádzajúcom nedorozumení so svojou družkou V. U. ohľadom toho, že doma nebolo
navarené a bola zima, keď nebolo zakúrené, vzal zo stola kuchynský nôž, ktorý jej priložil ku krku, so
slovami, že ju ním zabije, čo vzbudilo u nej dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a z toho dôvodu
ho slovne začala upokojovať,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

v znení zákona č. 1/2014 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím
na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v
ustanovení§37písm.m)Trestnéhozákonanatrestodňatiaslobodyvtrvaní 24(dvadsaťštyri)mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 48
(štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá
obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov akéhokoľvek druhu a množstva

počas trvania skúšobnej doby. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného

činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste

a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, ale najmä z
výpovede poškodenej a ďalších dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.

Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe
týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že
to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a navyše tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to jednak
so zbraňou a na chránenej osobe, teda na blízkej osobe. Tým naplnil všetky zákonom stanovené znaky
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti
na ochrane ľudských práv a slobôd ako aj medziľudských vzťahov.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený priemerne, priestupkov sa nedopúšťa. T. č.

nikde nepracuje. Doposiaľ bol 11-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
19.09.2012, kedy mu bol pre prečin podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona a iné uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 30.11.2013. V tejto trestnej veci bol
obžalovaný vzatý do väzby dňa 23.04.2015 a začala plynúť dňa 21.04.2015. Na slobodu bol prepustený

dňa 13.07.2015, kedy sudca pre prípravné konanie jeho väzbu nahradil písomným sľubom, ktorý prijal,
ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38
ods. 2 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť, ktorou je - priznanie

sa k spáchaniu trestného činu a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a 1 priťažujúcu
okolnosť, ktorou je - bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). S prihliadnutím
najmä na okolnosti prípadu a obsah vykonaných dôkazov (výpovede svedkov S. X., syna poškodenej,
ale najmä výpoveď svedka A. S., ktorý vypovedal o zlých charakterových vlastnostiach poškodenej,
žiarlivostných scénach z jej strany, ďalej výpoveď svedka V. U., brata poškodenej, ktorý nepovažuje jej

výpovede za pravdivé), ale na druhej strane aj na obsah písomného znaleckého posudku, ktorý podala
PhDr. I. Y., PhD., ako znalkyňa z odboru psychológia, ďalej na osobu obžalovaného a jeho doterajší
život, súd menovanému uložil trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol
podmienečne odložený na dlhú skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov a zároveň súd obžalovanému
zakázal požívať alkoholické nápoje akéhokoľvek druhu a množstva počas trvania skúšobnej doby. Súd

pri rozhodovaní o treste vychádzal aj zo skutočností, že v súčasnej dobe už obžalovaný s poškodenou
nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzájomné vzťahy sú stabilizované, poškodená je ochotná dohodnúť
sa s obžalovaným aj na styku so spoločným dieťaťom. Prihliadnuté bolo aj na dĺžku vykonanej väzby,
ktorá mala na obžalovaného dostatočný prevýchovný účinok.Nakoľko poškodená si neuplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, súd o povinnosti nahradiť škodu
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku v 4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku
je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má
odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.