Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112234584.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľov v rade: 1/ Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B. G. XXXX/X, S. - K., občan SR, 2/ S. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, S. - K., občan SR, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária
JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti odporcom v rade: 1/ D.
G., nar.X.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, občan SR, právne zastúpená JUDr. František Beňo, advokát, so
sídlom I. č. XXX, 2/ H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, občan SR, o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/318/212-180 zo dňa

15.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi v 1/ rade trovy
odvolacieho konania v sume 87,50 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu v 1/ rade do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi v 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ o určenie, že sú
podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1/8 k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
v kat. úz. I. na meno vlastníka odporcu 1/ v podiele 3/4 a určenie, že sú podieloví spoluvlastníci každý v

podiele 1/8 k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XX v kat. úz. I. na meno vlastníka odporcu 2/
v podiele 3/4 v celom rozsahu. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
odporcovi 1/ trovy konania vo výške 427,53 eur a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu 1/
JUDr. František Beňo do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcovi 2/ právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c), § 154 O.s.p., § 132
Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým
a právnym záverom:

V danej prejednávanej veci sa navrhovatelia 1/ a 2/ právni nástupcovia (dedičia) pôvodného
navrhovateľa (Y. U.) domáhajú určenia spoluvlastníckeho práva v podiele 1/8 k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XX a LV č. XXXX kat. úz. I., ktoré odvodzovali od spoluvlastníctva poručiteľa
v podiele 1/4. V čase prejednávania dedičstva však sporný podiel 1/4 poručiteľa nebol zapísaný na liste vlastníctva č. XX a XXXX pre katastrálne územie I. a preto súd dospel k záveru, že v tomto
prípade nie je na takomto určení daný naliehavý právny záujem. Pokiaľ navrhovatelia 1/ a 2/ odvodzovali
svoje spoluvlastnícke právo (každý z nich v 1/8) od poručiteľa, súd považuje za potrebné v danej veci

poznamenať, že k nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom nedochádzal iba na základe smrti
poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom
konaní. Na základe rozhodnutia o dedičstva sa potom dedičstvo nadobúda s účinkami ku dňu smrti
poručiteľa. Treba vziať do úvahy, že vyporiadanie dedičstva má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa,
avšak až do vyporiadania právoplatným rozhodnutím nie je isté, ako budú práva a povinnosti dedičov k

dedičstvuupravenéavčaserozhodovaniasúdujeakospoluvlastníkpodielu3/4,kuktorémusadomáhali
určenia (spolu v podiele 1/4) zapísaný odporca 1/ na liste vlastníctva č. XXXX a odporca 2/ na liste
vlastníctva č. XX. Vo veci vyriešenia (ne)existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov 1/ a
2/ na požadovanom určení išlo teda o posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným
(vhodne zvoleným) nástrojom ochrany ich práva. Rozhodujúcou bola tiež skutočnosť, že predmetom
prejednania dedičstva po poručiteľovi (osvedčenie o dedičstve sp. zn. 17D 483/13, Dnot 296/13) nebol

navrhovateľom 1/ a 2/ v tomto konaní žiadaný spoluvlastnícky podiel spolu 1/4 poručiteľa k predmetným
nehnuteľnostiam a súd je tohto názoru, že až po určení, že sporný spoluvlastnícky podiel 1/4 patrí do
dedičstva poručiteľa (resp. o určenie, že poručiteľ bol v čase svojej smrti spoluvlastníkom 1/4 podielu) je
možné v rámci dedičského konania potvrdiť alebo vyporiadať tento spoluvlastnícky podiel 1/4 poručiteľa
k predmetným nehnuteľnostiam. Preto ak dedičstvo ohľadom sporného spoluvlastníckeho podielu 1/4

k predmetným nehnuteľnostiam nebolo vyporiadané, nemôže sa dedič (v danej veci je viac dedičov)
bez ďalšieho domáhať určenia, že je vlastníkom tohto podielu na danej nehnuteľnosti a z titulu svojho
dedičského nároku sú dedičia vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol v čase svojej
smrti vlastníkom podielu 1/4. V druhom rade súd nemohol vyhovieť návrhu tiež z dôvodu, že nemôže
v konkrétnom konaní nahradiť dedičské konanie, keďže by tak týmto rozhodnutím suploval rozhodnutie

súdu (dedičského), ktorý je príslušný na konanie o dedičstve po poručiteľovi a na uvedené však v
tomto konaní (o určenie vlastníckeho práva) nie je vecne príslušný. V danom spore medzi účastníkmi
tohto konania by išlo o vybočenie z predmetu konania aplikáciou ustanovenia § 153 O.s.p., a preto súd
dospel k záveru, že daná určovacia žaloba navrhovateľov 1/ a 2/ nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení prípustným prostriedkom ochrany ich práva a preto návrh v

celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Uplatnenie práva na súdnu ochranu
je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania zastúpený právnym zástupcom
zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa v neúspechu jeho žalobného návrhu. Súd za
daného stavu nepovažoval za potrebné, aby sa zaoberal meritom veci a vyjadroval sa ku skutočnostiam
prednesenými účastníkmi konania na pojednávaní.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom priznal odporcovi 1/
ako úspešného účastníkovi v konaní právo na náhradu trov konania, ktoré boli vyčíslené v sume 427,53
eur v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odporcovi 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože
si ich neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a

2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že v
priebehu konania dochádzalo k zmenám v okruhu účastníkov konania, ako aj na strane navrhovateľov,
tak i odporcov. Z konania vystúpil navrhovateľ v 3/ rade S. U. a do konania pristúpil H. G. ako odporca
v 2/ rade. Pôvodný navrhovateľ Y. U. zomrel v priebehu konania, čím došlo k strate spôsobilosti

byť účastníkom konania. Do konania vstúpili univerzálny dedičia a to navrhovatelia v 1/ - 3/ rade.
Predmetom sporu bol majetok, ktorý nebol v dedičskom konaní prejednaný, a preto právni nástupcovia
navrhovateľa nemali aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa vlastníctva k tomuto majetku, ale žiadať o
určenie, že navrhovateľ v čase smrti bol jeho vlastníkom, resp. že tento majetok patrí do dedičstva po
poručiteľovi. Podaním zo dňa 14.2.2014 a zo dňa 4.8.2014 sa navrhovatelia domáhali alternatívneho

petitu, ktorým žiadali určiť, že podiel 1 k nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po Y. U.. Bolo povinnosťou
prvostupňového súdu upozorniť právnych nástupcov navrhovateľa na nevyhnutnosť zmeny pôvodného
žalobného návrhu navrhovateľa. Prvostupňový súd takýto zákonný postup nedodržal a pochybil aj v
tom, že v prípade, ak navrhovatelia nemali vecnú aktívnu legitimáciu v konaní o určenie vlastníckeho
práva, mal konanie zastaviť, pretože išlo o nedostatok procesnej podmienky konania. Vzhľadom k tomu

považovali napadnutý rozsudok za nezákonný, porušujúci právo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. V rámci odvolacieho konania zmenili petit žalobného návrhu tak, že vzali návrh na
určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti späť a žiadali určiť, že podiel 1 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX, v k.ú. I., zapísané na meno D. G., nar. X.XX.XXXX, v podiele 3. Ak aj podiel

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX v k.ú. I., zapísaný na meno H. G., nar. XX.X.XXXX, v podiele 3,
patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. - K., E. XXXX/XX, ktorý
zomrel dňa XX.X.XXXX.

K odvolaniu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné
vyjadrenie odporkyňa v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu

súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p. a navrhovateľov spoločne a nerozdielne zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania vo
výške 87,50 eur. Vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovatelia ani po výzve súdu neodstránili zásadný
hmotnoprávny nedostatok podanej žaloby, keď zotrvávali na priamom určení vlastníckeho práva súdom
a nie na určení, že vlastnícke právo po pôvodnom poručiteľovi patrí do dedičského konania po ňom.
O tomto svedčí ak podanie navrhovateľov zo dňa 5.12.2014. Navrhovatelia nemajú pravdu v tvrdení,

že uvedený nedostatok má charakter nedostatku procesnej podmienky konania a k jeho odstráneniu
mal súd urobiť opatrenia, pretože súd, čo sa týka procesnej stránky konania, pokračoval v súlade so
zákonom v konaní, s dedičmi poručiteľa. Bolo by nad rámec poučovacej povinnosti súdu podľa § 5 ods. 1
O.s.p. poučiť ich o ich hmotnom práve o to viac, keď navrhovatelia sú zastúpení advokátom a v takomto
prípade podľa § 5 ods. 2 O.s.p. poučovacia povinnosť súdu odpadá.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania navrhovatelia 1/, 2/, konštatuje, že prvostupňový

súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

K námietkam odvolateľov v podanom odvolaní krajský súd uvádza, že prvostupňový súd správne
viackrát vyzval navrhovateľov prostredníctvom právneho zástupcu, aby upravili okruh účastníkov a
aby odstránili vadu návrhu spočívajúcu v neurčitosti žalobného petitu. Posledné písomné upresnenie
podali navrhovatelia dňa 5.12.2014, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu zo dňa
19.1.2015. Stanovisko navrhovateľov v 1/ a 2/ rade ohľadne petitu žaloby je ústne prednesené aj na

pojednávaní konanom dňa 15.4.2015. Okrem toho poučovacia povinnosť súdu v zmysle ust. § 5 O.s.p.
sa týka procesných práv a povinností, pričom táto povinnosť neprichádza do úvahy v prípade, ak je
účastník v občianskom súdnom konaní zastúpení advokátom. Prvostupňový súd procesnú stránku riešil s účastníkmi konania, pričom poučovanie o hmotnom práve neprichádza do úvahy vôbec. Z uvedeného
dôvodu nepripustil zmenu žalobného petitu v rámci odvolacieho konania.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa,

na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.