Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213296
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113213296.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcov: 1. Y. V., M., Y. XX, 2. M. U., V. XX, T.,
3. Y. U., V. XX, M., 4. Y. Q., L. XX, T., 5. S. Q., C. XX, T., 6. R. Q., V. XX, M., 7. Y. E., L. XX, T., 8. R. Q., Y.
X, V., 9. M. W., T. XX, T., 10. S. Q., Y. XX, M., 11. Ing. Y. F., R. V. XX, M., 12. E. T., R. V. XX, M., 13. Y. F., V.
XX,M.,14.Ing.arch.R.F.,M.W.XX,T.,15.Bc.Y.N.,Q.XX,M.,16.Ing.Y.F.,T.XX,T.,protižalovanému:
Obec Ľubotice, Čsl. letcov 2, Ľubotice, zastúpenému advokátom JUDr. Rastislavom Strakom, so sídlom
Bardejov, Hviezdoslavova 9, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov v 1. až
16. rade a Y. R., bytom C. XXX, E. I., bytom V. XX, M., E. Q., bytom H. XX, M., E. Q., Y. XX, M., R.

Q., bytom T. XX, T., a Q. S., V. XX, M., proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 11. 2013 č.k.
28C/61/2013 - 107, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie Y. R., E. I., E. Q., E. Q., R. Q., Q. S..

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 28C/61/2013 - 107 návrh zamietol. Náhradu trov konania

účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v 1. až 16. rade sa domáhali
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k parcelám registrové číslo C KN 3315/6, C KN
3315/8 a 3315/5 v podieloch, ktoré im pripadá tak ako tieto parcely boli znázornené geometrickým
plánom U. Z. č. 21/2012 overeného dňa 16. 4. 2012. Návrh odôvodnili tým, že ich právni predchodcovia
R. Q. a E. Q. boli vlastníkmi nehnuteľností pôvodne vedených v pozemkovoknižnej vložke č. 11, k.ú. M.
ako parcela č. 255, každý v podiel 1-ce k celku. Zároveň R. Q. bol aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. 12 ako parcela č. 252/6 v k.ú. M. a E. Q. bola výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. 223 ako parcela č. 253/1. Po
smrti R. Q. v dedičskom konaní na Štátnom notárstve v Prešove č.k. D 2015/1991 zo dňa 29. 11. 1991
boli nehnuteľnosti ako parcela č. 255 predmetom dedenia R. Q., R. F., Y. F., každý v podiel 1-ne a po
nebohom synovi R. Q. jeho deti M. W. a S. Q. v podiele po 1/8-ne. Obdobne bola prededená aj parcela
č. 256/6. V dedičskom konaní po nebohej E. Q. rozhodnutím Štátneho notárstva v Prešove pod č.k. D
2014/1991 zo dňa 28. 11. 1991 nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 11, a to parcela č. 255 boli podiely
poručiteľky zdedené R. Q., R. F. a Y. F., každý v podiele 1-ny a po synovi R. Q. zdedili jeho podiel M. W.

a S. Q. v podiele po 1/8-ne. Po smrti R. Q. zomrelom XX. X. XXXX dedičské konanie bolo zastavené a
jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia v 4. až 8. rade. Právnymi nástupcami nebohej R. F., ktorá
zomrela v roku XXXX, sú navrhovatelia v 11. až 13. rade. Právnymi nástupcami nebohej Y. F., zomrelejv roku XXXX sú navrhovatelia v 14. až 16. rade. Právnymi nástupcami nebohého R. Q. sú navrhovatelia
v 9. až 10. rade.

Navrhovateľkou v 1. rade spolu s nebohým U. V. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č.
258/6, pozemku vedeného v pozemkovoknižnej vložke č. 427 v k.ú. M., pričom po smrti U. V. nadobudli
vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti navrhovateľky v 2. a 3. rade, každá po 1-ne z celku.

Na vyššie uvedených nehnuteľnostiach bola postavená miestna komunikácia MK-2, a to na základe

stavebného povolenia a vydaného kolaudačného rozhodnutia z roku 1984. Na základe porealizačného
zamerania uvedenej stavby vznikla parcela registra C KN 16335, do ktorej boli okrem iných zlúčené aj
časti parcely mpč. 258/6, 252/6, 253/1 a 255. Táto parcela registra C KN č. 16335 bola zapísaná na
LV č. X v k.ú. T. a bola vlastnícky vedená na Československom štáte. Z tejto parcely bola vytvorená
parc. č. 1134 ostatná plocha o výmere 15.906 m2, ktorá bola zapísaná na novozaloženom LV č. XXXX,
kde vlastníkom bol uvedený Československý štát v zastúpení ONV Prešov. V roku 1998 bolo zapísané

vlastníctvo k parc. registra C KN č. 1134 výmere 15.906 m2 na vlastníka Slovenská republika - Okresný
úrad v Prešove. Delimitačným protokolom zo dňa 12. 7. 2002 došlo k zmene zápisu vo vlastníctve k
uvedenej parcele, kedy sa jej vlastníkom stala Obec Ľubotice, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č.
XXXX ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť je zastavaná komunikáciou MK-2, pričom
to bolo uskutočnené bez vyporiadania vlastníckych práv k uvedeným pozemkom, čím malo dôjsť k

porušeniu čl. 22 ods. 1 Ústavy SR.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal zamietnuť návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie
navrhovateľov v konaní. Nehnuteľnosť bola na neho delimitovaná na základe delimitačného protokolu
o odovzdaní a prevzatí a v súlade so zákonom č. 416/2001 Z.z.

Súd konštatoval, že nárok žalobcov je potrebné posudzovať podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka
č.40/1964Zb.,ževlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ust. § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Pri hodnotení nároku k parcele mpč. 252/6, ktorej výlučným vlastníkom bol R. Q., táto parcela spolu s
podielom v 1/2-ci s parcelou mpč. 255 pripadla v dedičskom konaní R. Q., R. F., Y. F., každému v1/4-
ne a M. W. a S. Q. v podiele po 1/8-ne. Rovnakým spôsobom bola v dedičskom konaní rozdelená aj
parcela mpč. 253/1, pričom parcela mpč. 255, kde podielovým spoluvlastníkom bola E. Q. v 1/2-ci, táto

pripadla Y. V.. Čo sa týka parcely mpč. 258/6, na tejto parcele bola podielovou spoluvlastníčkou 1/2-
ci Y. V., pričom po smrti U. V. 1/4-nu nadobudla M. U. (navrhovateľka v 2. rade) a v 1/4-ne Y. U. ako
navrhovateľka v 3. rade. Po smrti R. Q. a R. F. ich majetky neboli prejednané v dedičskom konaní. Ak
právnymi nástupcami R. Q. sú navrhovatelia v 4. až 8. rade a právnymi nástupcami R. F. sú navrhovatelia
v 11. - 13. rade, potom je zrejmé, že navrhovatelia v 4. až 8. rade, resp. v 11. až 13. rade nemajú aktívnu

legitimáciu v konaní, nakoľko títo sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
vovlastníctveichprávnychpredchodcov,pričomžiadnymspôsobomneosvedčilititulnadobudnutiatohto
vlastníckeho práva. Keďže v dedičskom konaní tieto nehnuteľnosti ešte neboli prejednané po právnych
predchodcoch týchto účastníkov, preto súd návrh z uvedeného dôvodu voči navrhovateľom v 4., 5., 6.,
7., 11., 12. a 13. rade zamietol.

Obdobne to platí aj pre navrhovateľov v 15. a 16. rade, nakoľko z dedičského rozhodnutia po nebohej
Y. F., ktorá nadobudla dedičský podiel po R. Q. a E. Q., tak k parc. mpč. 252/6, 255 a 253/1 nadobudol
podiely navrhovateľ v 14. rade Ing. arch. R. F., len pokiaľ sa týka parcely mpč. 252/6 a 253/1. Podiel Y.
F. na nehnuteľnosti parcelné č. 255 nebol v dedičskom konaní prejednaný, preto pri tejto nehnuteľnosti

nesvedčí aktívna legitimácia v konaní ani navrhovateľovi v 14. rade. Tomu svedči aktívna legitimácia vo
vzťahu k parcelám mpč. 252/6 a 253/1, ale nie je daná aktívna legitimácia navrhovateľov v 15. až 16.
rade k parcelám mpč. 252/6, 255 a 253/1.Súd hodnotil aktívnu legitimáciu s poukazom na to, že ju má ten z účastníkov, ktorému svedčí stav z
hmotného práva a kto je nositeľom predmetného subjektívneho práva. Navrhovateľom v 4. až 8. rade,
11. až 13. rade a 15. - 16. rade vo vzťahu k žiadnej z prejednávaných parciel nie je aktívna legitimácia

preukázaná, pretože ak túto odvodzujú od svojich právnych predchodcov, tak v dedičských konaniach po
nich ešte neboli parcely prejednané. Navrhovateľovi v 14. rade nie je daná jeho vecná aktívna legitimácia
na parcelu mpč. 255, nakoľko tento podiel nebol prejednaný v dedičskom konaní. Pri parcelách mpč.
252/6 a 253/1 je jeho aktívna legitimácia daná.

Čo sa týka parciel mpč. 252/6, 255 a 253/1 sú tu aktívne legitimovaní len navrhovatelia v 9. a 10. rade,
ktorí nadobudli podiely na parcelách mpč. 252/6 a 255 v dedičskom konaní po R. Q. v podiele po 1/8-
ne z jeho podielu a pri parcele mpč. 253/1 a v 1/2-ci pri parcele mpč. 255 po E. Q..

Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade preukazovali aktívnu legitimáciu po E. Q., resp. po U. V. v rámci dedičského
konania. U týchto navrhovateľov v 1., 2., 3., 9. a 10. rade a sčasti u navrhovateľa v 14. rade súd dospel

k záveru, že vo vzťahu k týmto účastníkom je dôvod na zamietnutie žaloby s poukazom na vydržanie
vlastníckeho práva odporcom k uvedeným nehnuteľnostiam.

Parcely mpč. 255 a 258/6 boli zlúčené do parcely C KN 16335 - ostatná plocha o výmere 52.482 m2 a z
nej bola vytvorená odlúčená parcela C KN 1134 - ostatná plocha o výmere 15.906 m2, ktorá je zapísaná

v časti B na novozaloženom LV vo vlastníctve Československého štátu a následne prevedená do
vlastníctva Obce Ľubotice. Parcela C KN 1136 bola prečíslovaná na parcelu C KN 3315 o výmere 15.218
m2, čo vyplýva z geometrického plánu U. Z. zo dňa 10. 4. 2012. Nehnuteľnosti, ktorých vlastníckeho
práva a domáhajú určiť navrhovatelia boli vyčlenené z parcely č. 3315 zapísanej na LV č. XXXX a tieto
boli delimitované na Obec Ľubotice delimitačným protokolom z 12. 7. 2002. Obec s poukazom na §

134 ods. 1 Občianskeho zákonníka stala sa vlastníkom týchto nehnuteľností vydržaním, a to uplynutím
10-ročnej vydržacej doby. Nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania a držba odporcu bola
oprávnená s poukazom na uvedený delimitačný protokol. Keďže nehnuteľnosti sú zastavané miestnou
komunikáciou, nemožno hovoriť o tom, že by držba nebola nepretržitá. Ak bol podaný návrh na začatie
konania 9. 5. 2013, došlo k podaniu takéhoto návrhu až po uplynutí 10-ročnej vydržacej doby u žalovanej

Obce Ľubotice. Na toto vydržanie vlastníctva obcou súd musel prihliadnuť už z úradnej moci, preto
nebolo možné vyhovieť navrhovateľom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Keď obec vstúpila do vydržania na základe delimitačného protokolu 12. 7. 2002, nie je potrebné
brať v úvahu ani predchádzajúcu dobu, počas ktorej bola vec užívaná jej právnymi predchodcami.

Samotná obce nadobudla nehnuteľnosť od štátu na základe zákona. Komunikácia patrí do portfólia
obce. Obec môže s touto nehnuteľnosťou právoplatne nakladať alebo ju použiť ako predmet záložného
práva a podobne. Keďže sa jedná o pozemok pod komunikáciou, potom na základe zákona o
prechode pôsobnosti kompetencií (zák. č. 416/2001 Z.z.) obec nadobudla práva a povinnosti k týmto
komunikáciám a tak bola splnená podmienka nakladania s touto nehnuteľnosťou v zmysle nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním. Preto bol návrh v celom rozsahu zamietnutý aj v časti tých navrhovateľov,
kde bola zistená aktívna legitimácia v konaní.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný odporca
má právo na náhradu trov konania. Keďže si náhradu trov konania neuplatnil, potom ani úspešnému

žalovanému nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dali odvolanie žalobcovia v 1. až 16. rade vrátane Y. R., E. I., E. Q., E.
Q., R. Q. a Q. S., ktorí neboli účastníkmi pôvodného konania. Žalobcovia a ďalší odvolatelia uvádzajú,
že pôvodne bola podaná žaloba 22 účastníkmi, ale súd vo veci koná len so 16 navrhovateľmi. So 6-

timi nekonal a nerozhodol o ich postavení a právach. Z úkonov súdu ani zo zápisnice nevyplýva žiaden
postup súdu, či rozhodnutie súdu ohľadom týchto navrhovateľov. Čo sa týka aktívne legitimácie po
zomrelom R. Q., narodenom v roku XXXX a zomrelej R. F., nar. v roku XXXX neboli parcely mpč. 252/6,
255 a 253/1 prejednané v dedičskom konaní. Právni nástupcovia sú navrhovatelia v 4. až 8. rade po R.
Q. a navrhovatelia v 11. až 13. rade po R. F.. Keď súd hodnotil nedostatok aktívnej legitimácie, tak s týmto

záverom okresného súdu nie je možné súhlasiť. Jedným z dedičov po R. F. je navrhovateľ v 19. rade Y.
F., ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel k parcelám mpč. 252/6 a 253/1 po R. F.. O tom je aj zápis na
LV č. XXXX. Tam sa výslovne odkazuje na dedičské konanie po R. F.. Čo sa týka parcely mpč. 255, že
žiaden z účastníkov nemá aktívnu legitimáciu, pretože nebola prejednaná v dedičskom konaní, tak súdnezohľadnil fakt, že parcela mpč. 255 v evidencii katastra už neexistovala a bola zamenená na parcelu
C KN 1136/3, prípadne mala iné označenie z neskoršieho obdobia, ako to potvrdzuje listina o prešetrení
zápisu vlastníckeho práva od Správy katastra Prešov. Čo sa týka vydržania, tak o takomto nároku obce

bolorozhodnutéažvsamotnomrozsudku,atozpozíciiexoffo.Súdvychádzalzdelimitačnéhoprotokolu
vydržacej doby 11 rokov. Súd sa vôbec nezaoberal skúmaním, či držba pozemku zo strany odporcu bola
po celý čas dobromyseľná a či nebola spochybnená. Súd sa na prejednávaní veci otázkou vydržania
vôbec nezaoberal a sám nenavrhol a nedal ani účastníkom konania možnosť predložiť takýto dôkaz,
ktorý by preukázal, že odporca bol po celý čas držby dobromyseľný. Vzhľadom na vyššie uvedené,

keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, neurčité a nejasné, žiadajú zrušiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa a vec vrátiť na nové konanie. Súčasne vypovedajú plnú moc JUDr. R. F..

Žalovaná obec navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Nehnuteľnosti boli
delimitované na obec. Obec bola stále dobromyseľná pri užívaní týchto nehnuteľností, že nehnuteľnosti
jej patria. Navrhovatelia mali dosť možností navrhnúť ďalšie dôkazy na preukazovanie oprávnenosti

uplatnených nárokov, čo napriek výzve súdu neurobili a tak súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
Navrhovatelia v dedičských konaniach po právnych predchodcoch ničím nepreukázali, že sporné
nehnuteľnosti boli prejednané a že tu bola aktívna legitimácia navrhovateľov. Navrhuje potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pričom náhradu trov konania si neuplatňuje.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 1 O.s.p.),
pričom odvolanie Y. R., E. I., E. Q., E. Q., R. Q. a Q. S. je potrebné odmietnuť ako odvolanie podané
neoprávnenými osobami.

Navrhovateliav1.až16.radepodaližalobunaurčenievlastníckehopráva,atožalobou,ktorádošlosúdu
dňa 9. 5. 2013. S vyššie označenými účastníkmi súd vo veci konal, preto z hľadiska § 159 ods. 2 O.s.p.
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté
o osobnom stave, je záväzný pre každého. V danom prípade rozhodnutie okresného súdu je záväzné

pre žalobcom v 1. až 16. rade. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku týmito žalobcami s tým, že
sa pripojili k odvolaniu aj Y. R., E. I., E. Q., E. Q., R. Q. a Q. S., ktorí neboli pôvodne účastníkmi
súdneho konania a ani neboli navrhnutí za účastníkov konania na strane žalobcov, potom je potrebné
odvolanie týchto šiestich osôb odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1
písm. b) O.s.p.). Napriek tomu, že v odvolaní sa tvrdí, že žalobou sa domáhali určenia vlastníckeho

práva pôvodne 22 navrhovateľov, tak žaloba je podaná 16 navrhovateľmi, s týmito účastníkmi súd konal
a ďalší šiesti sa pripojili k odvolaniu proti rozsudku. Okresný súd nemal dôvod s nimi konať, pretože
dovtedy neboli v súdnom konaní označení ako navrhovatelia, nepripojili sa návrhom k niektorému z
účastníkov v súdnom konaní, preto odvolanie týchto šiestich osôb je potrebné odmietnuť ako odvolanie
podané neoprávnenými osobami.

Čo sa týka odvolania ostatných žalobcom, je potrebné vychádzať z toho, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti zamietnutia žaloby z dôvodov nedostatku aktívnej legitimácie po právnych predchodcoch,
resp. pre nadobudnutie práva - vlastníckeho práva vydržaním žalovanou obcou, tak tieto dôvody
rozhodnutia súdu prvého stupňa sú správne. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že obec vstúpila

do užívania sporných nehnuteľností na základe zákona, pretože zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode
niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce, prešli na obec niektoré kompetencie s tým, že
presne sú definované vrátane preberaného majetku v delimitačnom protokole zo dňa 12. 7. 2012, kde
príloha č. 3a tvorí súpis nehnuteľností, vrátane sporných pozemkov na parc. č. 1134 - ostatné plochy
o výmere 15.906 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. M.. Ak predpokladom vydržania vlastníckeho

práva je dobromyseľnosť a oprávnená držba po celý čas vydržacej 10-ročnej doby, pričom držba má
byť nerušená, pričom podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľom so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o

nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tak obci svedčí vydržanie vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam práve nadobudnutím vlastníckeho práva na základe zák. č. 416/2001 Z.z.,
pričom konkrétny majetok, ktorý bol prevedený na obec, je uvedený v delimitačnom protokole a v
súpise nehnuteľností ako príloha č. 3a zo dňa 12. 7. 2001. Táto príloha je podpísaná v roku 2001odovzdávajúcim a preberajúcim, teda aj Obcou Ľubotice. Ak žalobcovia poukazujú na to, že v súdnom
konaní súd dospel k záveru, že obec je vlastníkom sporných nehnuteľností na základe vydržania a že
k tomu dospel k úradnej moci, pričom na vydržanie neboli preukázané žiadne dôkazy, tak žalobcovia,

pokiaľ spochybňujú oprávnenosť držby obcou, v podanom odvolaní neuvádzajú žiadne listinné dôkazy,
neuvádzajú opisy skutočností, ktoré by spochybňovali oprávnenosť držby po dobu 10 rokov obcou
Ľubotice od prevodu vlastníckeho práva zo štátu na obec. Ak niekto v konaní niečo tvrdí, je zaťažený tzv.
dôkazným bremenom, pričom žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázaní nedobromyseľnosti
obci v užívaní sporných nehnuteľností. Ani pri odvolaní nepredložili žiadny vecný dôkaz spochybňujúci

dobromyseľnosť obce pri nakladaní so spornou nehnuteľnosťou po vydržaciu dobu 10 rokov. Preto ani
táto námietka žalobcov nie je dôvodná.

Z hľadiska vyššie uvedených skutočností, že obec vstúpila do užívania sporných nehnuteľností
a nadobudla vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam zo zákona, pričom v delimitačnom protokole je
vymedzený rozsah nehnuteľností, ktoré prešli na obec. Potom nadobudnutie vlastníckeho práva

vydržaním u obce prelamuje aj prípadné nároky z dedičských konaní po zomrelom R. Q. či R. F.,
ak si dedičia včas neuplatnili nároky po svojich právnych predchodcoch a nerušili obec v užívaní
sporných nehnuteľností uplatnením svojho vlastníckeho práva po svojich právnych predchodcoch,
ak im tomu svedčí dedičský titul. Vzhľadom na to, že obec vydržala vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam v 10-ročnej vydržacej dobe, bola dobromyseľná v užívaní nehnuteľností na základe

zákona o prechode vlastníckeho práva na obec, nebolo preukázané, aby v užívaní nehnuteľnosti bola
obec rušená námietkami zo strany dedičov po pôvodných vlastníkoch, potom odvolací súd musí potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ nárok žalobcov proti žalovanej obci bol
zamietnutý. Preto krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania. Neúspešní
žalobcovia podľa § 142 ods. 1 O.s.p. majú povinnosť nahradiť úspešnej žalovanej trovy konania. Keďže
žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto ani podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nebolo možné priznať
žalovanej obci náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešní žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej obci trovy odvolacieho konania. Keďže obec si
náhradu trov odvolacieho konania nežiadala, pričom sa jedná návrhové konanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.),
potom ani odvolací súd úspešnej žalovanej nemohol priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.