Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/531/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613203868
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613203868.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr.Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra
Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobcu M. L., nar. X.XX.XXXX, D. S. Ž., Č. U.,
D..Č.. Ú. Č.. X, zastúpeného opatrovníčkou Q. L., C.. XX.X.XXXX, S. Ú. Č.. X, právne zastúpenému
Mgr. Innou Solaničovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Detve, M.R.Štefánika č. 5,
proti žalovanému W. L., nar. XX.X.XXXX, S. O. N., N. Č.. XXX, o zaplatenie 38.742,-Kč, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.10.2013 č.k. 9C 193/2013-67
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 38.742,-Kč v
lehote do 50 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň ho zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu súdny
poplatok z návrhu vo výške 90,50 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Do výroku taktiež
uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 38.742,-Kč, ktorého
sa domáhal na základe tvrdenia, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 9.248,-Kč mesačne,
ktorý bol poukazovaný na účet žalovaného , ktorý bol manželom jeho matky a zároveň opatrovníčky,
pričom žalovaný potom, ako v decembri 2012 opustil spoločnú domácnosť zrušil opatrovníčke prístup
na uvedený účet a tým mu znemožnil aj prístup k jeho dôchodku za obdobie mesiacov december 2012
a január-apríl 2013.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že uznesením Okresného súdu Kutná Hora č. OP 130/2007 zo dňa 14.9.2007 bola Q. L.
ustanovená za opatrovníčku žalobcovi, ktorý bol rozsudkom uvedeného súdu pod číslom Nc 519/2007
pozbavený spôsobilosti na právne úkony. V zmysle uznesenia je opatrovníčka oprávnená a povinná
zastupovať žalobcu pred úradmi, súdmi a inými právnickými a fyzickými osobami vybavovať všetky jeho
záležitosti, spravovať všetok jeho majetok a konať všetko v prospech opatrovanca. Podľa oznámenia
Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 10.12.2011 bol počínajúc januárom 2012 žalobcovi
priznaný invalidný dôchodok vo výške 9.248,-Kč mesačne. Z výpisov z účtu č. 167508498/0300
vedeného na meno žalobcu súd prvého stupňa zistil, že v mesiaci december 2012 bola na tento
účet pripísaná suma 9.248,-Kč ako invalidný dôchodok a v mesiacoch január, február, marec a apríl
2013 bol na uvedený účet poukázaný invalidný dôchodok žalobcu vo výške 9.371,-Kč mesačne. Ďalej
súd prvého stupňa konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že matka žalobcu a žalovaný žili
v spoločnej domácnosti do 1.12.2012, pričom obaja zhodne potvrdili, že invalidný dôchodok žalobcu,

ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti bol z účtu, na ktorý bol poukazovaný a ktorý bol vedený na
meno žalobcu poukazovaný na účet v inom peňažnom ústave, kde dispozičné právo k tomuto účtu
mal žalovaný, ako aj opatrovníčka žalobcu. Po 1.12.2012 dispozičné právo opatrovníčky žalobcu k
tomuto účtu bolo žalovaným zrušené. Mal za to, že nebolo v konaní sporné, že po uvedenom dátume
s finančnými prostriedkami na účte nakladal výlučne žalovaný. Tieto podľa jeho vyjadrenia boli použité
na splácanie zostatku spoločných úverov jeho, ako aj opatrovníčky žalobcu a tvrdil, že takto konal
so súhlasom opatrovníčky, čo táto popierala. Na základe toho s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka mal súd prvého stupňa za to, že žalovaný nakladal s finančnými prostriedkami
žalobcu neoprávnene a teda na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a to tým,
že získal jeho invalidný dôchodok bez právneho dôvodu. Na základe toho ustálil povinnosť žalovaného
toto bezdôvodné obohatenie vydať. Za právne bezvýznamný považoval účel, na ktorý žalovaný uvedené
finančné prostriedky použil. S poukazom na to, že žalovaný opatrovníčke žalobcu poukázal v mesiaci
december sumu 300,-eur, odpočítaním tejto sumy od výšky poukázaných dôchodkov, považoval nárok
žalobcu za dôvodný a v takomto rozsahu mu vyhovel. S poukazom na to, že žalovaný pre prípad svojho
neúspechu v konaní žiadal o možnosť splniť svoju povinnosť v splátkach poukazujúc na to, že 90%
svojho príjmu odvádza na úhrady splátok úveru, s prihliadnutím na výšku príjmu žalovaného, ako aj
výšku dlhu voči žalobcovi určil žalovanému na plnenie dlhšiu než 3-dňovú lehotu a to lehotu v trvaní 50
dní, v ktorej má žalovaný možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky. Mal za to, že plnenie v splátkach
nebolo povolené z dôvodu, že nemožno od žalobcu spravodlivo očakávať, že finančné prostriedky ktoré
boli určené na jeho potreby mu budú splácané postupne v dlhšej lehote. S poukazom na oslobodenie
žalobcu od súdnych poplatkov a jeho úspech v konaní zaviazal žalovaného postupom podľa § 2 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom
výroku zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní potvrdil, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 9.248,-Kč mesačne a tento dôchodok bol poukazovaný na jeho účet vedený v ČSOB,
a.s.. Konštatoval, že po pripísaní uvedenej sumy na jeho účet tento prevádzal za účelom splácania
spoločných úverov jeho ako aj opatrovníčky žalobcu. Tieto prevody finančných prostriedkov vykonal na
základe dohody s opatrovníčkou žalobcu a to od času, kedy žalobca začal poberať invalidný dôchodok.
Tieto prevody vykonával aj potom, čo sa žalobkyňa stala opatrovníčkou svojho syna na základe
rozhodnutia súdu, kde jej bolo priznané oprávnenie a aj povinnosť zastupovať žalobcu, vybavovať jeho
záležitosti, spravovať majetok a konať všetko v jeho prospech. Za nepochybné považuje to, že práve s jej
súhlasom a vedomím takýmto spôsobom disponoval s invalidným dôchodkom žalobcu. Mal za to, že ním
splácaný úver bol spoločným úverom jeho a opatrovníčky žalobcu. Ak teda použil finančné prostriedky
žalobcu na splácanie týchto úverov (čo bolo preukázané výpismi z účtov v Českej sporiteľni) použil ich
so súhlasom opatrovníčky na splácanie ich spoločných úverov, nie teda iba jeho úveru. Má teda za to,
že na základe súhlasu a vedomia opatrovníčky bol oprávnený nakladať s dôchodkom žalobcu. Aj pre
prípad ak by uvedené finančné prostriedky použil na splácanie úverov aj bez súhlasu opatrovníčky má
za to, že aj v takomto prípade by sa v rovnakej miere obohatil nielen on, ale aj samotná opatrovníčka,
keďže takto bol splácaný ich spoločný záväzok. Jeho zodpovednosť za vrátenie uvedenej sumy by bola
takto daná iba v 1/2.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila opatrovníčka žalobcu. Táto žiadala rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považuje za účelové a zavádzajúce,
keď dôvody uvádzané žalovaným nezodpovedajú skutočnosti a neboli v konaní preukázané. Uviedla, že
až do dňa, kedy jej bol žalovaným prístup na účet v banke zablokovaný (po 1.12.2012), mala možnosť
sama alebo aj prostredníctvom žalovaného disponovať s prostriedkami žalobcu v jeho prospech t.j.
na zabezpečenie jeho životných potrieb, bývanie, stravovanie , ošatenie a iné bežné a nevyhnutné
každodenné potreby. Ako opatrovníčka nikdy nedala súhlas žalovanému na použitie prostriedkov
žalobcu na splácanie akýchkoľvek dlhov a žalovaný existenciu takejto dohody v konaní nepreukázal.
Na splácanie spoločných úverov jej ako aj žalovaného boli používané výlučne ich vlastné prostriedky.
Odmieta tvrdenie žalovaného o prípadnom bezdôvodnom obohatení z jej strany na úkor žalobcu, keďže
má za to, že bolo preukázané, že s prostriedkami na účte disponoval výlučne žalovaný na základe
vlastného rozhodnutia a tým získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktorý je povinný vydať.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou § 120 ods. 1 O.s.p. keď vykonal
všetky dôkazy označené účastníkmi na preukázanie svojich tvrdení. Takto vykonané dôkazy vyhodnotil
a z týchto vyvodil aj správne skutkové závery. Nárok žalobcu však nesprávne právne posúdil, keďže na
vec aplikoval nesprávne hmotnoprávne ustanovenie právneho predpisu. Toto pochybenie však nemalo
vplyv na vecnú správnosť rozsudku vo veci samej.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa
bola uznesením súdu ustanovená za opatrovníčku žalobcu, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony. Žalobca bol od januára 2012 poberateľom invalidného dôchodku v sume 9.248,-Kč a tento
dôchodok bol poukazovaný na účet v banke, ktorého majiteľom bol žalovaný a právo disponovania
s prostriedkami na tomto účte mala aj opatrovníčka žalobcu ako manželka žalovaného. V mesiaci
decembri 2012 žalovaný opustil spoločnú domácnosť s opatrovníčkou žalobcu a ako majiteľ účtu zrušil
tejto právo dispozície s prostriedkami na svojom účte, na ktorý bol poukazovaný aj dôchodok žalobcu.

S poukazom na tieto nesporné skutkové závery sa odvolací súd nestotožňuje s právnou kvalifikáciou
nároku žalobcu vykonanú súdom prvého stupňa, pokiaľ nárok žalobcu súd kvalifikoval ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč. zákonníka. Na takomto závere nemení nič ani
skutočnosť, že svoj nárok rovnako právne kvalifikoval aj samotný žalobca. Súd rešpektujúc zásadu iura
novit curia (súd pozná právo) totiž nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku samotnými účastníkmi a
žalobca preto ani nezodpovedá za prípadnú nesprávnu právnu kvalifikáciu.

Odvolací súd je toho názoru, že nárok žalobcu je potrebné kvalifikovať ako nárok na náhradu škody
podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu sú porušenie právnej povinnosti , preukázanie existencie škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Za porušenie právnej povinnosti žalovaným je potrebné považovať jeho konanie, ktorým znemožnil
opatrovníčke žalobcu prístup k dôchodku žalobcu, ktorý bol poukazovaný na účet žalovaného a tým
žalobcovi ako opatrovancovi spôsobil škodu vo výške dôchodku, ktorý bol poukazovaný na účet
žalovaného za obdobie počínajúc mesiacom decembrom 2012. Za nespornú je potrebné považovať
aj príčinnú súvislosť medzi takto ustáleným porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a
vznikom škody spočívajúcej v znížení majetku žalobcu o výšku priznaných a poukázaných mesačných
dôchodkov. Nedôvodnou je obrana žalovaného, pokiaľ tento tvrdil, že s peňažnými prostriedkami
na svojom účte vo výške zodpovedajúcej dôchodku žalobcu nakladal podľa pokynov opatrovníčky.
Takýto skutkový stav bol totiž aktuálny iba za obdobie, pokiaľ žalovaný ako manžel opatrovníčky žil v
spoločnej domácnosti s ňou ako aj so žalobcom a spoločne takto hradili náklady v spoločnej domácnosti.
Jeho konanie ktorým po opustení spoločnej domácnosti zrušil opatrovníčke právo disponovania s
prostriedkami na účte, na ktorom sa nachádzal aj dôchodok žalobcu už nie je konaním na základe
pokynov, resp. súhlasu opatrovníčky, ale protiprávnym konaním, ktorým žalobcovi ako vlastníkovi týchto
peňažných prostriedkov znemožnil výkon vlastníckeho práva k ním podľa § 123 Obč. zákonníka, ktoré
tento realizoval prostredníctvom opatrovníčky. Porušením tejto povinnosti došlo k vzniku škody na strane
žalobcu, za ktorú zodpovedá žalovaný a preto je už bez právneho významu následná skutočnosť, ako
žalovaný s peňažnými prostriedkami, pochádzajúcimi z dôchodku žalobcu naložil. S poukazom na tieto
dôvody odvolací súd majúc za to,že na vec sa vzťahuje ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka o náhrade
škody, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
oznámil túto skutočnosť účastníkom konania postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a zároveň týchto vyzval
na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto ustanovenia v lehote 10 dní. Ani jedna z procesných strán
sa na uvedenú výzvu súdu nevyjadrila.

Na základe toho odvolací súd kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody podľa § 420 ods.
1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že samotné iné právne posúdenie nároku žalobcu nemalo vplyv na vecnú
správnosť vyhovujúceho výroku rozsudku tak do základu ako aj výšky, odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo veci samej, ako aj v naväzujúcom výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Keďže súd prvého stupňa v rozsudku vo veci samej nerozhodol o trovách konania, bude jeho
povinnosťou v osobitnom rozhodnutí rozhodnúť v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. aj o trovách
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.