Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/104/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115205220
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115205220.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci
navrhovateľky: B. Z., X. G., E. XX.X.XXXX, I. I. - G. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, proti
odporcovi: S. Z., E. XX.X.XXXX, I. A. - Ú. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva,
takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania B. Z., X.. G., E.. XX.X.XXXX, a S. Z., E.. XX.X.XXXX, Q. B.W.
XX.X.XXXX, Y. K. D. A. A. Ú. D. K. Y. X, X. XXXX, E. S. XX, Z. Z. Č. X, r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 25.2.2015 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom,
D. I. Q. B. XX.X.XXXX W. D. O. Y. K. D. A. A. Ú. D. K. Y. X, X.Č. XXXX, E. S. XX, Z. Z. Č. X.

Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že manželstvo bol omyl, od svadby manžela skoro vôbec nevidela,
zobrali si pôžičku na spoločné bývanie, ale skutočnosť bola iná, manžel „poza jej chrbát“ prepísal byt
na svoju matku, a to bol koniec ich spoločnej budúcnosti. S manželom sa navrhovateľka nestretáva
a už dlhší čas nie sú v žiadnom kontakte, nemá ani záujem zostávať s odporcom v manželskom
zväzku. Navrhovateľka vzťahy medzi manželmi z vyššie uvedených dôvodov zapríčinených podľa nej
odporcom považuje za tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj
spoločenský účel.

Odporca sa k návrhu v priebehu konania nevyjadril.

Súd pojednával dňa 16.4.2015 v neprítomnosti odporcu (doručenie predvolania mal vykázané
náhradným spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z
vážneho dôvodu).

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, uviedla pritom, že manželstvo je
rozvrátené, nemôže plniť svoj spoločenský účel a to ani v budúcnosti, s odporcom nežijú v spoločnej
domácnosti prakticky od roku 2004, nijakým spôsobom spolu nekomunikujú, z čoho je zrejmé, že ide
len o formálny zväzok, preto trvá na rozvode manželstva.

Po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľky na pojednávaní a oboznámením s listinnými
dôkazmi (sobášnym listom) má súd preukázané, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa
20.7.2002, pričom toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku 4,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 3.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine - ďalej len „ZR“): K zrušeniu manželstva rozvodom
možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ZR: (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní
o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 ZR: Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

Podľa § 19 ZR: (1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja
manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny
je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon
povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Ust. § 23 Zákona o rodine upravuje hmotno-právne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine
sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením vzťahov medzi manželmi a rozvratom týchto vzťahov, ale
vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvale
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi,
doterajšie spolužitie, dĺžku tohto spolužitia a podobne. Intenzitu narušenia rozvratu súd skúma aj z
hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Je potrebné ďalej uviesť, že v Zákone o
rodine je ďalšia podmienka, kedy možno zrušiť manželstvo účastníkov rozvodom, a to či od manželov
možno resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ide skôr o subjektívnu okolnosť,
ktorá závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníci konania ako manželia dlhodobejšie nežijú
tak, ako to predpokladajú vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine. Ich vzťahy sú tak hlboko
rozvrátené, že nemožno očakávať ich nápravu. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd pritom
považuje dlhodobé odlúčenie manželov, ktorí už viac rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Súd má za
to, že za týchto okolností je manželstvo účastníkov skutočne len zväzkom formálnym, neplniacim žiadnu
z funkcií manželstva podľa Zákona o rodine, a aj z jednoznačne vyjadreného postoja navrhovateľky k
rozvodu manželstva je zrejmé, že nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie.

Vychádzajúc z uvedených výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené
podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, a preto manželstvo účastníkov rozviedol.

Výrok o trovách konania sa opiera o znenie ust. § 144 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.