Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/654/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213556
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612213556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senáty Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.FrantiškaDulačkuaMgr.MárieKašíkovej,vprávnejvecinavrhovateľky:
Ing. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. XXX, okres N. Y., právne zastúpená JUDr. Janou Čončolovou,
advokátkou, so sídlom v N. Y., U. XX, proti odporcom: 1) Ing. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C.
XXXX/X, 2) Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 3) K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y.,
J. C. XXXX/X, 4) T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 5) H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., M. XXX/XX, 6) H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 7) Mgr. E. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. Y., J. C. XXXX/X, odporcovia v rade 3), 4), 6) a 7) právne zastúpení JUDr. Luciou Hurajovou,

advokátkou, so sídlom Ul. X. Y. XXX, N. Y., 8) F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., S.. F. XXXX, 9) Ing. K.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. XXXX/X, 9a) PharmDr. F. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X,
F., 9b) Mgr. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, F., 9c) Ing. H. N., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
X, F. (odporcovia v rade 9a) až 9c) právni nástupcovia po pôvodnom odporcovi v rade 9) Ing. K. N., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. X, F., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), 10) Y. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, 11) K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 12) W. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y.,
J. C. XXXX/X, 13) Ing. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 14) Y. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom N. Q., M. C. XXX/XX, 15) Mgr. A. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., X. Y. XXX/XX, 16) K. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 17) R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X,
odporcovia v rade 14), 15), 16) a 17) právne zastúpení JUDr. Luciou Hurajovou, advokátkou, so sídlom
Ul. X. Y. XXX, N. Y., 18) E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 19) R. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. Y., Z. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, so sídlom M. T. XXX/
X, N. Y., v konaní o zriadenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/328/2012-218 zo dňa 27. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobný návrh zamietol p o t v r d z u j e .

Výroku o zastavení konania o neúplnom podaní odporcu v rade 1), s a n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala
zriadeniavecnéhobremenavzmysleust.§151oods.3Občianskehozákonníkavprospechpodielového
spoluvlastníka stavby domu č. súp. XXXX a pozemku parcela č. 199, spočívajúceho v práve prejazdu
motorovým vozidlom cez pozemok v podielovom spoluvlastníctve odporcov v rade 3) až 19) zapísaný
ako parcela č. KN-C 201/1 v rozsahu vyznačenom v priloženom geometrickom pláne za jednorazovú

odplatu vo výške 360,00 Eur. Okresný súd mal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
navrhovateľky, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností z titulu spoluvlastníctva ktorých
sa domáhala zriadenia vecného bremena. Nepovažoval za dôvodnú argumentáciu odporcov, že
nie je daný okruh účastníkom konania vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nie je výlučnouvlastníčkou uvedených nehnuteľností. Konštatoval, že neexistujú zákonné obmedzenia, ktoré by bránili
zriadeniu vecného bremena len v prospech spoluvlastníka stavby v zmysle ustanovenia § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň však prisvedčil odporcom, že v zmysle tohto zákonného

ustanovenia je možné zriadiť vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok len v prospech vlastníka
stavby, nie aj v prospech vlastníka pozemku. Okruh účastníkov konania na strane odporcov mal daný
spoluvlastníctvom k pozemku zapísanému ako parcela č. KN-C 201/1, ktorí boli označení v súlade s
aktuálnym zápisom na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. Y.. V priebehu konania došlo k prevodu
vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom odporcov v rade 1) a 2) k predmetnému pozemku na

odporcu v rade 19). Tým prestali byť odporcovia v rade 1) a 2) pasívne vecne legitimovaní a žalobný
návrh z tohto dôvodu voči ním okresný súd zamietol. Za nespornú považoval okresný súd skutočnosť, že
prístup k stavbe súpisné č. XXXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 199 vykonáva
navrhovateľka cez pozemok v spoluvlastníctve odporcov v rade 3) až 19), t. j. parcelu KN-C č. 201/1.
Medzi účastníkmi bolo sporné, či prístup navrhovateľky k tejto stavbe možno zabezpečiť inak. Okresný
súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že jej prístup

k tejto stavbe nie je možno zabezpečiť inak, a to najmä z verejnej komunikácie - Ul. M. Pišúta. Z
vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku Ing. Milana Gmittera, výpovede svedka Ing.
Milana Gmittera, správy ORPZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 24.06.2013,
ako aj z ohliadky na mieste samom mal okresný súd preukázané, že k tejto stavbe je možné zabezpečiť
priamy prístup z verejnej komunikácie vybudovaním vjazdu. Poukazujúc na ustálenú judikatúru podľa

ktorej v prípade, ak náklady spojené so zabezpečením prístupu k stavbe z verejnej komunikácie sú
neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku
zriadením vecného bremena, má sa za to, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak,
okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, že by si vybudovanie vjazdu vyžadovalo neprimerane
vysoké výdavky v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená spoluvlastníkom pozemku zapísaného

ako parcela č. KN-C 201/1. Vynaloženie takýchto neprimeraných výdavkov nebolo ani tvrdené zo
strany navrhovateľky. Navrhovateľka nemožnosť zriadenia vjazdu odôvodňovala len poukazom na
vyjadrenie Mesta Liptovský Mikuláš, ako príslušného správneho orgánu pre povolenie zriadenia vjazdu,
ktorý sa opakovane vyjadril, že vzhľadom na hľadisko bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky by
v prípade podania žiadosť o zriadenie vjazdu, zrejme vjazd nepovolil. S ohľadom však na ostatné

vykonané dôkazy, najmä znalecký posudok Ing. Gmittera, jeho svedeckú výpoveď ako aj stanovisko
ORPZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát považoval okresný súd podanú žalobu za
nedôvodnú a predčasnú. Poukázal na ustanovenie § 3b ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého o zriaďovaní vjazdov z cesty
alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľností, rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej

pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný orgán, ktorým je v tomto
prípade Mesto Liptovský Mikuláš. Na povolenie takéhoto vjazdu je potrebný predchádzajúci súhlas
Dopravného inšpektorátu v zmysle ustanovenia § 3b ods. 4 citovaného zákona. Okresný súd sa v tejto
súvislosti stotožnil s právnym názorom odporcov, ktorí poukázali na to, že žaloba je predčasná z toho
dôvodu, že o žiadosti navrhovateľky na zriadenie vjazdu doteraz nerozhodol príslušný správny orgán.

Rozhodovanie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal okresný súd na čas po
právoplatnom skončení veci.

O zastavení konania o neúplnom návrhu odporcu v rade 1/ rozhodol okresný súd s poukazom na

ustanovenia § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, podala odvolanie navrhovateľka,
ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne
jeho zmeny tak, že rozhodnutiu bude v celom rozsahu vyhovené. Uviedla, že vzhľadom na vyjadrenie

okresného súdu v napadnutom rozsudkom podala žiadosť na Mesto Liptovský Mikuláš, ako príslušný
správny cestný orgán o povolenie nového vjazdu z miestnej komunikácie - Ul. M. Pišúta na pozemok
parcela KN-C č. 199, katastrálne územie N. Y. a k rodinnému domu, ktorý je v jej spoluvlastníctve.
Rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 20.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.01.2014 mesto tento vjazd nepovolilo. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vjazd by sa

nachádzal v neprehľadnej zákrute a v tesnej blízkosti zriadeného prechodu pre chodcov, opieralo sa
o projektovú dokumentáciu spracovanú odborne spôsobilou osobou. Potom je záväzným pokladom
pre meritórne rozhodnutie súdu v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. aj v odvolacom konaní. Ďalej poukázala
na to, že okresný súd opomenul vyhodnotiť vykonaný dôkaz a to svedeckú výpoveď Ing. M. Q.,zástupcu Mesta Liptovský Mikuláš, ako príslušného cestného orgánu, ktorý uviedol, že Ul. M. Pišúta je
hlavným dopravným ťahom na sídlisko Podbreziny a v bezprostrednej blízkosti navrhovaného vjazdu
sa nachádzajú dve križovatky a dva prechody pre chodcov. Súd túto svedeckú výpoveď opomenul

a vychádzal iba z výpovedí svedka Ing. Milana Gmittera, hoci ide o vzájomne odporujúce si dôkazy.
Nesprávne vyhodnotil posúdenie miery obmedzenia výkonu vlastníckeho práva odporcov.
Navrhovateľka odvolaciemu súdu predložila dôkazy, o ktorých uviedla, že ich bez svojej viny nemohla
predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa, a to dôkazy o nadobudnutí práva prechodu motorovým
vozidlom MUDr. X. N. už v minulosti, ktoré môžu mať charakter práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu cez „dvor mestských bytov z Hodžovej ulice“ ku garáži, čo je identická cesta, ako je v
súčasnosti navrhované právo prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parcela č. 201/1. Uvedené
listinné dôkazy preukazujú nadobudnutie práva prechodu jej právneho predchodcu vydržaním.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods.

3 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou možnosti doplnenia tvrdení o dôvodnosti uplatneného
nároku a predloženia ďalších dôkazov navrhovateľkou v odvolacom konaní, ak neboli tvrdené ani

predkladané v rámci prvostupňového konania.

Podľa § 205a skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri
odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

V ustanovení § 205a je vyjadrený systém neúplnej apelácie, na ktorom je postavené odvolacie konanie.
Odvolací súd je súd, ktorý zásadne nesmie prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvého stupňa s výnimkou prípadov uvedených v § 205a ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. V prípade, že ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol účastník bez svojej viny
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, môžu to byť len také skutočnosti a dôkazy,
ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o rozhodnutie správneho
orgánu - Mesta Liptovský Mikuláš, k nemu došlo až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, preto nejde

o dôkaz, v zmysle ustanovenia § 205a ods. 1 písm. b) na ktorý by mohol krajský súd v rámci odvolacieho
konania prihliadať.

Rovnako odvolací súd nemohol prihliadať na tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa nadobudnutia práva
prechodu vydržaním už jej právnym predchodcom. V tomto smere navrhovateľka už v podanom

žalobnom návrhu poukazovala na existenciu práva prechodu od roku 1956 jej právnym predchodcom,
avšak ďalej tieto svoje tvrdenia nerozvádzala a neoznačila na ich preukázanie žiadne dôkazy. V
napadnutom odvolaní bez bližšej konkretizácie iba uviedla, že tieto dôkazy nemohla predložiť do
rozhodnutia vo veci samej. Nie je však zrejmé, že by tak nemohla urobiť bez svojej viny a boli by
tak naplnené podmienky ustanovenia § 205a ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Naopak

v kontexte s obsahom podaného žalobného návrhu tieto jej tvrdenia v podanom odvolaní vyznievajú
účelovo.

Ďalšie odvolacie námietky navrhovateľky sa týkajú spôsobu hodnotenia vykonaného dokazovania
okresným súdom a správnosti skutkových záverov. Predkladá odvolaciemu súdu svoj spôsob

hodnotenia a svoje skutkové závery. Tieto jej námietky však odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
Nezodpovedá stavu veci tvrdenie navrhovateľky, že celé rozhodnutie okresného súdu je postavené
na záveroch svedeckej výpovede Ing. Gmittera. Naopak okresný súd pri hodnotení vykonaného
dokazovania dôsledne vychádzal z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Vykonanédôkazy hodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a jeho skutkové závery zodpovedajú
zásadám logiky a nevykazujú znaky arbitrárnosti. Dôsledne sa vysporiadal aj s výpoveďou zástupcu
mesta Ing. Q. a následne tento dôkaz hodnotil v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, a to nielen

svedeckej výpovede Ing. Gmittera ale aj vyjadrenia ORPZ Liptovský Mikuláš, Dopravný inšpektorát a to
jednak zo dňa 27.11.2012, ale aj nasledujúce vyjadrenie zo dňa 24.06.2013.

Na záver krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd žalobný návrh vo vzťahu k odporcom v rade 1) a
2) zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala

správnosť rozhodnutia okresného súdu v celom rozsahu, avšak vo vzťahu k týmto dôvodom, na ktorých
postavil svoje rozhodnutie okresný súd v konkrétnostiach neuviedla žiadne skutočností, na základe
ktorých by považovala v tejto časti rozhodnutie okresného súdu za nesprávne.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, krajský súd p rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku ako vecne správny potvrdil.

Keďže v napadnutom rozhodnutí okresného súdu nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu
postupu prvostupňového súdu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne
súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 o.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.