Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200483
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713200483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky N. P., rod.
Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - X., N. XXXX/X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea
Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, proti odporcovi G. P., nar. X.X.XXXX, bytom
D. J. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. 7P/5/2013-240 zo dňa 1. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zverení maloletého G., nar. XX.X.XXXX,
do osobnej starostlivosti matky.

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výrokoch o úprave styku, o vyživovacej povinnosti a o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý vo výroku o rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Vychádzal zo

zistenia, že manželstvo účastníkov už neplní žiadnu zo svojich funkcií, manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, spoločne nehospodária, každý z nich vedie samostatnú domácnosť a vzťahy medzi nimi
sú tak vážne narušené, že nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia obnovia.
Na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľka sa o maloletého stará
vzorne a riadne, zistené nebolo žiadne zanedbávanie starostlivosti z jej strany. Nástupom maloletého do
materskejškoly(účasťouvdetskomkolektíve)mávačastejšiezápalydýchacíchciestnekomplikovaného
charakteru, navrhovateľka však úzko spolupracuje s materskou školou aj ošetrujúcou detskou lekárkou.

Opakované podnety odporcu na nedostatočnú starostlivosť navrhovateľky okresný súd vyhodnotil ako
nepravdivé. Zo znaleckého posudku predloženého ním samotným vyplýva, že u maloletého nie je, a ani
v minulosti nebol, syndróm týranej osoby, dieťa sa po všetkých stránkach vyvíja v norme, nie je sociálne
stiahnuté, ani emočne labilné.
Prvostupňový súd sa stotožnil s konštatovaním znalca, že odporca je aktuálne prehnane kritický voči
navrhvateľke, ktorú vníma len v negatívnych dimenziách; tak v roli partnerky, ako aj v roli matky. Ohľadne
ním akcentovanej okolnosti (jeho) lepších bytových podmienok uviedol, že rodinný dom, v ktorom

odporca býva, je vo vlastníctve práve navrhovateľky, ktorá bola nútená dom spolu s maloletými deťmi
opustiť z dôvodu nezhôd a hádok s odporcom. Okrem toho je byt, v ktorom matka spolu s deťmi býva,
účelne zariadený. Súd I. stupňa preto uzavrel, že v záujme maloletého dieťaťa je jeho ponechanie v
osobnej starostlivosti matky (kde bolo zverené predchádzajúcim rozhodnutím súdu) predovšetkým spoukazom na nízky vek dieťaťa, okolnosť, že je v osobnej starostlivosti matky už viac ako 2 roky, na
prostredie si zvykol, navštevuje materskú školu v Martine a zmena výchovného prostredia by nebola
vhodná.

Vzhľadom na nezhody rodičov vyvolané nepravidelným režimom stretávania sa otca s dieťaťom okresný
súd nevyhovel návrhu odporcu na neobmedzenú úpravu styku. Rovnako za dôvodný nepovažoval ani
ďalší návrh otca, aby sa s maloletým mohol stretávať každý víkend. V tejto spojitosti konštatoval, že je v
záujme dieťaťa, aby mohlo víkend tráviť aj s navrhovateľkou, ako svojou matkou, lebo v priebehu týždňa
dieťa navštevuje materskú školu a matka si plní pracovné povinnosti. Nadväzne upravil stretávanie

odporcu s maloletým počas každého párneho víkendu v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 18.00 hod.
Pri úprave vyživovacej povinnosti okresný súd vychádzal z výsluhového dôchodku odporcu a z jeho
príjmu zo živnosti; celkom 1.400 eur mesačne. Jeho mesačné výdavky predstavujú platbu za elektriku
a plyn 125 eur, leasing na auto 216 eur a hypotéku na rodinný dom 770 eur. Príjem matky ustálil v
sume 1.300 eur mesačne. Matka býva spolu s deťmi v 1-izbovom byte, v súvislosti s čím mesačne platí
zálohové platby 124 eur, inkaso 41,77 eur a internet 10,62 eur. Taktiež spláca leasing na motorové

vozidlo 182,06 eur mesačne a má zvýšené výdavky na nákup liekov pri opakovaných ochoreniach
maloletého. Za výživné zodpovedajúce týmto skutkovým zisteniam a zároveň veku a odôvodneným
potrebám dieťaťa považoval okresný súd sumu 150 eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o zverení maloletého do starostlivosti matky, určení výživného a

úpravy styku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal ich zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov výsluchom svedkov,
psychiatrického vyšetrenia rodičov, vypočutím kožnej lekárky MUDr. G. a znalkyne z odboru psychológie
PhDr. D.. Tvrdil, že konajúci súd vôbec nebral do úvahy jeho argumenty o tom, že maloletý nemá u
matky vytvorené podmienky na zdravý psychický a fyzický vývin. Zopakoval, že chlapec je sústavne

vystavovaný stresom, nemá poriadny režim a matka je voči nemu agresívna. Opätovne tiež poukazoval
na incident matky s jej bývalým partnerom, ktorý mal maloletého vystrašiť, ako aj nedostatky v
starostlivosti matky o dieťa prejavujúce sa v chorobnosti maloletého a nedostatočnej hygiene.
Odvolateľ nesúhlasil ani so stanoveným výškou výživného. Oblečenie i obutie kupuje maloletému počas
celéhorokavýhradneon;niejepravdou,žebyvecinakupovallensezónne.Taktiežpravidelnesynaberie

na výlety a detské podujatia, do kúpeľov, preto za výživné primerané jeho schopnostiam, možnostiam
a súčasne za zodpovedajúce § 75 ods. 1 zákona o rodine považuje sumu 50 eur. Dodal, že matka
nemusela preberať leasing (180 eur) na nové motorové vozidlo, keďže je vlastníčkou ďalšieho vozidla
- Ford Mondeo.
Za absolútne neprípustný odporca označil rozsah úpravy styku s maloletým. V tejto spojitosti uviedol,

že od začiatku roka 2012 do augusta 2013 mali „neoficiálnu striedavú starostlivosť“, keď syn bol týždeň
u matky a týždeň u neho. Pokiaľ matka túto skutočnosť popiera, tak zavádza a klame. Zdôraznil, že
má s maloletým veľmi silný citový vzťah, čo potvrdzujú i závery znaleckého posudku; zhodne ako i jeho
dostatočne vyvinuté rodičovské schopnosti. Maloletý sa v telefonických rozhovoroch opätovne dožaduje
stretávania, preto ho navštevuje i v priebehu týždňa, vyzdvihuje zo škôlky a trávia spolu čas prospešnými

aktivitami.
Zavádzajúcim je podľa odvolateľa vyjadrenie riaditeľky škôlky o bezdôvodnom rozrušení dieťaťa otcom.
On sa v danom prípade nedostavil do škôlky za účelom rozrušiť dieťa, ale skontrolovať jeho veci. Syn
bol totiž chorý a (podľa otca) nedostatočne oblečený. Maloletému sa neukazoval, aby ho nerozrušil, syn
však spoznal jeho hlas. Otec nesúhlasil tiež s vyjadrením kolízneho opatrovníka o vhodnosti bytových

podmienok u matky. Jej byt je malý, dieťa tam nemá priestor na hranie a ani pokoj na spánok. Odvolateľ
zopakoval, že matka si vodí návštevy, na ktoré sa syn sťažuje. Navyše, správy kolízneho opatrovníka
sú neaktuálne a nebola vykonaná ani previerka vhodnosti bytových podmienok u otca.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že všetky tvrdenia odporcu o jej nedostatočnej výchove a

starostlivosti boli vyvrátené. Čo sa týka zdravotného stavu dieťaťa, zo spisového materiálu vyplýva,
že ide o bežné detské ochorenia bez vplyvu na jeho vývin. Nepreukázalo sa ani bitie maloletého, či
požívanie alkoholu navrhovateľkou. Všetky tieto tvrdenia boli odporcom vyfabrikované.
Pokiaľ odvolateľ považuje za vhodnejšie prostredie na výchovu rodinný dom v D. J., opomenul uviesť, že
ten patrí navrhovateľke, ktorá sa i so synom z neho musela odsťahovať z dôvodu psychického, fyzického

týrania odporcom. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudla z dôvodu, že odporca potreboval uhradiť dlhy
(vyplatenie prvej manželky, exekúcie). Súvisiaci hypotekárny úver sa zaviazal splácať odporca s tým,
že po zaplatení bude nehnuteľnosť na neho prevedená. Úver však splácaný nie je, aktuálny dlh činícca 14.120 eur, pričom banka už oznámila, že v prípade nesplácania začne výkon záložného práva. V
danom smere je odvolanie voči výške výživného zavádzajúce, odporca totiž hypotéku neplatí.
Matkauviedla,ževozidloFordMondeojevzlomtechnickomstaveajehopredajomchcelauhradiťaspoň

časť dlhu odporcu voči jej rodičom. Argumentáciu o nedostatočnom príjme odporcu vyvracia jeho letná
dovolenka na Korzike a Sardínii. Doplnila, že o dôkladnej starostlivosti odporcu o maloletého svedčí
fakt, že si neplní vyživovaciu povinnosť určenú súdom na čas do rozvodu, preto bola nútená podať
návrh na výkon exekúcie. Za správne považovala aj rozhodnutie o úprave styku, lebo predchádzajúcu
neobmedzenú úpravu odporca zneužil a dieťa v požadovanom termíne nevrátil. Následne ho odmietal

vydať a dospelo to až do štádia, kedy musela zasiahnuť polícia. Nakoniec v predmetnej spojitosti došlo
k úprave styku predbežným opatrením.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok vo výrokoch o úprave rodičovských práv a povinnosti
potvrdiť. Primárne poukázal na okolnosti návrhu matky z februára 2011 na zverenie maloletého
do jej osobnej starostlivosti, t.j. násilné správanie odporcu, agresivita, fyzické ataky (vrátane

potreby lekárskeho ošetrenia), obmedzovanie osobnej slobody, otváranie korešpondencie, prezeranie
mobilného telefónu, vulgárne nadávky, pričom svedkami neprimeraného správania boli i maloleté deti.
Odporca sa niekoľkokrát osobne i telefonicky sťažoval na manželku a namietal zlé zaobchádzanie
s maloletým. Snažil sa pritom s pracovníkmi kolízneho opatrovníka manipulovať, jeho žiadosti zneli
skôr ako nariadenia. Kolízny opatrovník požiadal zainteresované subjekty (materská škola, Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Martin, MUDr. D.) o podanie správ k otcom namietaným skutočnostiam. Ani
jedna z nich nepotvrdila jeho vyjadrenia, pričom otec po oboznámení sa s nimi uviedol, že nie sú
objektívne. Napokon, tvrdenia odporcu, že maloletý je zanedbávaný a bitý matkou, nie sú potvrdené ani
v znaleckom posudku PhDr. D..
Podľa kolízneho opatrovníka možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca zodpovedá aj

stanovená vyživovacia povinnosť 150 eur mesačne, lebo výživné má prednosť pred inými výdavkami
povinného rodiča. Taktiež súhlasil so záverom okresného súdu, že nie je v záujme maloletého, aby sa
počas víkendov stretával len s otcom. Rovnako matka má právo tráviť voľné dni so synom, keďže počas
pracovného týždňa sa venuje iným činnostiam.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. a/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým zostal odvolaním nenapadnutý výrok o rozvode manželstva
účastníkov) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a § 211 ods. 2 O.s.p)
napadnutý rozsudok vo výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky potvrdil ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a vo výrokoch o úprave styku, o vyživovacej povinnosti a (v závislom výroku)

o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods.
2 O.s.p.

Obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nezodpovedá zásadná odvolacia námietka, že sa okresný
súd nezaoberal argumentáciou odporcu. Naopak, na strane 10 a 11 rozsudku sa venuje práve tvrdeniam

otca o jednotlivých aspektoch (údajne) nedostatočnej starostlivosti matky a s odkazom na konkrétne
dôkazyformulujesvojezávery,ktorévichúhrneviedlikzvereniudieťaťadostarostlivostimatky.Rovnako
jasne uviedol dôvody, prečo považuje ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania za nadbytočné. Krajský
súd sa so dotknutými závermi stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Žiaduce je v tejto spojitosti dodať, že právo na spravodlivé súdne konanie v sebe neobsahuje právo

účastníka na rozhodnutie súdu v zmysle jeho predstáv. Odvolacia argumentácia otca pritom predstavuje
len opakovanie doterajších tvrdení bez relevantnej reakcie na konkrétne závery okresného súdu a v
plnej miere zodpovedá záverom znalkyne o prehnane kritickom postoji odvolateľa voči navrhovateľke.
Uvedené sa premieta napríklad i v ignorovaní všeobecne známej okolnosti zvýšenej chorobnosti detí
pri nástupe do detského kolektívu, či v automatickom označení dôkazov ako neobjektívnych, ak tieto

vyzneli v jeho neprospech. Vo svetle uvedených okolností krajský súd nemal racionálny dôvod neveriť
tvrdeniam kolízneho opatrovníka o komplikovanej spolupráci s otcom, ktorý kolíznemu opatrovníkovi
(skôr) „direktívne ukladal úlohy“.
Na základe popísaných úvah odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zverení dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky.

Hoci je mimo rámec akejkoľvek pochybnosti zrejmé narušenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi,
nie je možné takýto deficit (za dosiaľ ustáleného skutkového stavu) konštatovať ohľadne väzieb
otca a maloletého. Pokiaľ existuje - a navrhovateľka to nepopiera - takáto silná citová väzba medziotcom a maloletým a zároveň nie je preukázaná žiadna prekážka (matka namietala len problematické
odovzdávanie dieťaťa otcom pri neobmedzenom režime styku, nie okolnosti smerujúce k nevhodnosti
stretávania sa otca so synom), javí sa primeranou širšia úprava styku otca s maloletým. Správnou je

však úvaha okresného súdu o potrebe trávenia času dieťaťom počas víkendu i s matkou. Do úvahy tak
prichádza možnosť stretávania sa otca s dieťaťom v určitom rozsahu aj v priebehu pracovného týždňa. Z
tohtoaspektusúvšakdoterajšieskutkovézisteniaokresnéhosúduodennomrežimedieťaťa,pracovnom
čase rodičov a možnostiach preberania a odovzdávania dieťaťa nepostačujúce pre bezprostredné
rozhodnutie odvolacieho súdu.

Krajský súd ale zároveň zdôrazňuje, že i sústavné a cielené vytváranie negatívnych emócií dieťaťa
niektorýmzrodičov(podľaskutkovýchzistenívokolnostiachsúdenejveciotcom)vočidruhémuzrodičov
je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a môže viesť k súdnemu obmedzeniu /vylúčeniu takto
konajúceho rodiča so stretávania s dieťaťom.

Čo sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti, okresný súd nevyhodnotil skutočnosť, že otec sa

s maloletým stretáva, v rámci čoho určitým (nie nepodstatným) spôsobom plní svoju vyživovaciu
povinnosť. Posúdenie tejto skutočnosti bude žiaduce i z pohľadu možnej/pravdepodobnej zmeny
rozsahu úpravy styku. Medzi rodičmi zostal tiež sporný rozsah plnenia vyživovacej povinnosti odporcom
v podobe zakupovania ošatenia; otec tvrdí, že kupuje všetko ošatenie maloletého (čo je významná
položka celkovej vyživovacej povinnosti), zatiaľ čo matka uviedla, že ide len o sezónne oblečenie.

Hoci zodpovedá právnej úprave poukaz kolízneho opatrovníka na zákonnú prednosť vyživovacej
povinnosti pred inými výdavkami, výpoveďou matky je spochybnená i samotná existencia zásadnej
časti uplatnených výdavkov otca - platenie hypotéky vo výške 770 eur mesačne. Napokon, vzhľadom
na (doposiaľ) zistené výdavky/bezprostredné odôvodnené potreby dieťaťa sa javí možným/vhodným
rozdelenie výživného na „bežné“ výživné a výživné slúžiace na tvorbu úspor dieťaťa.

Všetky uvedené okolnosti vo svojom súhrne viedli odvolací súd k zrušeniu (i) výroku o vyživovacej
povinnosti odporcu/otca.

V ďalšom postupe v konaní okresný súd v zrušených výrokoch doplní príslušné skutkové zistenia
(minimálne v rozsahu vyššie uvedených intencií odvolacieho súdu) a na ich základe opätovne rozhodne

o úprave styku a výške vyživovacej povinnosti.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.