Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201886
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314201886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho
16, proti odporkyni: D. G., rod. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Č.F. I. č. XX, o zaplatenie
903,12 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 3. 2. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
sumy 903,12 eura s príslušenstvom - 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 12. 8. 2012 do zaplatenia

spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporkyňou dňa 17. 12. 2009 uzatvoril Zmluvu o
revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo
výške 597,49 eura. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných
splátkach vo výške 33,66 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý
v zmluve.

Navrhovateľ poskytol, v súlade s ustanovením zmluvy, odporkyni revolving dňa 27. 9. 2011 vo výške
807,84 eura, ktorý mala odporkyňa splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 33,66 eura. Odporkyňa
sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke číslo 27, do uplatnenia práva

navrhovateľa podľa § 565 občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila
sumu 909,16 eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky číslo 28 o viac
ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú
splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1110,44 eura dňa 12.
8. 2012. Túto sumu neuhradila ani čiastočne. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení
účinnom k prvému dňu omeškania.

Odporkyňa sa k návrhu nevedela riadne vyjadriť, hoci sa osobne zúčastnila na pojednávaní konanom

dňa 27. 5. 2014 a to s odôvodnením, že zmluve a jej podmienkam nerozumie. Odporkyňa si neuplatnila
náhradu trov konania.Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 27. 5. 2014, na ktorý sa osobne dostavila odporkyňa,
nedostavili sa navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlnil ich neprítomnosť. Súd
tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany

práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne
predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu

a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom

úvere číslo XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru, karta klienta,
oznámenie o zosplatnení zo dňa 19. 7. 2012 spolu s doručenkou, vyslúchol odporkyňu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.

Dňa 17. 12. 2009 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere číslo

XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej, v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru, bol odporkyni
schválený úver vo výške 597,49 eura, poskytnutá čiastka vo výške 597,49 eura, so splatnosťou 36
mesiacov, vždy ku dňu 6. v mesiaci po 33,66 eura, pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov
a poplatkov, ako ani dátum splatnosti prvej a poslednej splátky.

Zmluvná odmena za poskytnutý úver v zmluve dohodnutá nie je, je uvádzaná len v oznámení veriteľa

o schválení úveru (čo je však len jednostranný právny úkon veriteľa, nie zmluvne dohodnuté podmienky
poskytnutia úveru či revolvingu). Zmluvná odmena za úver je teda v oznámení veriteľa uvádzaná vo
výške 710,18 eura (t.j. viac ako 100% úveru) a za každý revolving vo výške 468,53 eura, RPMN úveru
65,11 % a revolvingu 55,05 % (tieto údaje rovnako nie sú obsiahnuté v zmluve ale len v oznámení
veriteľa).

Navrhovateľom priložené zmluvné dojednania o revolvingovom úvere sú absolútne nečitateľné a tým
nepreskúmateľné zo strany súdu. Sú písané na dvoch stranách formátu A4, veľmi malým písmom,
obsahujú 19 článkov, každý článok niekoľko bodov, čím sa stávajú nečitateľnými, neprehľadnými a nie
je možné z dôvodu použitia veľkosti písma tieto preštudovať, preto nie je možné ani to, aby ich študoval
spotrebiteľ pred podpisom zmluvy o úvere.

V danom prípade po posúdení návrhu súd musí skonštatovať, že v návrhu je uvedené, že bol poskytnutý
úver, pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere, ktorý je poskytovaný na
inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o poskytnutie úverového
rámca na opakované čerpanie úveru.Súdu nie je jasné, či navrhovateľ vymáha dlh, ktorý vznikol z titulu poskytnutého úveru alebo z titulu
revolvingového úveru. Rovnako nie je jasné, vo svetle listinných dôkazov, aká suma bola reálne
odporkyni vyplatená, pretože z karty klienta vyplývajú nezrozumiteľné údaje o poskytnutom úvere či

revolvingu. Nie je jasné, na základe čoho (v zmysle ktorého ustanovenia zmluvy??? ako to navrhovateľ
uvádza v návrhu) bol poskytnutý revolving, pričom predložená zmluva má viaceré vážne nedostatky.

Navyše je podstatné, že predložená zmluva rieši len poskytnutie úveru a podmienky jeho splácania (aj
keď nie úplne, pretože v nej absentujú zákonné náležitosti), nerieši však poskytnutie revolvingu, ani jeho
výšku, ani podmienky splácania. Predložené oznámenie veriteľa nie je možné považovať za zmluvné

dojednania, nakoľko sa jedná iba o jednostranný právny úkon veriteľa.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, odporcovia vystupujú ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Z karty klienta vyplýva, že odporkyňa splatila navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 1116,48 eura (a
nie iba 909,16 eur ako sa uvádza v návrhu), pričom navrhovateľ v úvodných tabuľkách karty klienta
uvádza niekoľko údajov o poskytnutí úveru a revolvingu, ktoré činia vyplatenie úveru a revolvingu veľmi

neprehľadným, nezrozumiteľným a to aj pre osoby vysokoškolsky vzdelané, prípadne pôsobiace v tejto
sfére, nie to ešte pre spotrebiteľa odkázaného na veriteľa (ktorý navyše zneužíva tieseň spotrebiteľa),
čo je v príkrom rozpore s ochranou práv spotrebiteľa a so zákonným postupom veriteľa. V uvedených
tabuľkách sa uvádzajú tieto údaje:

Poskytnutá čiastka: 597,49 eura, poskytnuté celkom 936,76 eura, dátum vyplatenia: 17. 12. 2009,

vyplatené čiastka 501,53 eura, vyplatené vrátane revolvingov: 782,64 eura, revolving schválený: 27. 9.
2011, dátum vyplatenia: 27. 9. 2011, poskytnutá čiastka 339,27 eura, vyplatená čiastka 281,11 eura.
Postupom podľa § 54 ods. 2 OZ, potom pre súd vyplýva, že reálne navrhovateľ vyplatil odporkyni
sumu úveru 501,53 eura a sumu revolvingu 281,11 eura, spolu tak 782,64 eura. Odporkyňa vrátila
navrhovateľovi celkovo 1116,48 eura (?!).

Pre súd je absolútne nepochopiteľné a nevysvetliteľné, že ak sa odporkyňa dostala do omeškania už pri
27 splátke úveru, ako je potom možné, že navrhovateľ jej poskytol ďalší revolvingový úver. Odporkyňa sa
dostala do problémov splácania úveru a paradoxne, navrhovateľ jej poskytne revolving. Takýto postup
svedčí o neodbornom postupe navrhovateľa, pričom navrhovateľ sleduje len svoj prospech.

Z listinných dôkazov mal však súd za preukázané, že v dôsledku omeškania so splátkami vyzval

navrhovateľ odporkyňu listom zo dňa 19. 7. 2012 na zaplatenie dlžných splátok vo výške 100,98 eura
s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia navrhovateľa, stanú sa splatnými všetky záväzky
zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a tým odporkyňa stráca výhodu splátok a celý
dlh je povinná splatiť naraz. Toto oznámenie odporkyňa osobne prevzala dňa 25. 7. 2012 (č.l. 9 spisu),
teda oznámenie bolo riadne doručené a nastali účinky jeho doručenia, ako aj účinky zosplatnenia a teda

odporkyňa bola povinná splatiť celý úver dňa 9. 8. 2009.

Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako je
uvedené nižšie a zároveň je neplatná z dôvodu, že obchádza zákon (§ 39 OZ). V zmluve je uvedené, že
odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 597,489 eura, čo v ak v kontexte s kartou klienta bolo zistené,
že nie je pravda. Navrhovateľ koncipuje zmluvy tak, aby spotrebiteľ mal predstavu o vyššie poskytnutom

úvere, ako v skutočnosti sú mu vyplatené peňažné prostriedky. Odporkyni bol vyplatený úver vo výške
501,53 eura a nie 597,49 eura (čo tvorí rozdiel medzi týmito sumami, nie je súdu zrejmé, potom sa
pravdepodobne jedná o poplatky v zmluve neuvedené, čo je v rozpore s § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001
Z.z.), zmluva ďalej nie je dôkazom o poskytnutí revolvingu vo výške 807,84 eura, ako sa uvádza v
návrhu, (nejedná sa o písomnú dohodu, potom je poskytnutie revolvingu v rozpore s § 4 ods. 1 zák.

č. 258/2001 Z.z.). Všetky podstatné údaje, ktoré by mali byť obsiahnuté priamo v zmluve o úvere, sú
obsiahnuté len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré oznámenie však nie je súčasťouzmluvy, navyše tieto údaje musia byť priamo zakotvené v zmluve a nie v jej prílohách. Či návrh samotný,
zmluva, ale oznámenie veriteľa a karta klienta, každá z uvedených listín je dokladom o iných sumách
úveruarevolvingu,čojeprespotrebiteľaznačnemätúce,neprehľadnéapresúddôkazomopochybných

praktikách navrhovateľa. Spotrebiteľské zmluvy musia byť zo zákona pre spotrebiteľa jasné, určité,
zrozumiteľné, a to tak, aby spotrebiteľ pri ich študovaní mal jasné svoje povinnosti voči veriteľovi, čo
však nie je daný prípad.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 17. 12. 2009), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

(8) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa§54ods.1a2OZ, (1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Keďže z návrhu a listinných dôkazov vyplýva, že odporkyni mal byť poskytnutý úver vo výške 501,53
eura, tento vzťah sa riadi ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. účinného k 17. 12. 2009. Jedná
sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka v otázkach

premlčania. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a
porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho
zákonníka, ktorá síce bude účinná až od 12. 6. 2014, avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu
pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 258/2001 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 2 písm. a/

jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľský úver je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov nazáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, nie úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ cit. zák., Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/ a g/, ods. 3 až 5 cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na citovaný § 4 ods. 2 zákona predloženú zmluvu o úvere by súd považoval za bezúročnú
a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písmeno e, g, i. Odporrkyňa by
potom bola povinná vrátiť navrhovateľovi len istinu - výšku úveru, ktorá im bola reálne vyplatená, v
prejednávanom prípade odporkyňa zaplatila podstatne viac (namiesto sumy 782,64 eura odporkyňa

vrátila navrhovateľovi celkovo 1116,48 eura).

Súd však vzhľadom na nesprávne uvádzané údaje v zmluve, považuje zmluvu za absolútne neplatnú,
pretože svojím obsahom odporuje zákonu (§ 39 OZ), ako je uvedené vyššie (z karty klienta vyplývajú iné
údaje o vyplatenom, poskytnutom spotrebiteľskom úvere, ako zo samotnej zmluvy, medzi schváleným,
poskytnutým a vyplateným úverom je rozdiel 95,96 eura, čo je akýsi poplatok, ktorý si navrhovateľ

strhol hneď pri vyplatení úveru, ktorý však nie je zmluvne podchytený a nemôže preto požívať právnu
ochranu, spotrebiteľa nemožno klamať či zavádzať). V dôsledku toho je odporkyňa povinná vrátiť titulom
bezdôvodného obohatenia sumu 782,64 eura, pričom vrátila navrhovateľovi až 1116,48 eura, čím zo
strany navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 333,84 eura.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Súd poukazuje aj na neplatnosť ohľadne dojednania požadovanej výšky zmluvnej odmeny za
poskytnutie úveru a revolvingu, nakoľko takéto poplatky neboli zmluvne dojednané, sú uvedené
len v oznámení veriteľa. Navyše takáto zmluvná odmena je porušením práv spotrebiteľa, je to

zneužívanie postavenia navrhovateľa na trhu a zlej životnej situácie odporcov, ktorí uzatvárali zmluvu s
navrhovateľom v dobrej viere. Je nutné konštatovať, že dohodnutá zmluvná odmena je úžerou a takto
dojednaná nemôže požívať právnu ochranu a uzatvorenie zmluvy zo strany navrhovateľa za takýchto
podmienok je nekalou obchodnou praktikou.

Súdzvlastnejčinnosti,aleajzrozhodnutíinýchsúdov(porovnajnapr.rozsudokKSvPrešovevovecisp.

zn.3Co67/2008anajmästránkaMSSRvčasti:Komisianaposudzovaniepodmienokvspotrebiteľských
zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to
spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré
predstavujú per annum desiatky percent.

Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti odporcov pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj

ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad
dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj
pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať
úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije
ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného

takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť
protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB
ods. 2 č.4).

Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne
slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek

nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách,
paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami
môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia
berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne.

Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a
niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám.
Takýto stav je na úkor kvality života človeka a navrhovateľ to vyvolal neprimeranými úverovými
podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred
stanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru odporca nemohol nijako ovplyvniť (štandardná

typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu
veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.

V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa súd komparatívne
poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15%, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené
národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá
poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie.

Keďposkytovateľhruboporušítútopreverovaciupovinnosť,môženapríkladstratiťcelúposkytnutúsumu
vrátane úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14) .

Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj
100 % a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň
spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť (je všeobecne

známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného
príjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné,
pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou).
Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva
neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa
sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o

hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, odktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov

sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd vzhľadom na všetky skutkové a právne zistenia preto pojednávanie dňa 27. 5. 2014 neodročoval
pre neprítomnosť navrhovateľa resp. jeho zástupcu, nakoľko títo boli riadne predvolaní, nedostavili sa,
čo súd posúdil len ako ich právo nezúčastniť sa konania, nevyužili možnosť riadne sa vyjadriť, preto
vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, pretože v opačnom prípade by sa tým
konanie neprimerane predlžovalo a predražovalo.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný

v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporkyňa ako plne
úspešnáúčastníčkakonaniamalaprávonanáhradutrovkonania,avšakžiadnejejnevznikli,ichnáhradu
si pred súdom neuplatnila a preto jej ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.