Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913206386
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913206386.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa E. nar.

XX.XX.XXXX bytom M. Y. XX, U. W. t. č. Z. B. XX, U. W. zast. JUDr. Peter Jonáš, advokát proti odporcovi
Okresné stavebné bytové družstvo Trebišov so sídlom Pribinova 2246/2, Trebišov, IČO: 00 175 056 zast.
JUDr. Valéria Vassová, advokátka v konaní o určenie, že pracovný pomer trvá takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 271,52 Eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 29.04.2013 domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer
navrhovateľa, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.01.2007 s dohodnutým dňom

nástupu do práce dňa 09.01.2007 ako referenta údržby u odporcu trvá naďalej aj v súčasnosti.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 08.01.2007 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na druh práce referent
údržby s miestom výkonu práce OSBD X. - pracovisko J. U.. Deň nástupu do práce bol dohodnutý
na 09.01.2007. Odporca mienil s ním skončiť pracovný pomer a to okamžitým skončením. Tento list,
v ktorom je uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru bol doručovaný na adresu jeho trvalého
bydliska, kde ho on neprevzal. Prevzal ho otec navrhovateľa, ktorý list položil na poličku, kde ho on v
neskoršomobdobínašiel.Vzmysle§38ods.1Zákonníkaprácesapísomnostitýkajúcesavzniku,zmeny
a skončenia pracovného pomeru doručujú do vlastných rúk. Keďže mu list s okamžitým skončením

pracovného pomeru doručený nebol, nemohla nastať tá okolnosť, že by pracovný pomer mal v niektorý
deň skončiť, keďže ten končí v deň nasledujúci po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Odporca sa k návrhu vyjadril, uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že je pravdou, že listom
zo dňa 31.10.2012 odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom podľa ust. §68 ods.
1 písm. b, Zákonníka práce /ďalej ZP/. Uvedenú listinu doručoval prostredníctvom poštového úradu
X. ako doporučenú zásielku s doručením do vlastných rúk pod číslom RU 982829241 SK na meno
navrhovateľa a na jeho adresu trvalého bydliska. Návratka o prevzatí vyššie opísanej poštovej zásielky
s uvedením nečitateľného podpisu s uvedením dátumu jej prevzatia 07.11.2012 sa vrátila odosielateľovi.

Navrhovateľlistomzodňa19.11.2012oznámil,želistomzodňa31.10.2012mubolooznámenéokamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho doručenia, tento list nazval
ako vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Ďalšie vyjadrenie navrhovateľa bolo
doručené listom zo dňa 10.01.2013.V žiadnom z listov neuviedol, že trvá na tom, aby aj naďalej uodporcu vykonával prácu, uviedol, že zásielku s okamžitým skončením pracovného pomeru neprevzal
on. Poukázal na ust. §77 ZP, a nedodržanie 2 mesačnej lehoty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový

stav veci:

Dňa 08.01.2007 bola uzavretá pracovná zmluva medzi odporcom ako zamestnávateľom a
navrhovateľom ako zamestnancom a nasledovnými podmienkami: dojednaný druh práce- referent
údržby, miesto výkonu práce OSBD X. - pracovisko J. U., deň nástupu do práce 09.01.2007, základný
plat 9.120 Sk, pomer uzavretý na dobu neurčitú.

Listom zo dňa 31.10.2012 odporca oznámil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z

dôvodu podľa §68 ods. 1 písm. b, ZP. V listine boli uvedené konkrétne skutkové dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

Súd sa oboznámil s korešpondenciou navrhovateľa a odporcu a to listom navrhovateľa zo dňa
10.10.2012, listom odporcu zo dňa 12.10.2012, listom navrhovateľa zo dňa 10.01.2013 doručeným
odporcovi dňa 11.01.2013 stanovisko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, listom navrhovateľa

zo dňa 19.11.2012 doručeným odporcovi dňa 21.11.2012 Vyjadrenie k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru, záznamom zo dňa 10.10.2012 o prejednaní hrubého porušenia pracovnej
disciplíny,

Z doručenky Doporučene do vlastných rúk zasielanej odporcom navrhovateľovi súd zistil, že predmetom
zásielky bol č.j.1834/2012, písomnosť bola prevzatá dňa 07.11.2012 a v časti vymedzenej pre podpis

je uvedený nečitateľný podpis.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu doručené nebolo.
To, že nejaký list mu bol doručený sa dozvedel od brata, išiel na poštu a zistil, že to prevzal jeho otec.
Listiny, ktoré následne písal odporcovi zo dňa 19.11.2012 a 10.01.2013, písal sám, reagoval v nich na
list o porušení pracovnej disciplíny. Uviedol, že iný návrh na začatie konania nepodával, iba túto žalobu.

Je pravdou, že chcel ukončiť pracovný pomer dohodou z finančných dôvodov.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle
ustanovenia § 80 písm. c) Osp. a nie o žalobu súvisiacu s ustanovením § 77 Zákonníka práce, nakoľko
tu nejde o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru, pretože vzhľadom na to, že okamžité
skončenie pracovného pomeru nebolo doručené v súlade so Zákonníkom práce, ktoré to presne

zakotvuje v ustanovení § 38, v spojení s ustanovením § 70 Zákonníka práce, pretože nikdy nenastala
účinnosť neplatného skončenia pracovného pomeru. V podanom návrhu bol špecifikovaný naliehavý
právny záujem, avšak ten doplnila, pretože táto určovacia žaloba je spôsobilá odstrániť neistotu v
právnom postavení žalobcu ako zamestnanca, ktorá vznikla v dôsledku mylného postoja odporcu, že
nastali účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Práve tým by mala byť poskytnutá ochrana

právneho postavenia žalobcu, ktorá zamedzí prípadnému porušeniu jeho práv z pracovnoprávneho
vzťahu, ku ktorého skončeniu okamžité skončenie pracovného pomeru smerovalo. V podanom návrhu
boli špecifikované podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to doručenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru a v tejto situácii je dostatočne preukázané, že okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľovi nikdy doručené nebolo, tak ako to ustanovuje Zákonník práce. Do

dnešného dňa okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľovi nebolo, aj keď je to
predpokladom pre platné skončenie pracovného pomeru a aby nastali účinky skončenia pracovného
pomeru. Z predloženej korešpondencie je zrejmé, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že listina,
okamžité skončenie pracovného pomeru, mu nikdy doručené nebolo, pretože on následne túto zásielku
reklamoval na pošte a pošta uznala, že zásielka doručená nebola, pretože zo strany pošty bola uhradená

aj škoda odporcovi za nedoručenie zásielky.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, čo sa týka doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru, v spise je doložená návratka, z ktorej bolo preukázané, že žalobca prevzal
okamžité skončenie pracovného pomeru. Čo sa týka tvrdenia, že nenastal okamih doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru, zotrváva na tom, že žalobca zaslal žalovanému list z 19.11.2012 a z

obsahu daného listu vyplýva, že sa jedná o vyjadrenie žalobcu k okamžitému skončeniu pracovnéhopomeru. Už z toho vyjadrenia je preukázané, že žalobca inicioval rozviazanie pracovného pomeru
vzájomnou dohodou a priznania všetkých nárokov podľa platného ustanovenia Zákonníka práce a
Kolektívnej zmluvy. Ďalší list žalobcu z 10. januára 2013 znie ako stanovisko k okamžitému skončeniu

pracovného pomeru, z listu vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému svoje stanovisko k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, pričom z toho vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď
žalovaného žalobcovi je neplatná. Má za to, že vzájomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným
je typická korešpondencia účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a zotrváva na tom, že dňom 19.11.2012
bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ tvrdí, že táto zásielka mu

nebola doručená poštovým úradom, pokiaľ žalobca svoje vyjadrenie ku skončeniu pracovného pomeru
napísal listom z 19.11.2012, žalovaný zotrváva na tom, že týmto dňom už mal žalobca doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru a preto sa môže domáhať ako účastník pracovnoprávneho
vzťahu žalobou o určenie neplatnosti pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce a je vylúčené,
aby mohol podať určovaciu žalobu podľa § 80 Osp., pretože zotrváva na tom, že § 77 Zákonníka práce
vylučuje túto možnosť zamestnancovi dať určovaciu žalobu podľa § 80 Osp., pretože je preukázané,

že od 19.11.2012 mu márne uplynula dvojmesačná zákonná lehota na uplatnenie práva podľa § 77
Zákonníka práce. Má za to, že tak ako je podaná žaloba, sa musí skúmať naliehavý právny záujem na
určení, že pracovný pomer trvá, ale takúto žalobu § 80 Osp. neumožňuje. Žalobca dňom 19.11.2012
vedel, že žalovaný s ním ukončil pracovný pomer.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §68 ods. 1 písm. b, Zákonníka práce /ďalej ZP/, Zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. §70 ZP, Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ust. §77 ZP, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust. §80 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/ návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu
manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení
za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby podľa §

80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku.

Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu
je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu.

Navrhovateľ ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa
ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne
postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.

Prípady osobitného postupu v zmysle uvedeného vyplývajú aj z ust. §77 ZP. V zmysle tohto ustanovenia
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej

dobealebodohodoumôžezamestnanecakoajzamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvoch
mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie priznáva účastníkom
pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany
tohto vzťahu; tým je však zároveň z pohľadu §80 písm. c) OSP vylúčené, aby sa niektorý z nich zrovnakého právneho dôvodu žalobou podanou v zmysle §80 písm. c) OSP domáhal proti druhému
účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá. Rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo
prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu
uvedeného v §77 ZP zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia
pracovného pomeru podľa §77 ZP nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho,
že pracovný pomer bol skončený platne. Na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru
nemôže mať navrhovateľ v takom prípade naliehavý právny záujem.

Z uvedeného dôvodu súd v prvom rade skúmal, či je na strane navrhovateľa daný naliehavý právny

záujem na požadovanom určení.

V konaní nebolo navrhovateľom tvrdené a preukázané, že by bol samostatným návrhom uplatnil nárok
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ síce tvrdil, že listinu, ktorou mu bolo
skončenie pracovného pomeru oznámené nikdy nevidel, avšak z obsahu písomnej reakcie ktorú zasielal
odporcovi je zrejmé, že danou listinou disponoval. Navyše táto listina bola aj prílohou návrhu na začatie

konania. Súd sa však otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru, teda toho, či okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo alebo nebolo účinne doručené navrhovateľovi, nezaoberal, nakoľko mal za
to, že ak navrhovateľ neuplatnil súdnou cestou neplatnosť skončenia pracovného pomeru o ktorej by
právoplatne rozhodol súd a v ktorom konaní by sa riešila práve otázka platnosti doručenia predmetnej
listiny, túto otázku nemôže posudzovať v tomto konaní ani ako otázku predbežnú. Vychádzajúc z

ustálenej rozhodovacej praxe súdov mal súd za to, že ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia
pracovného pomeru podľa §77 ZP, čo v danom prípade preukázané nebolo, treba vychádzať z toho, že
pracovný pomer bol skončený platne a preto na predmetnom návrhu, teda určení, že pracovný pomer
trvá, navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem.

Na základe uvedených skutočností preto súd bez ďalšieho skúmania merita veci a vyhodnotenia

listinných dôkazov, návrh zamietol, z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na strane
navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia, pričom hodnota úkonu bola vyčíslená podľa
§11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Zz /ďalej vyhláška/ a výška odmeny bola vyčíslená nasledovne:

I, odmenu za právne zastúpenie v zmysle §11 ods. 1 vyhlášky vo výške 271,52 Eur za 4 právne
úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 17.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 17.09.2013, účasť na
pojednávaní dňa 18.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 20.03.2014, odmena za 1 úkon bola priznaná

vo výške 60,07 Eur (r. 2013) a režijný paušál 4x7,81 Eur;

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za úkon vyjadrenie k návrhu navrhovateľa podané
súdu 21.05.2013, nakoľko na podaní bolo síce uvedené vybavuje JUDr. Vassová, avšak podanie je
podpísané riaditeľom a členom predstavenstva Ing. Kolomanom Kačinetzom a absentuje tam podpis
právneho zástupcu a súd konštatuje, že do pojednávania konaného dňa 17.09.2013 súdu nebolo

oznámené, že právne zastúpenie odporcu bolo udelené JUDr. Vassovej /nebola doložená plná moc
menovanej/ a v predmetnom podaní absentuje aspoň odkaz na evidenciu generálneho plnomocenstva
v Spr tunajšieho súdu.

V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto

trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, v danom prípade na účet JUDr. Vassovej, advokátky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.