Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2011

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 6Er/317/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305215262
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2011:2305215262.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Bratislava, Mliekarenská ul. č. 10, proti povinnému : V. Q., R.. XX.X.XXXX, D. I., S.O. J. XXXX/
XX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 783,81 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, o podnete
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Patriciom Baďurom pod spisovou značkou EX 327/05

v časti vymáhania sankcie vo výške 0,2 % za každý deň z omeškania zo sumy 55,33 € od 7.8.2003 až
do zaplatenia z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho
exekútora JUDr. Patricia Baďuru, poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 000732* zo
dňa 28.10.2005 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 783,81 € (23 613 Sk ) s prísl. a

ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-70/03/GR zo
dňa 19.1.204, vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom ( ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2004 a vykonateľnosť dňa 8.3.2004, a ktorým bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 26 672 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % zo

sumy 30 006 Sk od 8.8.2003 do 2.9.2003, s úrokom z omeškania vo výške 13 % zo sumy 28 339 Sk
od 3.9.2003 do 2.10.2003, s úrokom z omeškania vo výške 13 % zo sumy 26 672 Sk od 3.10.2003 až
do zaplatenia, sumu 352 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 3.9.2003 až do zaplatenia, sumu
15 003 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 3.9.2003 až do zaplatenia a 0,2 % zo sumy 1 667
Sk za každý deň omeškania od 7.8.2003 až do zaplatenia, nahradiť trovy rozhodcovského konania vo
výške 1 500 Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súdny exekútor v priebehu exekúcie podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2010 podal, v
záujme odbúrania pochybnosti v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. ( Exekučný
poriadok ), podnet na posúdenie otázky zákonnosti vykonávania exekúcie vo veci vymáhania zmluvne
dohodnutej pokuty.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Exekučný súd je pri postupe podľa vyššie citovaného ustanovenia § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na

rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159
O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru
napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku
obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu

bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je
- napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a
rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. (IV ÚS 55/2011 ).

Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu, súd následne požiadal rozhodcu, ktorý

vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danej veci exekučným titulom, o predloženie rozhodcovského
spisu, ktorého súčasťou je aj vyššie špecifikovaný rozhodcovský rozsudok. Pri skúmaní materiálnej
stránky exekučný súd v rámci svojej činnosti skúma, či exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne
predpokladyexekučnéhotitulu,atedanapríkladjehorozporsprávom,t.j.dovolenosť,čirozporsdobrými
mravmi a podobne. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul má všetky formálne náležitosti, ktoré

vyžaduje § 34 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko v danom prípade je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok.

Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že Zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 23.7.2003 uzavretá medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej vznikol exekučný titul sa

zaraďuje medzi zmluvy spotrebiteľské. Jej účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. dodávateľ
- veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný, a preto sa v danom prípade používajú právne
normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto
postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské
vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol.

Exekučný titulom, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu, a to rozhodcovský rozsudok,
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 26 672 Sk spolu s úrokom z omeškania
vo výške 13 % zo sumy 30 006 Sk od 8.8.2003 do 2.9.2003, s úrokom z omeškania vo výške 13 % zo
sumy 28 339 Sk od 3.9.2003 do 2.10.2003, s úrokom z omeškania vo výške 13 % zo sumy 26 672 Sk

od 3.10.2003 až do zaplatenia, sumu 352 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 3.9.2003 až do
zaplatenia, sumu 15 003 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 3.9.2003 až do zaplatenia a 0,2 %
zosumy1667Skzakaždýdeňomeškaniaod7.8.2003aždozaplatenia,nahradiťtrovyrozhodcovského
konania vo výške 1 500 Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa 23.7.2003 bola
medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 33365-12479, na základe

ktorej bola povinnému poskytnutá pôžička vo výške 30 006 Sk, ktorú pôžičku sa povinný zaviazal vrátiť
prostredníctvom 18 mesačných splátok vo výške 1 667 Sk, splatných podľa splátkového kalendára
uvedenéhovPríloheč.2kzmluve,ktorájejejneoddeliteľnousúčasťou. Povinnýsivšaksvojepovinnosti
vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnil, a tak sa so splácaním jednotlivých splátok dostal
do omeškania. Nakoľko povinný žiadnym spôsobom nereagoval na upomienky a taktiež ani na pokus

o zmier, oprávnený podal návrh na začatie rozhodcovského konania.

Súd po preskúmaní obsahu vyššie špecifikovanej zmluvy o revolvingovej pôžičke zistil, že obsahuje
ustanovenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a napĺňajú znaky neprijateľnej podmienky v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) O.s.p., a to konkrétne v bode 13. Sankcie. V bode 13.1 je stanovené, že

v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy je dlžník
povinný uhradiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania.Podľa § 2 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom v čase
uzavretia predloženej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písmeno a) z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a
účinnom v čase uzavretia predloženej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to
možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých
výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využi.

Podľa § 4 ods. 4 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ,pri nesplnení podmienok podľa odsekov
2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z
právneho úkonu (napríklad zmluvy, dohody), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, t.j. pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku možno definovať

ako dobré mravy. V prípade, ak tomuto kritériu ( dobrým mravom ) zmluvná podmienka dohodnutá
medzi zmluvnými stranami nevyhovuje, teda sa mu prieči a vyvoláva tak nepomer medzi zúčastnenými
stranami, je neprijateľná. Nie však každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatná
a neprijateľná. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je
oprávnený a povinný, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať materiálne ako aj formálne

náležitosti exekučného titulu, vzniknutého na základe Zmluvy, ktorá obsahuje zmluvné dojednania,
ktorých súlad so zákonom a dobrými mravmi sa preskúmava taktiež. Súd je oprávnený takto postupovať
nielen v súvislosti s preskúmavaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na účely
zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričomexekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v rozhodnom znení) (IV ÚS 55/2011 ).

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych

noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Vyššie citovaná smernica ( ktorá v článku 3. ods. 1
obsahuje všeobecnú klauzulu vzťahujúcu sa na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami )
bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.
zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, pričom je nevyhnutné ju využívať ako
interpretačnépravidlokustanoveniamprávnehoporiadku,upravujúcichrežimochranyspotrebiteľa.Toto

stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch
C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M.
S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže
dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť

vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je
potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol
mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. Nakoľko smernica ako druh
normatívneho právneho aktu je pre členské štáty Európskej únie záväzná čo do cieľa, ktorý sa má
ňou dosiahnuť, pričom prostriedky akými tak jednotlivé členské štáty urobia ponecháva na tieto štáty,

je potrebné aby exekučný súd pri ochrane spotrebiteľa ( cieľ, ktorý sa má dosiahnuť ) v danej veci
postupoval v zmysle jej ustanovení.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana,ktorúsmernica(93/13/EHS)zaisťujespotrebiteľom,okremtohoodôvodňujúto,ževnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti
Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto

rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku

o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.1.2008výslovneuvedenáajneprijateľnápodmienka,asícepožadovanieodspotrebiteľa,ktorýnesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľnosť tejto požiadavky je vyjadrená aj v ustanoveniach vyššie uvedenej a citovanej smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ide o právny akt európskeho spoločenstva, ktorý má prednosť pred
vnútroštátnym právom. Nakoľko ide o smernicu, je to právny akt, ktorý je pre členský štát záväzný čo do
cieľa, ktorý sa má ním dosiahnuť. Cieľom, ktorý sa má dosiahnuť danou smernicou je poskytnúť ochranu

spotrebiteľom pred neprijateľnými podmienkami v rámci zmluvných vzťahov do ktorých sa dostávajú pri
uzatváraní zmlúv s dodávateľmi. Spôsob akým členský štát chcený ciel dosiahne je pritom ponechaný
na samom členskom štáte, ktorý cieľ má zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy.
Slovenská republika na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa smernice zakomponovala do ustanovení
Občianskeho zákonníku úpravu spotrebiteľského práva, ktorej cieľom je poskytnúť spotrebiteľom v SR

ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ EP
“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak
sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví
len čiastočne.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako

nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

Podľa §58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

V posudzovanej veci bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie okrem iného aj na vykonanie
exekúcie v časti vymoženia sankcie vo výške 0,2 % denne ( ročne sankcia predstavuje výške 73 % )
zo sumy vo výške1 667 Sk za každý deň omeškania od 7.8.2003 až do zaplatenia. Vzhľadom na
vyššie uvedené má súd zato, že dojednanie sankcie v takejto výške je v rozpore s dobrými mravmi

ako aj zo zákonom. V neposlednej rade toto dojednanie napĺňa znaky neprijateľnej podmienky, a to v
zmysle ustanovení Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Exekučný titul v časti takto dohodnutej sankcie
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenie
právomnedovolené,čoznamená,žeexekučnýtitulmávtejtočastivadyzmateriálnejstránky.Súdmáza
to, že takto dohodnutá sankcia je neprimerane vysoká ako postih spojený s nesplnením záväzku vrátiť

požičanú peňažnú sumu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech povinného. Exekučný titul v tejto časti priznáva oprávnenému plnenie právom nedovolené,
objektívne nemožné, resp. právo ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia a exekúciu v časti vymáhania sankcie vo výške 0,2 % za každý deňz omeškania zo sumy 55,33 € od 7.8.2003 až do zaplatenia zastavil, a to na základe podnetu súdneho
exekútora, ktorý postupoval v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekúciu je teda
možné po právoplatnosti tohto uznesenia vykonávať už len na vymoženie ešte nevymoženej časti istiny

vo výške 783,81 € ( 23 613 Sk ) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % zo sumy 996,02 € ( 30 006
Sk ) od 8.8.2003 do 2.9.2003, s úrokom z omeškania vo výške 13 % zo sumy 940,68 € ( 28 339 Sk )
od 3.9.2003 do 2.10.2003, s úrokom z omeškania vo výške 13 % zo sumy 885,35 € ( 26 672 Sk ) od
3.10.2003 až do zaplatenia, sumu 11,68 € ( 352 Sk ) s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 3.9.2003
až do zaplatenia, sumu 15 003 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 3.9.2003 až do zaplatenia

a ďalších trov exekúcie.
Súd exekúciu v časti vymáhania sankcie vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 55,33 Eur
od 7.8.2003 až do zaplatenia zastavil, pretože exekučný titul v časti takto dohodnutej sankcie zaväzuje
povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd

Galanta .

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.