Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/692/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913210879
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7913210879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci navrhovateľa K. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. G.,
I. XXX, zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti
odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská
21, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 14C/133/2013-168 z 08.04.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/463/2012 zo dňa 19.01.2012 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zák.
č. 244/2002 Z.z. a odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 135,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur na účet Okresného súdu Trebišov do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň nevyhovel návrhu odporcu na prerušenie konania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že návrh navrhovateľa je v plnom
rozsahu opodstatnený. Návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa
ustanovení zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súd prvého
stupňa zistil, že napadnutý rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 21.06.2013 a návrh na súde bol
podaný dňa 16.07.2013, teda v zákonnej lehote podľa § 41 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Navrhovateľ namietal zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods.1

písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že
zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol poistnou zmluvou zo dňa 25.06.2007 uzatvorenou
ešte medzi právnym predchodcom odporcu Prvou československou poisťovňou Rapid a navrhovateľom.
Písomným oznámením o zániku poistenia zo dňa 04.10.2010 odporca oznámil navrhovateľovi zrušenie
poistnej zmluvy, na základe žiadosti, ktorá bola doručená odporcovi dňa 06.09.2010. Odporca oznámil
navrhovateľovi, že na základe tejto žiadosti dôjde 26.10.2010 k zániku poistenia v zmysle § 800 Obč.
zákonníka. V tejto súvislosti preto súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluvný vzťah vznikol pred

01.01.2008, a preto nie je možné priamo aplikovať predmetné ustanovenie na ochranu spotrebiteľa,
najmä ust. § 52 a násl. Obč. zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko nadobudlo účinnosť až 01.01.2008.
Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách pred 01.01.2008, ktoré nie sú v
rozpore s ust. § 53 ods.1 OZ však jednoznačne vyplýva z dostupnej odbornej literatúry. Uviedol, žezmluva mala formu štandardnej formulárovej (typovej zmluvy) a predmetom zmluvy nebola dohoda
o rozhodcovskej zmluve alebo doložke. Rozhodcovská doložka ale bola upravená vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) v časti XV., pričom zmluva obsahovala aj osobitné zmluvné dojednania

k poistnej zmluve, kde v bode 2 obidve zmluvné strany svojim podpisom prejavili svoju vôľu podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá
ako samostatná zmluva, alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade skúmal, či
rozhodcovská doložka dojednaná v rámci Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve bola
dojednaná jednotlivo. Uviedol, že cieľom rozhodcovskej doložky alebo zmluvy je dosiahnuť prejednanie

prípadu sporu arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Súd prvého stupňa sa ale nestotožnil so stanoviskom odporcu, že podpisom
osobitných dojednaní bola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, nakoľko bez ohľadu na
podpis osobitných dojednaní, už len podpisom všeobecnej časti VPP (časť XV.) bola daná právomoc
rozhodcovského súdu a dojednaná rozhodcovská doložka. Mal za to, že rozhodcovskú doložku v
časti XV. VPP si dlžník osobitne nevyjednal, súhlas s ňou nebol vyjadrený v osobitnom ustanovení s

príslušným podpisom druhej zmluvnej strany - navrhovateľom tak, aby bolo zrejmé, že navrhovateľ je
výslovne oboznámený s týmto ustanovením. Rozhodcovská doložka splynula v ustanoveniach VOP, o
ktorých je predpoklad, že ich navrhovateľ ani nečítal pred podpisom zmluvy a preto ani nemusel mať
vedomosť o takomto ustanovení. V predmetnom prípade tak bolo prvoradým cieľom uzavrieť poistnú
zmluvu a nie dojednanie rozhodcovskej doložky, o ktorej vzhľadom na spôsoby jej zakomponovania

vo VOP nemusel mať navrhovateľ ani vedomosť. Navyše ak odporca poukázal na to, že navrhovateľ
mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijal, k tomu súd prvého stupňa uviedol, že
navrhovateľ nebol poučený o tom, že môže odmietnuť rozhodcovskú doložku, nakoľko táto skutočnosť
nevyplynula zo samotnej rozhodcovskej doložky, ale ani z iného ustanovenia zmluvy, ktorá bola
podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Zároveň konštatoval, že o možnosti odmietnuť časť XV. VPP

v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP navrhovateľ nemal reálnu možnosť sa dozvedieť. Ďalej
konštatoval, že rozhodcovská doložka, ako zmluvná podmienka, tak núti navrhovateľa neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči dlžníkovi
domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Táto podmienka ale podľa súdu spôsobuje značné
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa a

predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatnou. Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným
právnym úkonom, pretože odporuje zákonu ust. § 53 OZ a ide o absolútnu neplatnosť dohody o
rozhodcovskej doložke. Z uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa za to, že bol daný dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods.1 písm. j/ ZRK. Uviedol, že nevykonal
dokazovanie výsluchom sprostredkovateľa poistenia Gabriely Hanakovičovej, keďže mal za to, že jej

výsluch by bol nehospodárny a jej výsluchom by neboli zistené iné skutočnosti než tie, ktoré vyplýva
z listinných dôkazov založených v súdnom spise. Ďalej citoval Smernicu 93/13 EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj potrebu zosúladenia vnútroštátneho
poriadku s normami EÚ v tzv. transpozičných lehotách. Z uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa na
predmetný prípad aplikoval aj citovanú smernicu v znení transponovanom do vnútroštátneho právneho

poriadku v znení uvedenom v Obč. zákonníku.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhovel žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a zároveň podľa § 40 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, a to minimálne do doby právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa ale nevyhovel návrhu odporcu na prerušenie konania z dôvodu, že v obdobnej veci
Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 10.07.2013 č.k. II ÚS 499/2012-47 vyslovil právny názor a
zároveň zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.12.2002 č.k. 2 Cdo 5/2012 v obdobnej veci, v akej
sa vedie konanie v tejto veci. Po oboznámení s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej

republiky súd prvého stupňa konštatoval, že predmetný nález nemá taký súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by odôvodňoval prerušenie konania z niektorých dôvodov uvedených v § 109 a v § 110 O.s.p. Z
citovaného nálezu zistil, že predmetom konania pred Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR je
exekučné konanie, ako aj posudzovanie porušenia práva účastníka konania spočívajúcou v odňatí jeho
možnosti konať pred súdom.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi trovy konania vo
výške 135,76 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol podľa § 2 ods.2 prvá veta Zákona o
súdnych poplatkov v zmysle položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov a zaviazal odporcu na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 eur s odkazom na ust. § 4 ods.2 písm. za cit. zák., keďže
navrhovateľ je spotrebiteľom.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania.

Odporca namietal, že záver súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu
uvedeného § 40 ods.1 písm. j/ ZRK nemá oporu v skutkovom stave a vychádza z jeho nesprávneho

zistenia a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k porušeniu rovnosti
procesných práv odporcu došlo už tým, že aj keď nebol zaplatený súdny poplatok, súd vo veci konal.
Ďalej si nesplnil povinnosti podľa ust. § 118 ods.2 O.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo
nepredvídateľné (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 326/2010 zo dňa 14.04.2011).
Vo vzťahu k výroku o odkladne vykonateľnosti uviedol, že výrok je nezákonný, nakoľko odkladá

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku bez akéhokoľvek časového obmedzenia, a preto je rozsudok
v tejto časti nezákonný, neodôvodnený a tým nepreskúmateľný.

Namietal, že aj keď súd prvého stupňa konštatoval ako dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
dôvody uvedené v § 40 ods.1 písm. j/ ZRK, aj z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že v podstate jediným

dôvodom bola údajná neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky a s tým spojená
jej neplatnosť.

Namietal taktiež záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola v danom prípade dohodnutá individuálne
s odkazom na ust. § 53 ods.1 posledná veta OZ, nakoľko to odporuje podpísaniu osobitným zmluvných

dojednaní č. 1/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX a vychádza nedôvodne z tej skutočnosti, že
rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných poistných podmienok v časti XV. a teda súčasťou
poistného vzťahu aj bez podpisu osobitných zmluvných dojednaní a z toho vyvodil jej neprijateľnosť.
To je ale v rozpore s listinným dôkazov preukazujúcim fakt, že navrhovateľ slobodne, vlastnoručne a
bez nátlaku podpísal osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka a

tak bola prejavená jeho vôľa v osobitnom ustanovení uzavrieť rozhodcovskú doložku. Pri pohľade na
poslednú stranu tlačiva Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že text Všeobecných poistných
podmienok aj osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 je čitateľný a pre bežného spotrebiteľa je
text zrozumiteľný. Poistná zmluva sa uzatvárala na 17 rokov a teda je odôvodnený predpoklad, že pri
uzatváraní poistnej zmluvy na takú dlhú dobu si navrhovateľa ako priemerný spotrebiteľ zmluvu riadne

prečíta, a ak niečomu nerozumie je tu možnosť opýtať sa člena vlastnej rodiny - sestry. Ďalej poukazoval
na vedomosť navrhovateľa o existencii dodatku č. 2 a práv z neho vyplývajúcich.

Namietal aj nedostatočne zistenie skutkového stavu veci, čo sa týka naplnenia zákonných podmienok
podľa § 53 ods.1 OZ, keďže ust. § 53 ods.4 obsahuje nie taxatívny, ale len príkladný výpočet možných

neprijateľných podmienok, avšak v každom jednotlivom prípade sa vyžaduje, aby boli tieto podmienky
vždy skúmané aj z hľadiska toho, či naozaj spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s odkazom aj na to, či možno v týchto prípadoch aplikovať
Smernice 93/13 EHS, ako aj na citované rozhodnutia ESD. S týmito námietkami sa súd prvého stupňa
nevysporiadal, a preto považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a nesprávne.

Odporca ďalej namietal, že rozhodnutie neobsahuje výrok o pokračovaní konania s poukazom na §
43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň spochybňoval aj výrok o priznaní trov konania a
úhrade súdneho poplatku, vzhľadom na ich účelnosť.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v
zákonnej lehote, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa §212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a rozsudok
v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného rozsudku dňa 16.7.2015
o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. 221/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v

Košiciach dňa 9.7.2015.

Odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Súd prvého stupňa riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na zistený stav aplikoval relevantné

ustanovenia hmotného práva a tieto správnym spôsobom interpretoval. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za dostatočne odôvodnený a pri skúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo,
nebola zistená existencia vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by mohli mať za následok
zrušenie napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na to odvolací súd konštatuje, že v danej veci neboli naplnené odvolacie dôvody podľa ust.

§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p..

Odvolací súd uvádza, že zo zápisníc pojednávaní zo dňa 18.02.2014 ako aj 08.04.2014 (č.l. 104 až 117
spisu, č.l. 146 až 149 spisu) je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle zákonných ustanovení
o vedení pojednávania (§ 115 - 119 O.s.p.). K námietke odporcu o procesnom pochybení súdu prvého

stupňa, ktorý sa neriadil ust. § 118 ods. 2 O.s.p., odvolací súd uvádza, že táto vada nemala za následok
nesprávnerozhodnutievoveci(§212ods.3O.s.p.).Zobsahuspisuvyplýva,žerozhodnutiesúduprvého
stupňa nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre účastníkov konania. Účastníci
v priebehu konania sa mali možnosť vyjadriť a ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia
vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o naplnení zákonných
podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o
rozhodcovskomkonaní,keďžerozhodcovskýrozsudokbolvydanývoveci,ktoránemôžebyťpredmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť

rozhodcovskej zmluvy - navrhovateľ, taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že
bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), čo súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozsudku konkrétne odôvodnil a taktiež pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania v zmysle § 120
a nasl. O.s.p. ako aj jeho hodnotenia v zmysle § 153 a nasl. O.s.p. podrobne a konkrétne odôvodnil
právne závery o aplikácii cit. ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd uvádza, že v konaní predovšetkým bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská

doložka nebola individuálne dojednaná a preto súd prvého stupňa správne preskúmaval podmienky jej
neprijateľnosti podľa § 53 OZ.

Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku
vzhľadom na citovanú aplikáciu rozhodnutí Európskeho súdneho dvora týkajúce sa ochrany práv

spotrebiteľov, sú v danej veci bez právneho významu, keďže ich aplikácia súdom prvého stupňa v danej
veci je namieste vzhľadom na potrebu zosúladenia vnútroštátneho poriadku s normami EÚ.

Za situácie, ak súd prvého stupňa rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, správne rozhodol aj o
odklade jeho vykonateľnosti. Aj keď odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neuviedol dobu

trvania odkladu vykonateľnosti citovaného rozhodcovského rozsudku, s odkazom aj na ust. § 40 ods. 2
ZRK je zrejmé, že vykonateľnosť odložil do právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že po zrušení rozhodcovského rozsudku je povinnosťou súdu prvého stupňa
konať o nároku odporcu proti navrhovateľovi podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Tento

následok nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby osobitným výrokom túto skutočnosť vyslovil
súd, konajúci o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky odporcu k účelnosti uplatnenej náhrady trov konania
navrhovateľom, k zaplateniu súdneho poplatku za návrh, ako aj k neprerušeniu konania neboli odporcom
v odvolaní bližšie konkretizované, a preto odvolací súd len uvádza, že trovy konania boli súdom prvého

stupňanavrhovateľovipriznanésprávnevzmysle§142ods.1O.s.p.sodkazomnavyhláškuč.655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, taktiež aj v zmysle § 149
ods. 1 O.s.p. a ide o účelné trovy právnej pomoci. Súdny poplatok bol súdom prvého stupňa oprávnene
a zákonne vyrubený odporcovi a taktiež neboli dané zákonné dôvody na prerušenie konania podľa §
109 O.s.p. s odkazom na správne a dostatočné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny, vrátane výroku o trovách konania a výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok
za návrh, taktiež výroku o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatňoval, pričom
neúspešný odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, nemá právo na ich náhradu a preto odvolací
súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.