Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912207076
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912207076.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Československá

obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 zast. Mgr. Miroslav
Vilím, advokát proti odporcovi P., nar. XX.XX.XXXX bytom B. XX/XX, E. zast. JUDr. Ladislav Pirovits,
advokát v konaní o zaplatenie 2.254,63 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I, Súd konanie v časti 440,43 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II, Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 66,16 Eur s 25% úrokom ročne od 26.02.2012
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III, V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

IV, Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.251,24 Eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02.05.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie sumy 2.254,63 Eur, spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.518,33 Eur vo výške 14,75 % ročne od
15.02.2012dozaplatenia,úrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy1.518,33Eurod15.02.2012
dozaplatenia,9%úrokomzomeškaniazosumy420,06Eurod15.02.2012dozaplateniaa25%úrokom
zo sumy 66,16 Eur od 26.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca si u navrhovateľa otvoril účet na základe zmluvy o bežnom účte a
poskytovaní maxikonta dňa 10.12.2008. Predmetom tejto zmluvy je zriadenie a vedenie bežného účtu.
Navrhovateľ zároveň uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu zo dňa 12.12.2008, podľa ktorej navrhovateľ

poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou spotrebného úveru do výšky úverového limitu 72.000,-
Sk (2.389,96 Eur). Nakoľko odporca poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, dlh nezaplatil ani po tom,
čo mu bola zaslaná posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.04.2010. Navrhovateľ svojím
oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.12.2010 vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru odporcu
dňom 15.12.2010 za splatnú a vyzval odporcu na jej zaplatenie. Istina spotrebiteľského úveru vo výške
1.518,33 Eur, spolu s úrokmi z úveru vo výške 417,40 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 250,08 Eur a
poplatkami vo výške 2,66 Eur predstavuje ku dňu 14.02.2012 sumu 2.188,47 Eur. Úroky a poplatky v

celkovej sume 420,06 Eur (úrok 417,40 Eur a poplatok 2,66 Eur) sú úročené v súlade s ust. §369 ods.
1 Obchodného zákonníka úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne.Ku dňu 25.02.2012 na bežnom účte bol debetný zostatok vo výške 66,16 Eur, ktorý je úročený 25 %
debetnou úrokovou sadzbou ročne. Odporca je debetný zostatok povinný zaplatiť na základe zmluvy o
bežnom účte. Celková dlžná suma bez ďalších úrokov z omeškania je vo výške 2.254,63 Eur (2.188,47

Eur + 66,16 Eur debetný zostatok).

V konaní bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č. 14Ro/155/2012-29 zo dňa 31.05.2012, proti
ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor.

V odpore odporca uviedol, že vychádzajúc z článku 7 ods. 2 úverovej zmluvy pôžičku v tomto období
riadne splácal a spláca aj naďalej. S postupom navrhovateľa nesúhlasí a považuje ho vychádzajúc z
úverovej zmluvy za predčasný a unáhlený. Na základe úverovej zmluvy zo dňa 12.12.2008 mu zo strany

Istrobanky, a.s. právneho predchodcu navrhovateľa bol poskytnutý spotrebný úver bez zdokladovania
účelu použitia peňažných prostriedkov. Limit poskytnutého úveru bol určený v čiastke 2.389,96 Eur,
splatnosť úveru bola stanovená k 15.11.2015 s úrokovou sadzbou 14,75 % ročne a maximálnou
mesačnou splátkou 46,17 Eur, s počtom 83 mesačných splátok. Po čerpaní úveru začal mesačne
splácať úver vo výške 50 Eur. Po uplynutí asi 4 mesiacov sa stal nezamestnaným a splátky asi za

dva alebo tri mesiace nezaplatil. Po výzve banky táto čiastka bola stiahnutá z jeho účtu. Predtým
sa dohodol s pracovníkmi pobočky peňažného ústavu v Michalovciach na splátkovom kalendári a
že splátky bude splácať vo výške 45 Eur za mesiac. Žiaľ splátkový kalendár mu banka nezaslala,
ale mesačné splátky naďalej a nepretržite spláca vo výške 50 až 45 Eur. Ako vyplýva z článku 4
ods. 6 písm. f) úverovej zmluvy, ak by si veriteľ v dôsledku nedostatku peňažných prostriedkov na

zúčtovacom účte nemohol inkasovať splátku úveru v deň splatnosti, veriteľ má právo vyhlásiť celý úver s
príslušenstvom za splatný. K takejto udalosti však nedošlo, keďže v deň splatnosti úveru na zúčtovacom
účte je splátka úveru k dispozícii a banka do dnešného dňa nevyhlásila celý úver s príslušenstvom
za splatný, jemu takýto doklad doručený nebol. Vychádzajúc z dohodnutých podmienok výzvu na
zaplatenie celého dlhu považoval za predčasnú a do uplynutia doby splatnosti úveru bol dostatok času

a možnosti napríklad primerane k dlhu upraviť splátky úveru do takej výšky, aby úver s príslušenstvom
mohol byť do 15.11.2015 riadne splatený. Vychádzajúc z uvedeného namieta splatnosť celého úveru
s príslušenstvom, keďže táto nebola riadne podľa zmluvy vyhlásená ani oznámená. Táto skutočnosť
vyplýva aj zo samotného vyúčtovania. Ak je pravdou, že došlo k zosplatneniu úveru listom zo dňa
21.12.2012, tak žalobca nemá právo žiadať príslušenstvo tak, ako to navrhuje vo svojom návrhu do

zaplatenia, teda až do času vymoženia pohľadávky spôsobom ako by sa postupovalo pri splatení úveru
na základe úverovej zmluvy. Vyhlásenie celého úveru s príslušenstvom za splatný znamená, že dlžníkovi
má byť vyúčtovaná pohľadávka s príslušenstvom k určitému dátumu a má byť určený stav dlhu v pevnej
sume, kapitalizácia pohľadávky. Ďalej mal za to, že nie je možné účtovať úroky z úrokov. Ak by sa
malo postupovať podľa návrhu navrhovateľa a platobného rozkazu v prípade nezaplatenia istiny aj v

rámci výkonu rozhodnutia, by sa bolo postupovalo ako podľa úverovej zmluvy a úrok z úveru by mohol
byť účtovaný spolu so sankčným úrokom donekonečna, t.j. aj po zániku zmluvy. Ak skutočne došlo
k vyhláseniu celého úveru s príslušenstvom za splatný ešte k 21.12.2010, tak je otázne, že prečo sa
žiadajú úroky a úroky z omeškania od 15.02.2012 a nie od času, ku ktorému bola pohľadávka vyhlásená
za splatnú.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní maxikonta zo dňa 10.12.2008 súd zistil, že bola uzatvorená
medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa Istrobanka, a.s., predmetom bolo zriadenie
bežného účtu a poskytnutie platobnej karty.

Z úverovej zmluvy zo dňa 12.12.2008 súd zistil, že bola uzatvorená medzi právnym predchodcom

navrhovateľa Istrobanka, a.s. a odporcom za účelom poskytnutia spotrebného úveru, na základe
písomnej žiadosti dlžníka zo dňa 26.11.2008. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi dlhodobý spotrebný
úver za podmienok: účel úveru, úver bez zdokladovania účelu použitia peňažných prostriedkov, limit
a mena úveru 2.389,96 Eur, splatnosť úveru 15.11.2015, úroková sadzba: variabilná (ročná) 14,75 %
ročne, maximálna mesačná splátka 46,17 Eur, počet mesačných splátok 83, poplatok za poskytnutie

úveru 0 % z limitu úveru. V zmysle bodu 3, článku 2 zmluvy bola suma poskytnutého spotrebnéhoúveru úročená úrokovou sadzbou 14,75 % ročne, ktorá je vypočítaná nasledovne: základná úroková
sadzba spotrebného úveru - bonifikácia vo výške 0 % ročne. V zmysle článku 2, bod 7 zmluvy bola
dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 18,05 %. V zmysle článku 2, bod 12 zmluvy

celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy sú
1.656,64 Eur. V zmysle článku 3, bod 1 zmluvy bol dlžník oprávnený čerpať úver jednorazovo v lehote
do 12.12.2008, po splnení všetkých podmienok čerpania podľa tohto článku zmluvy a v zmysle článku 4,
bod 2 zmluvy sa dlžník zaviazal splácať úver anuitným spôsobom formou súhlasu s realizáciou príkazu
na inkaso vystaveného Istrobankou z bežného účtu v prospech zúčtovacieho účtu a to v pravidelných

mesačných splátkach anuitách, splatných vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Výška splátky bude
46,17 Eur a to za predpokladu, že bude vyčerpaný celý limit úveru ku dňu uzatvorenia zmluvy. Prvá
splátka bola splatná k 15.01.2009. V zmysle článku 4, bod 6 písm. f) bolo upravené, ak by si veriteľ v
dôsledku nedostatku peňažných prostriedkov na zúčtovacom účte nemohol inkasovať splátku úveru v
deň splatnosti, veriteľ má právo vyhlásiť celý úver s príslušenstvom za splatný.

Listom zo dňa 21.04.2010 Vec: Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, vyzval navrhovateľ odporcu

na úhradu dlhu 330,29 Eur vrátane príslušenstva a eventuálne nepovoleného debetu na bežnom
účte, bez meškania na účet navrhovateľa. V prípade, že nebude záväzok bez zmeškania vyrovnaný,
ČSOB pristúpi k prehláseniu celého záväzku z uvedenej zmluvy za predčasne splatný a uplatní svoju
pohľadávku súdnou cestou alebo poverí jej vymáhaním externú špecializovanú spoločnosť. Ako doklad
o odoslaní zásielky bola predložená fotokópia poštového podacieho hárka zo dňa 22.04.2010 o zasielaní

zásielky doporučene s doručenkou.

Listom zo dňa 21.12.2010 Vec: Oznámenie o zosplatnení úveru, oznámil navrhovateľ odporcovi
vyhlásenie celej pohľadávky z úveru za splatnú dňom 15.12.2010 a vyzval odporcu na zaplatenie celej
zvyšnej čiastky, ktorá k danému dňu predstavuje 2.358,44 Eur. Ako doklad o odoslaní zásielky bola
predložená kópia poštového podacieho hárka zo dňa 22.12.2010 o zasielaní zásielky doporučene do

vlastných rúk.

Z výpisu prehľadu úverového účtu súd zistil, že úver bol čerpaný 11.12.2008, naposledy čerpaný
20.02.2010, prvá splátka 15.07.2009 naposledy splatené 26.01.2012, aktuálny zostatok 1.518,33 Eur.
Z delikvencie účtu súd zistil, že dlžná suma predstavuje titulom istiny 1.518,33 Eur, úrokov 417,40 Eur,
titulom poplatkov 2,66 Eur a titulom úroku z omeškania 250,08 Eur, spolu dlh 2.188,47 Eur.

Z výpisu z účtu súd zistil, že k čerpaniu úveru došlo 12.12.2008 vo výške 72.000,- Sk. Z výpisu
bežného účtu súd zistil, že ku dňu 25.02.2012 bol vykázaný debet 66,16 Eur. Súd sa oboznámil s
prehľadom úrokových sadzieb platných od 01.02.2011.

Súd sa oboznámil s podaním odporcu, ktorým reagoval na pokus o zmier zo dňa 05.03.2012 a v ktorom
oznámil, že s postupom navrhovateľa nesúhlasí a považuje ho za predčasný, pretože po čerpaní úveru

začal mesačne splácať po 50 Eur a následne splácal po 45 Eur. Žiadal navrhovateľa, aby mu zaslal
prehľad jednotlivých platieb z rozpisov zúčtovania na istinu, úroky za úver a úroky z omeškania, keďže
ním vyúčtovaný dlh na istine sa mu javí byť privysoký. Ďalej navrhoval uzatvoriť dodatok k úverovej
zmluve s úpravou mesačných splátok tak, aby do času splatnosti úveru mohol tento riadne splatiť.

Súd sa oboznámil s listinami z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, z ktorých vyplýva, že v

roku 2012 bol odporca poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur a bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 22.12.2008 aj v súčasnosti, t.j. ku dňu 08.06.2012.

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním doručeným súdu 31.07.2012 uviedol, že odporcovi
bola dňa 22.04.2010 zaslaná posledná výzva, ktorou bol vyzvaný na zaplatenie sumy 330,29 Eur. Dňa
28.04.2010 telefonicky prisľúbil, že zaplatí sumu 200 Eur, to však nedodržal. Dňa 03.05.2010 opätovne

telefonicky prisľúbil, že zaplatí sumu 100 Eur. Dňa 04.05.2010 vložil odporca na účet navrhovateľa sumu
80 Eur a dňa 31.05.2010 vložil 50 Eur. Splátka za jún r. 2010 uhradená nebola, splátka za júl bola
uhradená 7 dní po termíne splatnosti a v nižšej sume, vložených bolo 37,28 Eur, zmluvne dohodnutá
splátka bola 46,17 Eur. V júli zaplatil aj druhú splátku vo výške 55 Eur. Splátka za august bola uhradená
v nižšej sume a po termíne splatnosti, splátka za september, október a november r. 2010 vôbec nebola

uhradená. Splátka za december r. 2010 nedosahovala zmluvne dohodnutú výšku splátky. Na základe
predmetnej nedostatočnej platobnej disciplíny odporcu, navrhovateľ vyhlásil úver za splatný ku dňu
15.12.2010, na čo mal právo podľa článku 4, bod 6 písm. f) úverovej zmluvy. Zároveň po podanínávrhu bola uhradená suma 45 Eur. Po započítaní všetkých splátok dlh ku 18.07.2012 predstavuje sumu
2.131,44 Eur. K námietke účtovania úrokov navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ má nárok na úrok z
úveru odo dňa nasledujúceho po čerpaní úveru odporcom 12.12.2008 a na úrok z omeškania odo dňa

nasledujúceho po splatnosti celej pohľadávky 15.12.2010. To znamená, že navrhovateľ má nárok na
úrok z úveru od 13.12.2008 do zaplatenia a na úrok z omeškania od 16.12.2010 do zaplatenia. Za
účelom súdneho vymáhania bol vyčíslený úrok k 14.02.2012. Táto delikvencia obsahuje aj vyčíslené a
nezaplatené úroky z úveru za obdobie od 13.12.2008 do 14.02.2012 vo výške 417,40 Eur aj vyčíslené
a nezaplatené úroky z omeškania za obdobie od 16.12.2010 do 14.02.2012 vo výške 250,08 Eur.

V písomnom podaní doručenom súdu 07.09.2012 odporca uviedol, že podľa článku 12, bod 3 písm. a)
a f) obchodných podmienok bola možnosť vyhlásiť úver za splatný v prípade, že návratnosť úveru je
ohrozená. V tomto prípade návratnosť úveru ohrozená nebola a právny nástupca navrhovateľa nevyužil
všetky možnosti podľa obchodných podmienok úverovej zmluvy a účelovo tvrdí, že k 15.12.2010 vyhlásil
úver za splatný, pričom táto skutočnosť explicitne nevyplýva ani z jednej listiny iba implicitne, ale aj
to iba z pokusu o zmier právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05.03.2012. Vyhlásiť úver za splatný však

môže iba veriteľ a rovnako jemu prislúcha povinnosť túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Nie je pravdou,
že by mu navrhovateľ oznámil vyhlásenie celého úveru za splatný. K dôvodom pre vyhlásenie úveru
za splatný nedošlo, keďže okrem niekoľkých omeškaní na začiatku obdobia straty zamestnania počas
ďalších dní splatnosti úveru na zúčtovacom účte boli prostriedky na splátky úveru k dispozícii a zostatok
úveruvzhľadomnajehosplatnosť15.11.2015nebolrizikovýajehonávratnosťnebolaohrozená.Uviedol,

že mu oznámenie o zosplatnení úveru doručené nebolo, ak bola zásielka zasielaná doporučene s
doručenkou v tom prípade má byť k dispozícii návratka, ktorá preukazuje prevzatie zásielky. Pri jeho
mene na predloženom zozname adresátov však nie je uvedený deň prevzatia zásielky, naviac z toho
dokladu nevyplýva ani obsah zásielky iba to, že nejaká zásielka mala byť na jeho meno podaná na
pošte. O tom, že by bol vyhlásený celý úver za splatný ani právny zástupca navrhovateľa vo svojom

liste sa nezmieňuje, to všetko sa mohlo udiať aj dodatočne. Žiadal zaslať prehľad jednotlivých platieb s
rozpisom zúčtovacej istiny, úrokov za úver a úrokov z omeškania. Predložil súdu doklady o úhradách,
ktoré vložil na účet žalobcu a o ktorých sa žalobca vôbec vo svojich podaniach nezmieňuje.

Súd sa oboznámil s príkazmi na úhradu z OTP banky v prospech účtu v Istrobanke za obdobie marec
r. 2011, apríl r. 2010, marec r. 2010. Súd sa oboznámil s platobnou históriou odporcu, ktorá bola súdu

doručená 08.11.2012.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní 20.11.2012 uviedol, že aj keby bol odporca prevzal výzvu na
zosplatnenie úveru, tak navrhovateľ si neuplatnil právo na zosplatnenie úveru tak, ako je to uvedené
v Občianskom zákonníku v ust. § 565. Odporca následne splátky za mesiac jún, júl, august r. 2010
riadne zaplatil, nehovoriac o tom, že tam zložil aj nejakú sumu vo výške 200 Eur, čo sa preukázalo

v nadväznosti na ust. Občianskeho zákonníka, mal za to, že nedôjde k zosplatneniu celého úveru. Z
poštového podacieho hárka nevyplýva obsah zásielky, ale ani kedy došlo k doručeniu zásielky a komu.
Pokiaľ je na poštovom podacom hárku uvedené VR, tak žiadal, aby navrhovateľ predložil návratku o
prevzatí zásielky odporcom. Ďalej poukázal na to, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 Občianskeho zákonníka a poukázal najmä na ust. § 53 ods. 1, že spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a najmä poukázal na ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý hovorí, že ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, je zrejmé, že toto ust. § 53 ods. 9

je potrebné vykladať v súvislosti s § 565 Občianskeho zákonníka a je zrejmé, že tieto lehoty zo strany
navrhovateľa dodržané neboli, pretože malo dôjsť k ďalšej výzve a až tak mohlo dôjsť k zosplatneniu
úveru. Uviedol, že z dôvodu právnej istoty nie je možné žiadať o zaplatenie celej pohľadávky hocikedy
a po uplynutí značného obdobia v zmysle § 52 ods. 9 OZ. Podľa vyjadrenia navrhovateľa upozornil
odporcu údajne tým podaním o zosplatnení úveru v apríli r. 2010 a podľa jeho tvrdenia údajne vyhlásil

celý úver za splatný dňa 21.12.2010 s tým, že úver zosplatnil k 15.12.2010. Je zrejmé, že navrhovateľ
zmeškallehotystanovenézákonomapretonemoholzosplatniťcelýúver,ktorýbolposkytnutýodporcovi.
Poukázal na článok 12 všeobecných obchodných podmienok ods. 3, na článok 12, bod 3 obchodných
podmienok Istrobanky, ktorý nebol v súlade s článkom 4, bod 6 úverovej zmluvy, kde je uvedené v článku
12, bod 3, že v prípade, ak dlžník neplní dohodnuté podmienky úverovej zmluvy, resp. poruší túto zmluvu

a návratnosť úveru je ohrozená, veriteľ je oprávnený. Poukázal na to, že v roku 2009 a 2010 nebolanávratnosť úveru ohrozená vzhľadom na splatnosť úveru a v každom bode písmena je na konci uvedené
písmeno a/alebo a teraz je otázne, čo platí a alebo alebo, nakoľko mal za to, že je potrebné zachovať
určitú postupnosť.

Z výpovede odporcu súd zistil, že na základe zmluvy mu bol poskytnutý úver, ktorý mal splácať formou
splátok. Asi 7 až 8 mesiacov splácal úver, následne stratil prácu, bol nezamestnaný a nebol schopný
splácať tieto splátky, preto telefonicky kontaktoval banku. Oni mu povedali, že musí zaplatiť 200 Eur, čo
aj uhradil a dohodli sa telefonicky, že ďalej úver bude splácať formou splátok po 45 Eur mesačne, bolo
to asi v roku 2010. Od apríla, resp. mája r. 2011 uhrádza sumu 45 Eur a túto sumu uhrádza pravidelne.

Po tom, čo zaplatil asi 3 splátky po 45 Eur mu povedali, že ústna dohoda neplatí a že má naďalej platiť
splátky v pôvodnej výške. On im povedal, že odkiaľ má vedieť, že ústna dohoda neplatí, keď sa tak
dohodol. Uviedol, že sa nepamätá, či mu bolo v decembri r. 2010 doručené oznámenie o zosplatnení
úveru.

Súd sa oboznámil s obchodnými podmienkami Istrobanky, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov,
kde v článku 12, bod 3 vyplýva, že v prípade, ak dlžník neplní dohodnuté podmienky úverovej zmluvy,

resp. poruší túto zmluvu a návratnosť úveru je ohrozená, veriteľ je oprávnený podľa písm. g) vyhlásiť
úver spolu s príslušenstvom za splatný. V bode 4 písm. b) je uvedené, že veriteľ má právo požadovať
splatenie celého úveru s príslušenstvom, ak dlžník je v omeškaní s úhradou aspoň jednej splátky istiny a/
alebo úrokov úveru, poplatkov, resp. ich častí podľa úverovej zmluvy po dobu dlhšiu ako 30 kalendárnych
dní.

Súd sa oboznámil so všetkými výpismi z banky, ktorými odporca preukazoval poukázané splátky na
úhradu úveru.

V písomnom podaní doručenom súdu 19.03.2013 navrhovateľ uviedol, že všetky platby, ktoré odporca
poukazoval na účet bežného účtu, boli použité na úhradu debetného zostatku na bežnom účte, keďže
tieto platby nesmerovali na číslo úverového účtu. Platby, ktoré boli poukázané na číslo účtu úverového,

počnúc dátumom 25.02.2011 boli riadne započítané na úver, čo vyplýva aj z doloženej špecifikácie
úverového účtu. Nakoľko splatnosť úveru je v zmysle zmluvy vždy k 15. dňu v mesiaci, platba, ktorá
bola odporcom uhradená dňa 25., bola vždy započítaná k nasledovnému obdobiu. Špecifikácia, ktorá
bola predložená súdu reflektuje stav dlžnej sumy a znamená, že v predmetnom výpise boli započítané
všetky platby, ktoré odporca uhradil od tohto dátumu ku dňu 25.06.2012.

V písomnom podaní doručenom súdu 12.07.2013 navrhovateľ oznámil, že navrhovateľ nedisponuje
dokladmi o doručení zásielok, k dispozícii má len hárok na zásielky zasielané druhou triedou. V prílohe
podania zaslal výpis z bežného účtu odporcu, z ktorého je zrejmé, odkedy vznikal na bežnom účte
debetný zostatok a zaslal celú platobnú históriu úverového účtu vedený v Istrobanke a následne v ČSOB
a zároveň výpis z úverového účtu vedený v ČSOB, a.s., výňatok obsahujúci prehľad splácania dlhu, s

týmito dokladmi sa súd oboznámil.

V písomnom podaní doručenom súdu 03.03.2014 navrhovateľ zaslal rozpis jednotlivých úhrad úveru
odporcu tak, ako ich eviduje navrhovateľ za obdobie od 12.12.2008 do 15.02.2014.

Uznesením Okresného súdu Trebišov č. 14C/100/2012-218 zo dňa 10.04.2014 súd konanie v časti
557,40 Eur zastavil, predmetom konania naďalej zostáva suma 1.697,23 Eur spolu so 14,75 % úrokom

z úveru ročne zo sumy 363,33 Eur od 28.02.2014 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy
363,33Eurod28.02.2014dozaplatenia,9%úrokzomeškaniaročnezosumy705,30Eurod28.02.2014
do zaplatenia, 25 % úrok ročne zo sumy 66,16 Eur od 26.02.2012 do zaplatenia a náhrada trov konania.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.05.2014.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa jednak titulom Zmluvy o bežnom účte vo výške 66,16 Eur
s príslušenstvom a jednak titulom Úverovej zmluvy pôvodne vo výške 2.188,47 Eur.Čo sa týka nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o bežnom účte, vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že medzi účastníkmi konania, právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, bol
založený záväzkový vzťah týkajúci sa zriadenia a vedenia bežného účtu, ktorý sa mal spravovať

obchodným zákonníkom.

Súd tento záväzkový vzťah posúdil ako obchodnoprávny (zmluva o bežnom účte) a nie záväzkový
vzťah titulom spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmysle zmluvy nebolo predmetom zmluvy dohoda o
povolenom prečerpaní účtu.

Podľa ust. §261 ods. 3 písm. d, Obchodného zákonníka /ďalej ObchZ/, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere a zmluvy o bežnom účte.

Podľa ust. §708 ods. 1, 2 ObchZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ust. §709 ods. 1 ObchZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu

požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať
platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb
v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
prevody peňažných prostriedkov.

Podľa ust. §710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď

nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa ust. §711 ods. 1 ObchZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa ust. §715 ods. 2 ObchZ, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa ust. §497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. §499 ObchZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Nakoľko predmetom zmluvy bola dohoda o bežnom účte, odporca bol povinný disponovať dostatočným
množstvom finančných prostriedkov na účte a vystavovať platobné príkazy resp. realizovať výbery iba
do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. Súd mal za preukázané, že zmluvou o bežnom účte
navrhovateľ umožnil vykonanie platobného styku len do výšky voľných finančných prostriedkov na účte a

nebolo preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo na základe žiadosti odporcu k dohode o poskytnutí
povoleného prečerpania účtu.

Z platobnej histórie z účtu odporcu mal súd za preukázané, že odporca vyčerpal peňažné prostriedky
nad rámec vlastných finančných prostriedkov na účte, z platobnej histórie účtu odporcu vyplynulo, že na
účte bol ku dňu 25.02.2012 evidovaný debetný zostatok vo výške 66,16 Eur.

Nakoľko súd nemal za preukázané, že odporca sumu 66,16 Eur titulom nepovoleného prečerpania
navrhovateľovi uhradil, z uvedeného dôvodu súd návrhu v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nakoľko mal súd za preukázané, že k úhrade nepovoleného debetného zostatku na účte zo strany
odporcu nedošlo, vznikla odporcovi v zmysle prehľadu úrokových sadzieb platných od 01.02.2011

povinnosť zaplatiť úrok vo výške 25% ročne z dlžnej sumy (debetná úroková sadzba).Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že uplatnený úrok zo sumy 66,16 Eur od 26.02.2012 do zaplatenia
bol uplatnený v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami a v tejto časti návrhu vyhovel.

Čo sa týka nároku vyplývajúceho z Úverovej zmluvy zo dňa 12.12.2008, vykonaným dokazovaním mal

súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytnutia
úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami a obchodným zákonníkom.

V prejednávanej veci vznikol záväzok odporcu zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ust. §497 ObchZ,
ktorá je podľa ustanovení §261 ods. 6 ObchZ tzv. absolútnym obchodom, ktorý sa riadi bez ohľadu na
povahu účastníkov ustanoveniami časti tretej ObchZ. Aj napriek svojej povahy výlučného obchodného
záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy

nebolpodnikateľom,zmluvouspotrebiteľskouvzmysle§52anasl.OZ,nakoľkonavšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. §2 písm. b, zák. č. 258/2001 Zz o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy t.j. do 31.12.2008 /ďalej zákon/, Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa ust. §4 ods. 1 cit. zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. §4 ods. 2 písm. e,g,i,j, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať:

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa ust. §2 písm. d, cit. zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou
nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. §52 (znenie v
čase uzavretia zmluvy). Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis
v ust. §2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Veriteľom v zmysle ust. §3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý navrhovateľom túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky

poskytnutia úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Navrhovateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného
registra) a nebolo preukázané, aby úver poskytol odporcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania.

V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol odporca povinný splatiť úver 2.389,96 Eur formou 83

mesačných splátok vo výške 46,17 Eur (maximálna mesačná splátka), pričom vychádzajúc zo zmluvy
o úvere úver bol splatný 15.11.2015.

Navrhovateľ argumentoval tým, že Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.12.2010 vyhlásil celú
svoju pohľadávku z úveru dňom 15.12.2010 za splatnú a vyzval odporcu na jej úhradu. Naopak odporca
sa bránil tým, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, nakoľko neboli pre zosplatnenie úveru splnené
zákonom stanovené podmienky.

Podľa ust. §96 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti 440,43 Eur s príslušenstvom v
priebehu konania, súd vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa a súhlasné stanovisko odporcu,
podľa citovaného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil.

Podľa ust. §565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ust. §53 ods. 9 OZ, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skonštatovanie, že predmetný úverový vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
mal súd za to, že je potrebné prihliadnuť na argumenty odporcu. V konaní bolo preukázané, že listom zo
dňa 21.04.2010 adresoval navrhovateľ odporcovi Poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy; zásielka

mala byť podľa navrhovateľa odoslaná odporcovi dňa 22.04.2010, čo preukazoval kópiou poštového
podacieho hárka, avšak navrhovateľ nepreukázal, že predmetná zásielka bola odporcovi aj doručená
a keďže bola odoslaná doporučene s doručenkou, mal a mohol disponovať buď dokladom o prevzatí
zásielky odporcom alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.

Rovnako to platí aj o zásielke Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 21.12.2010, ktorá mala byť

odoslaná dňa 22.12.2010. Aj v tomto prípade navrhovateľ predložil iba kópiu poštového podacieho
hárka, avšak navrhovateľ nepreukázal, že predmetná zásielka bola odporcovi aj doručená a keďže
bola odoslaná doporučene s doručenkou, mal a mohol disponovať buď dokladom o prevzatí zásielky
odporcom alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 04.05.2010 vložil odporca na účet

navrhovateľa sumu 80 Eur a dňa 31.05.2010 vložil 50 Eur. Splátka za jún r. 2010 uhradená nebola,
splátka za júl bola uhradená 7 dní po termíne splatnosti a v nižšej sume, vložených bolo 37,28 Eur,
zmluvne dohodnutá splátka bola 46,17 Eur. V júli zaplatil aj druhú splátku vo výške 55 Eur. Splátka zaaugust bola uhradená v nižšej sume a po termíne splatnosti, splátka za september, október a november
r. 2010 vôbec nebola uhradená. Splátka za december r. 2010 nedosahovala zmluvne dohodnutú výšku
splátky.

Vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa o úhradách resp. neuhradených splátkach od odoslania výzvy
zo dňa 21.04.2010 do času Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 21.12.2010 je evidentné, že
navrhovateľ postupoval v rozpore s ust. §53 ods. 9 OZ, nakoľko právo na zosplatnenie úveru mohol
uplatniťnajskôrpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkyakeďsúčasneupozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Je zrejmé, že tieto zásielky

neboli zasielané súčasne, že nebola dodržaná lehota 3 mesiacov od omeškania zaplatenia splátky. Súd
zároveň poukazuje na to, že zmluvne bola dohodnutá maximálna výška splátky a nie minimálna, preto
argumentácia navrhovateľa o tom, že odporca uhradil splátku v nižšej sume, neobstojí. Zároveň súd
poukazuje aj na to, že v zmysle čl. XII bod 3 Obchodných podmienok, bol navrhovateľ oprávnený uplatniť
v prípade neplnenia dohodnutých podmienok resp. porušenia zmluvy kroky uvedené v písm. a) až g) za
kumulatívneho splnenia podmienky a to, že návratnosť úveru je ohrozená. V konaní bolo jednoznačne

preukázané, že návratnosť úveru ohrozená nebola, nakoľko odporca až do obdobia rozhodnutia súdu
uhrádzal mesačné splátky úveru.

Na základe vyššie uvedeného teda musel súd konštatovať, že nenastalo účinné zosplatnenie úveru pred
termínom jeho splatnosti, preto navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie celého zostatku úveru pred
termínom jeho splatnosti, návrh bol podaný predčasne a preto súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej

časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny

advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Odporca bol neúspešný v časti 66,16 Eur, avšak súd bol toho názoru, že aj keď zo strany navrhovateľa
boli realizované čiastočné späťvzatia v celkovej výške 997,83 Eur z dôvodu úhrady odporcu, súd nárok
navrhovateľa čo do základu zamietol, preto nemožno hovoriť ani v tejto časti o úspechu navrhovateľa,
súd iba akceptoval dispozičný návrh navrhovateľa. Súd preto priznal odporcovi náhradu trov konania v

celom rozsahu, nakoľko vychádzal z toho, že jeho neúspech 3% je v pomerne nepatrnej časti.

V danom prípade trovy úspešného odporcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo
výške 135 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.116,24 Eur, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl.
č. 655/2004 Zz, nasledovne:

I, odmenu za právne zastúpenie v zmysle §10 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 809,14 Eur vrátane DPH

za právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 13.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012,
písomné podanie 03.12.2012 resp. 23.01.2013, písomné vyjadrenie 03.06.2013, písomné vyjadrenie
27.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014, účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015 odmena za
1 úkon bola priznaná vo výške 91,29 Eur, po čiastočnom späťvzatí 81,33 Eur a režijný paušál 3x7,63
Eur (r. 2012), 1x7,81 Eur (r. 2013), 2x8,04 Eur (r. 2014), 1x8,39 Eur (r. 2015);

II, náhradu za stratu času v zmysle §17 ods. 1,3 vyhl. č. 655/2004 Zz v celkovej výške 192,43 Eur vrátane
DPH

a) za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.11.2012 za 4 začaté polhodiny po 12,71 Eur z AK M. N. do
Z. a späť;

b) za zastupovanie na pojednávaní dňa 13.05.2014 za 4 začaté polhodiny po 13,40 Eur z AK M. N. do

Z. a späť;

c) za zastupovanie na pojednávaní dňa 30.06.2015 za 4 začaté polhodiny po 13,98 Eur z AK M. N. do
Z. a späť;III, cestovné v zmysle §15 písm. a, v spojení s §16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Zz v celkovej výške 114,67
Eur vrátane DPH

a) za účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 vo výške 32,86 Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za

každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x60=120km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného
motorového vozidla zn. AUDI Quatro, ev. č. Z. XXX AT, spotreba na 100 km je 6,3l, cena 1 l PHM 1,442
Eur,

b) za účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014 vo výške 31,93 Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za
každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x60=120km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného

motorového vozidla zn. Mercedes Benz, ev. č. Z. XXX CN, spotreba na 100 km je 6,1l, cena 1 l PHM
1,362 Eur (NM),

c) za účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015 vo výške 30,77 Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za
každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x60=120km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného
motorového vozidla zn. Mercedes Benz, ev. č. TV XXX CN, spotreba na 100 km je 6,1l, cena 1 l PHM
1,204 Eur (NM).

V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi, v danom prípade na účet JUDr. Ladislava Pirovitsa, advokáta, č. ú. IBAN: F. SWIFT/BIC:
SUBASKBX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.