Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201256
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514201256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému H. E., nar. X.X.XXXX, bytom X.. Y. XXX/XX, XXX XX F., za
účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpené JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob v konaní o zaplatenie
1 218,30 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 138,90 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa, advokáta so
sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1 218,30 eur spolu so
zmluvnoupokutouvovýške0,065% denneaúrokomzomeškaniavovýške2,525%ročnezjednotlivých
dlžných splátok úveru a následne z celej zosplatnenej sumy úveru a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 7.9.2010 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 1 470 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
spolu s úrokmi v 36 mesačných splátkach vo výške 83,45 eur. Žalovaný splátky riadne nesplácal, dostal
sa do omeškania už s úhradou 7. splátky,

.napokon zaplatil len sumu 1 785,90 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou
splátky viac ako tri mesiace, bolo mu dňa 30.10.2012 doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Celková suma dlhu žalovaného
predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 1 218,30 eur. Zároveň si vzhľadom na omeškanie

žalovaného uplatnil vyššie uvedenú zmluvnú pokutu a úrok z omeškania vychádzajúc pritom z
maximálne možných sankcií upravených v § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že pokiaľ
úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškania žalovaného dosiahnu spolu sumu 1 470 eur, odnasledujúceho dňa po dosiahnutí tejto sumy si uplatňuje iba úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 1 218,30 eur do zaplatenia.

Na základe výzvy súdu žalobca oznámil, že na základe dohody o poskytnutí služby sa žalobca zaviazal

poskytnúť žalovanému odklad splatnosti 3 splátok úveru a žalovaný sa zaviazal uhradiť odplatu vo výške
218,59 eur. Pohľadávka na vyplatenie úveru bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu podľa uvedenej
dohody a výsledný rozdiel vo výške 1 251,41 eur bol vyplatený žalovanému. Odkladom splátok sa
dlžník vyhne sankciám za omeškanie, nemôže dôjsť k zosplatneniu celého úveru a splátky s odloženou
splatnosťou sa uhrádzajú až na konci, po uhradení ostatných splátok.

Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2014 do konania na podporu žalovaného vstúpil ako vedľajší

účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe túto navrhol zamietnuť. Zdôraznil, že vzťah medzi
účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom. Ďalej poukázal na rozpor zmluvného ustanovenia v
časti dohodnutej ročnej úrokovej sadzby vo výške 70,01 % s dobrými mravmi, keďže priemerný ročný
úrok zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk s dobou splácania od 1 do 5 rokov zverejnený

Národnou bankou Slovenska pre mesiac november bol vo výške 12,75 %, teda dohodnutý úrok
prevyšuje viac ako 5-násobne priemernú úrokovú sadzbu obchodných bánk. Súčasne poukázal na
skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému sumu 1 470 eur a žalovaný uhradil jednotlivými splátkami
1 785,90 eur, teda viac, ako mu bolo poskytnuté.

Žalobca v reakcii na vyjadrenie vedľajšieho účastníka uviedol, že v danom prípade bol poskytnutý

spotrebiteľský úver, teda v zmysle § 53 ods. 6 Obč. zákonníka sa má vo veci posúdenia odplaty za
požičanie peňažných prostriedkov aplikovať § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z., ktoré má ako lex
specialis pred právne neurčitými pojmami a normami, ktoré ich obsahujú. Skutočnosť, že výška odplaty
za úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná je možné vyvodiť porovnaním výšky
odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. bola maximálna výška

odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.5.2010 do 15.8.2010 vo výške 76 %. Javí
sa pochybne prijať záver, že odplata podľa takejto regulácie bola primeraná a pre rovnaký spotrebiteľský
úver poskytnutý v nadväzujúcom období by už išlo o neprimeranú odplatu. Poukázal pritom, že v roku
2010 sa maximálna výška odplát pre spotrebiteľské úvery pohybovala na úrovni 76,00% - 79,01 %. V
danom prípade teda výška odplaty podstatne neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom

trhu. Zároveň vyjadril svoj názor na pohnútky vstupu vedľajšieho účastníka a účelnosť jeho právneho
zastúpenia.

.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Súd zaslal účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil vo veci

pojednávanie.

Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť jeho právneho zástupcu na vytýčenom pojednávaní a
súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Podobne právny zástupca vedľajšieho
účastníka ospravedlnil neúčasť vedľajšieho účastníka a aj svoju na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím
veci aj v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil,

ani ho nežiadal odročiť z dôležitých dôvodov. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec aj
v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení žalobcu a vedľajšieho
účastníka, pripojených listinných dôkazov, najmä oznámením o zosplatnení z 4.10.2012, zmluvou
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy orevolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru, históriou platieb - kartou klienta a zistil
tento skutkový stav:

Žalovaný dňa 6.9.2010 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorým žiadal žalobcu o

poskytnutie úveru vo výške 1 470 eur. Žalobca dňa 7.9.2010 podpísal uvedenú žiadosť, teda tohto dňa
došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver
vo výške 1 470 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 36 mesačnými splátkami, splatnými k 22. dňu v
kalendárnom mesiaci po 83,45 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola dohodnutá na 3
004,20 eur, RPMN za úver činila 66,99 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN za úver

47,39 %. Ďalej je v zmluve uvedené, že žalobca poskytuje žalovanému revolving vo výške 841,18 eur,
celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola určená na 2 002,80 eur s predpokladanou RPMN po
poskytnutí revolvingu 66,09 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 68,44 %. Na druhej strany zmluvy,
ktorá je formulárová, je v bode 8 upravená dohoda o poskytnutí služby, ktorou sa žalobca zaväzuje
povoliť žalovanému odklad najviac 3 splátok a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť odplatu za poskytnutie
služby, a to vo výške 218,59 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a vo výške

132,48 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Podľa karty klienta bola
žalovanému reálne vyplatená suma 1 251,41 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi dohodnutým úverom
a odmenou za povolenie odkladu splátok. Žalovaný doposiaľ uhradil sumu 1 785,90 eur.

Podľa internetových zistení súdu priemerný ročný úrok z novoposkytovaných spotrebiteľských úverov
obchodnýchbánksdobousplácaniaod1do5rokovzverejnenýNárodnoubankouSlovenskapremesiac

september 2010 bol vo výške 11,04 %

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy

(t.j. od 11.6.2010), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je

.dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy
o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane

najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklepožadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k

záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Súd po preskúmaní okolností uzavretie úverovej zmluvy dospel k záveru, že účastníci uzavreli o zmluvu
o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v návrhu a na jeho listinách.
Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky, ktoré sa
dlžník v zásade zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou splátky,

kým na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale
aj nemusí)

.dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení
ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaný v danom prípade
podpísal tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé, že žalobca mu poskytol peňažné

prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v presne stanovenom počte splátok s presne určenou
výškou splátky. Tento názor podporuje aj samotná zmluva o úvere, keď napr. v bode 9 upravujúcom
možnosť poskytnutia odkladu splátok rozlišuje medzi odkladom splátky úveru a splátky revolvingového
úveru. Z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalobca vyplatil žalovanému iba sumu,
ktorú mal uhrádzať v rovnakých splátkach počas 36 mesiacov, ale neposkytol mu okrem toho aj úverový

rámec, teda revolvingový úver.

Zmluva o úvere ako typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne
obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní
úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu

uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé,
že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojom vyjadrení
aj samotný žalobca. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na
úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave
Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je

potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo

zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka
najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára,ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa pri svojej obchodnej činnosti, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

Zozmluvyoúverevyplýva,žeúrokovásadzbabolastanovenána70,01%ročne. Takútoúrokovúsadzbu

súdpovažujezarozpornúsozákonom,akoajsdobrýmimravmi.Vzhľadom nasúdomzistenúpriemernú
úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (11,04 %
ročne) je možné žalobcom poskytnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % považovať za úžernícku
a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu cit. § 53
ods. 6 OZ, ako aj dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade až viac ako 6-

násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách. Takéto navýšenie určite nezodpovedá
zneniu cit. § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpisu zmluvy o úvere o tom,

.že odplata za poskytnuté peňažné prostriedky nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, teda je v rozpore s
týmto ustanovením.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované

aj za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku, a
teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. je úlohou súdu, aby podľa
svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil,
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade so zákonom a dobrými mravmi

len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu
za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery
za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou zákonu a dobrým mravom,
je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov. Úrok 6-násobne vyšší ako bol priemer porovnateľných úverov
poskytovaný obchodnými bankami podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch. Dohodu
o úrokoch preto súd vyhodnotil ako neplatnú. Žalovaný bol preto povinný vrátiť iba peňažné prostriedky,
ktoré si požičal.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 1 470
(vyplatená mu bola suma len 1 251,41 eur). Z platobnej história vyplýva, že žalovaný uhradil spolu sumu
1 785,90 eur. Na základe uvedeného potom súd ustálil, že žalovaný uhradil žalobcovi viac ako mu bolo
poskytnuté, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný ako úspešný účastník by mal právo

na na náhradu trov konania od neúspešného účastníka, teda od žalobcu, ale žiadne trovy si neuplatnil,
ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké vznikli, preto súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník vystupoval na strane úspešného účastníka, teda má právo na náhradu trov konania
voči neúspešnému účastníkovi. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil právo na náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 138,90 eur pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej pomoci -
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd - odmena
za 1 úkon 61,41 eur, 2 x režijný paušál po 8,04 eur. Súd po preskúmaní uplatnených trov dospel k
záveru, že tieto boli uplatnené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto zaviazal žalobcu na ich náhradu

vedľajšiemu účastníkovi.K námietkam žalobcu týkajúcej sa potreby a účelnosti právneho zastúpenia súd dodáva, že vedľajší
účastník má v zásade rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník

.(okrem práv týkajúcich sa dispozície s predmetom konania), teda má aj práva dať sa právne zastúpiť.

Vedľajší účastník namietol neplatnosť zmluvy o úvere v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov z úveru,
z ktorého dôvodu bola žaloba nakoniec aj zamietnutá. Aktivita vedľajšieho účastníka teda prispela k
rozhodnutiu vo veci samej. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka za účelné a zaviazal navrhovateľa na ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do

15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.