Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/387/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213870
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412213870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov

senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova ul. č. 4,
Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č.
13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 19.
marca 2014 č. k. 23C/165/2012- 59 a proti uzneseniu tohto súdu z 8. októbra 2012 č. k. 23C/165/2012-
7, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej.
Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že v exekučnej veci sp. zn. 16Er/3564/2011 vedenej
nasúdeprvéhostupňaboladňa11.08.2011doručenážiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 44 Ex. poriadku vo veci oprávneného

POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej T. K. pre vymoženie 1.400,89 eur s prísl.. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02565/11 zo dňa 29.04.2011. Exekučný súd
uznesením z 19.03.2012 č. k. 16Er/3564/2011-41, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol pre rozpor žiadosti exekútora ako aj návrhu žalobcu na vykonanie
exekúcie so zákonom. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie odvolanie podané nebolo.
Žalobca tvrdil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty, t. j. s oneskorením viac ako 220 dní. V dôsledku toho
mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda vo výške 1.400,89 eur predstavujúca výšku istiny s prísl., ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
proti povinnej zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní,

stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie
si žalobca uplatnil v sume 280,18 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom). Z tohto
skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia §
44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie povereniana vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 41 ods. 2 písm.
d/ exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených. Je nesporné, že zákonom stanovená lehota pätnástich dní od doručenia žiadosti, v ktorej
súd exekútora poverí, sa na prípad, kedy bola žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá nevzťahuje. Povinnosť exekučného súdu vydať poverenie exekútorovi
v uvedenej lehote vzniká len v prípade, kedy boli podmienky pre vydanie poverenia splnené, na základe
čoho súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia exekútora vykonaním exekúcie poverí. Zo
strany exekučného súdu teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pre absenciu jedného zo

základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci, a to nesprávneho úradného postupu, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal,
súd návrh zamietol. V ďalšom nebolo potrebné zaoberať sa skutočnosťami súvisiacimi so vznikom
škody, príčinnú súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a údajnou škodou ako aj nárokom
na nemajetkovú ujmu. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnej

žalovanej nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že dňa 19.03.2014 vo
veci pojednával v jeho neprítomnosti, hoci podaním požiadal o zrušenie pojednávania. Ďalej uviedol, že
vo veci rozhodol vylúčený sudca. Namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne

odôvodnil. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa „dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy
vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť
rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.“ Napadnutý
rozsudokjepodľažalobcuvnútornerozporný.Napriektomu,žesúdprvéhostupňazistilporušeniepráva,
nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca podal odvolanie obsahovo totožné, aké podáva
v obdobných veciach, kde však za nesprávny úradný postup označuje nečinnosť súdu pri rozhodovaní

o návrhu na zmenu súdneho exekútora (viď žalobca v odvolaní za majetkovú škodu považuje náklady
na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje
a pod., zároveň hodlal majetkovú škodu preukazovať znaleckým posudkom), t. j. žalobcom podané
odvolanie z hľadiska jeho argumentácie sa skôr vzťahuje ku konaniam, v ktorých si uplatňoval svoje
nároky z nesprávneho úradného postupu, ktorým bola nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu na

zmenu súdneho exekútora. V tomto konaní ako škodu však vyčíslil výšku istiny s príslušenstvom,
ktorú v súčasnosti (z dôvodu údajného nesprávneho postupu súdu, ktorý zamietol žiadosť exekútora
o udelenie poverenia) už nemôže od povinnej vymáhať. Neuplatňuje si teda škodu pozostávajúcu z
administratívnych nákladov spojených so správou vymáhanej pohľadávky a preto je jeho argumentácia
obsiahnutá v odvolaní v tomto smere zmätočná.

K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd uznesením zo 19.10.2012 č. k.
14NcC/210/2012- 13 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV JUDr. Zuzana Rigáňová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu
v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Súd prvého stupňa vo veci stanovil termín
pojednávania na deň 19.03.2014. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu

doručené dňa 04.02.2014 (viď doručenka na č. l. 36). V predvolaní na pojednávanie (č. l. 37, 38) súd
prvého stupňa poučil žalobcu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Dňa 14.03.2014 bolo súdu prvého stupňa
doručené podanie žalobcu (č. l. 39), ktorým požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu „objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.“ K tomu odvolací súd uvádza, že vyššie spomenutým
uznesením odvolacieho súdu nebola sudkyňa súdu prvého stupňa JUDr. Zuzana Rigáňová vylúčená

z prejednania a rozhodovania predmetnej veci. Preto dôvod, pre ktorý žalobca požiadal o odročenie
pojednávania vytýčeného na termín 19.03.2014, nemožno považovať za dôležitý v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p.. Vzhľadom na to súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 19.03.2014 pojednával a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.).Odvolací súd súčasne poznamenáva, že žalobca v obdobných skutkových veciach spravidla vždy žiada
o zrušenie pojednávania práve z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiam odvolacích
súdov, ktorými neboli vylúčení sudcovia z prejednávania veci. Tieto však Ústavný súd SR odmieta pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie (viď napr. uznesenie I.
ÚS 416/2013, II. ÚS 82/2014, III.ÚS 295/2013 a ďalšie).
Žalobca v ďalšom uviedol, že si nechal vypracovať znalecký posudok ohľadom výšky škody a že
súd prvého stupňa mu nedal priestor predložiť tento dôkaz v konaní, keďže bez splnenia podmienok
konal a rozhodol postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. V tomto smere odvolací súd (okrem vyššie

uvedeného, t.j. že súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako i to, že tento
odvolací argument sa týka predovšetkým konaní, kde je napádaný nesprávny úradný postup spočívajúci
v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) uvádza, že súd prvého
stupňa nebol povinný dopĺňať dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným na požiadanie žalobcu,
pretože ho žalobca do spisu nezaložil a súd prvého stupňa bol v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta za
bodkočiarkou O.s.p. povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pokiaľ ide o

znalecký posudok, ktorý si údajne žalobca nechal vypracovať, nie je odvolaciemu súdu jasné, prečo ho
nepripojilkodvolaniu.Akbyhovšakkodvolaniuajpripojil,nevykonaniedokazovaniaoboznámenímjeho
obsahu by vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nespôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku.
Odvolací súd má súčasne za to, že žalobca v konaní nepreukázal vznik ani výšku majetkovej škody.
Paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky (na ktoré poukazuje žalobca v

odvolaní, hoci takýto nárok uplatňuje v konaniach, kde napáda nesprávny úradný postup spočívajúci
v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, a nie v konaniach, kde za
nesprávny úradný postup označuje zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia) bez ďalšieho dôkazom
o vzniku a výške škody nie je. Napokon žalobca ich vynaloženie v konkrétnom prípade rovnako
nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch,

nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák.
č. 514/2003 Z.z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. Tento záver podľa názoru
odvolacieho súdu možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z.z. V prípade
právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije, resp. jej súkromný
život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred neoprávneným

zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák.. Odvolací súd je toho
názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom žalovanej došlo k
neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Treba uviesť, že žalobca v konaní ani netvrdil, že
by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do
jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná nečinnosť

exekučného súdu ako i zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia predsa nemôže mať vplyv na povesť
žalobcu.
Napokon,akžalobcatvrdí,že muškodavzniklavdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuexekučného
súdu tým, že tento v rozpore s platnou právnou úpravou zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia, odvolací súd poukazuje na to, že v tejto súvislosti by išlo o nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nie nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd poukazuje
na konštantnú judikatúru, podľa ktorej v prípadoch, ak postup orgánu verejnej moci (vrátane súdu)
smerujúci k vydaniu rozhodnutia bol nesprávny, avšak zároveň bol zavŕšený vydaním samotného
rozhodnutia(vdanomprípaderozhodnutiaozamietnutípoverenia),platí,žesamožnodomáhaťnáhrady
škody len z titulu nezákonného rozhodnutia, pretože takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje

aj nesprávny úradný postup. Žalobcovi však nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že predpokladom vzniku tohto nároku je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Uznesenie exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o vydanie
poverenia, však nebolo zrušené odvolacím súdom pre nezákonnosť. Žalobca v tomto smere nevyužil

možnosť podania opravného prostriedku (§6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.) podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Vzhľadom na to predmetné uznesenie nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie v
zmysle § 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. (t.j. nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia príslušným
orgánom pre nezákonnosť).
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219

ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.Napadnutým uznesením z 8. októbra 2012 č. k. 23C/165/2012-7 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nevzniesol námietku zaujatosti a preto

nie je povinný zaplatiť súdny poplatok. Poukázal na to, že v žalobe uviedol skutočnosti preukazujúce
fakt, že Okresný súd Bratislava IV. vo veci nemôže konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania
veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.).
Preto mal súd prvého stupňa postupovať v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. a požiadať príslušný krajský
súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Ide tu o nutnú delegáciu. Ďalej

žalobca v odvolaní namietol, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom a toto konanie je od poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu vyplýva, že žalobca v predmetnej žalobe uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov

Okresného súdu Bratislava IV by porušilo jeho právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným
súdom, pretože podľa rozvrhu práce na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
Preto žalobca v žalobe požiadal, aby nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu, pretože
sudcovia Okresného súdu Bratislava IV. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na
ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca v žalobe namietol zaujatosť všetkých
sudcov Okresného súdu Bratislava IV. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom (pol. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov) a jeho poplatníkom je žalobca (§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.).
Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur. K odvolacej argumentácii žalobcu

treba uviesť, že nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých
sudcov súdu v zmysle § 14 O.s.p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky zaujatosti
vznesenej účastníkom konania alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí
(§ 15 ods. 1 O.s.p.). Inými slovami, keďže sudcovia Okresného súdu Bratislava IV sa sami vo veci
necítili byť zaujatí, návrh žalobcu na nutnú delegáciu v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. musel byť z jeho strany

podmienený vznesením námietky zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu. Paradoxne sám žalobca aj v
odvolaní celkom jednoznačne formuloval námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava IV.
Konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je síce oslobodené od súdnych
poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb., ale vecné oslobodenie od súdneho poplatku
podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa

pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania
od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za
žalobu, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (viď uznesenie
Ústavného súdu SR z 30.03.2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011).
Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a preto ho odvolací súd

potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.