Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010690
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313010690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich Ing.

Vladimíra Hunteja a JUDr. Miroslava Hodáka, v trestnej veci obžalovaného J. L., pre zločin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 1 Pv 720/09 zo dňa 06.11.2013, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2014 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Súd obžalovaného J. L., X.. XX.XX.XXXX Y. R., V. L. R. XXX/XX, L. X. M., pre skutok, ktorého sa mal
podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1 Pv 720/09 zo dňa 6. novembra
2013 tak, že: „obvinený Z. R. ako konateľ spoločnosti Finist Group, s. r. o., Humenné a súčasne ako

zamestnávateľ po vzájomnej dohode s obvineným J. L. ako fiktívnym zamestnancom predložil dňa
14.11.2008 Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné nepravdivé mesačné výkazy poistného a príspevkov,
na základ ktorých obvinený J. L. najmenej v období od 19.09.2008 do 19.10.2008, od 31.10.2008
do 06.03.2009 a od 01.04.2009 do 03.05.2009 zo Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné poberal
nemocenské dávky, čím svojím konaním spôsobili Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné škodu vo
výške 2.716,58 eur“,

teda

obžalovaný spoločným konaním s Z. R. mal vylákať od iného príspevok z rozpočtu verejnoprávnej
inštitúcie, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky,

ktoré nespĺňal a to tým, že ho mal uviesť do omylu v otázke ich splnenia a týmto činom mal spôsobiť
väčšiu škodu,

čím mal spáchať

spolupáchateľstvom zločin subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona,

podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné
sp. zn. 1 Pv 720/09 zo dňa 6. novembra 2013 oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné,

odkazuje s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na J. L. pre skutok, ktorého sa mal podľa obžaloby
sp. zn. 1 Pv 720/09 zo dňa 06.11.2013 dopustiť tak, že „obv. Z. R. ako konateľ spoločnosti Finist

Group, s. r. o., Humenné a súčasne ako zamestnávateľ po vzájomnej dohode s obv. J. L. ako fiktívnym
zamestnancom predložil dňa 14.11.2008 Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné nepravdivé mesačné
výkazy poistného a príspevkov, na základ ktorých obv. J. L. najmenej v období od 19.09.2008 do
19.10.2008, od 31.10.2008 do 06.03.2009 a od 01.04.2009 do 03.05.2009 zo Sociálnej poisťovne,
pobočka Humenné poberal nemocenské dávky, čím svojím konaním spôsobili Sociálnej poisťovni,
pobočka Humenné škodu vo výške 2.716,58 eur“, pričom skutok bol v obžalobe právne kvalifikovaný

ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (TZ) spáchaný
spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ.

Obžalobu odôvodnil tým, že zo spáchania trestného činu je obvinený usvedčovaný výpoveďami
zástupcov poškodenej Sociálnej poisťovne, výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.2.2014, obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Po vyhlásení obžalovaného, že je nevinný, po opätovnom poučení obžalovaného o jeho právach
predseda senátu zisťoval osobné pomery obžalovaného, ktorý uviedol, že je rozvedený, z manželstva
nepochádzajú žiadne deti, momentálne žije so svojou družkou, s ktorou vychováva jej maloletú dcéru.
Býva v rodinnom dome v Belej nad Cirochou.

Počas výsluchu obžalovaný uviedol, že ho oslovil H. P. H.., s ponukou pracovať pre firmu JOMIHA,

pričom v tom čase netušil, či ide fyzickú alebo právnickú osobu. Začal vykonávať dohodnutú prácu a v
roku 2008 mu zo strany zamestnávateľa bol predložený dodatok k pracovnej zmluve, v zmysle ktorého
sa skrátil pracovný čas na 4 hodiny

denne s odôvodnením, že nastala hospodárska kríza. V dôsledku podpísaného dodatku poklesol jeho
príjem a preto začal uvažovať o odchode do zahraničia, no opäť ho oslovil H. P. H.. s ponukou, v tom

zmysle, že zabezpečí, aby mal príjem taký, aby nemusel odchádzať do zahraničia za prácou a že
mu dá prácu naviac a preto mu dal podpísať ďalšiu pracovnú zmluvu. Naďalej teda chodil do firmy
JOMIHA pracovať 4 hodiny denne a po tomto pracovnom čase potom doma vykonával generálne opravy
drevoobrábacích strojov a vysokozdvižných vozíkov v priestoroch mojej dielne, ktorú má za rodinným
domom, pričom stroje na opravu mu domov vozil H. P. H.. Za túto prácu ho H. P. H. vyplácal hotovosťou

a to podľa náročnosti opravy, ktorú mal vykonať. Ďalšiu pracovnú zmluvu, podpísal v aute s H. P. H. a to
konkrétne tak, že už podpísanú zmluvu mu dal podpísať v dvoch vyhotoveniach, pričom obžalovanému
jedno z týchto vyhotovení odovzdal. Obžalovaný v tom čase som nevedel, kto túto zmluvu podpísal za
zamestnávateľa - za Finist Group, s.r.o..

Obžalovaný ďalej uviedol, že pri podpísaní zmluvy tam uvedenému druhu práce nevenoval pozornosť,

pracoval ako robotník a preňho je dôležitá dohodnutá práca a pláca. Pracovnú zmluvu si podrobne
prečítal až v čase, keď začalo vyšetrovanie. Nezaujímalo ho personálne pozadie spoločnosti Finist
Group, s. r. o., nakoľko odmena za prácu mu bola vyplácaná tak, že dostával hotovosť za jednotlivé
opravy strojov a to podľa náročnosti opravy a to výlučne od H.C. P. H.. Z. R. videl asi iba dvakrát aj
to vždy v spoločnosti p. P.F. H.. V tom čase som jeho meno ani nepoznal. Túto osobu si s menom R.

stotožnil až počas vyšetrovania. Prvýkrát sa dozvedel o nejakých nezrovnalostiach, keď bol predvolaný
ako svedok vo veci Finist Group, s. r. o.. Pýtal sa preto P. H.., že čo sa deje a so R. sa nekontaktoval. Až
vtedy sa od P. H. dozvedel, že konateľom Finist Group, s. r. o. je R.. Pri tomto rozhovore mu P. J.ovedal,
aby vypovedal o tom, ako to naozaj bolo len s tým, že aby som miesto jeho mena uvádzal meno p. R.,
pretože on je konateľom Finist Group, s. r. o.. Na základe uvedeného rozhovoru takto vypovedal pred

vyšetrovateľom.Súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, požiadal obžalovaného o vysvetlenie rozporov
medzi jeho výpoveďou v prípravnom konaní zo dňa 05.03.2010 a výpoveďou prednesenou na hlavnom
pojednávaní. Obžalovaný rozpor v spomínaných výpovediach týkajúci sa osoby Z. R., ktorého vo

výpovedi pred vyšetrovateľom označil za osobu vystupujúcu za Finist Group, s. r. o. tak, že túto osobu
vo svojej výpovedi označil na pokyn H. P. H., ktorý mu pred výsluchom povedal, že skutočným oficiálnym
konateľom Finist Group, s. r. o. je práve Z. R.. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný
zdôraznil, že do styku prichádzal iba s H. P. H.., ktorý mu zabezpečoval prácu pre Finist Group, s.
r. o. vo forme vykonávanie generálnych opráv drevoobrábacích strojov a vysokozdvižných vozíkov. V

prípadoch, kedy bol uznaný dočasne práceneschopným doklady o tom odovzdával H. P. H.., s ktorým
riešil aj všetko formálne pracovnoprávne záležitosti. O tom, že Finist Group, s. r. o. neuhrádza svoje
záväzky plynúce z postavenia zamestnávateľa

sa dozvedel až počas vyšetrovania. Obsah výpovede obžalovaného bol v celom rozsahu potvrdený
výpoveďou svedka Z. R., ktorý zdôraznil, že v spoločnosti Finist Group, s. r. o. bol iba nastrčenou osobou
po dohode s H. P. H.., ktorý celú činnosť Finist Group, s. r. o. organizoval. O tom, že Finist Group, s. r.

o. má nejaký vzťah s obžalovaným sa dozvedel až od vyšetrovateľa.

Súd zisťoval dôvod práceneschopnosti obžalovaného a spôsob kontroly dodržiavania liečebného
režimu.Obžalovanýuviedol,žedôvodomjehopráceneschopnostivprvýchdvochprípadochbolproblém
chrbtice a následne ľavého rameno, ktorý súvisel s povahou práce na píle, kde rezal veľkoobjemové
kmene. V prvom období išlo o rehabilitačnú liečbu a keď sa problémy neskôr obnovili bol liečený

medikamentózne injekciami. Posledné skúmané obdobie bol práceneschopný v dôsledku ochorenia. Zo
strany Sociálnej poisťovne nebola vykonaná kontrola liečebného režimu a zo strany zamestnávateľa ho
navštívil H. P. H. a potom aj H. P.Ň. R., ktorý sa informovali kedy sa vráti do práce.

Ako svedok vypočutý Z. R. uviedol, že v celom prípade bol zainteresovaný H. P., ktorý robil všetky
úkony za Finist Group, s.r.o. a s ním sa svedok dohodoval, pričom sa L. nekontaktoval. Svedok bol len

formálnym konateľom spoločnosti, pretože všetky veci za firmu robil P. H. H..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.04.2014 bola ako svedkyňa vypočutá C. R., ktorá pre
spoločnosť JOMIHA, s. r. o. spracovávala účtovníctvo. Za spoločnosť vo vzťahu k nej konal p. P. R. C.
H. C. J.. P. E.. Výstupy z účtovníctva a doklady pre sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne zasielala
ona. Uvedené osoby jej predkladali doklady o pracovnej neschopnosti zamestnancov a tieto postúpila

sociálnej poisťovni. Pre Finist Group, s. r. o. účtovníctvo neviedla.

Na tomto hlavnom pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá L.. E. P., ktorá uviedla, že
jediným spoločníkom spoločnosti JOMIHA, s. r. o. bol jej manžel, ktorý zomrel v roku 2013.
O spoločnosti Finist Group, s. r. o. nemala žiadne vedomosti. Dodržiavanie liečebného režimu
počas dočasnej práceneschopnosti zamestnancov JOMIHA, s. r. o. vykonávali tak, že niekoľkokrát

navštívili práceneschopného zamestnanca a nikdy nezistili zneužívanie práceneschopnosti zo strany
zamestnancov.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.08.2014 bola ako svedkyňa vypočutá E.. Ľ. O., pracovníčka
Sociálnej poisťovne na pracovnej pozícii vedúcej vymáhania pohľadávok, ktorá potvrdila dočasnú
práceneschopnosť obžalovaného s tým, že za obdobie od 19.09.2008 do 19.10.2008, od 31.10.2008

do 06.03.2009 a od 01.04.2009 do 03.05.2009 mu bola vyplatená dávka nemocenského poistenia ako
zamestnancovi Finist Group, s. r. o. a súčasne ako zamestnancovi JOMIHA, s. r. o. Bola mu vyplatená
celková suma z titulu pracovného pomeru spoločnosti Finist Group, s. r. o. vo výške 2.716,58 eur a z
titulu pracovného pomeru spoločnosti JOMIHA, s. r. o. suma vo výške 175,76 eur.

Svedkyňa ďalej potvrdila, že spoločnosť Finist Group, s. r. o. bola konateľom Z. R. prihlásená do registra

zamestnávateľov po zákonom stanovenej 8 - dňovej lehote a rovnako tak bol oneskorene prihlásený
zamestnanec J. L.. Zamestnávateľ Finist Group, s. r. o. výkazy za mesiace jún, júl, august, september
roku 2008 predložil až dňa 14.11.2008. Svedkyňa uviedla, že zamestnanec, ktorý je v pracovnompomere u zamestnávateľa nemá žiadne špeciálne povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, pretože
iba zamestnávateľ je podľa zákon o sociálnom poistení povinný nahlasovať akýkoľvek údaj a jeho
zmenutýkajúcusazamestnancaSociálnejpoisťovni.Svedkyňaďalejpotvrdila,žedávkanemocenského

poistenia je priznaná (pokiaľ zamestnávateľ predkladá mesačné výkazy) bez ohľadu na to, či tieto
odvodové povinnosti následne plní.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.08.2014 súd v súlade s § 263 ods. 1 Trestného poriadku,
vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov:

D. L. (čl. 29) - od 03.03.2009 zapísaný v obchodnom registri ako jediný spoločník a jediný konateľ Finist
Group, s. r. o., obchodný podiel nadobudol od Z. R., ktorý mu neodovzdal žiadnu účtovnú evidenciu

spoločnosti. Iba z ústneho podania vedel, že J. L. má mať z Finist Group, s. r. o. uzavretú pracovnú
zmluvu.

E. Y. (čl. 35) - zamestnanec JOMIHA, s. r. o. v období august až október 2008, v mesiaci október 2008
práceneschopný. V mesiacoch august a september 2008 pracoval pri drevoobrábacom stroji spolu s J.
L. v riadnych ranných smenách od 06.00 hod. do 14.00 hod. J. L. mu nikdy nepovedal o tom, že by mal

mať ešte nejakú inú prácu.

C. F. (čl. 38) - zamestnanec JOMIHA, s. r. o. ukončil pracovný pomer v novembri 2008. Pracoval v osem
hodinových smenách od 06.00 hod. do 14.00 hod. J. L. pozná, pracoval tam v rovnakom čase pričom
on robil na uhlovej píle.

E. Ľ. (čl. 41) - zamestnanec JOMIHA, s. r. o. do októbra 2008. Uviedol, že ak zamestnávateľ zohnal

drevo, zamestnanci mali pracovnú náplň. Ak zamestnávateľ drevo nezohnal drevo, tak pracovali na
kratšiu dobu a niekedy aj nerobili. J. L. pozná, bližšie o ňom nevedel nič uviesť.

J. Š. (čl. 44) - zamestnanec JOMIHA, s. r. o. pracoval s J. L. od 06.00 hod. do 14.00 hod. Ak bolo menej
práce, tak do 12.00 hod. Potvrdil, že J. L. sa vyznal v drevoobrábacích strojoch.

V. P. G. (čl. 289) - spoluvlastník budovy na Ulici Staničnej 11 v Humennom. Potvrdil, že Finist Group,

s. r. o. mala prenajatú jednu kanceláriu v budove a všetky veci týkajúce sa Finist Group, s. r. o. s ním
vybavoval H. P.F.. Z. R. nepoznal.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2014 súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného
poriadku,prečítanímlistinnýchdôkazov:výkaznedoplatkovčl.80,predpispoistnéhočl.82-85,vyčíslenie
nemocenských dávok čl. 86-90, registračný list zamestnávateľa Finist Group, s. r. o. a výkazy poistného

čl. 91-93, mesačné výkazy poistného JOMIHA, s. r. o., čl. 133-224, pracovná zmluva čl. 225, dohoda
o skončené pracovného pomeru čl. 26, rozhodnutie o priznaní nemocenského čl. 227-230, časť
registrového spisu Finist Group, s. r. o. (obchodný register) čl. 231-254, výpis z OR čl. 260-261,
charakteristika čl. 320-323, správa obec Belá nad Cirochou, listinné dôkazy v spisovom prehľade
uvedené pod čl. 49-79 zabezpečené v priebehu konania pred súdom zo spisu sp. zn. 1T/149/2013,

teraz na čl. 398-430, preukaz o vykonaní kvalifikačnej skúšky čl. 458-459, odpis RT a lustrácie zo dňa
17.09.2014.

Poukončenídokazovaniaprokurátorvzáverečnejrečinavrholuznaťobžalovanéhozavinnéhozoskutku
uvedeného v obžalobe s tam uvedenou právnou kvalifikáciou, za čo mu navrhol uložiť podmienečný trest
odňatia slobody na tri roky so skúšobnou dobou určenou na tri roky, za súčasného uloženia probačného

dohľadu s povinnosťou nahradiť škodu poškodenej sociálnej poisťovni.

Obhajca obžalovaného poukázal na skutkovú vetu uvedenú v obžalobe a zdôraznil, že v konaní
nebolo preukázané, že by medzi obžalovaným a Z. R. došlo k vzájomnej dohode tak, ako je uvedené
v obžalobe. Obžalovaný mal uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Finist Group, s. r. o. na
základe ktorej vykonával opravy strojov, ktoré mu nosil na opravu neb. H. P. H.. O skutočnosti, že

zo strany jeho zamestnávateľa neboli uhrádzané odvody, nemal obžalovaný vedomosť. Poukázal na
ustanovenie § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého nárokna dávku zamestnanca nezávisí od splnenia povinnosti zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné.
Obžalovaný ako zamestnanec počas pracovného pomeru nemal žiadne povinnosti voči sociálnej
poisťovni. Obhajca navrhol, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu aplikujúc

zásadu „pri pochybnostiach v prospech obžalovaného“.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči zdôraznil, že celý život sa živil poctivou prácou. Nikdy si nepripúšťal,
aby musel stáť pred súdom, pretože žil poctivo. Uviedol, že nevie, prečo by on ako človek, ktorý je
zamestnaný, mal platiť a pykať za chyby, ktoré spôsobil zamestnávateľ. Posledným slovom vyjadril, že
je nevinný.

J. L. bol obžalovaný pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods.

1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (TZ) spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ.

Podľa § 225 ods. 1 TZ, subvenčný podvod spácha ten, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok
alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu,
rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa
všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie

do omylu v otázke ich splnenia.

Podľa § 225 ods. 4 písm. a) TZ, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Ustanovenie § 225 TZ zabezpečuje ochranu verejným rozpočtovým zdrojom a sankcionuje vylákanie
analyzovaných finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecného

právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Pritom páchateľ koná tak, že uvádza
iného do omylu v otázke ich splnenia. Postupuje teda tým spôsobom, že v žiadosti, resp. súvisiacich
podkladoch uvedie nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje alebo zamlčí podstatné údaje.

Podmienky nároku na nemocenské upravoval zákon č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení v znení
účinnom tempore criminis (v čase spáchania skutku) takto:

§ 33

(1) Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na
nemocenské,akboliprechorobualeboúrazuznanízadočasnepráceneschopnýchnavýkonzárobkovej
činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná
pracovná neschopnosť").

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná
neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola
nemocensky poistená najmenej 270 dní.

§ 34

(1) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne

nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe
vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské
zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52.
týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon
neustanovuje inak.

(2) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak
dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.(3) Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v
ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu,
51) má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúcho po dni zániku nemocenského poistenia.

(4) Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej
neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

(5) Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného
obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej
neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná

neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.

(6) Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom
pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným
dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

§ 35

Poistenecnemánároknavýplatunemocenskéhozadni,počasktorýchmánároknavýplatumaterského.

§ 36

Poskytovanie nemocenského

Nemocenské sa poskytuje za dni.

§ 37

Výška nemocenského

(1) Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa §
55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon
neustanovuje inak.

(2) Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v
ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej

neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období

a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného
vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a

b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného
podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

§ 38

Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného

lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia
liečebného režimu určeného lekárom.

Prípad súbehu viacerých pracovných pomerov upravoval § 58 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, takto:

1) Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.2) Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa
určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z
ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

(3) Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 je najviac v sume denného
vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Dôvod, pre ktorý súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil - nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný - znamená, že totožnosť skutku súd napriek zisteným rozdielom okolností, za ktorých bol
spáchaný považuje za zachovaný. Na rozdiel od skutkovej vety obžaloby, súd nepovažuje obžalovaného

J. L. za fiktívneho zamestnanca spoločnosti Finist Group, s. r. o. v dôsledku ním zavineného
protiprávneho konania. Súd rovnako nezistil, že by obžalovaný predložil Sociálnej poisťovni nepravdivé
mesačné výkazy poistného a príspevkov, na základe ktorých obžalovaný v žalovanom období poberal
nemocenské dávky - po vzájomnej dohode s vtedajším konateľom spoločnosti Finist Group, s. r. o. Z. R..

Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri

rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie
alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda
v podstatných okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi
skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu. Totožnosť
skutku v danej veci bola zachovaná v dôsledku spôsobeného následku - nesplnenie povinností

spoločnosti Finist Group s. r. o. vo vzťahu k verejným financiám (neplatenie poistného).

Obhajobaobžalovanéhoprednesenánahlavnompojednávanídňa26.02.2014,vzmyslektorejpracovnú
zmluvu, podľa ktorej mala byť jeho zamestnávateľom spoločnosť Finist Group, s. r. o., obžalovaný
podpísal v aute s H. P. H.., pričom obžalovanému bolo ponechané jedno vyhotovenia pracovnej
zmluvy zo strany zamestnávateľa už podpísané a jeho nezaujímalo, kto túto pracovnú zmluvu za

zamestnávateľa podpísal a obžalovaný za podstatné náležitosti zmluvy považoval skutočnosti, ktoré mu
ústne deklaroval H. P., pretože reálne jeho vnímal ako svojho zamestnávateľa, vyvrátená nebola.

Obžalovaný pracoval v dvoch súbežných pracovných pomeroch pre zamestnávateľa JOMIHA, s. r. o. a
u zamestnávateľa Finist Group, s. r. o., v dôsledku čoho bol povinne nemocensky poistený od 2. júna
2008 ako zamestnanec Finist Group, s.r.o., so sídlom Staničná 11, 066 01 Humenné IČO: 36 794 716

a od 1. apríla 2008 ako zamestnanec JOMIHA s.r.o., so sídlom (v čase skutku) Palárikova 1628/27,
069 01 Snina, IČO: 36 738 921.

Išlo o dve na sebe nezávislé pracovné náplne, ktoré obžalovaný realizoval na dvoch rozličných
miestach. Pre JOMIHA s.r.o. pracoval na prevádzke píly v Belej nad Cirochou a prácu pre Finist
Group, s. r. o. obžalovaný vykonával vo vlastnom obydlí. Skutočnosť, že práca pre Finist Group, s. r. o.

nebola vykonávaná v sídle spoločnosti, resp. v prevádzkarni tejto spoločnosti, nespôsobuje fiktívnosť
pracovného pomeru v tejto spoločnosti - povedané inak - obžalovanému nemožno klásť za vinu, že
náležitosti pracovnej zmluvy s Finist Group, s. r. o., ho nezaujímali a považoval ich za formálne a v
žiadnom prípade z toho nemožno vyvodiť jeho úmysel vylákať príspevok z rozpočtu verejnoprávnej
inštitúcie, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky,

ktoré J. L. nespĺňal.

Svedkyňa E.. Ľ. O., pracovníčka Sociálnej poisťovne na pracovnej pozícii vedúcej vymáhania
pohľadávok, na otázku obhajcu, aké povinnosti má zamestnanec voči Sociálnej poisťovni uviedla, že
zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere u zamestnávateľa nemá žiadne špeciálne povinnosti vo
vzťahu k Sociálnej poisťovni, pretože iba zamestnávateľ je podľa zákon o sociálnom poistení povinný

nahlasovať akýkoľvek údaj a jeho zmenu týkajúcu sa zamestnanca Sociálnej poisťovni. Svedkyňa ďalej
potvrdila, že dávka nemocenského poistenia je priznaná (pokiaľ zamestnávateľ predkladá mesačné
výkazy) bez ohľadu na to, či tieto odvodové povinnosti následne plní.Súd pri zabezpečení dôkazu výpoveďou svedka z príslušného oddelenia Sociálnej poisťovne postupoval
dôsledne podľa § 53 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého na hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí nemôže byť splnomocnencom poškodeného ten, kto je naň predvolaný ako svedok.

Súd v priebehu hlavného pojednávania s cieľom zistiť, či práceneschopnosť bola predstieraná
(simulovaná) zisťoval, kto a akým spôsobom kontroloval dodržiavanie liečebného režimu J. L., ktorý
bol uznaný práceneschopným. Svedkyňa E.. Ľ. O. v tejto súvislosti uviedla, že Sociálna poisťovňa má
oprávnenie vykonávať kontrolu nad dodržiavaním liečebného režimu. V prípade obžalovaného J. L.
nebola vykonávaná žiadna kontrola dodržiavania liečebného režimu a preto Sociálna poisťovňa nemá
žiadne poznatky o tom, že by práceneschopnosť J. L. bola iba predstieraná.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že obžalovaný nespáchal
skutok, ktorý je mu obžalobou kladený za vinu.

Prokurátor by dôkazné bremeno na ňom spočívajúce uniesol iba vtedy (pri skutku uvedenom
v obžalobe), ak by preukázal, že obžalovaný J. L. už v čase uzavretia pracovnej zmluvy so
zamestnávateľom spoločnosťou Finist Group, s. r. o. (bez ohľadu na to, s kým bola pracovná zmluva

prerokovaná) mal v úmysle neskôr predstierať práceneschopnosť a tak vylákať nemocenské dávky.

Súd uzatvára, že uznať vinu J. L. za skutok uvedený v obžalobe by bolo možné iba za predpokladu, že
by bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že už dňa 14.11.2008 pri podpise pracovnej zmluvy
so spoločnosťou Finist Group, s. r. o. vedel, že v žalovanom období bude predstierať práceneschopnosť,
v dôsledku čoho mu budú vyplatené nemocenské dávky. Žiadny dôkaz preukazujúci predstieranú

(simulovanú) práceneschopnosť v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom produkovaný nebol.

Rovnako nebol produkovaný žiadny dôkaz preukazujúci zanedbanie povinností ošetrujúceho lekára,
postupom ktorého by bol umožnené obžalovanému predstierať práceneschopnosť.

Z toho vyplýva, že obžalovaný (ako aj každý iný človek) v čase, kedy uzatváral pracovnú zmluvu,
nemohol predvídať, že v budúcnosti (za trvania pracovného pomeru) ochorie a bude uznaný

práceneschopným.

Obžalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že jeho zamestnávateľ neuhrádzal povinné odvody
a poistné. Podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení, za zamestnanca
odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie,

poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť
zamestnanec.

Skutočnosť, že zamestnávateľ túto zákonom stanovenú povinnosť porušil viedla súd k úvahe, že
konaním iného páchateľa mohlo dôjsť k naplneniu znakov prečinu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 Trestného zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa

8.12.2008, ktorým od Finist Group, s.r.o., so sídlom Staničná 11, 066 01 Humenné IČO: 36 794 716,
vymáha poistné a príspevky za jún až október 2008 (čl. 82).

Dôvod, pre ktorý H. P. H.. pripravil pracovnú zmluvu medzi Finist Group, s.r.o., so sídlom Staničná 11,
066 01 Humenné IČO: 36 794 716 ako zamestnávateľom a obžalovaným ako zamestnancom, obsahom
ktorejbolavyššiamzdaobžalovanéhomoholspočívaťajv„optimalizácii“základudanespoločnostíFinist

Group, s.r.o., nakoľko mzda a odvody sú významnou nákladovou položkou.Poukazujúc na vyššie uvedené, súd zvažoval rozhodnutie, podľa ktorého zákonného ustanovenia
obžalovaného oslobodí. Súd zvažoval oslobodenie obžalovaného spod obžaloby prokurátora pre dôvod
uvedený v § 285 písm. a) Trestného poriadku - teda, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý

je obžalovaný stíhaný, alebo pre dôvod uvedený v § 285 písm. c) TP - teda, že nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.

Z výroku rozsudku je zrejmé, že súd sa nakoniec priklonil k dôvodu oslobodenia spod obžaloby podľa
§ 285 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko už podľa vyššie uvedeného nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný - avšak podľa názoru súdu totožnosť skutku napriek okolnostiam za ktorých vznikol

následok(následkomkonaniainéhopáchateľaboloneodvedeniedaneapoistného),ikeďnievskutkovej
vete uvedený, zachovaná bola.

Pri dôvode, pre ktorý súd obžalovaného v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodil, nie je súd
povinný označiť osobu páchateľa. Z vykonaného dokazovania však plynie istá miera podozrenia, že za
osoby podozrivé zo skutku možno označiť toho času už nebohého H. P. H.. C. Z. R..

Posledným výrokom oslobodzujúceho rozsudku súd rozhodol podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku,

tak, že poškodenú Sociálnu poisťovňu odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak

toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.