Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913210879
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913210879.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa K. nar.

XX.XX.XXXXbytomI.XXX,G.zast.JUDr.ZdeňkaVokálová,advokátkaprotiodporcoviRapidlifeživotná
poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 zast. Advokátska kancelária JUDr.
Daniel Blyšťan, s.r.o. v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I/ Súd r u š í rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/463/2012 zo dňa 19.01.2012 z dôvodov podľa
§ 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z..

II/ Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/463/2012 zo dňa

19.01.2012.

III/ N e v y h o v u j e návrhu odporcu na prerušenie konania.

IV/ Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 135,76 Eur, všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V/ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur, na účet Okresného
súdu Trebišov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 16.07.2013 domáhal, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice so sídlom Alžbetina 51, Košice sp. zn. 3C/463/2012 z 19.01.2012 a zaviazal odporcu na
náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/463/2012 zo dňa
19.01.2012 bola navrhovateľovi uložená povinnosť, aby do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského
rozsudku zaplatil navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 178,83 Eur a trovy rozhodcovského konania

vo výške 276 Eur na účet navrhovateľa alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento
rozhodcovský rozsudok vydal. Odporca (ako navrhovateľ v podanej žalobe) uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. všeobecných poistných
podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd.
Podanie žaloby navrhovateľ odôvodnil ust. §40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002, uviedol, že
navrhovateľ napadnutý rozsudok prevzal 21.06.2013. Navrhovateľ namieta, že rozhodcovská doložka,
ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou

československou poisťovňou RAPID, a.s. - XV. časť rozhodcovské konania), je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práv ako spotrebiteľa. Na základe
tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože
rozhodcovskádoložkanebolaplatneuzavretáaprávomocrozhodcovskéhosúduneboladaná.Poukázalna ust. §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne. V
danom prípade tomu tak však nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy. To

platí aj napriek tomu, že v poslednej časti všeobecných poistných podmienok je obsiahnutá možnosť,
aby navrhovateľ opätovne nesúhlasil s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom.
Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012,
6Cdo/3/2013 zo dňa 13.03.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 20CoE/24/2011 zo dňa
31.05.2011 a článok 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS. Uviedol, že súdy SR už svojou judikatúrou ustálili, že

rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi,
príkladom uvádzal rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 20CoE/24/2011 ako aj ďalšie rozhodnutia.
Zároveň žiadal na vyššie uvedené skutočnosti, aby súd v zmysle §40 ods. 2 zák. odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku až na čas do rozhodnutia vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Súd sa oboznámil s poistnou zmluvou zo dňa 25.06.2007 uzatvorenou medzi právnym predchodcom
odporcu Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s. a navrhovateľom.
Z písomného oznámenia o zániku poistenia zo dňa 04.10.2010 súd zistil, že odporca oznámil

zrušenie poistnej zmluvy, na základe žiadosti, ktorá bola doručená odporcovi 06.09.2010. Oznámil
navrhovateľovi, že na základe tejto žiadosti dôjde 26.10.2010 k zániku poistenia v zmysle §800
Občianskeho zákonníka. Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia je
nasledovný: poistné do zániku poistenia: 720,97 Eur, uhradené poistné:-XXX,XX H., zostatok: XX,XX
Eur, odkupná hodnota PZ: 147,73 Eur, zrazená daň 19%: 0 Eur, definitívny finančný zostatok na PZ (-

preplatok/+nedoplatok): -111,67 Eur.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice č. 3C/463/2012 a
to nasledovnými listinami: návrh na začatie konania zo dňa 02.01.2012, časť uzatvorenej poistnej
zmluvy zo dňa 25.06.2007, výňatok všeobecných poistných podmienok obsahujúci článok XVI. a XVII.
a osobitné zmluvné dojednania, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 04.10.2010, príručka obchodnej

služby, potvrdenie o prijatí návrhu, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo
dňa 09.01.2012, rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice -výňatok, rozhodcovským rozsudkom, z
ktorého zistil, že bol vydaný dňa 19.01.2012, rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi dňa
21.06.2013, čo vyplynulo z kópie doručenky doporučene do vlastných rúk.
V písomnom podaní zo dňa 10.12.2013 doručenom súdu 16.12.2013 odporca poukázal na splnenie

poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľky s tým, že v predmetnom prípade sa oslobodenie
navrhovateľa netýka, pretože nejde o spotrebiteľský spor, ale predmetom konania je len prieskum toho,
či sú alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu.
V písomnom vyjadrení zo dňa 28.01.2014 doručenom súdu dňa 30.01.2014 odporca poukázal opätovne
na splnenie poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľa. Zároveň poukázal na neurčitosť návrhu

na začatie konania, nakoľko samotný zákon výslovne a taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je
možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia a petit návrhu na začatie
konania je neurčitý a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, keďže tento dôvod
neobsahuje. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí
návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho

hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval. Takto
formulovaný petit je nevyhnutným predpokladom na to, aby súd vôbec mohol návrh prejednať a vecne,
meritórne o ňom rozhodnúť. V petite podanej žaloby nie je presne uvedené, z ktorého právneho
dôvodu navrhovateľ žiada zrušiť rozsudok, čo môže podľa názoru odporcu mať za následok vznik
právnej neistoty, keďže po skončení tohto konania nebude daná jednoznačná odpoveď na otázku,

ktorý orgán bude ďalej po zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Ďalej poukázal na
aplikáciu noriem Európskej únie a správneho prekladu smernice 93/13/EHS na prejednávaný prípad.
Poukázal na to, že navrhovateľ poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v
zmysle uvedeného ustanovenia sa za neprijateľné podmienky považujú ustanovenia, ktoré v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. Vynechaná je už však veta, ktorá by túto normu uvádzala do súladu so
zámerom smernice, a to na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov. Samotná transpozícia
smernice93/13/EHSdoObčianskehozákonníkabolazaťaženáhrubouprekladovouchyboupripreklade
tejto smernice do slovenského jazyka. Na ilustráciu uviedol znenie prílohy smernice článok I, bod q,z ktorej vzniklo doplnenie bodu r do nášho Občianskeho zákonníka z českého jazyka. Z uvedeného
je zrejmé, že keďže je v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodcovské konanie upravené v
zákone o rozhodcovskom konaní, tak nie je ani možná aplikácia prílohy č. 1, bod q smernice v tom

zmysle, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských
vzťahoch. Slovenské znenie totiž nesprávnym prekladom smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou
implementáciou medzi tzv. neprijateľné podmienky, s čím súvisí následný nesprávny výklad tejto normy
v rozpore s pôvodným znením a teda aj účelom smernice takmer vylúčilo použitie rozhodcovského
konania v spotrebiteľských zmluvách; a to napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom

právnom poriadku jednoznačne upravené právnym predpisom, ktorým je zák. č. 244/2002 Z.z., pričom
aj Občiansky súdny poriadok s rozhodcovským konaním výslovne počíta a tak ako je aj ďalej uvedené
rozhodcovské konanie v spotrebiteľských vzťahoch nie je len dovoleným, ale aj želaným stavom. Preto
aj z toho dôvodu samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže ani spôsobiť hrubý nepomer
v právach zmluvných strán, nakoľko ide o aplikáciu zákonom upravených práv a pravidiel a to aj v
prípade rozhodcovského konania. Odporca sa v zmysle ZFEÚ a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora

EÚ napr. vo veci Ratti C-148/78 (bezprostredný účinok smernice slúži len k uplatneniu subjektívneho
práva jednotlivca) dovoláva priameho účinku smernice z hľadiska správneho znenia, účelu a teda aj
aplikácie bodu q, článok I prílohy smernice a to pre nesprávnu implementáciu smernice do právneho
poriadku SR. V následnom článku V. podania rozsiahlym spôsobom argumentoval na zohľadnenie 19
odôvodnenia smernice 93/13/EHS v posudzovanom prípade. V článku V. podania poukázal na to, že

medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená poistná zmluva dňa 25.06.2007, ktorej súčasťou
sú všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 21.05.2007 osobne a vlastnoručne podpísané
navrhovateľom. Rovnako súčasťou poistného vzťahu sú aj osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k
poistnej zmluve, s ktorými navrhovateľ prejavil súhlas a teda uzavrel s odporcom tiež dňa 25.06.2007.
Poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných zmluvných

dojednaní č. 1/2007 obsahujúcich len dva body, pričom bod 2 týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú
doložku a priamo odkazuje na XV. časť VPP. Táto XV. časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah
len v prípade súhlasu poistníka s osobitnými zmluvnými dojednaniami, pričom tento súhlas preukazuje
vlastnoručný osobitný podpis poistníka hneď za textom týchto dojednaní. Z uvedeného je zrejmé, že
navrhovateľ podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v

osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by navrhovateľ rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo
by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Poistník síce podpisuje celý súvislý text
VPP, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva.
V článku VI. podania sa rozsiahlym spôsobom venoval otázke individuálneho dojednania zmluvnej
podmienky. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka dojednaná s navrhovateľom nevyvoláva hrubý

nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predovšetkým je
potrebné uviesť, že v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, nemôže súd skúmať
prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľ súhlasil so znením
rozhodcovskej doložky a teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať a to v súlade s ust. §53 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Záver o rozhodcovskej doložke ako neprimeranej zmluvnej podmienke
nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností každého
jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť jej procesné postavenie spotrebiteľa, môže byť v hrubom
nepomere ku procesnému postaveniu dodávateľa. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrh zamietol
a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania. Prílohou podania bola poistná matematika teórie a

praxe autora Tomáš Cipra.
Súd sa oboznámil s úplným znením všeobecných poistných podmienok, ktoré boli prílohou zmluvy,
pričom v časti XV. rozhodcovské konanie bod 1 je uvedené, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. V bode 2 uvedenej časti je uvedené,
pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomŠpecializovanéhostáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi Stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu, musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.Ak Stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá
táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa §12 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
obchodnom vestníku.

Z osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2002 k poistnej zmluve bod 1 súd zistil, že zmluvné strany sa v
súlade s článkom IX. ods. 1 prvá veta druhej časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné
za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti. Túto lehotu možno
písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty, to isté platí, ak bola zaplatená len
časť poistného. V bode 2 sa dohodli zmluvné strany, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú

obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Z dodatku č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 súd zistil, že v bode 7 je uvedená
zmena časti XVII. všeobecných poistných podmienok, ktorá sa dopĺňa o odsek 11b, ktorý znie: Pokiaľ

poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.05.2007 a pokiaľ k právnemu režimu podľa XV. časti týchto VPP
podpisom VPP a zároveň podpisom bodu II osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo XV.
časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP, v Košiciach dňa 15.12.2008.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok z
dôvodov, že rozhodcovskú doložku ako takú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, má za to, že

nebola dojednaná individuálne a preto má za to, že všetky nároky, ktoré spoločnosť odporcu žiada od
navrhovateľa sú neplatné a navrhovateľ by nemal zaplatiť akúkoľvek čiastku, ktorá je od neho žiadaná.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že poistnú zmluvu uzatváral v júni r. 2007. Pri uzatváraní zmluvy
bol zbežne poučený o sume, na ktorú bol poistený a o dobe plnenia. Uviedol, že možno bol poučený
o doložkách, ale nerozumie tomu. Pred podpisom zmluvy všetko čítal, ale nerozumel tomu, nevedel

sa vyjadriť k tomu, či sa pýtal sprostredkovateľa na veci, ktorým nerozumel. Zmluvu vypovedal asi po
3 rokoch od jej uzatvorenia v roku 2010. Po ukončení zmluvy mu poslali 111 Eur, mal tam zaplatené
okolo 660 Eur. Na otázku, či voči rozhodcovskému rozsudku podával odpor uviedol, že to, čo podával
mu spracoval právny zástupca a nevedel sa vyjadriť k tomu, či to bolo doručované na arbitrážny súd
alebo na všeobecný súd.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení
poukázal na §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pričom dané ustanovenie bolo do nášho
právneho poriadku transponované nesprávne a v dôsledku tejto prekladovej chyby došlo k pozmeneniu
významu a zmyslu toho ustanovenia, ktoré bolo prevzaté z prílohy č. 1 písm. q smernice 93/13/EHS,
ktoré hovorí, že za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú tie, ktoré

vyžadujú v spotrebiteľských zmluvách od spotrebiteľa, aby ten riešil všetky spory v arbitrážnom konaní.
Avšak v dôsledku prekladovej chyby nebola do nášho právneho poriadku prevzatá posledná veta, ktorá
hovorí, že sa to vzťahuje na tieto prípady, ktoré nie sú upravené právnym poriadkom. Avšak v danom
prípade je rozhodcovské konanie upravené naším právnym poriadkom a rozhodcovský súd rozhodoval
podľa platných právnych predpisov.

Písomným podaním doručeným súdu elektronickou formou dňa 07.04.2014 a poštou 08.04.2014
odporca podal návrh na prerušenie konania podľa §109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Návrh odôvodnil tým, že v konaní pred ústavným súdom sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre toto súdne konanie. Odporca z dôvodu hospodárnosti konania navrhuje, aby súd toto súdne
konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil a to až do právoplatného ukončenia konania o

uznesenínajvyššiehosúdusp.zn.6Cdo/1/2012vedenéhopredústavnýmsúdompodč.II.ÚS/382/2013,
Rvp/5052/2012. Odporca považuje závery uvedené v uznesení najvyššieho súdu č. 6Cdo/1/2012 pre
vec právne významné. Z prijatia ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa tohto uznesenia na ďalšie konanie v
spojenísnálezomústavnéhosúduvobdobnejveciII.ÚS/499/2012vyplývapravdepodobnosťhraničiaca
s istotou, že uznesenie najvyššieho súdu č. 6Cdo/1/2012 bude zrušené. Vec prejednáva identický senát

ústavného súdu, ktorý v inom obdobnom konaní podobné uznesenie najvyššieho súdu už zrušil.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní /ďalej ZRK/, Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Akúčastníkrozhodcovskéhokonaniapožiadaloopravurozhodcovskéhorozsudkupodľa§36,lehotazačína
plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. §41 ods. 2 ZRK, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h)

možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu,
dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však
do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice súd zistil, že rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa

21.06.2013. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol súdu doručený dňa 16.07.2013, z čoho
vyplýva, že návrh bol podaný včas.

Navrhovateľ namietal zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. §40 ods. 1 písm.
j, ZRK.
Podľa ust. §40 ods. 1 písm. j, ZRK, Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ust. §40 ods. 1 písm. j, ZRK: (pri

rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa):
Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky s ohľadom na ust. §3 a 4 ZRK a jej súlad s ustanoveniami na
ochranu spotrebiteľa najmä ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, navrhovateľ
poukázal na ust. §53 ods. 4 písm. r, OZ a na neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve,
nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluvný vzťah vznikol pred 01.01.2008, preto nie je možné
priamo aplikovať predmetné ustanovenie, nakoľko nadobudlo účinnosť až 01.01.2008. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách pred 01.01.2008, ktoré nie sú v rozpore s ust.
§53 ods. 1 OZ však jednoznačne vyplýva z dostupnej odbornej literatúry.
Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. O takú zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Avšak nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá
pred 01.01.2008. Podľa ust. §53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Za neprijateľné podmienky zákon

označuje príkladmo najmä tie, ktoré vypočítava v ustanovení §53 ods. 3 OZ. V odseku 4 zákon udáva,
že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka upravená vo VOP
je neprijateľná podmienka, nakoľko nebola spotrebiteľom - navrhovateľom osobitne vyjednaná a je
dodávateľom pripravená ako súčasť (na samostatnom tlačive, ktorý tvorí súčasť zmluvy ) vopred

pripravenej zmluvy, ktorej predmetom je primárne dohoda strán na uzavretie poistenej zmluvy a
nie dojednanie rozhodcovskej doložky. Cieľom rozhodcovskej doložky alebo zmluvy je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe
rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s

ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože
v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v
súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o

výkon verejnej moci. Rozhodcovská doložka upravená v zmluve znemožňuje voľbu dlžníka dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Súd sa nestotožnil so stanoviskom odporcu, že podpisom osobitných dojednaní bola rozhodcovská
doložka individuálne dojednaná, nakoľko bez ohľadu na podpis osobitných dojednaní, už len podpisomvšeobecnej časti VPP (časť XV.) bola daná právomoc rozhodcovského súdu a dojednaná rozhodcovská
doložka. Rozhodcovskú doložku v časti XV. VPP si dlžník osobitne nevyjednal, súhlas s ňou nebol
vyjadrený v osobitnom ustanovení s príslušným podpisom druhej zmluvnej strany - navrhovateľom

tak, aby bolo zrejmé, že navrhovateľ je výslovne oboznámený s týmto ustanovením. Rozhodcovská
doložka splynula v ustanoveniach VOP, o ktorých je predpoklad, že ich navrhovateľ ani nečítal pred
podpisom zmluvy a preto ani nemusel mať vedomosť o takomto ustanovení. Navrhovateľ nemal na
výber, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. V predmetnom prípade bolo

prvoradým cieľom navrhovateľa uzavrieť poistnú zmluvu a nie dojednanie rozhodcovskej doložky, o
ktorej vzhľadom na spôsob jej zakomponovania vo VOP, nemusel mať navrhovateľ ani vedomosť.
Navyše ak odporca poukázal na to, že navrhovateľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak
návrh prijal k tomu súd udáva, že navrhovateľ nebol poučený o tom, že môže odmietnuť rozhodcovskú
doložku, nakoľko táto skutočnosť nevyplynula zo samotnej rozhodcovskej doložky ale ani z iného
ustanovenia zmluvy, ktorá bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Dodatok č. 2 k všeobecným

poistným podmienkam bol podľa vyjadrenia odporcu iba zverejnený na internetovej stránke poisťovne
a prístupný na nahliadnutie v pobočkách poisťovne. Nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nebol
zachovaný ani štandardný postup, že daný dodatok bol na podpis zaslaný poistníkom, keďže sa jednalo
o dodatok k VPP, pričom VPP boli podpisované poistníkom. O možnosti odmietnuť časť XV. VPP v
lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP sa tak navrhovateľ nemal reálnu možnosť dozvedieť. Z

uvedeného vyplýva, že aj tým, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, boli porušené
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Zmluvná podmienka -rozhodcovská doložka, núti navrhovateľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči dlžníkovi domáhať svojich
práv pred rozhodcovským súdom. Preukázaná skutočnosť, že rozhodcovská doložka rigorózne určuje,

že spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto
dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou. Táto podmienka podľa názoru súdu, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa,
predstavuje neprijateľnú podmienku a preto je neplatná. Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným
právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda ustanoveniu §53 OZ, ide o absolútnu neplatnosť

dohody o rozhodcovskej doložke.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s
poukazom na ust. §40 ods. 1 písm. j, ZRK.

Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku (výrok č. I) tohto rozhodnutia.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom sprostredkovateľa poistenia Gabriely Hanakovičovej, nakoľko
mal za to, že jej výsluch by bol nehospodárny a jej výsluchom by neboli zistené iné skutočnosti, než tie,
ktoré vyplývali z listinných dôkazov založených v súdnom spise.

Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala zosúladiť vnútroštátny právny poriadok

s normami EÚ v tzv. transpozičných lehotách. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola tak do slovenského
právneho poriadku transponovaná novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Zz, pričom jej právnym
základom je Smernica 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách /ďalej len smernica/. Odporca sa domáhal priamej aplikácie prílohy čl. I bodu q, smernice
z dôvodu, že samotná transpozícia smernice bola zaťažená hrubou prekladovou chybou smernice do

slovenského jazyka.
Priama aplikácia smerníc (ich priamy účinok) je možná, ak sú splnené súčasne podmienky: uplynula
transpozičná lehota, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná
účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát musí
byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za následok uloženie

povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých,
ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení (Arcaro, C-168/95, 26.9.1996, Zb.s.I-4705, bod 37).
V predmetnom prípade by priamou aplikáciou smernice nebola splnená posledná podmienka, nakoľko v
konanívystupujúnajednejstranefyzickáosobaanastranedruhejprávnickáosobaapriamouaplikáciou
smernice by sa ukladali povinnosti fyzickej osobe, čím by právnická osoba vystupujúca na strane

odporcu bola zvýhodnená. Priama aplikácia by pripadala do úvahy, ak by na jednej strane vystupoval
štát, zodpovedný za správnu transpozíciu smerníc a na strane druhej fyzická alebo právnická osoba,
ktorá by bola nesprávnou transpozíciou smernice dotknutá.Z uvedeného dôvodu súd na predmetný prípad aplikoval smernicu v znení transponovanom do
vnútroštátneho právneho poriadku v znení uvedenom v Občianskom zákonníku.

Podľa ust. §40 ods. 2 ZRK, Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Nakoľko navrhovateľ žiadal odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd vyhovel návrhu aj v
tejto časti v záujme ochrany navrhovateľov minimálne do právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok č. II)

Súd nevyhovel návrhu odporcu na prerušenie konania (výrok č. III) z dôvodu, že v obdobnej veci Ústavný
súd vo svojom náleze zo dňa 10.07.2013 č. k. II. ÚS 499/2012-47 vyslovil právny názor a zároveň zrušil
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.12.2012 č. k. 2 Cdo/5/2012 v obdobnej veci v
akej sa vedie konanie v tejto veci. Po oboznámení sa s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky súd konštatuje, že predmetný nález nemá taký súvis s prejednávanou vecou, ktorý

by odôvodňoval prerušenie konania z niektorých dôvodov uvedených v §109 a §110 OSP. Z citovaného
nálezu súd zistil, že predmetom konania pred Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR je exekučné
konanie ako aj posudzovanie porušenia práva účastníka konania spočívajúcou v odňatí jeho možnosti
konať pred súdom.

O trovách konania (výrok č. IV) súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /
ďalej OSP/, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
v spojení s ust. §151 ods. 1,2 OSP.
Podľa ust. §151 ods.1,2 OSP, O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. (2) Ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná

a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vtomtokonaníbolúspešnýnavrhovateľ.Nakoľko právnyzástupcanavrhovateľanevyčísliltrovykonania
v zákonom stanovenej lehote od vyhlásenia rozhodnutia t. j. do 11.04.2014 /rozhodnutie vyhlásené dňa
08.04.2014/, súd mu priznal náhradu vo výške vyčíslenej v žalobnom návrhu.

Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 135,76 Eur, ktoré boli vyčíslené
v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz /ďalej vyhláška/, nasledovne:
I, odmena za právne zastúpenie v zmysle §11 ods. 1 písm. a, vyhlášky vo výške 135,76 Eur za právne
úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 26.06.2013, písomné podanie - návrh na začatie konania zo dňa
16.07.2013, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 60,07 Eur (r. 2013) a režijný paušál 2x7,81 Eur

(r. 2013);
V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ust. §4 ods. 2 písm. za, zák. č. 71/1992 Zb, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Podľaust.§2ods.2prvávetazákona,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Podľa Položky 3 písm. c, Sadzobníka SP zák. č. 71/1992 Zb, je súdny poplatok z návrhu na začatie
konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného
rozhodcom 331,50 Eur.

Spotrebiteľom sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V rámci
konkrétneho vzťahu je vždy slabšou zmluvnou stranou, ktorá vopred pripravený návrh zmluvy nemôže
ovplyvniť. V zmysle citovaného ustanovenia poplatkového zákona je od poplatku oslobodený spotrebiteľ
v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy v každom konaní, ktoré má základ v spotrebiteľskejzmluve. Spotrebiteľskou zmluvou (nazývaná tiež ako typová), je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia
so spotrebiteľmi. Cieľom oslobodenia spotrebiteľov od súdnych poplatkov priamo zo zákona bolo

preklenutie ich zábran uplatňovať svoje nároky na súde v postavení žalobcu resp. brániť svoje práva
v pozícii žalovaného alebo povinného voči dodávateľom ako silnejšej zmluvnej strane určujúcej obsah
zmluvy, ktorá súčasne stanovuje aj podmienky jej realizácie. Zo znenia poznámky 4aa/ k §4 ods. 2
písm. za/ poplatkového zákona /napríklad §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Zz o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch/ je zrejmé, že tento uvádza

len príkladmy nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže
uplatniť svoje práva na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Príkladmo je uvedený
zák. č. 250/2007 Zz, čo však neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj
na základe iných právnych predpisov, vrátane zák. č. 244/2002 Zz.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v tomto konaní bol navrhovateľ zo zákona oslobodený od
súdneho poplatku, preto podľa výsledku konania súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku odporcu,

teda súd o náhrade trov konania titulom súdneho poplatku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia (výrok V).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v

zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.