Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913210485
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913210485.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa F. Y., nar.

XX.XX.XXXX bytom R. XXX, X. zast. JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka proti odporcovi RAPID life
životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 zast. Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I, Súd ruší Rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/808/2012-23 zo dňa 19.01.2012.

II, Súd odkladá vykonateľnosť Rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/808/2012-23 zo dňa
19.01.2012.

III, Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 266,62 Eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV, Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur, na účet Okresného súdu
Trebišov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2013 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice pod č. 3C/808/2012 zo dňa 19.01.2012 a zaviazal odporcu

na náhradu trov konania. Zároveň v súlade s §40 ods. 2 zák. č. 244/2002 žiadala, aby súd vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložil.
Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila poistnú zmluvu č. 4460190010 dňa 26.09.2007.
Súčasťou tejto zmluvy boli poistné podmienky. V poistnej zmluve boli aj všeobecné podmienky, v rámci
ktorých je uvedená aj časť XV. rozhodcovské konanie, podľa ktorého si poisťovňa sama uviedla, že
prípadné spory sa budú riešiť rozhodcovským súdom v súlade so zák. č. 244/2002 Z.z.. Predmetnú
poistnú zmluvu mala uzatvorenú na dobu 45 rokov. Zároveň bola dohodnutá mesačná poistná suma

v hodnote 588 Sk. Navrhovateľka si neskôr uvedomila, že vlastne uzatvorila nevýhodnú zmluvu a
preto ju zrušila a táto ku dňu 26.10.2010 bola ukončená. Po ukončení zmluvného vzťahu odporca jej
zaslal oznámenie o zániku poistenia a to 31.08.2010. Odporca dňa 04.01.2012 podal návrh na začatie
konania o 72,03 Eur a to na Arbitrážny súd v Košiciach a predmetná suma je odôvodnená tým, že
podľa všeobecných poistných podmienok pri podpísaní zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistencovi, ktorá predstavuje vynaloženie nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy s odkazom
na článok XVII. ods. 7a, ktorý nárok si voči navrhovateľke prostredníctvom tohto konania uplatnil.

Arbitrážny súd v Košiciach vydal rozhodcovský rozsudok pod č. 3C/808/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý
bol doručený navrhovateľke dňa 27.06.2013. Navrhovateľka svoju žalobu podala v súlade s ust. §40
ods. 1 písm. a) - j) v spojení s §41 zák. č. 244/2002 Z.z. a to konkrétne ako dôvod uvádza ust.
§40 ods. 1 písm. a), že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetomrozhodcovského konania. Podľa ust. §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré okrem iného vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom
na zákonnú úpravu, teda došlo k porušeniu zákona a rozhodcovský súd jednoznačne nebol príslušný
na konanie vo veci akýchkoľvek sporov týkajúcich sa tejto poistnej zmluvy. Zároveň poukazuje na ust.
všeobecných podmienok tejto zmluvy článok XVII. ods. 7a, kde je presne uvedené, že poisťovňa má

pri uzatvorení zmluvy náklady vo forme sprostredkovania uzatvorenia príslušnej zmluvy, tieto poisťovňa
nesie na svoje náklady až do ukončenia poistnej zmluvy. Pri zániku poistnej zmluvy, keď sa vytvorí
odkupná hodnota, táto sa má započítať do pohľadávky poisťovne. Len v prípade, keď by sa nevytvorila
odkupná hodnota, stáva sa pohľadávka splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je
oprávnená si túto pohľadávku voči poistníkovi uplatniť. Ako je zrejmé z listu zo dňa 31.08.2010 odporca
evidoval na poistení 0 Sk.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 23.10.2013 súd zistil, že nesúhlasí s podaným návrhom a
žiada, aby súd návrh zamietol a to z dôvodu, že na strane navrhovateľa vystupuje fyzická osoba,
ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie
uzatvárania poistných zmlúv. Navrhovateľ dokonca túto činnosť vykonával ako sprostredkovateľ

poistenia pre odporcu na základe osobitnej obchodnoprávnej zmluvy pod evidenčným číslom 44601 od
31.10.2007 do 30.09.2010. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom podnikania navrhovateľa, ktoré
mal navrhovateľ zapísané v živnostenskom registri ako predmet podnikateľskej činnosti. Za túto činnosť
dostával od odporcu vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto zmluve. Sprostredkovanie
poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca registrácii, vykonávaná pod dohľadom

Národnej banky Slovenska. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že navrhovateľ mal postavenie
profesionálavoblastiuzatváraniapoistnýchzmlúv,ktoréodporcapredáva,čísloregistrácienavrhovateľa
v NBS ako sprostredkovateľa poistenia a poradcu v danej oblasti je VSP 063287. Účelom
spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh medzi
dodávateľom u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom u ktorého je

predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál - laik. V uvedenom prípade zjavne a to nad
všetku pochybnosť o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie
nejde. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie číslo C-464,39,4 z 20.01.2005.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Súd sa oboznámil s poistnou zmluvou zo dňa 25.09.2007 uzatvorenou medzi právnym predchodcom
odporcu Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s. a navrhovateľkou.
Z písomného oznámenia o zániku poistenia zo dňa 31.08.2010 súd zistil, že odporca oznámil zrušenie
poistnej zmluvy, na základe žiadosti, ktorá bola doručená odporcovi 26.08.2010. Oznámil navrhovateľke,

že na základe tejto žiadosti dôjde 26.10.2010 k zániku poistenia v zmysle §800 Občianskeho zákonníka.
Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia je nasledovný: zaplatené
poistné CBPP 448,93 Eur, AKHBP (akumulovaná kapitalizovaná hodnota bežne plateného poistného)
mínus 42,94 Eur, ALFA (neumorené obstarávacie náklady) 222,43 Eur, daň zrazená z účtu CBPP (19%
sadzba) 0 Eur, k výplate z účtu CBPP 0 Eur, zostatok na účte mimoriadneho poistného (AKHMP) 0 Eur,

zaplatené mimoriadne poistné spolu 0 Eur, daň zrazená z účtu mimoriadneho poistného 0 Eur, k výplate
z účtu mimoriadneho poistného 0 Eur, zostatok 0 Eur.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice č. 3C/808/2012 a
to nasledovnými listinami: návrh na začatie konania zo dňa 02.01.2012, časť uzatvorenej poistnej
zmluvy zo dňa 25.09.2007, výňatok všeobecných poistných podmienok obsahujúci článok XVI. a XVII.

a osobitné zmluvné dojednania, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 31.08.2010, príručka obchodnej
služby, potvrdenie o prijatí návrhu, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa
09.01.2012, rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice, rozhodcovským rozsudkom, z ktorého zistil,
že bol vydaný dňa 19.01.2012, rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 27.06.2013,
čo vyplynulo z kópie doručenky doporučene do vlastných rúk.

Súd sa oboznámil so Zmluvou o sprostredkovaní poistenia č. 44601 uzatvorenou medzi
právnym predchodcom odporcu a navrhovateľkou dňa 15.10.2007, predmetom ktorej bolo
sprostredkovanie poistenia. Na základe osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia
a sprostredkovateľov zaistenia zo dňa 31.10.2007 bola dňa 31.10.2007 navrhovateľka zapísanádo zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia a
sprostredkovateľov zaistenia vedenom Národnou bankou Slovenska pod registračným číslom VSP
063287.

V písomnom podaní zo dňa 10.12.2013 doručenom súdu 16.12.2013 odporca poukázal na splnenie
poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľky s tým, že v predmetnom prípade sa oslobodenie
navrhovateľa netýka, pretože nejde o spotrebiteľský spor, ale predmetom konania je len prieskum toho,
či sú alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu.
V písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2014 doručenom súdu dňa 30.01.2014 odporca poukázal opätovne

na splnenie poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľa. Zároveň poukázal na neurčitosť návrhu na
začatie konania, nakoľko samotný zákon výslovne a taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné
rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia a petit návrhu na začatie konania
je neurčitý a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, keďže tento dôvod neobsahuje.
Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj
nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné

a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval. Takto formulovaný petit je
nevyhnutným predpokladom na to, aby súd vôbec mohol návrh prejednať a vecne, meritórne o ňom
rozhodnúť. V petite podanej žaloby nie je presne uvedené, z ktorého právneho dôvodu navrhovateľ
žiada zrušiť rozsudok, čo môže podľa názoru odporcu mať za následok vznik právnej neistoty, keďže
po skončení tohto konania nebude daná jednoznačná odpoveď na otázku, ktorý orgán bude ďalej po

zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru nie
je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. a), pretože predmetom
rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky a tá bezpochyby patrí medzi konania,
ktoré je možné skončiť súdnym zmierom a zároveň tento nepatrí medzi žiadne negatívne vymedzené
konania v ust. § 1 ods. 3 písm. a) - d) zák. o rozhodcovskom konaní a preto nárok na zaplatenie peňažnej

pohľadávky nepochybne je predmetom spôsobilým na prejednanie v rozhodcovskom konaní. Poukázal
na to, že navrhovateľ v návrhu spochybnil odôvodnenosť uplatnenej pohľadávky a taktiež vzniesol
námietku premlčania v rozhodcovskom konaní. V prípade, ak navrhovateľ s pohľadávkou uplatnenou
odporcom v rozhodcovskom konaní nesúhlasil, tak mal a mohol podať odpor. Odôvodnenosť uplatnenej
pohľadávky bola predmetom rozhodcovského konania a nie je a ani nemôže byť predmetom konania

o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukázal na aplikáciu noriem Európskej únie a správneho
prekladu smernice 93/13/EHS na prejednávaný prípad. Poukázal na to, že navrhovateľ poukázal na
ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle uvedeného ustanovenia sa za neprijateľné
podmienky považujú ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa
vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vynechaná je už však veta,

ktorá by túto normu uvádzala do súladu so zámerom smernice, a to na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov. Samotná transpozícia smernice 93/13/EHS do Občianskeho zákonníka bola
zaťažená hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského jazyka. Na ilustráciu
uviedol znenie prílohy smernice článok I, bod q, z ktorej vzniklo doplnenie bodu r do nášho Občianskeho
zákonníka z českého jazyka. Z uvedeného je zrejmé, že keďže je v právnom poriadku Slovenskej

republiky rozhodcovské konanie upravené v zákone o rozhodcovskom konaní, tak nie je ani možná
aplikácia prílohy č. 1, bod q smernice v tom zmysle, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských vzťahoch. Slovenské znenie totiž nesprávnym prekladom
smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou medzi tzv. neprijateľné podmienky, s
čím súvisí následný nesprávny výklad tejto normy v rozpore s pôvodným znením a teda aj účelom

smernice takmer vylúčilo použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách; a to napriek
tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne upravené právnym
predpisom, ktorým je zák. č. 244/2002 Z.z., pričom aj Občiansky súdny poriadok s rozhodcovským
konaním výslovne počíta a tak ako je aj ďalej uvedené rozhodcovské konanie v spotrebiteľských
vzťahoch nie je len dovoleným, ale aj želaným stavom. Preto aj z toho dôvodu samotné dojednanie

rozhodcovskej doložky nemôže ani spôsobiť hrubý nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o
aplikáciu zákonom upravených práv a pravidiel a to aj v prípade rozhodcovského konania. Odporca sa v
zmysle ZFEÚ a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ napr. vo veci Ratti C-148/78 (bezprostredný
účinok smernice slúži len k uplatneniu subjektívneho práva jednotlivca) dovoláva priameho účinku
smernice z hľadiska správneho znenia, účelu a teda aj aplikácie bodu q, článok I prílohy smernice

a to pre nesprávnu implementáciu smernice do právneho poriadku SR. V následnom článku VII.
podania rozsiahlym spôsobom argumentoval na zohľadnenie 19 odôvodnenia smernice 93/13/EHS v
posudzovanom prípade. V článku VIII. podania poukázal na to, že medzi navrhovateľom a odporcom
bola uzatvorená poistná zmluva dňa 25.09.2007, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienkyodporcu zo dňa 21.05.2007 osobne a vlastnoručne podpísané navrhovateľom. Rovnako súčasťou
poistného vzťahu sú aj osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, s ktorými navrhovateľ
prejavil súhlas a teda uzavrel s odporcom tiež dňa 25.09.2007. Poukázal na to, že rozhodcovská

doložka bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 obsahujúcich
len dva body, pričom bod 2 týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na
XV. časť VPP. Táto XV. časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka
s osobitnými zmluvnými dojednaniami, pričom tento súhlas preukazuje vlastnoručný osobitný podpis
poistníka hneď za textom týchto dojednaní. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ podľa vlastnej

vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných
dojednaniach. Pokiaľ by navrhovateľ rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na
zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Poistník síce podpisuje celý súvislý text VPP, je však individuálne
viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva. V článku IX. podania sa
rozsiahlym spôsobom venoval otázke individuálneho dojednania zmluvnej podmienky. Poukázal na
to, že rozhodcovská doložka dojednaná s navrhovateľom nevyvoláva hrubý nepomer v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v
dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľ súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a
teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
nebol by súd oprávnený ju skúmať a to v súlade s ust. §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záver o

rozhodcovskej doložke ako neprimeranej zmluvnej podmienke nevyplýva zo samotnej jej existencie,
ale musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu
spôsobiť jej procesné postavenie spotrebiteľa, môže byť v hrubom nepomere ku procesnému postaveniu
dodávateľa. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal na náhradu
trov konania. Prílohou podania bola poistná matematika teórie a praxe autora Tomáš Cipra.

Súd sa oboznámil s úplným znením všeobecných poistných podmienok, ktoré boli prílohou zmluvy,
pričom v časti XV. rozhodcovské konanie bod 1 je uvedené, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,

štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. V bode 2 uvedenej časti je uvedené,
pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomŠpecializovanéhostáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi Stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom

týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu, musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak Stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá
táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa §12 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. uverejnením v

obchodnom vestníku.
Z osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2002 k poistnej zmluve bod 1 súd zistil, že zmluvné strany sa v
súlade s článkom IX. ods. 1 prvá veta druhej časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné
za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti. Túto lehotu možno
písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty, to isté platí, ak bola zaplatená len

časť poistného. V bode 2 sa dohodli zmluvné strany, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Z časti XVII. záverečné ustanovenie bod 7a súd zistil: S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku
spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi
poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná
pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej
poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote,

ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená
nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená
voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred
rozhodcovským súdom.Z dodatku č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 súd zistil, že v bode 7 je uvedená
zmena časti XVII. všeobecných poistných podmienok, ktorá sa dopĺňa o odsek 11b, ktorý znie: Pokiaľ
poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.05.2007 a pokiaľ k právnemu režimu podľa XV. časti týchto VPP

podpisom VPP a zároveň podpisom bodu II osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo XV.
časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP, v Košiciach dňa 15.12.2008.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 05.02.2014 súd zistil, že návrh na začatie konania
okrem výslovne stanoveného dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku §40 ods. 1 písm. a) zák.
o rozhodcovskom konaní obsahoval aj ďalšie dôvody, a to písmeno c), že žalobkyňa ako účastník

tejto rozhodcovskej zmluvy popiera jej platnosť, pretože je v rozpore s ust. §53 ods. 4 písm. r) OZ.
Okrem toho tu je aj ďalší dôvod podľa písm. g) pri tomto prípade bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania. S poukazom na vyššie uvedené, preto námietka odporcu je právne
irelevantná, pretože v prípade, že súd vysloví neplatnosť rozhodcovského rozsudku, tento sa stáva
neplatným. Čo sa týka námietky, že návrh nebol podaný v lehote, tá preukázateľne neobstojí, pretože
bola splnená táto podmienka. Čo sa týka dôvodu podľa písm. a) uviedla, že rozhodcovský súd môže

rozhodovať len tie spory, ktoré by mohli byť v zmysle §99 OSP skončené súdnym zmierom, pričom
jedným z predpokladov uzatvorenia súdneho zmieru je skutočnosť, že uzatvorenie zmieru pripúšťa
povaha veci. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom bolo vyslovenie platnosti určitých častí
poistných podmienok oprávnenej. Určenie platnosti práva oprávneného na vyberanie poplatkov podľa
všeobecnýchpodmienok platnostipristúpeniapovinnejkpoistnýmpodmienkamrozhodcovskýsúd,teda

prejednával vo veci, ktorej predmetom bolo vo svojej podstate určenie platnosti právneho úkonu, resp.
platnostizmluvy,keďmedziúčastníkmijesporné,čidošlokplatnémupristúpeniupovinnejkvšeobecným
podmienkam a či je teda týmito podmienkami zmluvne viazaná a či špecifikované časti týchto podmienok
nepredstavujú neprijateľné podmienky, resp. či sú platné. Z uvedeného dôvodu, teda rozhodcovské
konanie, resp. rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.

Poukázala na to, že orgán, ktorý rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, bol nesprávne označený,
rozsudok má formálne nedostatky a preto ani takéto rozhodnutie by nemalo byť podkladom pre
vykonanie exekúcie. Uviedla, že nikto nevysvetlil navrhovateľke, čo znamená rozhodcovská doložka a
podľa ust. Občianskeho zákonníka, ak chýba vôľa na uzavretie takejto zmluvy, jedná sa o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ účastník zmluvného vzťahu nedostal kvalifikované vysvetlenie vo

veci možnosti uplatnenia rozhodcovskej doložky, tento nemal možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť s
touto časťou zmluvy a navyše ani nebol poučený o tom, že môže túto časť všeobecných podmienok
vylúčiť, teda chýba tu vôľa na uzatvorenie zmluvy v tejto časti, pretože tieto všeobecné podmienky boli
predkladané navrhovateľke bez osobitného poukázania na túto časť podmienok.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že nevedela, čo je rozhodcovské konanie a až keď jej boli doručené

listiny z arbitrážneho súdu, tak sa začala o to zaujímať. Predmetom rozhodcovského rozhodnutia
bolo, že je poisťovni dlžná nejakú sumu, pričom ona, keď ukončila zmluvu s poisťovňou, tak nebola
nič dlžná, pretože poisťovňa jej poslala vyrozumenie o tom, že zostatok je nulový. Poistnú zmluvu
uzatvárala ako fyzická osoba a zmluva bola uzatvorená 25.09.2007. Pri podpise zmluvy podpisovala aj
všeobecné poistné podmienky. Zrejmé bola oboznámená so všetkým, ale čo bolo najzákladnejšie s tým

asi oboznámená nebola, nebola oboznámená s tým, že sa dalo zo zmluvy vyňať to, aby v konaní nekonal
rozhodcovský súd. Nemala vedomosť o tom, že je podpisom podmienok daná výhradná právomoc
rozhodcovského súdu, namieta, že to podpísala a teda platnosť tej časti poistných podmienok. Zmluva
bola výhodná len pre jednu stranu a pokiaľ vie, tak poistná zmluva má byť výhodná pre obidve strany.
Uzavretím danej zmluvy chcela zabezpečiť seba a svoju rodinu, ale opak sa stal pravdou, nedostala

nič. Po dvoch rokoch by mala nárok na odkupnú hodnotu, zmluva trvala asi 2,5 roka a nedostala nič a
ešte od nej vymáhajú peniaze. Uviedla, že odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodávala, dávala
hneď žalobu na súd. Uviedla, že v čase podpisu zmluvy nebola sprostredkovateľom poistenia, ale až
na základe rozhovoru so sprostredkovateľom o mesiac uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní, čo do
dnešného dňa ľutuje.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní /ďalej ZRK/, Žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastníkrozhodcovskéhokonaniapožiadaloopravurozhodcovskéhorozsudkupodľa§36,lehotazačína
plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.Podľa ust. §41 ods. 2 ZRK, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h)
možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu,
dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však

do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice súd zistil, že rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa
27.06.2013. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol súdu doručený dňa 08.07.2013, z čoho
vyplýva, že návrh bol podaný včas.

Navrhovateľ namietal zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. §40 ods. 1 písm.
a,c, g, j, ZRK.
Podľa ust. §40 ods. 1 písm. a, c, g, j, ZRK, Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Z prednesu navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ opiera zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa písm. a, ZRK z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko predmetom konania pred
rozhodcovským súdom bolo vyslovenie platnosti určitých častí poistných podmienok oprávnenej,
určenie platnosti práva oprávneného na vyberanie poplatkov podľa všeobecných podmienok platnosti

pristúpenia povinnej k poistným podmienkam.
Súd sa oboznámil so samotným rozsudkom rozhodcovského súdu a zistil, že predmetom konania bolo
zaplatenie sumy 72,03 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej pohľadávky podľa časti XVII. predložených
poistných podmienok. Predmetom konania teda nebolo vyslovenie platnosti určitých častí poistných
podmienok, rozhodovanie o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k

nehnuteľnostiam, o osobnom stave, o otázke súvisiacej s núteným výkonom rozhodnutí, a o sporoch,
ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Podľa názoru súdu predmetom konania
bol spor, ktorý účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. §40 ods.
1 písm. a) ZRK nie je daný.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ označil dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa §40 ods. 1 a-j a výslovne §40 ods. 1 písm. a). Zároveň poukázal na ust. §53 ods. 4 písm.
r, Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, a to, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V neprospech

spotrebiteľa za neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré okrem iného vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.
V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.02.2014 navrhovateľ tieto dôvody označil ako dôvody
podľa ust. §40 ods. 1 písm. c,g. Súd sa nestotožnil so stanoviskom odporcu, že navrhovateľ tak rozšíril

dôvody podaného návrhu po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, nakoľko mal za to, že
sa jednalo iba o doplnenie návrhu o konkretizáciu dôvodov, ktoré neboli v návrhu výslovne označené
odkazom na ustanovenie §40 ods. 1 konkrétnym písmenom.

K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ust. §40 ods. 1 písm. c, ZRK (jeden z

účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy):
Podľa ust. §3 ods. 1,2 ZRK v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (25.09.2007), Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. (2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v

rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa ust. §4 ods. 1,2 ZRK, Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanomzmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Súd prvotne skúmal, či došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (doložky) medzi účastníkmi
konania. V predmetnej veci (vo veci samej) je predmetom konania plnenie z poistnej zmluvy zo dňa
25.09.2007. Zmluva mala formu štandardnej formulárovej (typovej) zmluvy a predmetom zmluvy nebola
dohoda o rozhodcovskej zmluve alebo doložke. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných

poistných podmienkach /VPP/ v časti XV., pričom zmluva obsahovala aj osobitné zmluvné dojednania
k poistenej zmluve, kde v bode 2 obidve zmluvné strany svojim podpisom prejavili svoju vôľu podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu.

Cieľom rozhodcovskej doložky alebo zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát

sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde
teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.
Rozhodcovská doložka upravená v zmluve znemožňuje voľbu dlžníka dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom.
Súd sa nestotožnil so stanoviskom odporcu, že podpisom osobitných dojednaní bola rozhodcovská

doložka individuálne dojednaná, nakoľko bez ohľadu na podpis osobitných dojednaní, už len podpisom
všeobecnej časti VPP (časť XV.) bola daná právomoc rozhodcovského súdu a dojednaná rozhodcovská
doložka. Rozhodcovskú doložku v časti XV. VPP si dlžník osobitne nevyjednal, súhlas s ňou nebol
vyjadrený v osobitnom ustanovení s príslušným podpisom druhej zmluvnej strany - navrhovateľom
tak, aby bolo zrejmé, že navrhovateľ je výslovne oboznámený s týmto ustanovením. Rozhodcovská

doložka splynula v ustanoveniach VOP, o ktorých je predpoklad, že ich navrhovateľ ani nečítal pred
podpisom zmluvy a preto ani nemusel mať vedomosť o takomto ustanovení. Navrhovateľ nemal na
výber, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. V predmetnom prípade bolo
prvoradým cieľom navrhovateľa uzavrieť poistnú zmluvu a nie dojednanie rozhodcovskej doložky, o

ktorej vzhľadom na spôsob jej zakomponovania vo VOP, nemusel mať navrhovateľ ani vedomosť.
Navyše ak odporca poukázal na to, že navrhovateľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak
návrh prijal k tomu súd udáva, že navrhovateľ nebol poučený o tom, že môže odmietnuť rozhodcovskú
doložku, nakoľko táto skutočnosť nevyplynula zo samotnej rozhodcovskej doložky ale ani z iného
ustanovenia zmluvy, ktorá bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Dodatok č. 2 k všeobecným

poistným podmienkam bol podľa vyjadrenia odporcu iba zverejnený na internetovej stránke poisťovne
a prístupný na nahliadnutie v pobočkách poisťovne. Nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nebol
zachovaný ani štandardný postup, že daný dodatok bol na podpis zaslaný poistníkom, keďže sa jednalo
o dodatok k VPP, pričom VPP boli podpisované poistníkom. O možnosti odmietnuť časť XV. VPP v
lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP sa tak navrhovateľ nemal reálnu možnosť dozvedieť.

Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani
za nesúhlas. Dodávateľ núti dlžníka, predmetnou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať,
s cieľom obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka. Znenie rozhodcovskej doložky nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie

zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom
rozpore,avšaksvojimidôsledkamisledujecieľ,abyzákonneboldodržaný.Obchádzaniezákonaspočíva
vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o
sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva
ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne

podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a
nežiaduci.
Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s
poukazom na ust. §40 ods. 1 písm. c, ZRK.K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ust. §40 ods. 1 písm. j, ZRK: (pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa):

Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky s ohľadom na ust. §3 a 4 ZRK a jej súlad s ustanoveniami na
ochranu spotrebiteľa najmä ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, navrhovateľ
poukázal na ust. §53 ods. 4 písm. r, OZ a na neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve,
nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluvný vzťah vznikol pred 01.01.2008, preto nie je

možné aplikovať predmetné ustanovenie, nakoľko nadobudlo účinnosť až 01.01.2008. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách pred 01.01.2008, ktoré nie sú v rozpore s ust.
§53 ods. 1 OZ jednoznačne vyplýva z dostupnej odbornej literatúry.
Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. O takú zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Avšak nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá

pred 01.01.2008. Podľa ust. §53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Za neprijateľné podmienky zákon
označuje príkladmo najmä tie, ktoré vypočítava v ustanovení §53 ods. 3 OZ. V odseku 4 zákon udáva,
že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka upravená vo VOP
je neprijateľná podmienka, nakoľko nebola spotrebiteľom - navrhovateľom osobitne vyjednaná a je
dodávateľom pripravená ako súčasť (na samostatnom tlačive, ktorý tvorí súčasť zmluvy ) vopred
pripravenej zmluvy, ktorej predmetom je primárne dohoda strán na uzavretie poistenej zmluvy a nie
dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka núti navrhovateľa neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči dlžníkovi domáhať svojich
práv pred rozhodcovským súdom. Preukázaná skutočnosť, že rozhodcovská doložka rigorózne určuje,
že spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto
dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou. Táto podmienka podľa názoru súdu, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa,

predstavuje neprijateľnú podmienku a preto je neplatná. Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným
právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda ustanoveniu §53 OZ, ide o absolútnu neplatnosť
dohody o rozhodcovskej doložke.
Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s
poukazom na ust. §40 ods. 1 písm. j, ZRK.

K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ust. §40 ods. 1 písm. g, (bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17)) ZRK:
Podľa ust. §17 ZRK, Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na

uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Navrhovateľ poukázal na to, že nebol vopred informovaný o rozhodcovskom konaní a neboli mu vopred
zaslané žiadne listiny, iba spolu s rozsudkom.
V predmetnom konaní na rozhodcovskom súde sa rozhodovalo formou skráteného konania, ktorého

podstata spočíva v tom, že súd rozhodne iba na základe návrhu. Zmyslom rozhodcovského konania
je, aby sa rozhodovalo bez pojednávania, preto nebolo vo veci pojednávanie nariadené. Tým však
nebolo dotknuté právo navrhovateľa vyjadriť sa k žalobe, pretože návrh mu bol riadne doručený a naň
nereagoval. Rovnako mal navrhovateľ možnosť využiť opravné prostriedky ak s rozsudkom nesúhlasil.
Obdobný postup je zachovaný pri rozhodovaní súdu formou skráteného konania vydaním platobného

rozkazu, proti ktorému má možnosť sa účastník brániť podaním opravného prostriedku - odporu, ak s
rozhodnutím nesúhlasí a jeho obsah namieta.
Z obsahu spisu rozhodcovského súdu mal súd za preukázané, že návrh na začatie konania spolu s
rozsudkom bol navrhovateľovi doručený dňa 27.06.2013. V spise sa nenachádza odpoveď navrhovateľaani žiadne iné podanie z jeho strany k predmetu konania. Na základe uvedeného zistenia mal súd za
to, že čo sa týka procesnej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, tá bola zachovaná.
Súd však poukazuje na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania v nadväznosti na dojednanú

rozhodcovskú doložku. Okrem záveru o jej neprijateľnosti vzhľadom na to, že nebola individuálne
dojednaná, záver o jej neprijateľnosti súd videl aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho
dvora C-240/98 -C-244/98 Occeano grupo editorial.
Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce
účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Navrhovateľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť

výber rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, nakoľko toto právo bolo v zmysle časti XV. VPP ponechané
iba poisťovni, nemal možnosť namietať voči konkrétnej osobe rozhodcu ak s jeho osobou nesúhlasil
a zároveň nemal možnosť zistiť, aký rozhodcovský súd by mal prípadné spory prejednávať. Uvedené
ustanovenie VPP je iba všeobecné, žiadnym spôsobom nekonkretizuje konkrétny rozhodcovský súd a
tak má poisťovňa možnosť poveriť aj taký súd, ktorý bude neprimerane vzdialený od miesta bydliska
poistníka. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa za žiadnych okolností

neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok
C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa pri neprijateľnej
rozhodcovskej doložke z tzv. geografického dôvodu opisuje súdny dvor slovami cit.: „Podmienka, ktorá
deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má
predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne

jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku

Smernici.Nadruhejstranetátopodmienkauľahčujepredajcovialebododávateľovipripraviťsanaproces
a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v
zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že v tomto smere bola porušená rovnosť účastníkov konania a

preto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. §40 ods. 1 písm. g, ZRK.

Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku (výrok č. I) tohto rozhodnutia.

Čosatýkanámietkyodporcu,ženavrhovateľkavčaseuzatváraniapoistenejzmluvymalanavrhovateľka

ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, k tomu súd udáva, že
toto tvrdenie odporcu v konaní preukázané nebolo. Poistná zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená
dňa 25.09.2007, pričom Zmluva o sprostredkovaní poistenia bola uzatvorená dňa 15.10.2007. Dňom
31.10.2007 bola navrhovateľka zapísaná do zoznamu sprostredkovateľov poistenia. Z uvedeného je
zrejmé, že ku dňu uzavretia poistenej zmluvy, navrhovateľka nebola sprostredkovateľom poistenia, preto

námietka odporcu je právne irelevantná.

Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala zosúladiť vnútroštátny právny poriadok
s normami EÚ v tzv. transpozičných lehotách. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola tak do slovenského
právneho poriadku transponovaná novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Zz, pričom jej právnym

základom je Smernica 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách /ďalej len smernica/. Odporca sa domáhal priamej aplikácie prílohy čl. I bodu q, smernice
z dôvodu, že samotná transpozícia smernice bola zaťažená hrubou prekladovou chybou smernice do
slovenského jazyka.
Priama aplikácia smerníc (ich priamy účinok) je možná, ak sú splnené súčasne podmienky: uplynula

transpozičná lehota, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná
účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát musí
byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za následok uloženie
povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých,
ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení (Arcaro, C-168/95, 26.9.1996, Zb.s.I-4705, bod 37).

V predmetnom prípade by priamou aplikáciou smernice nebola splnená posledná podmienka, nakoľko v
konanívystupujúnajednejstranefyzickáosobaanastranedruhejprávnickáosobaapriamouaplikáciou
smernice by sa ukladali povinnosti fyzickej osobe, čím by právnická osoba vystupujúca na strane
odporcu bola zvýhodnená. Priama aplikácia by pripadala do úvahy, ak by na jednej strane vystupovalštát, zodpovedný za správnu transpozíciu smerníc a na strane druhej fyzická alebo právnická osoba,
ktorá by bola nesprávnou transpozíciou smernice dotknutá.
Z uvedeného dôvodu súd na predmetný prípad aplikoval smernicu v znení transponovanom do

vnútroštátneho právneho poriadku v znení uvedenom v Občianskom zákonníku.

Podľa ust. §40 ods. 2 ZRK, Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Nakoľko navrhovateľ žiadal odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd vyhovel návrhu aj v
tejto časti v záujme ochrany navrhovateľov minimálne do právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok č. II)

O trovách konania (výrok č. III) súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /
ďalej OSP/, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol úspešný navrhovateľ.
Trovy navrhovateľa pozostávajú z hotových výdavkov navrhovateľa vo výške 100 Eur (príjmové doklady
o zaplatení odmeny za vypracovanie návrhu na začatie konania zo dňa 02.07.2013 vo výške 50 Eur a
písomného vyjadrenia zo dňa 05.02.2014 vo výške 50 Eur) a trov právneho zastúpenia vo výške 166,62
Eur, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz /ďalej vyhláška/, nasledovne:

I, odmena za právne zastúpenie v zmysle §11 ods. 1 písm. a, vyhlášky vo výške 139,82 Eur za právne
úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 05.02.2014, účasť na pojednávaní 18.03.2014, odmena za 1
úkon bola priznaná vo výške 61,87 Eur a režijný paušál 2x8,04 Eur;
II, náhradu za stratu času v zmysle §17 ods. 1,3 vyhlášky vo výške 26,80 Eur za zastupovanie na
pojednávaní dňa 18.03.2014 za 2 začaté polhodiny po 13,40 Eur z AK Y. do U. a späť;

Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu cestovných nákladov uplatnenú vo výške 17,57 Eur,
nakoľko tieto náklady neboli žiadnym spôsobom preukázané. Boli vyčíslené ako 48 km x0,183
Eur=8,78 Eurx2=17,57 Eur, súdu nebolo zrejmé o akú náhradu sa jedná. Či za cestovné autobusom,
alebo osobným motorovým vozidlom, v takom prípade však absentoval predložený technický preukaz
motorového vozidla.

V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi, v danom prípade trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Ľubice Višňovskej, advokátky.

Podľa ust. §4 ods. 2 písm. za, zák. č. 71/1992 Zb, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa

ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Podľaust.§2ods.2prvávetazákona,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.
Podľa Položky 3 písm. c, Sadzobníka SP zák. č. 71/1992 Zb, je súdny poplatok z návrhu na začatie

konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného
rozhodcom 331,50 Eur.

Spotrebiteľom sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V rámci

konkrétneho vzťahu je vždy slabšou zmluvnou stranou, ktorá vopred pripravený návrh zmluvy nemôže
ovplyvniť. V zmysle citovaného ustanovenia poplatkového zákona je od poplatku oslobodený spotrebiteľ
v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy v každom konaní, ktoré má základ v spotrebiteľskej
zmluve. Spotrebiteľskou zmluvou (nazývaná tiež ako typová), je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia

so spotrebiteľmi. Cieľom oslobodenia spotrebiteľov od súdnych poplatkov priamo zo zákona bolo
preklenutie ich zábran uplatňovať svoje nároky na súde v postavení žalobcu resp. brániť svoje práva
v pozícii žalovaného alebo povinného voči dodávateľom ako silnejšej zmluvnej strane určujúcej obsah
zmluvy, ktorá súčasne stanovuje aj podmienky jej realizácie. Zo znenia poznámky 4aa/ k §4 ods. 2
písm. za/ poplatkového zákona /napríklad §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Zz o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch/ je zrejmé, že tento uvádza
len príkladmy nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže
uplatniť svoje práva na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Príkladmo je uvedenýzák. č. 250/2007 Zz, čo však neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj
na základe iných právnych predpisov, vrátane zák. č. 244/2002 Zz.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v tomto konaní bol navrhovateľ zo zákona oslobodený od

súdneho poplatku, preto podľa výsledku konania súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku odporcu,
teda súd o náhrade trov konania titulom súdneho poplatku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia (výrok IV).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v

zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.