Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/260/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313206325
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5313206325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa O. Š., D..
XX.X.XXXX, N. G. XX N. proti odporcovi M. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. G. D. G. XXXX, právne zastúpený
HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1040 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1040 € s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy

130 € od 1.1.2011 do zaplatenia,
130 € od 1.2.2011 do zaplatenia,
130 € od 1.3.2011 do zaplatenia,
130 € od 1.4.2011 do zaplatenia,
130 € od 1.5.2011 do zaplatenia,
130 € od 1.6.2011 do zaplatenia,
130 € od 1.7.2011 do zaplatenia,

130 € od 1.8.2011 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 124 € v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 4C/260/2013 podal navrhovateľ -

prenajímateľ dňa 18.6.2013 návrh proti bývalému nájomcovi o zaplatenie nájomného za mesiace január
- august 2010 vo výške 130 € mesačne x 8 = 1040 € s 9 úrokom z omeškania ročne. Základ uplatneného
nároku bol ten, že dňa 1.9.2010 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o nájme na dobu určitú od
1.9.2010 do 1.9.2011. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 130 € mesačne. Odporca ako nájomca zaplatil
nájom za mesiac september 130 €, dňa 29.9.2010 opustil prenajatý priestor a až po právoplatnom
súdnom rozhodnutí vo veci 4C/212/2010 zaplatil nájomné za mesiace október, november, december
2010. Nájomný vzťah podľa uvedeného rozsudku však zanikol uplynutím doby 1.9.2010, preto odporca

nemá zaplatené nájomné za január - august 2010, 8 x 130 €, ktoré je predmetom konania 4C/260/2013.

Z pripojeného spisu 4C/212/2010 súd mal preukázané, že dané konanie, ktoré začalo návrhom zo dňa
16.12.2010, bolo konaním totožných účastníkov konania o totožnom základe nároku. Základom nároku
vo veci 4C/212/2010 bola totožná nájomná zmluva zo dňa 1.9.2010, na základe ktorej odporca ako
nájomca mal platiť nájomné 130 € mesačne a jednorázovú kauciu vo výške 156 €. Predmetom konania

4C/212/2010 však bolo nájomné len za časť uvedeného časového obdobia, a to za mesiace október,
november. Vzhľadom k tomu, že bol zaviazaný zaplatiť aj kauciu, túto po zaplatení započítal za platbuza mesiac december 2010. Preto predmetom sporu 4C/260/2013 je nájomné za ďalšie časové obdobie
na základe totožnej nájomnej zmluvy, teda za obdobie január - august 2010.

Súd zastával názor, že vo veci 4C/212/2010 právoplatným a spätne nepreskúmateľným spôsobom bol
vyriešený základ nároku na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2010. V
tejto časti, ktorá sa týka základu nároku, súd mal zato, že ide o prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Nepripustil preto čo do základu nároku duplicitné dokazovanie tých istých skutočností, tých
istých dôkazov. Dokazovanie vykonal len prečítaním a oboznámením zápisnice o pojednávaní

vo veci 4C/212/2013, vrátane tam obsiahnutých svedeckých výpovedí, oboznámením rozsudku
prvostupňového i odvolacieho súdu. Uvedené dôkazy boli aj k dispozícii účastníkom konania a ich
právnym zástupcom, pretože vo veci 4C/212/2010 im boli doručované.

Vo veci 4C/260/2013, podľa názoru súdu, išlo teda o totožný základ nároku, nájomné na základe totožnej
nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2010, ktorá už bola právoplatným spôsobom vyhodnotená. Rozdiel bol len v

tom, že vo veci 4C/212/2010 bolo rozhodnuté len o časti nájomného na základe tej istej nájomnej zmluvy,
a to o nájomnom za mesiace október, november, december 2010, kým vo veci 4C/260/2013 predmetom
konania bolo nájomné za mesiace január - august 2011. Súd mal zato, že v konaní 4C/260/2013
nemožno opätovne dokazovať a ustaľovať základ uvedeného nároku z dôvodov prekážky res iudicata.
O základe nároku bolo právoplatným spôsobom rozhodnuté. V prípade, že by súd vo veci 4C/260/2013

základ nároku o tej istej nájomnej zmluve zo dňa 1.9.2010 ustálil rozdielne v porovnaní s tým, ako bol
ustálený vo veci 4C/212/2010, došlo by k vytvoreniu právnej neistoty na strane navrhovateľa.

Z uvedených dôvodov čo do základu nároku súd vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného
súdu v Čadci č. konania 4C/212/2010-135 zo dňa 8.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

18.3.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. konania 4Co/405/2012-177 zo dňa
31.1.2013. Uvedenými rozhodnutiami mal teda ustálené, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom
občianskoprávnym, nárok je uplatnený ako zmluvný nárok na zaplatenie nájomného na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2010. U zmluvného nároku, pokiaľ je platný, nie je rozhodujúce, či nájomca
fakticky užíval predmet nájmu, takéto okolnosti sa vyhodnocujú len u bezdôvodného obohatenia. U

zmluvného nároku je podstatné, či zmluva je platná a vtedy je povinný zmluvné nároky, vrátane
nájomného, odporca ako prenajímateľ platiť, bez ohľadu na to, či fakticky byt užíval alebo nie. Dospel
k záveru, že nájomná zmluva zo dňa 1.9.2010 je platným právnym úkonom o nájme časti bytu podľa
§ 685 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, § 719 Občianskeho zákonníka. Taktiež dospel k záveru,
že odstúpenie od zmluvy podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v zmluve dojednané nebolo,

odporcom nebolo tvrdené a ani preukázané. Nájomná zmluva teda nebola ukončená odstúpením od
nájomnejzmluvy.Súdtaktiežkonštatoval,žeprávona100%-núzľavuznájmubytu,ktorúuplatnilprávny
zástupca odporcu do zápisnice dňa 9.2.2012 za porušenie povinnosti navrhovateľa, ktorú znemožnil
odporcovi užívať predmet nájmu, odporcovi nevzniklo. Podľa § 699 Občianskeho zákonníka odporca
toto právo uplatnil po uplynutí prekluzívnej 6-mesačnej lehoty. Priestory opustil 29.9.2010, reklamáciu

uplatnil do zápisnice 9.2.2012.

Nájomná zmluva bola uzavretá 1.9.2010 s dohodnutým nájomným 130 € na osobu mesačne, s kauciou
156€naosobu.Odporcaspriateľkouopustilipredmetnájmudňa29.9.2010.Kudňuopusteniapredmetu
nájmu mal odporca zaplatený nájom za 9/2010, nemal zaplatený nájom za 10/2010, nemal zaplatenú

kauciu. Navrhovateľ odporcovi a jeho priateľke prenajal časť rodinného domu, neprenajal celý rodinný
dom. Navrhovateľ mal preto právo užívať zvyšnú časť rodinného domu a spoločné priestory ako vlastník
rodinného domu (§ 123 Občianskeho zákonníka). Právo odporcu a jeho priateľky užívať prenajaté
priestory sa vzťahovali len k prenajatej časti. Návrh na ukončenie nájomnej zmluvy, ktorý predložil
odporca s priateľkou navrhovateľovi ku dňu 30.9.2010 a predložený mu bol dňa 28.10.2010, s týmto

návrhom navrhovateľ nesúhlasil. Produkoval protinávrh. Protinávrh predložil odporcom 29.9.2010. Súd
dospel aj k záveru, že list odporcu zo dňa 1.10.2010 nemožno považovať za dohodu o ukončení
nájmu. Listom zo dňa 15.10.2010 neprejavil navrhovateľ súhlas s návrhom odporcu na ukončenie nájmu
dohodou. Obsahuje podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmeny v porovnaní s návrhom, teda ide
o nový návrh, ktorý odporcom prijatý nebol. Uvedenými úkonmi zo dňa 1.10.2010 a 15.10.2010 nedošlo

k ukončeniu nájomnej zmluvy dohodou.

Súd teda v rozsudku č. konania 4C/212/2010-135 zo dňa 8.3.2012 ustálil, že nájomná zmluva zo
dňa 1.9.2010 bola ukončená uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, teda dňom 1.9.2011. V spornomčasovom období teda existoval platný právny úkon, z platného právneho úkonu je odporca povinný platiť
nájomné bez ohľadu na to, či predmet nájmu užíval fakticky alebo nie.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. konania 9Co/405/2012-177 zo dňa 31.1.2013 platnosť nájomnej
zmluvy a ostatné listinné dôkazy a právne úkony vyhodnotil zhodne s prvostupňovým súdom. Preto
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia. Stotožnil sa s posúdením platnosti nájomnej zmluvy, existenciou nájomného
vzťahu, ustálením zániku nájomného vzťahu a posúdením zákonnosti a odôvodnenosti jednotlivých

navrhovateľom požadovaných nárokov.

Čo do základu nároku preto súd aj vo veci 4C/260/2013 poukazuje na podrobné dôvody rozsudku č.
konania 4C/212/2010-135 zo dňa 8.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. konania
9Co/405/2012-177 zo dňa 31.1.2013. Vychádzajúc z uvedeného základu nároku mal zato, že vo veci
4C/260/2013 je daný základ nároku na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy zo dňa

1.9.2010, ktorá zanikla uplynutím doby dňa 1.9.2011, a to nezaplateného nájomného za odlišné časové
obdobie január - august 2011. V konaní odporca nepreukázal zaplatenie nájomného za uvedené sporné
časové obdobie, resp. zánik pohľadávky iným spôsobom. Z týchto dôvodov súd sa inými otázkami
nezaoberal a zaviazal odporcu zaplatiť nájomné v celkovej výške 1040 € s 9 % úrokom z omeškania
ročne od prvého dňa po splatnosti až do zaplatenia.

Úspešným účastníkom konania je navrhovateľ, podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov
konania. Trovy konania mu súd priznal titulom súdneho poplatku za návrh vo výške 124 € na základe
položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, teda vo výške 6 % z predmetu sporu 1040 €. V
návrhu,anivzáverečnomnávrhuvrozpores§151ods.1OSPneuplatnil právonanáhradutrovkonania

- cestovné náklady na trase Bratislava - Čadca a späť vo výške 30,93 €. Uplatnil ich až 24.10.2013 o
12.10 hod., kým pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté, začalo o 10.30 hod., o 12.10 hod. už bolo
ukončené. Preto súd náhradu cestovných nákladov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.