Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/340/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204422
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204422.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., advokát, proti odporcovi: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odporca je zodpovedný
za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom, a o zaplatenie náhrady škody 175,- eur a
nemajetkovej ujmy 387,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 8C/43/2013-63 zo dňa 28. augusta 2014 a uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
8C/43/2013-78 zo dňa 17. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že odporca je zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), a bolo mu uložené zaplatiť
náhradu škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 eur s príslušenstvom, vzniknutej
navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože tento nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa v zákonom
stanovenej lehote. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa odôvodnil tým, že z obsahu spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 1Er/1417/2008 zistil, že dňa
31.08.2006 bola exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému, pre vymoženie pohľadávky 7.440,- Sk s príslušenstvom.
Exekučný súd pod pôvodnou spisovou značkou 7Er/731/2006 poveril dňa 13.09.2006 vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 528,
Senica. Žalobca ako oprávnený podaním zo dňa 02.09.2010, doručeným Okresnému súdu Skalica
dňa 10.09.2010, navrhol zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62, Bratislava. Návrh
bol doručený Okresnému súdu Skalica (ďalej len „exekučný súd“), nakoľko tomuto súdu bol už skôr
postúpený celý exekučný spis v rámci zmeny súdnej sústavy. Exekútor JUDr. Pavel Šajánek bol vyzvaný
na zaslanie exekučného spisu EX 627/06 spolu s vyčíslením trov exekučného konania. Súd uznesením
č.k. 1Er/1417/2008-19 zo dňa 20.04.2011 vyhovel žiadosti o zmenu súdneho exekútora a vykonaním

exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, následne uznesením č.k. 1Er/1417/2008-32
zo dňa 26.10.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Nesprávny úradný postup exekučného
súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v tom, že napriek žiadosti na zmenu exekútora, o tejto nebolo
rozhodnuté v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Súd
prvého stupňa vychádzal z okolností, že návrh na vydanie poverenia bol doručený exekučnému súdu
dňa 31.08.2006. Dňa 10.09.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora, o ktorom
rozhodol dňa 20.04.2011. Exekučný síce rozhodol po 222 dňoch od doručenia žiadosti, konal však
priebežne, pričom bolo nevyhnutné vyzvať súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu
exekútora a vyčíslenie trov exekúcie. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky,
či Európsky súd pre ľudské práva. V postupe exekučného súdu neboli zistené žiadne pochybenia,
konal riadne a bez prieťahov, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu. Absentuje tým prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci. Navrhovateľ napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie
uplatneného nároku. V konaní odporca vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej
lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009. O uvedený prípad
v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť bola exekučnému súdu doručená dňa 10.09.2010, preto
sa súd prvého stupňa vznesenou námietkou premlčania ani nezaoberal. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, §
19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 44 ods. 8, 9 zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(v ďalšom texte „Exekučný poriadok“), účinného od 01.06.2010. O náhrade trov konania rozhodol
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“), úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a nepreukázal, že jej trovy konania
vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhovateľ predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa rozhodol v merite
veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má
za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de
iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo
zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský
súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej
agendy. Navrhovateľ vôbec nechápe aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd
vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ako
dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. predložil znalecký posudok, ktorý vypracoval
Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na navrhovateľa negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku a to v posudku určenej výške.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20,- eur podľa položky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ
a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že
napadnuté uznesenie neobsahuje riadne odôvodnenie, žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré viedli
súd prvého stupňa k jeho vydaniu. Súdny poplatok vo výške 20,- eur mu bol vyrubený za podané
odvolanie. Súd však uviedol, že súdny poplatok bol vyrubený v zmysle položky č. 7a sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb.. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov
sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobený nezákonným úradným rozhodnutím
orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície
spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehajú len žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú
ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 sadzobníka
súdnych poplatkov. Navrhovateľ však podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ preto nemôže byť
vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V sadzobníku súdnych poplatkov nie je
jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Použitie analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku je vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené.
Podľa ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa
stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie
teda začalo za účinnosti zákona č. 286/2012 Z.z. a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním
aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d)
ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiam, proti ktorým je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniami napadnutý rozsudok a uznesenie
súdu prvého stupňa sú vecne správne. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0(§ 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
náhrady škody v celkovej výške 175,- eur. Táto škoda predstavuje podľa navrhovateľa náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ podľa vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu

70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje s spojené s vyhotovovaním urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 387,24 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Sumu
387,24 eur za nečinnosť dlhšiu ako 230 dní, navrhovateľ vyčíslil výpočtom - alikvotným pomerom
55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho
očakávania, že stanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené
záujmy navrhovateľa nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným;
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko insolvencii
povinného. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, vzhľadal navrhovateľ nesprávny úradný postup
exekučného súdu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 31.08.2006. Exekučný súd poverením zo dňa
13.09.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave zo dňa 22.03.2006
na vymoženie uloženej povinnosti 7.440,- Sk s príslušenstvom + trovy konania. Dňa 10.09.2010 bol
exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora, o ktorom exekučný súd rozhodol po vykonaní
predchádzajúcich úkonov dňa 20.04.2011.

Ústavným základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je čl. 46 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné
vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade
s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný
postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu
verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo
koná (pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku navrhovateľa, v zákonom stanovenej lehote.

Konanie pred exekučným súdom začalo doručením žiadosti na udelenie poverenia dňa 31.08.2006, je
preto potrebné postupovať podľa práva platného v tom čase.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu doručenia žiadosti o
udelenie poverenia, t.j. k 31.08.2006) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj
bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V preskúmavanej veci došlo k prekročeniu lehoty stanovenej citovaným ustanovením § 44 ods.
7 Exekučného poriadku. Odvolací sud však súhlasne so súdom prvého stupňa poukazuje na
názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012). Súd vo svojej rozhodovacej
činnosti na zákonom stanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky konkrétne okolností posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny
orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I ÚS 86/02). Ústavný
súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
(obdobne aj pojem „v primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho -ktorého
úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Opierajúc sa o uvedenú konštantnú judikatúru
ústavného súdu, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade prekročením zákonnej 30 - dňovej lehoty
nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní ani k nesprávnemu úradnému postupu súdu.

Ako odvolací súd vyššie konštatoval, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej
veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu
škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha. Tiež by bolo nadbytočným
a nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou navrhovateľa (sčasti i nesúladnou
s argumentáciou prvostupňového súdu), ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a
nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20,- eur podľa položky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí bude ho súd vymáhať.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým
bol navrhovateľovi vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie.

Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (v ďalšom texte „ZoSP“). Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky
ich platenia sú obsiahnuté v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona.
Keďže odvolacie konanie na základe odvolania navrhovateľa bolo začaté podaním jeho odvolania
dňom 16.09.2014, na vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie je potrebné aplikovať Zákon o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania.
Podľa § 2 ods. 4 ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom
odvolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je
pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1). Ak
je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2).

Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania
zo žaloby na náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

V preskúmavanej veci preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak navrhovateľovi za podané
odvolanie vyrubil súdny poplatok vo výške 20,- eur v zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov.
Poplatková povinnosť navrhovateľa za podané odvolanie sa neodvodzuje zo zákona č. 71/1992 Zb. v
znení účinnom ku dňu podania žaloby na súd, ale v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti
t.j. kedy navrhovateľ doručil odvolanie súdu, čím začalo odvolacie konanie. V preskúmavanom prípade
sa tak stalo za účinnosti zákona, ktorým bola založená poplatková povinnosť zo žaloby na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
vo výške 20,- eur a preto je potrebné aplikovať toto zákonné ustanovenie. Neobstojí preto námietka
navrhovateľa, že súd prvého stupňa vyrubením tohto súdneho poplatku určil tento súdny poplatok nad
rámec zákona.

K odvolacej námietke navrhovateľa, podľa ktorej podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, len ktorá
je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto odvolateľ nemôže byť
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 1 ZoSP sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto
vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony, ktoré
sa spoplatňujú, od konaní súdov.

Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Za konanie sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred
súdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 ZoSP). Citované
ustanovenie § 6 ods. 2 pritom výslovne zakotvuje, že poplatok podľa rovnakej sadzby ako za návrh sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 ZoSP). Pod pojem návrh treba
subsumovať aj odvolanie, ako návrh na odvolacie konanie. Poplatková povinnosť stanovená položkou
7a sadzobníka sa vzťahuje na celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom odvolacie
konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku. Podľa názoru odvolacieho súdu aj poznámku 3
uvedenú len k položke 1 v znení „Poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej“, je preto potrebné vykladať v kontexte s konštrukciou celého zákona včítane sadzobníka súdnych
poplatkov tak, že sa vzťahuje na celú prvú časť upravujúcu poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, teda aj k položke 7a, ktorou je určený súdny poplatok za občianske súdne konanie o žalobe
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom.

Z uvedeného vyplýva, že ak navrhovateľ napadol predmetný rozsudok vo veci samej v zákonnej lehote
odvolaním, súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením správne podľa položky 7a sadzobníka
súdnych poplatkov navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, a to
v správnej výške 20,- eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne aj napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle ustanovenia §
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu preto odvolacím súdom
priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.