Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 0T/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915893316
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7915893316.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 25. 6. 2015 v Trebišove, takto

r o z h o d o l :

Obvinený G. H. Á. A. K. N. J., U.. XX. X. XXXX v Košiciach, trvale bytom F.,
Z.. B.. L. XXXX/XX, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý , ž e

dňa 7. 6. 2015 približne v čase od 01.15 hod. do 01.55 hod. po predchádzajúcej vzájomnej spoločnej
dohode s už odsúdeným F. D., došli na pozemok neobývaného rodinného domu Č.. XXX/XX, U. Z. T.
H. O. N., následne na dome nezisteným spôsobom vypáčili vchodové drevené dvere v oblasti zámku,
tak sa dostali dnu do domu, v dome pootvárali skrine a komody, a poprehadzovali rôzne veci s úmyslom
niečo odcudziť, pričom boli v dome prichytení policajtmi, čím takto pre poškodeného C. L. spôsobili
škodu poškodením dverí a zámku vo výške 20,- Eur, avšak ku odcudzeniu vecí pritom nedošlo,

teda

-dopustilsakonanianebezpečnéhoprespoločnosť,ktorébezprostrednesmerovalokdokonaniuprečinu
a ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
avšak k dokonaniu prečinu nedošlo,

čím spáchal

- pokus prečinu krádeže podľa § 14 k § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to mu u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trebišov podala dňa 8. 6. 2015 na tunajší súd obžalobu na
obvineného G. H. a obvineného F. D. pre pokus prečinu krádeže podľa § 14 k § 212 ods. 2 písm. a/

Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a súčasne podala na oboch
obvinených aj návrh na ich vzatie do väzby.

Sudca pre prípravné konanie dňa 9. 6. 2015 vypočul oboch obvinených, pričom obaja sa ku skutku im
kladenému za vinu priznali, a preto súd v danej veci trestný rozkaz, ktorým uznal oboch obvinených za
vinnýchvzmyslepodanejobžalobyauložilimnepodmienečnétrestyodňatiaslobodyvtrvaní1(jedného)

roka, pre výkon ktorého ich zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
uložil taktiež trest prepadnutia veci, ako aj povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť spôsobenú škodu
poškodenému.
ObvinenýF.D.prehlásil,žesavzdávaprávapodaťodporapretovjehoprípadetrestnýrozkaznadobudol
právoplatnosť dňom 9. 6. 2015 a bol priamo dodaný do výkonu trestu.

Obvinený G. H. však nebol spokojný s uloženým trestom, preto zahlásil odpor proti trestnému rozkazu
a následne súd konal o návrhu na jeho vzatie do väzby, na ktorom prokurátorka trvala. Súd sa s týmto
návrhom stotožnil a vzal obvineného do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku,
a nakoľko sa obvinený, obhajca a prokurátorka vzdali práva podať sťažnosť proti tomuto uzneseniu,
súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 25. 6. 2015. Na uvedenom hlavnom pojednávaní

obžalovaný zotrval na podanom odpore a preto prokurátorka predniesla obžalobu.

Následne samosudca pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania, pričom obvinený v zmysle § 257
Trestného poriadku prehlásil, že sa v celom rozsahu cíti byť vinným zo skutku uvedeného v obžalobe,
prokurátor navrhol prijať toto vyhlásenie obžalovaného a preto bolo konštatované, že dokazovanie v

rozsahu priznania viny sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade
škody, prípadne ochranného opatrenia.

Obvinený ako aj jeho obhajca zdôvodnili okolnosti, prečo proti trestnému rozkazu bol podaný odpor a
poukázali na poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného, a to priznanie sa a úprimne oľutovanie

skutku. Obhajca obžalovaného ďalej doplnil, že je síce pravdou, že jeho klient bol v minulosti viackrát
súdne trestaný, naposledy v roku 2009, pričom z výkonu tohto trestu bol prepustený v roku 2012 a
s prihliadnutím na judikatúru NS SR má za to, že v uplynulom čase viedol riadny život, vyhýbal sa
trestnej činnosti a preto obhajca navrhol zohľadniť túto skutočnosť a uložiť mu podmienečný trest odňatia
slobody. S týmto návrhom na stotožnil taktiež obžalovaný.

Prokurátorka sa nestotožnila s návrhom obhajoby a navrhla mu uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody, nakoľko sa jedná o osobu niekoľkokrát súdne trestanú prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Podľa odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný v prevažnej

miere pre majetkovú trestnú činnosť, aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy bol
odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24. 9. 2009 sp. zn. 4T/75/2009 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 11. 2009, sp. zn. 7To/112/2009, pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s ďalšími tromi majetkovými trestnými činmi a
bol mu uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pričom tento trest vykonal

dňom 11. 2. 2012.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu súd postupoval v zmysle
§ 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku
ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vzal do úvahy taktiež poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti, pričom na strane poľahčujúcich okolnosti bola zistená okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Trestného zákona, a teda, že sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval, a na strane priťažujúcich
súd vzal do úvahy okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona a teda, že bol už za trestný čin
odsúdený. Súd sa nestotožňuje s tvrdením obhajoby, že u obžalovaného je prítomná taktiež ďalšia
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/, teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny

život, a to s prihliadnutím najmä na doterajšiu kriminálnu minulosť obžalovaného. Uvedené vyplýva zodpisu registra trestov, podľa ktorého bol desaťkrát súdom trestaný, a je pravdou, že od roku 2012, kedy
bol prepustený z výkonu trestu, nebol právoplatne odsúdený. Súd sa domnieva, že trestnej činnosti sa
nedopustil najmä preto, že ako obžalovaný sám uviedol, po prepustení z výkonu trestu vycestoval do

Anglicka a vrátil sa len vo februári tohto roka, vzhľadom na zdravotné problémy. Teda v tomto štádiu
trestného konania súd ani nemá možnosť overiť si, či obžalovaný viedol alebo neviedol riadny život,
nakoľko bol mimo územia SR a bezprostredne po návrate zo zahraničia na Slovensko sa opätovne
dopustil majetkovej trestnej činnosti. Navyše, samotná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/
Trestného zákona hovorí o vedení riadneho života vo všeobecnej rovine a túto podmienku podľa názoru

súdu obžalovaný nespĺňa s poukazom na pestrú kriminálnu minulosť.

Záverom súd dodáva, že aj v prípade uznania ďalšej poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného,
by došlo k prevahe poľahčujúcich okolností, v dôsledku čoho by sa znížila horná hranica zákonom
stanovenej trestnej sadzby z dvoch rokov na 16 mesiacov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jedného) roka, teda v strede pôvodnej trestnej sadzby, no aj v prípade prevahy

poľahčujúcich okolností, by považoval súd takto uložený trest za primeraný. Nemožno súhlasiť
s obžalovaným a jeho obhajcom, že v tomto prípade postačí uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody a preto z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie je nevyhnutné uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o škode, resp. o ďalšie výroky, súd o týchto nerozhodoval, keďže tieto
nadobudli právoplatnosť dňom 9. 6. 2015, v pôvodne uloženom trestnom rozkaze, keďže odpor bol
podaný len zo strany obvineného G. H. a len do výroku o treste.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dôkazy v rámci hlavného pojednávania, obsah
spisového materiálu, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote do 3 dní odo dňa jeho oznámenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.