Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212020
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113212020.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, štátnej občianke SR, v konaní o zaplatenie
zmenkovej sumy 400 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 8C/266/2013-75 zo dňa 9.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 8C/266/2013-75 zo dňa 9.7.2014 v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania
z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 1,33 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej proti žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca si proti žalovanej uplatnil právo na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 400 Eur, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
zo sumy 400 Eur od 22.7.2010 do zaplatenia a 6% ročne zo sumy 400 Eur od 5.10.2010 do zaplatenia,
na zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,33 Eur a na náhradu trov konania. Podľa
žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa
20.11.2009 na zmenkovú sumu 400 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25% denne od 22.7.2010. Zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
štyroch rokov od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ uhradil 0,00 Eur. Žalobca podal návrh
na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Ako písomné dôkazy žalobca predložil originál zmenky, výpis
z obchodného registra a plnomocenstvo pre právneho zástupcu.

Okresný súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) spolu s
vyplneným tlačivom „C“ na odpoveď. Žalovanej bola zásielka doručená prostredníctvom zamestnávateľa
do vlastných rúk dňa 18.03.2014. Okresný súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie
vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné vykonať dôkazy a vzhľadom na možnosť iného právneho
posúdenia. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu ani žalovaná.

Okresný súd z originálu zmenky zistil, že bola vystavená žalovanou v Martine dňa 20.11.2009 na
rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, na zmenkovú sumu 400 Eur a
zmenkový úrok 0,25% denne od 22.7.2010, pričom zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“
a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Na okraji zmenky je uvedený údaj čísla

zmluvy 608900123. Na rube zmenky sa nachádza zápis: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ,
s.r.o., D. M., konateľ“. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/1696/2011
okresný súd zistil, že do neho bol pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14899/10
zo dňa 22.2.2011, ktorým bolo obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. priznané plnenie proti
žalovanej zo zmenky vystavenej dňa 20.11.2009 v sume 400 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25% denne zo sumy 400 Eur od 22.07.2010 do zaplatenia, úrokom vo výške 6% ročne zo
sumy 400 Eur od 5.10.2010 do zaplatenia a náhrada trov rozhodcovského konania vo výške 76,34 Eur.
Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 17Er/1696/2011 zo dňa 15.6.2011 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.7.2011. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že exekučný titul priznával nedovolené plnenie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi a priznával zákonom nedovolené plnenie. Exekučný titul tiež nespĺňal
podmienku materiálnej vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu
plnenia a rozhodcovský súd sa nezaoberal postavením žalovanej ako spotrebiteľa a neaplikoval pre ňu
priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tohto uznesenia nevyplýva, že by exekučný súd
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je neplatná.

Okresný súd konštatoval, že žalobca predložil platnú zmenku, ktorá obsahuje všetky náležitosti zmenky
podľa ust. § 75 zákona zmenkového a šekového. Zo žaloby, vzhľadom na úročenie zmenkovej sumy
zákonným úrokom, vyplýva, že remitent predložil žalovanej zmenku na platenie dňa 5.10.2010, a táto
skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Okresný súd zistil, že nárok z tej
istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanej a plnenie zo zmenky
až na zmenkovú odmenu mu bolo spomínaným rozsudkom rozhodcovského súdu aj priznané. Podľa
§ 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Podľa okresného súdu táto skutočnosť bráni tomu, aby vec mohol opätovne
prejednať. Okresný súd pritom prihliadal na uznesenie exekučného Okresného súdu Martin, ktorý
sa rozhodcovským rozsudkom zaoberal ako exekučným titulom, a nevytkol mu vadu, spočívajúcu v
neplatnosti rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak právomoc rozhodcovského súdu nespochybnil.
Zmenka bola indosovaná až po splatnosti, t.j. po uplynutí lehoty na protest, a preto má podľa § 20 ods.
1 druhá veta zákona zmenkového a šekového indosament len účinky obyčajného postúpenia. Žalobca
nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, ale iba vstúpil do práv indosanta - Pohotovosť, s.r.o.,
Bratislava. O nárokoch majiteľa zmenky v časti požadovanej zmenkovej sumy, úroku vo výške 0,25
% denne a úroku vo výške 6 % ročne už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským súdom a toto
rozhodnutie bráni tomu, aby súd proti tomu istému zmenkovému dlžníkovi opätovne priznal plnenie.
Okresný súd preto žalobu v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia ako neprípustnú v časti zamietol a žalobcovi
priznal len nárok na zaplatenie zmenkovej odmeny podľa § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového
v sume 1,33 Eur. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalovaná
bola v konaní proti žalobcovi prevažne úspešná, a preto by jej patrila náhrada trov konania. Keďže
žalovanej trovy nevznikli, okresný súd jej ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil
tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca uviedol, že žalovaná súdu nedoručila žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6
Nariadenia, a preto bol okresný súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý ustanovuje
povinnosť súdu vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila
odpoveď žalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného
oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca, a podľa dostupných
informácií ani žalovaná, však dokazovanie exekučným spisom či ďalšími listinami nenavrhli. Podľa § 120
O.s.p. je pritom dokazovanie v sporovom konaní ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci.
Žalobca ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb., čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a príslušenstva. Zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Vo veci tak mal okresný
súd rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy len z predloženej zmenky. Okresný súd pritom v

rozsudku svoj postup vôbec nezdôvodnil. Žalobca predložil zmenku, ktorá inkorporuje v listine ako takej
právo žalobcu. Žalovaná mohla podľa Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobila, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením.

K záveru okresného súdu ohľadom skutočnosti, že zmenka už bola uplatnená v rozhodcovskom konaní
žalobca uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012
„v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné
- paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba
priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna
úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je
spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata“. Podľa žalobcu tento záver najvyššieho súdu nie je možné
limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania. Záver o nulitnosti a ničotnosti rozhodnutia
nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu. Je bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského
rozsudku dospel exekučný súd alebo nie a aj v tomto konaní je súd oprávnený sa sám vyporiadať s
otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku, ako s predbežnou otázkou. Najvyšší súd ďalej dodáva,
že „aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezákonnosť tohto exekučného titulu“. K rovnakému záveru dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého „rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola
uzavretá neplatne“. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo 146/2011, podľa ktorého „ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“. Podľa
žalobcu tak z uvedeného vyplýva, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku
a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je
nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Rovnaký záver, avšak vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu
štátnej správy, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 78/2011,
podľa ktorého všeobecné súdy boli v rámci exekučného konania oprávnené aj mimo rámca správneho
súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve
len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Toto
oprávnenie exekučných súdov podľa názoru ústavného súdu nebolo žiadnym spôsobom limitované
uplynutím lehôt na preskúmanie správneho rozhodnutia v rámci správneho súdnictva“. Žalobca poukázal
aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE 308/2011, podľa ktorého nulitný (z hľadiska
práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom
nepredstavuje. Žalobca tak uzavrel, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol uplatnený v exekučnom
konaní, je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, a je nutné naň nazerať,
akoby neexistoval. Neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicatae, a preto bol okresný
súd povinný na túto nulitnosť prihliadnuť a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Okresný
súd Bratislava V, v právne zhodnej veci pod sp.zn. 1CbZm 138/2013 vo veci totožného žalobcu ale
odlišného žalovaného, rozhodol tak, že skorší rozhodcovský rozsudok vydaný na základe totožnej
zmenky považoval za nulitný a za taký, ktorý nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a vec meritórne
prejednal.

K zisteniu okresného súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest, žalobca uviedol, že
tento záver okresného súdu nemá opodstatnenie, nakoľko v zmysle § 20 ods. 2 zákona zmenkového
a šekového, dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku
napísaný pred uplynutím lehoty na protest. Indosament na predloženej zmenke neobsahuje dátum, a
teda ide o nedatovaný indosament a je potrebné aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Ak by žalovaná dátum vykonania indosamentu namietala,
musí znášať aj dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaná pritom takúto námietku v konaní ani len

neformulovala, pričom súd nie je oprávnený za žalovanú vznášať či formulovať námietky a prípadne za
žalovanú navrhnúť dokazovanie skutočností, ktoré môžu byť v jej prospech. Okresný súd bez návrhu
žalovanej, na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu po
uplynutí lehoty na protest, pričom okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností tak,
aby získal podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky, pričom žiadne dôkazy v prospech
pohľadávky nevykonal, čím neobjektívne podporil žalovanú v konaní. Takéto konanie súdu je v právnom
štáte neprijateľné a predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca potom
žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude návrhu na uplatnenie pohľadávky v
celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky
vystavenej žalovanou, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).
Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej pohľadávky voči
žalovanej a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s posudzovaním
postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia Nariadenia a
s ohľadom na charakter uplatneného nároku, tiež príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., zákon
zmenkový a šekový.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,
ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č. 191/1950 Zb.“ alebo „ZZŠ“), vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust., úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust., úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 20 ods. 1 cit. zák., indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred
zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na
protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

Podľa § 44 ods. 3 cit. zák., protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa
alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich
po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách,
aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený
dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s
výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že okresný súd zaslal žalovanej tlačivo na
odpoveď v zmysle čl. 5. ods. 2 a 3 Nariadenia. Žalovaná v Nariadením stanovenej lehote 30-tich dní
na nárok uplatnený žalobcom neodpovedala. V takomto prípade mal okresný súd postupovať podľa
čl. 7. bod 3 Nariadenia a v dôsledku nedoručenia odpovede dotknutej strany (žalovanej), mal v lehote
podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. I napriek tomu, že žalovaná
v stanovenej lehote neodpovedala a neuplatnila žiadne námietky voči nároku uplatnenému žalobcom,
okresný súd rozhodol o pripojení spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 17Er/1696/2011 a z neho
oboznámil na uskutočnenom pojednávaní všetky listiny pripojené v kópii tohto spisu. Keďže žalovaná
k uplatnenému nároku nevzniesla žiadne relevantné skutočnosti, mal okresný súd v zmysle Nariadenia
vychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť bez vykonávania dokazovania a bez
pripájania exekučného spisu. Ustanovenie čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu,
ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu
nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov
predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento
záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov
doručením odpovede žalovanej strany. Vykonávanie dôkazov pritom upravuje čl. 9 Nariadenia s tým, že
súd je povinný určiť spôsob a rozsah vykonania dôkazov potrebných na rozhodnutie, a to podľa pravidiel,
ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Zo spisového materiálu ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd určil spôsob a rozsah vykonávania
dôkazov vyplývajúcich z pripojeného exekučného spisu.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu neboli naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov
nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom
prípade jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným
majiteľom zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným
súdom nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, ktorá sa vo veci nevyjadrila. Okresný
súd napriek tomu vykonával dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného
spisu, ktoré pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom
neboli nevyhnutné, nakoľko na posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala samotná v
origináli predložená zmenka.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že sa jedná o žalobcom predloženú zmenku,
ktorá je platná a ktorá obsahuje všetky náležitosti požadované ust. čl. I § 75 ZZŠ pre
vlastnú zmenku. So záverom okresného súdu, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok, ktorý je súčasťou
uvedeného exekučného spisu Okresného súdu Martin, predstavuje pre prejednávanú vec prekážku v
rozhodnutej veci, sa však krajský súd nestotožnil.

Krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na charakter prekážky právoplatne rozsúdenej veci (res
iudicatae). Absencia tejto neodstrániteľnej prekážky patrí k procesným podmienkam konania a jej
existencia v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už
kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Okresný súd podľa ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že
rozhodcovský rozsudok bráni tomu, aby tá istá vec bola opätovne prejednaná. K tomuto záveru dospel s

poukazom na uznesenie exekučného Okresného súdu Martin, ktorý rozhodcovskému rozsudku nevytkol
vadu, spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej doložky. Krajský súd pritom poukazuje na skutočnosť,
že otázkou neplatnosti rozhodcovskej doložky sa okresný súd vôbec nezaoberal. V zmysle ustálenej
judikatúry, ktorú citoval aj žalobca v ním podanom odvolaní: „v prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho
vydal tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6M Cdo 9/2012). Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Cdo 1/2012 a 3Cdo 146/2011. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval,
že v exekučných konaniach je potrebné zaoberať sa otázkou, či rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci nie je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá, alebo
bola uzavretá neplatne s tým, že ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd vec
nemohol prejednať a ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Krajský súd je toho názoru, že otázkou
právomoci rozhodcovského súdu vydať predmetné rozhodcovské rozhodnutie, je potrebné, s ohľadom
na námietku žalobcu, zaoberať sa aj v prebiehajúcom súdnom konaní bez ohľadu na skutočnosť, že
sa nejedná o konanie exekučné. V prejednávanom prípade Okresný súd Martin v uznesení sp.zn.
17Er/1696/2011 konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom z dôvodu, že exekučný titul priznával
nedovolené plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a tiež z dôvodu, že exekučný titul nespĺňal
podmienku materiálnej vykonateľnosti, teda presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu
plnenia. Exekučný súd sa tak nezaoberal otázkou, či v danej veci bola medzi oprávneným a povinným
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva či už vo forme samostatnej zmluvy alebo vo forme platnej
rozhodcovskej doložky.

Krajský súd je toho názoru, že posúdiť otázku, či predmetný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
veci rozhodnutej alebo nie, nie je možné len na základe odôvodnenia uznesenia, ktorým exekučný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd považoval rozsudok rozhodcovského
súdu za okolnosť zakladajúcu prekážku rozhodnutej veci práve z dôvodu, že exekučný súd v
spomínanom uznesení exekučnému titulu nevytkol vadu, spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej
doložky. Posúdenie prekážky rozhodnutej veci tak zo strany okresného súdu vychádzalo výlučne z
okolnosti, či sa exekučný súd touto otázkou v exekučnom rozhodnutí zaoberal alebo nie, pričom okresný
súd konštatoval, že ak exekučný súd túto otázku vôbec neriešil, nebola právomoc rozhodcovského súdu
spochybnená. S takýmto právnym posúdením sa však nie je možné stotožniť. Postavenie účastníkov
by v zmysle tohto posudzovania okresným súdom bolo závislé len od skutočností, či sa v exekučnom
konaní exekučný súd zaoberal alebo nezaoberal otázkou, či rozhodcovský súd mal vo veci právomoc
rozhodovať, pričom okresný súd zo skutočnosti, že sa exekučný súd touto otázkou nezaoberal, dospel
k záveru, že právomoc spochybnená nebola. Právne postavenie účastníkov by tak v zmysle tohto
ponímania bolo závislé výlučne od toho, či exekučný súd otázku právomoci rozhodcovského súdu v
uznesení, ktorým zamietol žiadosť o vydanie poverenia, riešil alebo neriešil. Krajský súd sa nestotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že ak otázka právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom
exekučnom uznesení nebola vôbec riešená, znamená to, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť nebola spochybnená.

V prejednávanej veci okresný súd konštatoval, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 14899/10 zo dňa 22.2.2011 bola vo veci založená prekážka rozhodnutej veci, nakoľko daný
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2011. Krajský súd uvádza, že tento
rozhodcovský rozsudok mohol nadobudnúť právoplatnosť iba za predpokladu, že bola daná právomoc
rozhodcovského súdu pre jeho vydanie, teda za predpokladu, že bola uzavretá rozhodcovská zmluva
medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovanou, a to buď vo forme osobitnej zmluvy
alebo vo forme rozhodcovskej doložky (§ 3, § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).
Nie je možné akceptovať taký rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu, nakoľko by išlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
existenciu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok prevzal a nevyužil možnosť domáhať sa jeho
zrušenia žalobou podanou na príslušnom súde, je v takomto prípade irelevantná (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2011). Ak by rozhodcovská doložka bola neplatná, rozhodcovský súd by

vôbec nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku a tento rozhodcovský rozsudok by bol
tzv. paaktom, ktorý nemohol založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn.
17Er/1696/2011 nepochybne vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola
právoplatne zamietnutá, a to z dôvodu, že predmetný rozsudok rozhodcovského súdu vydaný pod
sp.zn. SR 14899/10 bol posúdený ako exekučný titul priznávajúci nedovolené plnenie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, a tiež z dôvodu, že exekučný titul nespĺňal podmienku materiálnej
vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a povinností, vrátane rozsahu plnenia. Pri posudzovaní
otázky vykonateľnosti súdneho alebo iného rozhodnutia je potrebné aspekt vykonateľnosti rozhodnutia
skúmať z dvoch hľadísk. Jednak z hľadiska, či takéto rozhodnutie je vykonateľné po formálnej stránke
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom takéto rozhodnutie bolo vydané) a
jednak z hľadiska, či takéto rozhodnutie je vykonateľné po materiálnej stránke (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jeho určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinnosti
a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má vykonať). Krajský súd je toho názoru, že okrem
posudzovania skutočnosti, či orgán, ktorý v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydal, mal na
takéto konanie a vydanie takéhoto rozsudku právomoc, je potrebné skúmať tiež otázku, či takýto
rozsudok je materiálne vykonateľný. Za ničotné rozhodnutia vo všeobecnosti možno považovať také
rozhodnutia, ktorých vady sú tak závažné, že sa nemôže uplatniť prezumpcia ich správnosti. Bude
tomu tak napr. v uvádzanom prípade vydania rozhodnutia vecne absolútne nepríslušným orgánom, teda
orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc (napr. rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom
bez platnej rozhodcovskej zmluvy či rozhodcovskej doložky). Za ničotné rozhodnutie však možno
označiť aj také rozhodnutie, ktoré trpí tak vážnymi vadami, v dôsledku ktorých je toto rozhodnutie
nevykonateľné. Nevykonateľné rozhodnutie medzi účastníkmi nezakladá stav vyriešenia skutočností
medzi nimi sporných, takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre prípadný nútený výkon práv
a povinností (exekúciu), a preto ani nemožno konštatovať, že by sa takýmto právoplatným, avšak
nevykonateľným rozhodnutím vo veci rozhodlo. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej má brániť
tomu, aby vec, o ktorej už právoplatne bolo rozhodnuté, bola opätovne prejednávaná. Táto prekážka
vyplýva z materiálnej právnej moci rozsudku, ktorého všeobecnou vlastnosťou je, aby právna vec bola
právoplatným rozsudkom autoritatívne vyriešená zásadne definitívnym a nezmeniteľným spôsobom.
Ak rozsudok rozhodcovského súdu bol právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásený za
nespôsobilý podklad pre vedenie exekúcie na základe jeho nevykonateľnosti, tak nemožno dospieť k
záveru, že by právna vec bola takýmto rozsudkom definitívnym a nezmeniteľným spôsobom vyriešená,
nakoľko z takéhoto rozsudku neplynú žiadnemu z účastníkov rozhodcovského konania žiadne práva
ani povinnosti. V prejednávanom prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel
k záveru, že exekučný titul je v celom rozsahu nevykonateľný, a preto na jeho podklade nemožno
viesť exekúciu, a to ani čiastočne. Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu
nemohol založiť prekážku veci rozhodnutej z dôvodu, že takýmto rozsudkom právna vec nebola
vyriešená definitívnym spôsobom, takýmto rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho
konania, nedošlo k vyriešeniu medzi účastníkmi sporných otázok a účastníkom takéhoto konania nebola
poskytnutá relevantná ochrana ich práv a oprávnených záujmov.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom záveru okresného súdu o indosovaní zmenky až po uplynutí
lehoty na protest s tým, že takýto záver súdu prvého stupňa nemá opodstatnenie, krajský súd poukazuje
na údaje o uplatnenej pohľadávke, ktoré v tlačive A v bode 8.1 návrhu uviedol samotný žalobca. Žalobca
v tomto návrhu tvrdil, že zmenku k zaplateniu žalovanej predložil indosant, ktorým bola spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. S ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o vistazmenku, ktorá nadobudla splatnosť
práve jej predložením dlžníkovi, tak možno z údajov tvrdených samotným žalobcom konštatovať, že v
čase, kedy zmenka nadobudla splatnosť, bol jej majiteľom indosant, teda spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.
Nakoľko samotný žalobca žiadal priznať zákonný 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 05.10.2010,
možno zrejme deň 05.10.2010 považovať za deň, kedy bola indosantom zmenka predložená žalovanej
na zaplatenie. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ako to vyplýva z obsahu pripojeného exekučného spisu,
pritom ešte v roku 2011 uplatňovala právo na zaplatenie zmenkovej sumy voči žalovanej vo svojom
mene, jednak v rozhodcovskom konaní a jednak v exekučnom konaní na Okresnom súde Martin. V
konaní bolo možné vyvodiť z údajov samotného žalobcu, že zmenka bola zrejme indosovaná až po
splatnosti a po uplynutí lehoty na protest podľa § 44 ZZŠ. Indosáciou zmenky tak žalobca nadobudol
práva odvodené od jeho právneho predchodcu, teda od predchádzajúceho majiteľa zmenky. Krajský súd
však zároveň konštatuje, že žalovaná v konaní žiadne námietky voči uplatnenej pohľadávke žalobcu

nevzniesla a bez námietky žalovanej je skúmanie tejto otázky pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu
irelevantné.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku uplatneného nároku okresný súd žalobu
zamietol, a tiež v závislom výroku o náhrade trov prvostupňového konania a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou okresného súdu
zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou je platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie
rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého
nevykonateľný rozhodcovský rozsudok prekážku veci rozhodnutej v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p.
nezakladá, okresný súd opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok v časti, kde z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu zamietol. Okresný súd bude pritom vychádzať z
aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaná v Nariadením stanovenej lehote neuplatnila žiadne
námietky voči uplatnenému nároku žalobcu. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne
odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených
záverov krajského súdu.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa v novom rozhodnutí vo
veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.