Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/212/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210018
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312210018.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na
nestranný súd z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný týmto predmetom sporu:

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporkyňa nahradila škodu vo výške 175,- € a
nemajetkovú ujmu vo výške 995,76,- €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (o zmene exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej

lehote 30 dní, ale s omeškaním 561 dní čl. 4 spisu a vo vydaní nezákonného rozhodnutia - návrh na
zámenu exekútorov bol zamietnutý a exekučné konanie bolo zastavené, súd porušil zásadu právnej
istoty, nerešpektoval notársku zápisnicu ako rovnocenný exekučný titul, porušil prekážku právoplatne
rozhodnutej veci). Súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite. Súd nezákonne
rozhodol.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej

výške.

Skutočná škoda vo výške 175,- € vznikla navrhovateľovi tým, že mu notárskou zápisnicou bol uznaný
záväzok. V exekučnom konaní proti povinnému A. A., nar. XX.X.XXXX - EX 532/2005 (13Er/595/2005)
navrhovateľ svoju pohľadávku voči povinnému nemohol vymôcť, pretože mu to znemožnil nesprávny
úradný postup súdu.

Skutočnú majetkovú škodu 175,- € vyčíslil navrhovateľ v návrhu ako náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnutím
o ňom. Na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocouinformačného systému 70,- €, na udržanie a správu informačného systému, 40,- €, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom 50,- € , spolu 175,- €.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 862,99 €. Navrhovateľ uskutočnil
výpočet nemajetkovej ujmy vo výške 55,32,- € za mesiac omeškania, teda 663,88 € delené 12 mesiacov
= 55,32 € za mesiac, pričom súd bol nečinný viac ako 561 dní. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, ktorý považuje za primeranú satisfakciu za omeškanie vo výške 20 000,- Sk, t.j. 663,88- €
(nález Ústavného súdu SR III. ÚS 203/06-25, kde bolo sťažovateľovi priznané zadosťučinenie vo výške

20 000,- Sk za zbytočné prieťahy). Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaných zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

Odporkyňa uviedla, že návrh má vady, je neurčitý, zmätočný. Navrhla postup podľa § 43 ods. 1, 2 OSP,
odmietnutie podania.

Uviedla,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc
súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu

a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré navrhovateľ na výzvu odporkyne v stanovenej
lehote neodstránil, preto odporkyňa nepovažuje nárok za predbežne prejednaný.

Z uvedených dôvodov odporkyňa nenahradila navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu
v rámci predbežného prejednania nároku.

Vo veci samej odporkyňa navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Navrhovateľ má

dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na
Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“).
Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Odporkyňa má

zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporkyňa poukázala aj na to,

že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS16/02,I.ÚS63/00).Akneexistujepríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduaporušenímzákladného

práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania
sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012,
IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03). Odporkyňa poukázala na to, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov.

Od 1.6.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. Pri žiadostiach doručených
súdu po 1.6.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky
rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia
pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkoch nemožno považovať za prieťah v konaní.

Odporkyňa poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje
sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V prípade, keď poverenie
nebolo vydané, navrhovateľ nemôže svoj nárok uplatňovať z titulu prieťahov v konaní, ale len ztitulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa navrhovateľa spočíva v nesprávnej aplikácii
právnych predpisov), z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však
nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyšší

súd ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo

nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci

a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Odporkyňa zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. K tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27.9.2012 uplynula
3-ročná premlčacia lehota.

Namietla, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ
uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil,
nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri priznávaní
nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od
spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane
porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa.

Odporkyňa uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Tento stav si zavinil samotný navrhovateľ
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a

jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania

súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo
preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci
súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku
v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právopoškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení

aj odporkyňa. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú
podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Súd neodmietol návrh navrhovateľa podľa § 43 ods. 1, 2 OSP. Z rozsudočného návrhu je zrejmé, že

žiada náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Je zrejmé aj to, v akej výške náhradu škody a nemajetkovej
ujmy žiada. Z obsahu návrhu vyplýva aj základ uplatneného nároku. Navrhovateľ žiada priznať nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku čoho mu
nevymožením nároku vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť. Skutočnosť,
že navrhovateľ prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia unesenia dôkazného
bremena navrhovateľa za výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie existujúcich,

konkrétnych tvrdení. Súd nie je povinný namiesto navrhovateľa zhromažďovať skutkový stav, ktorý má
byť obsiahnutý v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP). Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti
účastníkov konania. Naviac navrhovateľ je právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom
prípade samostatne, nie hromadne. Súd voči navrhovateľovi nemá poučovaciu povinnosť ani čo do
hmotného, ani čo do procesného práva (§ 5 ods. 2 OSP).

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože
bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému
vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: návrh zo dňa 27.9.2012 čl. 1, oznam o začatí konania

podľa§35ods.4OSPčl.9doručenýdňa06.11.2012čl.40,výzvavovecižalôbnanáhradunemajetkovej
ujmy navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., Bratislava čl. 7 doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa
dňa 08.11.2012 čl. 40, odpoveď právneho zástupcu navrhovateľa na výzvu na odstránenie neurčitosti
procesného návrhu zo dňa 23.11.2012 čl. 10, stotožnenie sporu 8C/202/2012 proti povinnému A. A., nar.
XX.X.XXXX, , Ex 532/2005 so spisom 13Er/595/20058 so zákonnou sudkyňou Mgr. Zlaticou Vysockou

čl. 11 rub, predloženie veci k prideleniu inému sudcovi podľa § 15 ods. 1 OSP z dôvodov uvedených
v § 14 ods. 1 OSP, s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu v Čadci čl. 12, 13, predkladacia
správa Krajskému súdu v Žiline ako súdu nadriadenému čl. 18, 31 uznesenie Krajského súdu v Žiline
o nevylúčení zákonnej sudkyne JUDr. Anny Plichtíkovej z rozhodovania tejto veci čl. 33, predvolanie
svedka - povinného s výzvou, aby predložil účtovný doklad o zaplatení dlhu voči navrhovateľovi podľa

úverovej zmluvy čl. 84, podrobné procesné poučenia súdu doručené účastníkom konania, právnemu
zástupcovi čl. 48, 49 spisu, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP
a vrátane poučenia podľa § 101 ods. 2 OSP (čl. 46), podľa ktorého ak po riadnom predvolaní sa
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v jeho neprítomnosti, pojednávanie môže odročiť len z dôležitého dôvodu, ktorý sa musí

súdu oznámiť a preukázať pred začatím pojednávania, výzva súdu zo dňa 22.5.2014 čl. 51 spisu na
odstránenie sporných okolností prípadu v zmysle § 118 ods. 2 OSP, vrátane výzvy k preukázaniu tvrdení,
že došlo k predbežnému prejednaniu nároku s nadriadeným orgánom a s akým výsledkom, výzva zo dňa
22.5.2014 čl. 50 adresovaná odporkyni, aby oznámila, či v tejto konkrétnej veci došlo k predbežnému
prejednaniu nároku, výzva exekútorovi čl. 53, aby zaslal exekučný spis Ex 532/05, výzva notárovi,

aby zaslal notársku zápisnicu o uznaní záväzku N 1696/2005, Nz 17458/2005 čl. 53 spisu, lustrácia v
sociálnej poisťovni na povinného A. A. od čl. 42 až po čl. 45, z ktorej je zrejmé, že v čase od 26.11.2004
do 27.9.2012 bol SZČO s mínusovým príjmom, vyjadrenie exekútora bez pripojeného exekučného spisu
čl. 54 kde uviedol, že spis exekučný spis Ex 532/2005 bol súdu zaslaný, s vyjadrením k návrhu na zmenu
súdneho exekútora a vyúčtovaním k sp. zn. 13Er/595/2005,vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 15.8.2014

čl. 61, doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 24.9.2014 čl. 79 rub, lustrum živých sporov
povinného čl. 41 spisu, z ktorého je zrejmé, že povinný A. A., nar. XX.X.XXXX je účastníkom v živých
sporoch 12Er/748/2002, 13Er/595/05, 11Er 267/07, 6Er/275/07, 5Er/234/8, 14Er/433/09, 5Er/456/09,
16Er/101/2010, 8Er/802/10, 6Er/298/11, 4Er/580/11, 8Er/759/11, 4Er/815/11, 11Er/32/12, 16Er/172/12,16Er/293/12, 11Er/524/12, 16Er/813/12, 8Er/1394/12, 4Er/1394/12, 8Er/1409/12, vyjadrenie odporkyne
z 15.8.2014 čl. 61, doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 24.9.2014 čl. 79 rub, pripojený spis
vo fotokópii 13Er/595/2005,ospravedlnenie odporkyne zo dňa 28.11.2014 čl. 85, návrh navrhovateľa na

odročenie pojednávania a prerušenie konania zo dňa 08.11.2014 čl. 87 spisu, e-mailové oznámenie
zo dňa 01.12.2014 čl. 94 spisu, že sudkyňa pojednávanie neodročuje, zoznam žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody doručený Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 25.9.2012 a
OkresnémusúduvČadcidňa27.9.2012,zktoréhomalsúdzistené,ževočipovinnémuA.A.bolapodaná
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Povinný sa ako svedok na pojednávanie nedostavil. Dôkaz výsluchom svedka súd nevykonal. Pre
rozhodnutie súdu nebol tento dôkaz nevyhnutný. Súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov
a podaní.

Súd žiadal aj exekučný spis (čl. 52), ktorý mu exekútor doručil. Súd žiadal notársku zápisnicu N

1696/2005, Nz 17458/2005 (čl. 53 spisu). Súd vykonal dôkaz oboznámením notárskej zápisnice N
1696/2005, Nz 1745/2005 na čl. 75 spisu. V mene povinného na základe plnej moci, ktorá je v zmluve
o úvere Mgr. Tomáš Kušnír uznal záväzok povinného tvoriaci predmet sporu.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu listinným dôkazom znaleckým posudkom na preukázanie

výšky škody, ktorý zadal navrhovateľ znaleckému ústavu Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Navrhovateľ žiadal, aby súd tento dôkaz vykonal, pretože ho považuje za dôkaz zásadného významu.
Podľa § 120 ods. 1 OSP len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Toto právo nepatrí
účastníkovi konania ani právnemu zástupcovi. Navrhovaný dôkaz súd nevykoná, pretože znalecký
posudok,ktorýnebolvypracovanývsúdnomkonaní,nemácharakterznaleckéhoposudku,alelistinného

dôkazu. Súd nenariadil znalecké dokazovanie. Navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto
skutkového a právneho stavu právne irelevantný. Naviac znalecký posudok by mal preukázať správnosť
skutkových tvrdení navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia. Tvrdenia navrhovateľa o škode
sú všeobecné po skutkovej stránke, sú vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej
špecifikácie. Neexistujúce, všeobecné tvrdenia preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Sú

nepreskúmateľné.Bolopovinnosťounavrhovateľa užvčasepodanianávrhuprodukovaťvšetkytvrdenia
a dôkazy (§ 79 ods. 1, 2 OSP). Navrhovateľ tak neurobil ani na základe dodatočnej výzvy súdu. Na čl. 89
spisu žiadal navrhovateľ doplniť dokazovanie aj znaleckým posudkom z odboru Právne vzťahy k cudzine
Európske právo, ktorý odpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice rady 93/2013/
EHS z 05.4.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Mal za to, že

posudzované otázky predstavujú podstatu argumentácie exekučného súdu pri vykonaní nesprávneho
úradného postupu. K tomu súd uvádza, že znalecký posudok súd nariaďuje len na vyriešenie otázky
odbornej a nie na otázku právnu, ktorá je aj otázkou výkladu práva a aplikácie právnych noriem na
zistený skutkový stav. Nariadenie takého znaleckého dokazovania by bolo zásahom do rozhodovacej
činnosti súdu, do jeho právomoci, do nezávislosti súdu. Takýto dôkaz súd preto nemienil vykonať a návrh

na vykonanie tohto dôkazu zamietol spolu s ostatnými návrhmi.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.
4 OSP a § 205a OSP obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný
(resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).

Preukázaný, chronologicky usporiadaný skutkový stav je nasledovný:

Z pripojeného exekučného spisu 13Er/595/2005 a z pripojenej notárskej zápisnice mal súd preukázané,
že navrhovateľ uzavrel s povinným A. A., nar. XX.X.XXXX zmluvu o úvere dňa 26.11.2004 vo výške

20.000,- Sk,- poskytnutého úveru, ktorý bol zvýšený o poplatok 14.380,- Sk spolu 34.380,- Sk s
mesačnou splátkou 3820,- Sk, počnúc dňom 28.12.2004. Aj keď dlžník nespláca, návrh na vydanie
exekučného titulu notárskej zápisnice, podal navrhovateľ až dňa 23.4.2005. K notárskej zápisnici N
1696/2005, Nz 17458/2005 zo dňa 23.4.2005 vyplýva, že Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnej moci
obsiahnutej priamo v zmluve o úvere v mene povinného uznal záväzok. Uznal záväzok vo výške

38.913,- Sk z toho úver 34.380,- Sk, úrok z omeškania 0,25% denne od 02.2.2005 do zaplatenia.
Návrh na vydanie poverenia bol súdu doručený až 10.8.2005, súd rozhodol dňa 17.10.2005 tak, že
vydal poverenie. Exekútor dlh nevymohol. Oprávnený podal dňa podal dňa 20.9.2010, teda po 5
rokoch návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd uznesením č.k. 13Er/595/2005-40 zo dňa 09.8.2011exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekučné konanie zastavil. Proti uzneseniu podal právny zástupca
oprávneného odvolanie. Následne Okresný súd v Čadci uznesením č.k. 13Er/595/2005-52 zo dňa
30.3.2012 návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti uzneseniu podal právny

zástupca oprávneného odvolanie. Výsledok odvolacieho konania nie je známy, v čase rozhodnutia bol
spis predložený odvolaciemu súdu.

Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup bola podaná dňa 27.9.2012. Navrhovateľ
svoju pohľadávku nezabezpečil preventívne zabezpečovacími prostriedkami (napr. ručenie, dohoda o

zrážkach zo mzdy, záložná zmluva a podobne), čo mal súd zistené zo zmluvy o úvere obsiahnutej v
exekučnom spise. Napriek výzve súdu neprodukoval navrhovateľ žiadne dôkazy, že skúmal majetkovú
situáciu povinného - návratnosť úveru pred uzavretím zmluvy o úvere. Lustráciou sociálnej poisťovne
(čl. 42) mal súd zistené, že ku dňu uzavretia zmluvy o úvere 26.11.2004 až do podania žaloby
27.9.2012 bol povinný A. A. SZČO a jeho príjem bol mínusový, od -6.000,- € do -8.000,- €, teda ku dňu
úverovej zmluvy nemal žiadne finančné prostriedky, ktoré by dávali záruku riadneho splácania úveru,

pričom výška úveru bola 34.380,- Sk, mesačná splátka 3.820,- Sk,- . Lustráciou sporov (čl. 41) mal
súd preukázané, že dlh v rámci exekučného konania 13Er/595/2005 nebol jediným dlhom povinného.
Je účastníkom konania a dlžníkom aj v iných sporoch - 12Er/748/2002, 13Er/595/05, 11Er 267/07,
6Er/275/07, 5Er/234/8, 14Er/433/09, 5Er/456/09, 16Er/101/2010, 8Er/802/10, 6Er/298/11, 4Er/580/11,
8Er/759/11, 4Er/815/11, 11Er/32/12, 16Er/172/12, 16Er/293/12, 11Er/524/12, 16Er/813/12, 8Er/1394/12,

4Er/1394/12, 8Er/1409/12. Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ nezisťoval zadlženosť povinného
ku dňu poskytnutia úveru u iných subjektov, dokonca poskytol povinnému úver, hoci povinný bol
neplatičom skorších úverov poskytnutých navrhovateľom, čo muselo byť navrhovateľovi objektívne
zrejmé z jeho vlastnej evidencie ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:
1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,

§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti:

a) Nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože poverenie
na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí 561 dní (čl. 4)
b) Nesprávnym úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek návrhu o zámenu
exekútorov súd návrh na zámenu exekútorov zamietol. Porušil tým zásadu právnej istoty a prekážku
právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Na danú vec je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012
v zmysle ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Súdmázato,žezasituácie,kedysúdnávrhnazámenu

exekútorov zamietol pri rozhodovaní v tejto veci nedošlo k prieťahom v konaní. Lehota neplatí v prípade
negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o návrhu o zámenu exekútorov. Súd dospel k záveru, že k
omeškaniu nedošlo ani k nesprávnemu úradnému postupu.

Z exekučného spisu 13Er/595/2005 vyplýva, že žiadosť na zámenu súdneho exekútora bola doručená

dňa 20.9.2010.

Podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

a)Zustálenéhoskutkovéhostavumalsúdzistené,žežiadosťozámenuexekútorovje zodňa20.9.2010.
Súdrozhodoldňa09.8.2011tak,žeexekúciuvyhlásilzaneprípustnúaexekúciuzastavil.Protiuzneseniu
bolo podané odvolanie. Dňa 30.3.2012 návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, proti
uzneseniubolopodanéodvolanie.Kudňurozhodovaniavýsledoksúdunebolznámy,spisbolpredložený
odvolaciemu súdu.

Súd má zato, že k prieťahom v tomto konaní nedošlo. Súd nerozhodol v lehote 30 dní, aj keď zastáva
názor, že zákonná 30-dňová lehota sa vzťahuje len na prípad, keď súd vyhovie návrhu na zámenu
exekútora. Nevzťahuje sa na prípad, keď súd návrhu nevyhovie. Vyplýva to z gramatického a logického
výkladu. V danom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd má zato, že možno na
tento prípad aplikovať novelu Exekučného poriadku účinnú od 1.6.2010. Lehoty stanovené exekučným

poriadkom v takom prípade neplatia, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku, tak ako tomu bolo v tomto prípade Exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd poukazuje
aj na tú skutočnosť, že je potrebné zaujať osobitný prístup pri posudzovaní zákonných lehôt v
spotrebiteľských veciach (najmä ak je exekučným titulom notárska zápisnica) z hľadiska „európskeho“
významu spotrebiteľskej ochrany a súvisiacej objektívne vyššej časovej náročnosti poskytnutia takejto

kvalifikovanej ochrany a jednak záverov Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval (napr. I. ÚS 16/02), že
nie každé porušenie zákonnej lehoty je automaticky porušením základného práva na prerokovanie vecí
bez zbytočných prieťahov.b) Súd má zato, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu
súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.

Samotné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zámenu exekútora nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999). Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že
súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne
musí vždy súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a

nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07
zo dňa 25.8.2009).

Pretorozhodnutieexekučnéhosúdu,ktorýmzamietolžiadosťozámenuexekútora,súdnevyhodnotilako
nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil ani procesný postup exekučného
súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup smeroval k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti,

jehovýsledkombolovydanérozhodnutie,pretoprocesnýpostupbolefektívny.Nešloonesprávnyúradný
postup.

RozhodnutieNajvyššiehosúduSR4Cdo24/04konštatuje,ženesprávnyúradnýpostupmožnovymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu

štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento
postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zámenu exekútora preto súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný
postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Nevyhodnotil tak ani procesný postup súdu, ktorý mu

predchádzal.

Z uvedených dôvodov za splnenia zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003
Z.z. rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na zámenu exekútora bolo možné skúmať len z hľadiska
jeho nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky, nepredložil rozhodnutie príslušného

orgánu, ktorým by bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a ktorým by bol súd
viazaný. Preto súd ustálil, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia,
je zákonné.

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal
nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení

čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a
nad rámec zákonnej povinnosti.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju

uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddieli
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného

navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale aj v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal
vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy,
ani to, že sa nemôže domôcť exekvovanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného
exekučného titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal
ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporkyne. Vyúčtované režijné náklady

navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie
každý obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské
riziko - možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov. Nepreukázal ani vznik podmienok

podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v tomto
smere všeobecný, nepreskúmateľný. Nekonkretizoval, prečo samotné konštatovanie práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v návrhu vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne
dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková (morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom
na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Všetky

kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej
osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako konateľov spoločnosti. Z úradnej
činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje, výška
zmluvných úrokov, pokút. Príjmy navrhovateľa z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom
v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na navrhovateľa a

jeho ďalšiu existenciu. Je povinnosťou navrhovateľa preverovať solventnosť subjektov (návratnosť),
tak, ako to robia iné bankové peňažné ústavy. Skutočnosť, že navrhovateľ poskytuje úvery bez
zabezpečenia, bez preverenia, nemožno vykladať na ťarchu odporkyne. Tým dospel súd k záveru,
že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2, 3 písm.b) zákona č. 514/2003 Z.z.. Podmienky podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona, písm. a), c), d),
sa podľa názoru súdu nedajú vztiahnuť na právnickú osobu, ale len na fyzickú osobu. Rozpor s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka videl súd na strane navrhovateľa a nie na

strane odporkyne, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom poskytoval
úvery neplatičom. Opakovane poskytoval úvery v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľov. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno konštatovať, že na strane
navrhovateľa došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo poškodené jeho
obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo

uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Svoje obchodné meno si navrhovateľ poškodil sám. Obchodné meno
navrhovateľa nepoškodil exekučný súd konajúci v tejto veci, ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi
predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

V nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodov
už uvedených, škodu, pokiaľ vznikla, si spôsobil výlučne navrhovateľ a jeho právny zástupca svojím

zavinením. Navrhovateľ uzatvára spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi.
Navrhovateľ si návratnosť úveru nepreveroval, ako to robia bankové subjekty. Z vykonaného
dokazovania je preukázané, že povinný v čase uzavretia úverového vzťahu bol už zadlžený u viacerých
subjektov,vrátanenavrhovateľa.Bolopreukázané,žejehopríjem,vzhľadomkužexistujúcimzáväzkom,
ktoré nesplácal, nemohol pokryť nový dlh. Napriek tomu navrhovateľ povinnému poskytol ďalší úver.

Bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ nezabezpečil návratnosť úveru dohodou o zrážkach zo
mzdy, ručením, záložným právom na nehnuteľnosť a podobne. Opakovane poskytoval úvery neplatičom
navrhovateľa, čo bolo pre navrhovateľa objektívne zistiteľné z jeho vlastnej evidencie. Takým postupom
samotný navrhovateľ a jeho právny zástupca zhoršil majetkovú situáciu povinného, sám znemožnil
vymožiteľnosť dlhu. Je v konaní preukázané, že povinný prestal splácať dlh hneď po uzavretí úverovej

zmluvy a nie až po rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Vznik škody spôsobil
navrhovateľ a jeho právny zástupca aj nečinnosťou. Z Er spisu mal súd zistené, že zmluva o úvere
bola uzavretá s povinným dňa 26.11.2004, povinný od počiatku neplatil. Navrhovateľ návrh na vydanie
exekučného titulu podal až dňa 23.4.2005. Žiadosť o vydanie poverenia podal navrhovateľ až dňa
10.8.2005. Je teda preukázané, že s oneskorením uplatňoval svoje práva voči povinnému. Takým

konaním v celom rozsahu navrhovateľ a jeho právny zástupca zavinil nevymožiteľnosť nároku voči
povinnému a tvrdenú škodu.

Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej
podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, a to

vznik a existenciu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom súdu,
podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenú škodu si spôsobil svojím zavinením navrhovateľ
a jeho právny zástupca, pokiaľ vznikla.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym

úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a
tvrdenou škodou.

Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez
tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. Bol povinný preukázať,
že pred rozhodnutím exekučného súdu, pred tvrdenými prieťahmi, bola majetková situácia povinného

taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že
len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej
situácie povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila
mu škodu. Toto dôkazné bremeno neuniesol, preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.

Tým zároveň súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon
vyžaduje, aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh nanáhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie voči odporkyni v celom rozsahu
zamietol.

Príčinnú súvislosť súd zistil medzi postupom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a vzniknutou
tvrdenou škodou. Ich postup má bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s tvrdenou škodou. Bez
takého konania by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Konanie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou súd videl

v tom, že uzatvárali úverové zmluvy s nemajetnými spotrebiteľmi, nepreverovali majetkovú situáciu
spotrebiteľov, nepreverovali, či je spotrebiteľ zamestnaný alebo bez príjmu, nepreverovali zadlženosť
u iných subjektov, ignorovali opakovanú zadlženosť u samotného navrhovateľa, nepreverovali,
že spotrebiteľ je účastníkom mnohých súdnych konaní, nepreverovali zaťaženosť nehnuteľností
spotrebiteľa, nezabezpečili návratnosť úveru zákonnými zabezpečovacími prostriedkami - záložným
právom, ručením, dohodou o zrážkach zo mzdy a podobne, oneskorene, s prieťahmi, sa domáhali práv

na uspokojenie pohľadávky voči spotrebiteľovi. Taký záver súdu je preukázaný tým, že povinný prestal
splácať úver ihneď po uzavretí úverovej zmluvy a nie až po rozhodnutí exekučného súdu. Konanie
povinného a vznik tvrdenej škody je teda v príčinnej súvislosti s postupom navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu a nie s postupom exekučného súdu.
Podľa § 118 ods. 2 OSP po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa

doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
O sporných a nesporných bodoch bol právny zástupca navrhovateľa poučený výzvou zo dňa 22.5.2014
na čl. 51 spisu, ktorú prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 28.7.2014. Výzva bola doručená na

vedomie aj odporkyni, výzvu odporkyňa prevzala dňa 28.7.2014. Účastníci konania preto nemôžu tvrdiť,
že súd rozhodol prekvapivým spôsobom.
Sporné a nesporné body zo strany súdu boli konkretizované aktuálne na spornú vec 8C/212/2012.
Reakcia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 04.8.2014 čl. 56 a násl. spisu je vo všeobecnej
rovine bez konkretizácie na tento sporný prípad. Nekonkretizoval škodu, príčinnú súvislosť, poukázal

na urgencie, sťažnosti v exekučnom konaní, ktoré tam však absentujú. Vo všeobecnej rovine poukázal
na to, že ani navrhovateľ ani exekútor sa nespolupodieľali na vzniku škody bez toho, že by reagoval na
konkrétne sporné a nesporné body výzvy súdu.
Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporkyne sa súd zaoberal aj premlčaním nároku.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd dospel k záveru, že

nárok navrhovateľky na náhradu škody je neexistentný, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd
zaoberá len nad rámec ostatných záverov.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

O tvrdenej škode sa právny zástupca navrhovateľa dozvedel dňa 30.3.2012. V tento deň mu exekučný
súd doručil uznesenie o zamietnutí návrhu na zámenu exekútorov. Prvýkrát právo mohol uplatniť dňa
01.4.2012. 3-ročná premlčacia lehota by uplynula dňa 01.4.2015. Návrh bol podaný dňa 27.9.2012, teda
v zákonnej lehote. Návrh súd nezamietol z dôvodu, že nárok je premlčaný.

NávrhnavrhovateľanaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd konajúci súd
zamietol.Skutkový stav bol taký, že právny zástupca navrhovateľa prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline,
ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z rozhodovania veci, ani ostatní sudcovia dňa 31.3.2014.
Termín pojednávania prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 30.10.2014 na deň 04.12.2014.

Procesný návrh na prerušenie konania vzniesol až dňa 28.11.2014 (čl. 90). Termín pojednávania bol
vytýčený na deň 04.12.2014. Procesný návrh bol vznesený podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a § 109
ods. 2 písm. c) OSP.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v

tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; preto nepostupuje
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda nie je dôvodom na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Súd dospel k záveru, že tento dôvod na prerušenie konania nie je daný
ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý

má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo.
Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v
Čadci, odmieta platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov
Okresného súdu v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky
navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa §

15 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP predložili vec predsedovi Okresného súdu v Čadci a
ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie
sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa § 15a ods. 1 OSP v nadväznosti na § 14 ods.
1 OSP. Keďže neuplatnil navrhovateľ procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec
nebola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa.

Nadriadenýsúd,anipredsedaOkresnéhosúduvČadci,nerozhodovaloprocesnomprávenavrhovateľa.
Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím predsedu okresného súdu ani rozhodnutím nadriadeného
súdu preto nemohlo byť porušené. Predseda Okresného súdu v Čadci i nadriadený súd rozhodovali o
procesnom práve sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
V tomto štádiu konania zákonná sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z

rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté predsedníčkou Okresného
súdu v Čadci i nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za
rozhodnutia v súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp.
ústava, zákonné práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Preto v nadväznosti
na§109ods.1písm.b)OSPzákonnásudkyňanepostúpinávrhnazaujatiestanoviskaústavnémusúdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Toto
ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo
povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, súd preto konanie
neprerušil. Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 OSP). V tomto prípade touto
otázkou je zaujatosť zákonného sudcu, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa

nie je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.
Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Navrhovateľ
tvrdíprieťahyvkonaníasámtietoprieťahyspôsobujevznášanímprocesnýchnávrhov,ktorésúvrozpore
s účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh navrhovateľa.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania. Predvolanie s procesnými poučeniami
prevzal dňa 30.10.2014, právny zástupca navrhovateľa dňa 30.10.2014. Procesný návrh na odročenie
pojednávania vzniesol až dňa 28.11.2014 (čl. 87). Pojednávanie bolo vytýčené na deň 04.12.2014.Dôvodom návrhu na odročenie pojednávania bol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa
na zákonného sudcu a na nestranný súd. Uznesenie, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z

konania, prevzal dňa 11.6.2013. Už vtedy mohol podať dovolanie, ktoré nepodal. Termín pojednávania
prevzal dňa 30.10.2014, už v tomto momente z tvrdeného dôvodu mohol vzniesť procesný návrh
na odročenie pojednávania. Súd preto konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Tvrdený dôvod nepovažoval za závažný dôvod pre odročenie
pojednávania. Pojednával, aj keď bol navrhovateľ a jeho právny zástupca nečinný. Vychádzal z obsahu

spisu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami vytvorili prekážku prítomnosti na pojednávaní. Súd
im žiadne prekážky nevytvoril. Podľa § 119 OSP oznámil súd právnemu zástupcovi navrhovateľa ihneď
po doručení návrhu na odročenie pojednávania mailovou poštou, že pojednávanie nebude odročené,
tvrdený dôvod súd nevyhodnotil ako závažný dôvod na odročenie pojednávania. Návrh na odročenie
pojednávania nemal náležitosti návrhu podľa § 119 OSP (Nebola dodržaná lehota bez zbytočného
odkladu - v čase doručenia termínu pojednávania 14.4.2014 navrhovateľ už mal doručené uznesenie o

nevylúčení sudkyne dňa 11.6.2013, teda od 14.4.2014 do podania návrhu na odročenie pojednávania
16.5.2014 uplynula lehota 1 mesiaca, čo súd nevyhodnotil ako lehotu bez zbytočného odkladu. Návrh
nemal ani ostatné náležitosti návrhu na odročenie pojednávania podľa § 119 OSP). Súd oznámil
právnemu zástupcovi navrhovateľa mailovou poštou dňa 19.5.2014 na čl. 93 spisu, že pojednávanie
neodročuje, pretože nie sú splnené podmienky § 101 ods. 1, § 119 ods. 2 OSP (vyrozumenie súdu o

tom, že neodročuje pojednávanie na čl. 94 spisu).

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo

na náhradu trov konania (čl. 72 rub). Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd
rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Ku dňu podania návrhu navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo
zo zákona podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne

konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.“

Podľa § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči odporkyni zamietol. Nezaviazal preto odporkyňu ako
úspešnú účastníčku konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho
poplatku za návrh. rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen navrhovateľ,

čo je ďalší dôvod, pre ktorý súd nezaviazal odporkyňu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.
s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.