Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/64/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111206741
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3111206741.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci

navrhovateľa D., bytom M., právne zastúpeného JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Kmeťova 26 proti odporcom v rade 1) M., bytom N. v rade 2) G., bytom N., obaja právne
zastúpení JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom so sídlom Fándlyho 130/8, Dubnica nad Váhom, v rade
3) L. bytom N., v rade 4) Q., bytom N., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Kanabom, advokátom
so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, v rade 5) G., bytom U., v rade 6) B., bytom U., obaja právne
zastúpeníJUDr.PetromŽilinčíkom,advokátomsosídlomCentrumI.57/132,DubnicanadVáhom,vrade
7) Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, Dubnica nad Váhom, v rade 8) N., bytom

T., a v rade 9) K., bytom T., v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta.

Súd vzájomný návrh odporcov v rade 8/ a 9/ zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 24.3.2011 domáhal, aby súd určil, že parcela
č. XXX- XXX/X o výmere 2971 m2, nachádzajúca sa v okrese B., obec: N. U. H., katastrálne územie N. U.
patrí do dedičstva po poručiteľovi C. L. L., rod. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom ul. D. č. XXX, N. U.
H.,ktorázomreladňaXX.X.XXXXvcelostiavýmerevstavepred28.9.2001.t.j.predodčlenenímparcely
č. XXXX/XXX geometrickým plánom, pričom na základe neskoršej zmeny návrhu bol petit upresnený

tak, že navrhovateľ požadoval, aby tá časť parcely č. XXX-XXX/X, ktorá bola geometrickým plánom č.
60/2001 zo dňa 28.09.2001, vyhotoveným B.. G. R., odčlenená do parc. registra C č. XXXX/XXX, v
dnešnom stave sú to parcely registra C č. XXXX/XXX o výmere 29 m2, XXXX/XXX o výmere 119 m2,
XXXX/XXX o výmere 77 m2, XXXX/XXX o výmere 55m2, XXXX/XXX o výmere 223 m2, XXXX/XXX o
výmere 129 m2, XXXX/XXX o výmere 87 m2, XXXX/XXX o výmere 78 m2 a XXXX/XXX o výmere 385
m2 v okrese B., obci N. nad H., KÚ N. nad H., určené geometrickým plánom č. 367 352 99-23/2013,
vyhotoveným C. C., autorizačne overeným B.. W. T. a úradne overeným B.. G. L. pod č. 135/2013

zo dňa 22.04.2013 patrí do dedičstva po poručiteľke C. L. L., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX.
Vo svojom návrhu uviedol, že K. Q. rod. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom U.. X. mája č. XX, N.
U. H., nadobudla na základe kúpnej zmluvy do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - parcelu č. XXX-
XXX/X o výmere 2971 m2, zapísanú na PKN vložke č. XXXX katastrálne územie N. nad H., ďalej
aj ako parcela XXX - XXX/X. Smrťou K. Q. rod. K. dňa XX.X.XXXX na základe dedičského konania,
vedeného pod sp.zn. č. D 550/72, vedeného Štátnym notárstvom v Považskej Bystrici a ním vydaného
rozhodnutia zo dňa 31.7.1972 predmetnú parcelu č. XXX - XXX/X nadobudla do výlučného vlastníctvadedením jej sestra a zároveň jediná dedička - C. L. L., rod. K. (mala a užívala počas celého svojho
života obe krstné mená, t.j. aj ako L. L., aj ako C. L. a aj ako C. L. L.), nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom ul. D. č. XXX, N. U. H.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.1972. Aj napriek tejto

skutočnosti - preukázateľnému a právoplatnému nadobudnutiu parcely č. XXX - XXX/X C. (L.) L. rod.
K. nedošlo na príslušnej správe katastra nehnuteľností k zápisu tejto zmeny a parcela č. XXX - XXX/
X tak ostala v katastri nehnuteľností zapísaná na jej predchodkyňu, predchádzajúcu vlastníčku p. K.
Q. rod. K.. Jediným dedičom po poručiteľke C. L. L., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, bol na základe
zanechanéhozávetuD.F.,nar.XX.X.XXXX,naposledybytomul.D.č.XXX/XX,N.nadH..Zrozhodnutia,

vydaného v dedičskom konaní (právoplatné dňa 14.3.1980) vyplýva, že predmetom tohto dedičského
konania nebola aj parcela XXX - XXX/X, hoci ju v čase smrti C. L. preukázateľne vlastnila. V návrhu
vyslovil názor, že zrejmým dôvodom tohto opomenutia je nezapísanie tejto parcely v príslušnom registri
na jeho predchodkyňu. V následných dedičských konaniach č. D 549/72, 1D 272/80, 22D 912/2002,
23D 87/2004, Dnot 42/2004 bola predmetná parcela opomenutá a nebola predmetom týchto konaní.
Dňa 28.9.2001 - tzn. v čase kedy bola parcela XXX -XXX/X stále preukázateľne vo vlastníctve p. C.

L. bola geometrickým plánom č. 60/2001, vyhotoveným B.. G. R. z parcely č. XXX - XXX-X odčlenená
novo vytvorená parcela reg. „C“ KN č. XXXX/XXX vo výmere 1182 m2, pričom zvyšná časť parcely
vo výmere 1789 m2 ostala vedená pod č. XXX/X. Navrhovateľ vyjadril tiež názor, že prvým podozrivo
nápadným momentom, podporujúcim nižšie uvedené konštatovanie o pravdepodobnom podvode pri
prevode parcely reg. „C“ KN č. XXXX/XXX je fakt, že už v tomto geometrickom pláne, datovanom ku dňu

28.9.2001 je ako vlastník uvedená spoločnosť ARKÁDIA Trenčín s.r.o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín,
IČO: 36310433. Aj napriek skutočnosti, že v čase vzniku - existencie spoločnosti ARKÁDIA Trenčín s.r.o.
táto nemohla mať žiaden vzťah s C. L. L. (nakoľko tá zomrela XX.X.XXXX), našla si táto spoločnosť
spôsob, ako parcelu č. XXXX/XXX nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Spoločnosť ARKÁDIA Trenčín
s.r.o. už dnes síce neexituje, avšak výpisom z obchodného registra je viac než zrejmé, že jej nástupcom

(aj keď nie v právnom slova zmysle) je spoločnosť Arkádia TN, a.s. (viď rovnaké pôvodné sídla
oboch spoločností, rovnaké štatutárne orgány a zrejme aj tí istí spoločníci/akcionári). Až do obdobia
približne 06/2008 nebol na parcelu č. XXX/X založený list vlastníctva. Po vykonaní registrácie obnovenej
evidenciepozemkovdošlokjehozaloženiupričomsúčasnýlistvlastníctvadeklarujevlastníctvokparcele
reg. E KN XXX/X jej pôvodnej vlastnícke - K. Q. rod. K. (viď L V XXXX, k. ú. N. nad H.). Nakoľko posledné

právoplatne skončené dedičské konanie, ktorého predmetom bola parcela XXX - XXX/X bolo konanie po
poručiteľovi K. Q. rod. K. je jasné, že posledným vlastníkom predmetnej parcely mohla byť len - C. L. L..
Stav v katastri nehnuteľností nesvedčí v prospech oprávnenej osoby - posledného skutočného vlastníka,
ktorémubolonadobudnutietejtoparcelypotvrdenésúdom.HociD.F.,nar.XX.X.XXXX,naposledybytom
ul. D. č. XXX/XX, N. U. H. a ktorý zomrel dňa X.X.XXXX nebolo nikdy vlastníctvo parcely č. XXXX/

XXX (odčlenenej geometrickým plánom) potvrdené a nemohol tak s predmetnou parcelou nakladať,
podarilo sa osobám, konajúcim za spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. a za pomoci podozrivej aktivity príslušnej
správy katastra previesť túto parcelu na inú osobu a ukážkovo tak narušiť základnú rímsko-právnu
zásadu občianskeho práva „nemo plus iuris ad allium transfere quam ipso haberet“. To, že D. F. nebolo
nikdy vlastníctvo k predmetnej parcele potvrdené, svedčí aj fakt, že v čase prevodu na spol. ARKADIA

Trenčín s.r.o. jeho „vlastníctvo k nehnuteľnostiam“ deklarovali len LV č. XXX a XXX. Na to, ako previesť
parcelu č. č. XXXX/XXX na osobu, ktorá by ju neskôr previedla na dnes už neexistujúcu spoločnosť
ARKADIA Trenčín s.r.o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 36310433 bolo treba niečo múdre
vymyslieť, a to sa zainteresovaným aj podarilo. Navrhovateľ vyjadril názor, že prvé geniálne konanie
sa uskutočnilo zrejme na pôde katastrálneho úradu, a to dopísaním akejsi „vsuvky“ do pôvodného

rozhodnutia Štátneho notárstva Považská Bystrica v ded. konaní č. 1D 272/80, nachádzajúcom sa v
zbierke listín na katastrálnom úrade, podľa ktorej predmetom dedenia po C. L. L. mali byť „aj pozemky na
LV XXX“. Nakoľko toto LV (ako tzv. slepé) neobsahovalo žiadne nehnuteľnosti a ono samé odkazovalo
spätne na samotné dedičské konanie, nemožno tento pokus označiť inak ako nepodarený. O tom,
že týmto konaním došlo k závažnému porušeniu zákona a k zámernému a účelovému pozmeneniu

osvedčenia o dedičstve (falšovanie úradnej listiny) svedčí aj fakt, že jedine v rozhodnutí, uloženom
na príslušnej správe katastra je rukou dopísaná táto vsuvka. V súdnom spise žiadne rozhodnutie s
dopísanou vsuvkou nie je a rovnako sa v spise nenachádza ani len zmienka o akejkoľvek chybe v
písaní či úprave úvodného rozhodnutia. O porušení zákona svedčí aj samotná právna úprava platná v
čase vykonania zmeny. O tom, že D. F. nikdy nebol vlastníkom parcely č. XXXX/XXX (jeho vlastníkom

sa mohol stať, len ak by mu po jeho predchodcovi bolo dedičstvo potvrdené) potvrdzuje okrem vyššie
uvedeného aj nasledujúca skutočnosť. Notár, prejednávajúci dedičstvo po nebohom D. F., zisťujúci stav
majetku poručiteľa, požiadal listom zo dňa 18.7.2002 príslušnú Správu katastra B. o vyhotovenie listov
vlastníctvaresp.identifikáciuparciel,potrebnýchnaurčenievecí,patriacichdodedičstvapoporučiteľovi.Z identifikácie parciel, datovanej ku dňu 31.10.2002, vydaných Správou katastra B., jednoznačne
vyplýva, že parcela XXX-XXX/X nepatrila medzi majetok, patriaci D. F.. Tu navrhovateľ poukázal na
ďalšiu nezrovnalosť, ktorá podľa neho potvrdzuje obyčajný podfuk (dátum uzavretia kúpnej zmluvy D. F.

- ARKÁDIA Trenčín s.r.o.: 11.10.2001 a dátum vyhotovenia geometrického plánu č. 60/2001: 28.9.2001).
Katastrálnyúradpreviedolvr.2001časťparcelyXXX-XXX/X(odčlenenejgeometrickýmplánom),pričom
následne o rok na to tvrdil, že pôvodná parcela, z ktorej bola odčlenená „predaná“ parcela nie je vo
vlastníctve predávajúceho, ba dokonca ani jeho bezprostredného právneho predchodcu. Právny úkon
bez privolenia súdu, ktorým dedič nakladá s majetkom poručiteľa je absolútne neplatný. Navrhovateľ

sa vyjadril, že nakoľko D. F. nikdy nedostal od príslušného súdu privolenie na nakladanie (predaj) s
parcelou reg. C KN č. XXXX/XXX, nemožno tento prevod považovať za právne relevantný úkon, bez
ohľadu na skutočnosť, že k zápisu predmetnej parcely na spoločnosť ARKÁDIA Trenčín s.r.o. došlo.
D. F. dňa 11.10.2001 ako osoba, ktorá vtom čase nevedela písať ani čítať, „uzavrela" dňa 11.10.2001
kúpnu zmluvu č. N. XXX - XXX/X/A so spoločnosťou ARKÁDIA Trenčín s.r.o., na základe ktorej bolo tejto
spoločnosti zapísané vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XXX (t.j. novo vytvorenej parcely vzniknutej

odčlenením od parcely č. XXX-XXX/X). Okrem už vyššie uvedenej niekoľko krát spomenutej skutočnosti,
že D. F. nemohol v čase uzavretia kúpnej zmluvy s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať je ďalším
dôležitým momentom, že táto kúpna zmluva, uzatvorená vo forme notárskej zápisnice, je bezpochyby
absolútne neplatným právnym úkonom. Z obsahu listiny, označenej notárom C.. G. Q. ako „Notárska
zápisnica“ vyplýva, že pre absenciu podstatných a obligatórnych náležitosti, nejde o notársku zápisnicu

ako úradnú zápisnicu, vo forme vyžadovanej zákonom. Notárska zápisnica neobsahuje: vyhlásenie
účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a
svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, údaj o tom, že zápisnica bola po
prečítaní účastníkmi schválená. Notárska zápisnica neobsahuje ani obsah právneho úkonu, na ktorý
mala byt' ako úradná zápisnica použitá. Kúpna zmluva, spísaná na osobitnej listine a iba pripojená k

listine, označenej ako notárska zápisnica, náležitosti úradnej zápisnice pre absenciu náležitostí podľa
§ 47 ods. 1 písm. g) nespĺňa a nie je preto právnym titulom, s ktorým zákon spája právne následky - v
tomtoprípadezmluvnýprevodprávknehnuteľnosti.Notárvuvedenomlistepochybil(čímporušilzákon),
keď namiesto vyhotovenia riadnej zápisnice vydal listinu, slúžiacu na osvedčenie totožnosti konajúcich
osôb. To však v nijakom prípade ako „titulus“, potrebný na prevod vlastníctva nehnuteľností u osôb, ktoré

nemôžu čítať ani písať nie je podľa zákona postačujúce. Na základe uvedených skutočnosti je podľa
navrhovateľa viac než zrejmé, že príslušná správa katastra nemala predmetnú nehnuteľnosť (parcelu
č. XXXX/XXX) na spoločnosť ARKADIA Trenčín s.r.o. na základe tejto listiny ako absolútne neplatného
právneho úkonu nikdy zapísať, nehovoriac samozrejme o tom, že D. F. vlastníkom predmetnej parcely
ani nikdy nebol a právo nakladať s ňou nemal.

Po roky 2001 došlo niekoľkými geometrickými plánmi k vytvoreniu nových parciel (XXXX/XXX, : XX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX), ktoré boli následne zo strany ARKADIA
Trenčín s.r.o. predané tretím subjektom, osobám, ktoré sú dnes označené na Správe katastra B. ako
ich vlastníci. Vzhľadom na skutočnosť, že novovytvorené parcely (ktoré prekrývajú parcelu č. XXXX/
XXX) sú užívané súčasnými vlastníkmi bez obmedzenia v celom rozsahu ako ich vlastné, navrhovateľ

má právny záujem na určení, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Jediným dedičom po C. L. L.,
bol D. F., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX. Jediným právnym nástupcom po D. F. bola v zmysle závetu,
spísanéhoformounotárskejzápisnice,Y.G.,rod.H.,rod.č.:XXXXXX/XXX,naposledybytomD.XXX/XX
N. nad H., ktorá zomrela dňa X.XX.XXXX bez toho, aby dedením parcelu č. XXX - XXX/X do vlastníctva
nadobudla. Právnym nástupcom p. Y. G. je spolu so svojou sestrou navrhovateľ (podľa dohody medzi

súrodencami ako aj v súlade so všetkými doteraz uzavretými dodatočnými dedičskými konaniami sa
sestra navrhovateľa vzdáva dedičského nároku v prospech navrhovateľa - táto skutočnosť sa však
deklaruje až na konkrétnom dedičskom konaní).

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 5.8.2011 na doplnenie tiež uviedol, že až do obdobia približne
06/2008 nebol na parcelu č. XXX/X založený list vlastníctva. Po vykonaní registrácie obnovenej

evidencie pozemkov došlo k jeho založeniu, pričom súčasný list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. N. nad
H. deklaruje vlastníctvo k parcele reg. E KN XXX/X jej pôvodnej vlastnícke - p. K. Q. rod. K.. Nakoľko
posledné právoplatne skončené dedičské konanie, ktorého predmetom bola parcela XXX - XXX/X bolo
konaniepoporučiteľoviK.Q.rod.K.jejasné,žeposlednýmvlastníkompredmetnejparcelymohlabyťlen
- C. L. L.. Stav v katastri nehnuteľností nesvedčí v prospech oprávnenej osoby - posledného skutočného

vlastníka, ktorému bolo nadobudnutie tejto parcely potvrdené súdom. Na základe žiadosti navrhovateľa
ako potenciálneho dediča parcely č. XXX - XXX/X došlo vypracovaním BILANCIE PLÔCH B.. B. G.k znázorneniu parcely č. XXX - XXX/X na súčasných parcelách, t, j. prekrytie geometrickým plánom
odčlenenej časti parcely XXX-XXX/X so súčasný stavom. Napr. prienik odčlenenej časti parcely XXX-
XXX/X so súčasnou parcelou č. XXXX/XXX predstavuje výmeru 25 m2, prienik so súčasnou parcelou

XXXX/XXX predstavuje 251 m2atď. . celkom 1182 m2 , čo je celková výmera odčlenenej časti z parcely
XXX-XXX/X. Vzhľadom na skutočnosť, že novovytvorené parcely (ktoré prekrývajú parcelu č. XXX-XXX/
X) sú užívané odporcami, navrhovateľ na výzvu súdu označil ako odporcov uvedené osoby. Ako vyplýva
z predloženej bilancie plôch, parcela č. XXX - XXX/X, ktorá je predmetom tohto konania, zasahuje len
do časti súčasných parciel č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,

XXXX/XXXanezahŕňacelénovovytvorenéparcely,lenichčastívsúhrnnejvýmere1182m2.Predmetom
tohto konania je pôvodná parcela č. XXX - XXX/X, z ktorej bola odčlenená novo vytvorená parcela
č. XXXX/XXX t.j. v stave pred jej odčlenením; keďže táto parcela existovala v čase smrti poručiteľa
predstavuje dedičstvo po poručiteľovi, bez ohľadu na to, že následne došlo k prečíslovaniu, následne
rozdeleniu a preskupeniu. Dedičstvom po poručiteľovi nie sú celé novovytvorené parcely, ale parcela
č. XXX - XXX/X v čase pred jej rozdelením, t.j. prienik pôvodnej odčlenenej parcely so súčasným

stavom - t.j. tak, ako je graficky vyjadrené v Bilancii plôch a parcela XXX/X ako zostatok po oddelení
z pôvodnej parcely XXX-XXX/X. Následne sa v dedičskom konaní vyhotoví geometrický plán, kde sa
presne zaznačí parcela prienik pôvodnej parcely č. XXX-XXX/X so súčasným stavom. Pre úplnosť tiež
dodal, že súčasná parcela očíslovaná č. XXXX/XXX je „pozostatkom“ pôvodnej parcely č.XXXX/XXX,
ktorá vznikla odčlenením od parcely XXX-XXX/X ( pre potreby ďalšieho číslovania (rozdeľovania) parciel

bola „stará“ parcela XXXX/XXX tzv. kmeňová a preto číslo parcely XXXX/XXX bolo zachované).

Vo svojom následnom podaní zo dňa 18.7.2012 tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010, v dôsledku ktorého považoval vyjadrenia odporcov v rade 3,
4, 5 a 6 za právne irelevantné. Napriek tomu tiež uviedol nasledujúce skutočnosti:

Podľa navrhovateľa v rozhodnutí štátneho notárstva č. 1D 273/80 nie je ako predmet dedenia uvedená

parcela XXX - XXX/X. Ako uviedol v návrhu na začatie konania v predmetnej veci, jedine na príslušnej
správe katastra je rukou dopísané v rozhodnutí štátneho notárstva 1D 273/80, že predmetom dedenia na
D. F. sú i pozemky na LV č. XXX. Avšak zdôraznil, že v rozhodnutí, uloženom priamo na príslušnom súde,
sa nachádza rozhodnutie bez tohto doplnenia. Táto skutočnosť je potvrdená aj Zápisnicou z prejednania
dedičstva č. 1D 272/80, v ktorej nie je ako predmet dedičstva uvedená parcela XXX - XXX/X. Navyše

je potrebné uviesť a zdôrazniť, že aj keby rukou dopísané „ doplnenie“ zakladalo akékoľvek právne
dôsledky, tak na samotnom LV č. XXX, na ktorý sa odvoláva dedičské konanie nie je uvedená žiadna
parcela, nieto ešte parcela č. XXX-XXX/X ( Ide o tzv. „slepý“ list vlastníctva bez uvedenia majetkovej
podstaty, nakoľko evidovanie vlastníckeho práva od 1.4.1964 formou listov vlastníctva združených
poľnohospodárskychpozemkov,pozemkovvužívanísocialistickejorganizácieatď.sadialospravidlalen

poznámkou na liste vlastníctva alebo vôbec). Rovnako navrhovateľ uviedol, že napriek prevedeniu časti
parcely XXX - XXX/X, neprevedená časť tejto parcely predmetom dedenia z D. F. na jeho dediča nebola,
pričom na túto neprevedenú časť parcely XXX - XXX/X do r. 2008 nebol založený ani list vlastníctva.
Logicky, ak by neprevedená časť parcely XXX - XXX/X bola predmetom dedenia podľa rozhodnutia
štátneho notárstva 1D 273/80, tak by bola predmetom dedenia aj z D. F. na jeho dedičov. O vyššie

uvedenom svedčí nepochybne aj skutočnosť, že po podaní žaloby došlo v súčasnosti už právoplatne
ukončenému dodatočnému dedičskému konaniu, premietnutého do zápisu na LV príslušnou správou
katastra, ktorého predmetom bol práve spomínaný zvyšok“ parcely XXX-XXX/X po odčlenení - parcela
XXX/X. T.j. z právoplatného dedičského konania po C. L. L. nepochybne vyplýva, že „zvyšok“ parcely
XXX-XXX/X po odčlenení - parcela XXX/X bol v čase smrti poručiteľa vo vlastníctve p. C. L. L. a nie

p. D. F.. Tiež uviedol, že odporcovia v 5. a 6. rade si neoprávnene započítavajú do vydržacej doby aj
dobu užívania právneho predchodcu, t.j. spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. Spoločnosť Arkádia Trenčín, s.r.o.
nebolavosvojejdržbepredmetnéhopozemkudobromyseľnáadržbanebolaoprávnená,pretotátodržba
nespĺňa zákonné predpoklady vyžadujúce sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to z
dôvodov uvedených nižšie. K prevodu vlastníctva k predmetnému pozemku došlo na základe kúpnej

zmluvy medzi D. F. a spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. Samotná kúpna zmluva nebola písaná v zákonom
predpísanej forme notárskej zápisnice, ktorá sa pre osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať vyžaduje.
ExistujúcanotárskazápisnicaoosvedčenítotožnostiD.F.,ktorejprílohoubolapredmetnákúpnazmluva,
nemá zákonom požadované náležitosti. V takomto prípade ide o neospravedlniteľný omyl spol. Arkádia
Trenčín, s.r.o., ktorý bráni splneniu predpokladov vydržania. Táto skutočnosť je prejudikovaná mnohými

rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, napríklad: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp.
zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3 M Cdo 8/2010: ,,Pokiaľ kupujúci vedel v čase zamýšľanej kúpy nehnuteľnostio všetkých zákonných predpokladoch nevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľnosti, nemožno
mať (z určujúceho objektívneho hľadiska) žiadne pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená
“ ,,Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti

alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl
neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď
napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Podľa právneho
názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a
nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná - pri zachovaní obvyklej

opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý
má v úmysle urobiť. “ V uznesení Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, zo dňa 25. novembra
2008 sa uvádza: ,,Dovolací súd považuje naostatok za potrebné poznamenať, že nedostatok atribútu
verejnej listiny nemá bez ďalšieho za následok aj neplatnosť právneho úkonu, ktorý listina obsahuje.
Ak pre právny úkon zákon nepredpisuje formu notárskej zápisnice a listina obsahuje náležitosti, ktoré
pre konkrétny právny úkon zákon požaduje, je právny úkon platný.“ Z uvedeného je jednoznačný záver,

že v prípade ak zákon predpisuje pre právny úkon formu notárskej zápisnice a listina nie je spísaná v
tejto forme, je tento právny úkon absolútne neplatný. Navrhovateľ tiež uviedol, že v čase podpisu zmluvy
medzi D. F. a spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. bolo vedené konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva,
ktorým bola práve parcela XXX - XXX/X. Je jednoznačné, že rámec presahujúci obvyklé hospodárenie
je akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťou spočívajúca v jej scudzení, ku ktorej prevodom vlastníckeho

práva k tejto parcele na spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. došlo. Privolenie súdu podľa § 175r O.s.p. je pritom
podmienkou platnosti právneho úkonu, preto jeho absencia zakladá absolútnu neplatnosť takéhoto
právneho úkonu z dôvodu odporovaniu zákona. Pri predmetnom prevode vlastníckeho práva z D. na
spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. privolenie súdu nebolo dané. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra súdov,
napríklad: SJ, 2005, č. 139 - NS sp. zn. 30 Cdo 967/2004: ,,Usnesení, kterým soud privolí k prodeji veci

patŕící do dédictví (§ 175r [red.: nyní § 175r odst. 1] o. s. ř. ), je rozhodnutím, jehož je treba k platnosti
smlouvy (§ 39 obč. zak.).“ Absencia zákonom určenej formy právneho úkonu, ak osoba nevie čítať alebo
písať, a nevykonanie právneho úkonu s privolením súdu ako ukladá zákon zakladá neoprávnenosť držby
spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. z dôvodu nedodržania obvyklej miery opatrnosti, ktorú ustálená judikatúra,
ako sme uviedli vyššie, pre vydržanie nehnuteľnosti vyžaduje.

K vyjadreniu odporcov v 3. a 4. rade zo dňa 13.03.2012 uviedol, že odporcovia v 3. a 4. rade nerozlišujú
medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Citované tvrdenie odporcov v 3. a 4.
rade sa vzťahuje na relatívnu neplatnosť právneho úkonu, avšak v danej veci dochádza k neplatnosti
absolútnej. Zo samotného § 40a Občianskeho zákonníka vyplýva, že relatívna neplatnosť môže nastať
len pri nedodržaní formy právneho úkonu, ktorá bola založená dohodou strán, nie zákonom. V prípade

nedostatku formy právneho úkonu uloženej zákonom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V
prípade absencie obligatórnych náležitostí právneho úkonu ide taktiež o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu. Tiež uviedol, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, preto akákoľvek doba, kedy vlastník žiada
určenie, že vec patrí do dedičstva, je pre konanie irelevantná. Rovnako zdôraznil, že odporcovia jednak
nenadobudli niečo od nepravého dediča, ale od spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. Zároveň D. F. je dedič

oprávnený, preto sa uvedené ustanovenie na danú vec nemôže aplikovať. Zároveň by dobromyseľný
nadobúdateľ musel nadobudnúť nehnuteľnosť na základe platného právneho úkonu. Na dobrú vôľu
nadobúdateľov pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd nemôže prihliadať. Uvedené potvrdzuje
konštantná judikatúra súdov. Na bona fides sa prihliada len v prípade, ak v čase prevodu vlastníckeho
práva bol prevádzateľ vlastníkom nehnuteľnosti, a teda ak by zmluva nebola absolútne neplatná.

Absolútna neplatnosť zmluvy nemôže byť zhojená ani ďalším prevodom na inú osobu (napr. uznesenie
ÚS SR . sp. zn. I. ÚS 50/2010 alebo rozsudok NS SR. sp. zn. 3 Cdo/144/2010 ). Ako sa uvádza v
uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 50/2010: „Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho
práva na základe absolútne r:'atnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus,
teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k

platnémuprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnosti,atedanemožnouvažovaťoochranevlastníckeho
práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť
požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto
nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. “ Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.3.2011, sp. zn. 3 Cdo/144/2010: „Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k

platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i
dobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavuuprednostniťpožiadavkuprávnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže
na iného previesť viac práv, ako má sám. ”

Odporcovia v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2012 uviedli, že túto parcelu nadobudli

legálnym spôsobom na základe notársky overenej kúpnej zmluvy od predávajúceho Arkádia Trenčín,
s.r.o. za parcelu riadne zaplatili, a to vlastníkovi, zapísanému v katastri nehnuteľností, ktorého údaje
nemajú právo spochybňovať. Zodpovednosť by mala niesť spoločnosť Arkádia Trenčín, s.r.o.

Odporcovia v rade 3/ a 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 13.3.2012 uviedli, že návrh navrhovateľa
považujú za nezrozumiteľný, pričom tiež uviedli, že podľa nich navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny
záujem. Tvrdenia, že by mala spoločnosť Arkadia Trenčín, s.r.o. v minulosti nadobudnúť parc.č. XXXX/

XXX do výlučného vlastníctva podvodným konaním, nie sú ničím podložené. Na strane jednej sa v
žalobnom návrhu uvádza, že D. F. nemohol s parcelou nakladať, na strane druhej je ale z kúpnej
zmluvy zrejmé, že D. F. bola riadne vyplatená kúpna cena a táto bola v rámci dedičského konania
medzi dedičov prerozdelená. Neplatnosti kúpnej zmluvy sa nemôže domáhať ten, kto ju svojím konaním
spôsobil. Ak D. F. previedol nehnuteľnosti, ktorých podľa tvrdení navrhovateľa nebol vlastníkom a za

tieto dostal aj riadne zaplatené, spôsobil by neplatnosť takejto kúpnej zmluvy priamo predávajúci.
Naliehavý právny záujem pri určovacej žalobe, pri prejednávaní dedičstva, je v prípadoch, ak je určitá
vec sporná a z toho dôvodu nemôže byť zaradená do súpisu aktív dedičstva a teda sú dedičia
nútení podať určovaciu žalobu alebo v prípade, ak určitá vec vôbec nebola predmetom dedičského
konania a až následne, po právoplatnosti dedičského konania, dedičia zistia, že táto vec mala patriť

do dedičstva. V prípade určovacej žaloby navrhovateľa je však evidentné, že D. F. nehnuteľnosť riadne
predal spoločnosti Arkadia Trenčín, s.r.o. a teda dedičia neboli na svojich právach nijako ukrátení. Bez
dôkazov spochybňuje navrhovateľ notársku zápisnicu, zmluvy, rozhodnutia katastra, dokonca vlastného
predka označuje za osobu negramotnú, možno retardovanú, možno ťažko chorú, lebo nevedela čítať
a písať. Navrhovateľ ale nič zo svojich tvrdení nepreukazuje aj konkrétnym dôkazom. Aj z hľadiska

právnej istoty nových vlastníkov nehnuteľností, nemôže byť splnený naliehavý právny záujem, v prípade
dedičov navrhovateľov, ktorí o nehnuteľnosti od prevodu D. F., teda 10 rokov, nikdy nejavili záujem.
V samotnom žalobnom návrhu sa uvádza, že po smrti D. F., bola právnym nástupcom Y. G. a po Y.
G., navrhovateľ so svojou sestrou. Ani Y. G. nikdy nespochybnila kúpnu zmluvu, uzatvorenú D. F..
Samotný navrhovateľ sa stal aj so svojou sestrou právnym nástupcom už v r. 2003, ale po 8 rokoch

sa domáha, fiktívnou žalobou, vyslovenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy svojich predchodcov.
Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určovacej žalobe by mohol existovať iba v prípade, ak by bolo
právo navrhovateľa ohrozené alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým. Práve otázka naliehavého
právneho záujmu mala a má v praxi interpretačné problémy. Podľa judikatúry, určovacia žaloba je
preventívnehocharakteruamámiestotam,kdesajejpomocoumôžeeliminovaťstavohrozeniapráva,či

neistotykprávnemuvzťahuakozodpovedajúcejnáprave,niejemožnédospieťinak,jednakvprípadoch,
v ktorých určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou
naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že určovacia žaloba bude

plniť tento účel, nemôže existovať ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa ustálenej
judikatúry a súdnej praxe, súd nie je oprávnený rozhodovať o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria
do dedičstva po zomrelom právnom predchodcovi navrhovateľa, je oprávnený rozhodnúť o vlastníctve
poručiteľa ku dňu jeho smrti. Nemôže však rozhodnúť, že určitá vec je predmetom dedičstva. Takýto
záver je vyhradený výlučne súdu, ktorý prejednáva dedičstvo, podľa ustanovení § 175 a nasl. O.s.p.,

ktorými účastníkmi sú iba potenciálni dedičia. I keby sa jednalo o právo oprávneného dediča na vydanie
dedičstva, začína plynúť premlčacia lehota od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie
skončilo, podľa § 105 OZ, by bol takýto návrh navrhovateľa premlčaný. Odvolávali sa aj na ochranu
práv tretích osôb, teda v tomto prípade odporcov, ktorí nikdy neprišli s navrhovateľom ani jeho právnymi
predchodcami do kontaktu, tieto nehnuteľnosti kúpili dobromyseľne a aj rozhodnutie NS SR č. 35Cdo

49/1997 hovorí a uvádza, že pri viacerých, na seba nadväzujúcich zmluvách, treba skúmať každú
samostatne a teda, ak kúpna zmluva, uzatvorená medzi odporcami v 3. a 4. rade a spoločnosťou
Arkadia Trenčín, s.r.o., je zmluvou platnou. Návrh navrhovateľa preto považovali za nedôvodný a nie
je potrebné zaoberať sa meritom veci po stránke skutkovej a právnej. V prípade, že by sa okresný súd
nestotožnil s týmto právnym názorom, žiadali, aby navrhovateľ na hlavnom pojednávaní hodnoverne

preukázaltvrdenia,uvedenévžalobnomnávrhu,vyjadrilsakotázke,čijejedinýmaktívnelegitimovanýmsubjektom na podanie žaloby. S ohľadom na fakt, že právnym nástupcom po Y. G., je navrhovateľ aj
so svojou sestrou, domnievali sa, že aj táto by mala vystupovať na strane odporcov. Žalobný návrh
trpí mimo iných vád aj nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Z uvedených

dôvodov žiadali žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania,
ktoré budú v zákonnej lehote, v prípade úspechu, vyčíslené.

Odporcovia v rade 5/ a 6/ vo svojom vyjadrení zo dňa 19.3.2012 uviedli, že nadobudli vlastníctvo k
parc. č. L. XXXX/XXX, ktorá bola čiastočne vytvorená i z parc. č. L. XXX-XXX/X kúpnou zmluvou zo
dňa 4.7.2002 od vlastníka Arkádia Trenčín, s.r.o. Tento právny predchodca odporcov v 5. a 6. rade

nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 11.10.2001 od D. F., bytom
D. XXX/XX, XXX XX N. nad H.. Ten nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti par. č. XXX-XXX/X dedením
po C. L. L., rod. K. v dedičskom konaní č. 1D 273/80. Rozhodnutie štátneho notárstva v Považskej
Bystrici nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.1980. Pre vznik vlastníckeho vzťahu v dedičskom konaní
nie je rozhodujúci zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do evidencie nehnuteľností. Do roku 1995
sa vlastníctvo fyzických osôb k pozemkom neidentickým, ktoré boli v užívaní socialistických organizácii

zapisovalo na listoch vlastníctva do poznámky. Skutočným právnym titulom nadobudnutia vlastníctva
k pozemku parc. č. XXX-XXX/X bolo však rozhodnutie štátneho notárstva č. 1D 273/80. Navrhovateľ
sa svojím návrhom domáha výroku súdu, ktorý je v podstate totožný s rozhodnutím štátneho notárstva
č. k. 1D 273/80, pretože v tomto konaní štátne notárstvo skonštatovalo, že do pozostalosti poručiteľky,
C. L. L., patria i nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. N. nad H. a potvrdilo nadobudnutie

týchto nehnuteľnosti závetným dedičom D. F.. Opätovným určením vlastníctva bol iba zopakovaný
stav v čase rozhodovania - prejednávania dedičstva po C. L. L.. Navrhovateľ nemôže mať naliehavý
právny záujem na takomto rozhodnutí, ktoré by na jeho právnom postavení nič nezmenilo. Ako je vyššie
uvedené, odporcovia v 5. a 6. rade nadobudli vlastníctvo od právneho predchodcu Arkádia Trenčín,
s.r.o. so započítaním doby užívania právneho predchodcu odporcov v 5. a 6. rade užívajú predmetnú

nehnuteľnosť po dobu viac ako 10 rokov. Užívajú ju v dobrej viere ako vlastnú a po celý čas boli vo
svojom užívaní nerušení. Z uvedených dôvodov nadobudli vlastníctvo vydržaním a ich vlastníctvo je
teda prekážkou, aby sa vlastníctva domov ktokoľvek iný, a preto navrhli, aby súd žalobu navrhovateľa
zamietol ako nedôvodnú a navrhovateľa zaviazal k úhrade súdnych trov.

Odporca v rade 7/ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.3.2012 uviedol, že v archívnej dokumentácii mesta

sa nachádza kúpna zmluva č. N. - XXXX/XXX/A uzatvorená dňa 16. 04. 2002 medzi účastníkmi
ARKÁDIA Trenčín, s. r. o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, ako predávajúcim a mestom Dubnica
nad Váhom ako kupujúcim, na základe ktorej mesto odkúpilo pozemok pare. č. KN-C XXXX/XXX
- orná pôda o výmere 1381 m2 v katastrálnom území N. nad H.. Koľko m2 z uvedenej výmery
tvorila pôvodná E-KN pare. č. XXX - XXX/X im nie je známe, pretože kupovali pozemok ako parcelu

registra „C“. Pozemok pare. č. KN-C XXXX/XXX v katastrálnom území N. nad H. bol kupovaný pre
účely vybudovania komunikácie pre novovznikajúcu obytnú zónu „ B.“. V súčasnom období je celý IV.
Kvadrant zastavaný rodinnými domami. Hoci v čase právneho úkonu mal pozemok označenie orná
pôda, prihliadalo sa, že bude slúžiť na vybudovanie komunikácie. Z uvedeného dôvodu bola kúpna cena
stanovená v zmysle platných oceňovacích predpisov, t. j. na základe znaleckého posudku č. 107/2002,

vypracovaného B.. L. D., znalcom v odbore stavebníctvo. Kúpna cena predstavovala 207 150,- Sk.
5. Postupne mesto na predmetný pozemok vynaložilo ďalšie náklady - zaplatenie dane z prevodu a
prechodu nehnuteľností, náklady na odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na
územnú a stavebnú dokumentáciu, skrývku ornice, stavebné povolenie a najväčší objem finančných
prostriedkov na samotnú realizáciu stavby - na vybudovanie komunikácie a na uloženie inžinierskych

sietí. Vybudovaná komunikácia slúži na verejnoprospešné účely. V archívnej dokumentácii mesta sa
nachádza aj osvedčenie o dedičstve po C. L. rod. K. 14 D 977/2011 - 91 zo dňa 12. 10. 2011, kde sa v
bode 1./ konštatuje, že poručiteľka závet, ani listinu o vydedení nezanechala. Ďalej v tom istom bode sa
uvádza, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: neb. D. F., nar. XX. X.
XXXX, závetný dedič, ktorý zomrel XX. XX. XXXX (následne text osvedčenia pokračuje). Vzhľadom k

tomu, že tieto 2 skutočností si odporujú, je na dokazovaní súdu, či D. F. bol alebo nebol závetný dedič, či
v čase vysporiadavania vlastníckych vzťahov bol spôsobilý alebo nebol spôsobilý nakladať s pozemkom.
Ďalej uviedol, že mesto od odkúpenia pozemku až dodnes vynaložilo značné finančné prostriedky na
účel, pre ktorý bol pozemok pôvodne odkúpený. K podstate veci (či má byť nehnuteľnosť - pôvodná
parc. č. XXX - XXX/X, nachádzajúca sa v katastrálnom území N. nad H., zaradená v pôvodnej výmeredo dedičstva po poručiteľovi - C. L. L., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom ul. D. č. XXX, XXX
XX N. nad H.) sa nevyjadrilo.

Odporcovia v rade 8/ a 9/ vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2012 uviedli, že kúpna zmluva v

preskúmavanej veci bola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti: ornej pôdy o
výmere 58 m2 z okresu B., obce N. nad H., katastrálneho územia N. nad H. vedenej pod pare. č. XXXX/
XXX. Kúpna zmluva je zároveň najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva.
Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci
vo vzájomných i obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu

vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany dohodli
(dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán
nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretiezmluvynadobúdaúčinnosť,t.j.okamihom,keďvčasnéprijatienávrhuspočívajúcevovyjadrení
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Vlastnícke právo odporcovia 8./ a 9./ ako bezpodieloví

spoluvlastníci nadobudli vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Tiež uviedli, že právna
úprava katastra nehnuteľností spočíva na zásadách, ktoré vychádzajú z požiadaviek zabezpečiť čo
najväčšiu istotu v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Cieľom tejto úpravy je dosiahnuť súlad stavu
uvedeného v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom. Jednou z týchto zásad je zásada
hodnovernosti (materiálnej publicity). Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné a záväzné, ak sa

nepreukáže opak, z čoho vyplýva, že čo je zapísané, platí. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj v
zmysle ochrany vlastníckeho práva zakotveného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR navrhli, aby súd určil, že
vlastníkom vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti sú odporcovia 8./ a 9./

Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 8.9.2014 v neprítomnosti odporcov v rade 2/, 6/, 7/, 8/
za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzali: podstatný obsah spisu OS PB sp.zn. 14D/977/2011,
podstatnýobsahspisuOSPBsp.zn.14D/1323/2008,podstatnýobsahspisuOSPBsp.zn.1D/272/1980,
podstatný obsah spisu OS TN sp.zn. 23C/87/2004, podstatný obsah spisu OS TN sp.zn. 22D/912/2002,
list Ministerstva spravodlivosti SR - nedatovaný (č.l. 33), výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa
17.9.2008, výpis z LV č. XXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 29.10.2002 a výpis z LV č. XXX pre k.ú. N.

nad H. zo dňa 29.10.2002, pozemno-knižná vložka č.XXXX pre k.ú. N. nad H., notárska zápisnica zo
dňa 11.10.2001 zn. N 396/2001, NZ 414/2001, kúpna zmluva č. N. - XXX-XXX/X/A zo dňa 11.10.2001,
geometrický plán vyhotovený B.. G. R. dňa 26.09.2001 (č.l. 44-46), výpis z LV č.XXXX k.ú. N. nad H. z
č.l. 49 a výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 5.9.2007, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo
dňa 5.9.2007, výpis z LV č.XXXX k.ú. N. nad H. zo dňa 5.9.2007, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H.

zo dňa 5.9.2007, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 5.9.2007, dedičské rozhodnutie Štátneho
notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 31.07.1972 sp.zn. D 550/72 a zo dňa 28.7.1972 sp.zn. D 549/72,
notárska zápisnica zo dňa 03.09.2001 zn. N 391/2001, Nz 379/2001, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. N. nad
H. zo dňa 30.5.2011, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 27.5.2011, výpis z LV č. XXXX pre k.ú.
N. nad H. zo dňa 27.5.2011, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 27.5.2011, výpis z LV č. XXXX

pre k.ú. N. nad H. zo dňa 27.5.2011, bilancia plôch, vyhotovená B.. B. G. (čl.133-134), kúpna zmluva
č. N. XXXX/XXX/A zo dňa 16.04.2002, výpis z uznesenia zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva
zo dňa 25.02.2002 č.18/2002, kúpna zmluva č. N. XXXX/XXX zo dňa 04.07.2002 s geometrickým
plánom vyhotoveným B.. G. R. dňa 26.6.2002, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 11.12.2007 a
18.12.2007, kúpna zmluva zo dňa 11.12.2007 a 18.12.2007 spolu s geometrickým plánom vyhotoveným

B.. G. R. dňa 4.6.2004, kúpna zmluva N. XXXX/XXX-X zo dňa 19.04.2004 spolu s geometrickým plánom
vyhotoveným B.. G. R. dňa 16.4.2004, geometrický plán vyhotoveným C. C. vyhotovený dňa 08.04.2013,
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

Na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 29.3.1923 sa vlastníkom parc. č. XXX- XXX/X o výmere 2971
m2, zapísanej na PKN vložke č. XXXX pre katastrálne územie N. nad H., stala K. Q. rod. K., nar.

XX.X.XXXX, naposledy bytom U.. X. G. č. XX, N. U. H.. Vlastníctvo uvedenej osoby bolo vyznačené aj v
pozemkovej knihe, v už spomenutej PKN vložke č. XXXX pre katastrálne územie N. nad H.. Na základe
právoplatných rozhodnutí Odboru pre výstavbu rady ONV v B. zn. 1113/55 zo dňa 28.8.1956 a Odboru
výstavby a priemyslu Rady MsNV v N. nad H. zn.Výst. 1557-1960 zo dňa 13.7.1960, geometrickýchplánov a výkazov plôch čísl. jednacie D1, D2 daných v N. nad H. dňa 8. a 12. júna 1963 Ústavom
geodézie a kartografie pre kraj Stredoslovenský, stredisko geodézie pre okres Považská Bystrica sa
parc.č. XXX-XXX/X rozdelila na parcelu, označenú v pláne číslom XX vo výmere 7a 75 m2 a na parc.č.

XXX-XXX/X vo výmere 29a 71 m2, pričom vyčlenená časť sa zapísala do nového protokolu č. 3761
a zostávajúca časť parcely, označená pôvodným číslom so zmenenou výmerou 29 a 71 m2, zostala
v PKN vložke č. XXXX. Následný zápis v PKN vložke č. XXXX pre k.ú. N. nad H. je zápis o zmene
vlastníka na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Považskej Bystrici č. 550/1972. Iné
zápisy v pozemkovej knihe vykonané neboli. Na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva

v Považskej Bystrici zo dňa 31.7.1972, č. D 550/72 bolo dedičstvo po poručiteľke K. Q. rod. K.,
nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX potvrdené pre sestru menovanej poručiteľky L. L., rod. K., nar.
XX.X.XXXX. Uvedené rozhodnutie obsahuje aj upozornenie, že zmena vlastníctva u nehnuteľností,
ktoré sú v užívaní socialistickej organizácie sa neeviduje. L. L., rod. K. zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom
zanechala závet, spísaný vo forme notárskej zápisnice, dňa 6.9.1968 pod sp.zn. N 233/68, ktorým celý
svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok odkázala D. F., nar. 28.X.XXXX. Základné dedičské konanie

po nej ako poručiteľke viedlo Štátne notárstvo v Považskej Bystrici pod sp.zn. 1D 272/1980, v ktorom
bol prejednaný majetok - pkn. parc.č. XXX/a, XXXX/X, XXXX/X a XXXX v k.ú. N. nad H., ktorý pripadol
jej jedinému závetnému dedičovi - D. F.. Ten zomrel dňa X.X.XXXX, pričom dedičské konanie po ňom
viedolOkresnýsúdTrenčínpodsp.zn.22D/912/2002;dedičstvobolopotvrdenéjedinejzávetnejdedičke,
ktorou bola Y. G., nar. XX.X.XXXX. Tá zomrela dňa X.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po nej viedol

Okresný súd Trenčín pod sp.zn. 23D/87/2004; dedičmi po nej sú D. L., nar. XX.XX.XXXX a L. L., rod.
G., nar. X.X.XXXX.

Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem

v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho
sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené

určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje
rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti
poručiteľa vo všeobecnosti môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase
smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (por.

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010).

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia
sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič.

Podľa § 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v
jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti,
že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony
jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sanároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej
strane.

O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov

konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných, sa jedná vtedy,
ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy.
Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým
podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v
konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).

Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné

(§ 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 O.s.p.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri
prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/222/2010 poukazuje na to, že
„určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi,
a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten,

koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na
základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri
nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom
prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí

byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve.
Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda
s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo
vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, § 175 zca O.s.p.), tu teda
nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým

dedičomaakobudevyporiadanédedičstvomedziviacerýchdedičov.Akzanechalporučiteľviacdedičov,
sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do
dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do
dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru,
akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných

spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a
ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s
inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom
dedičskomkonaníneboltentomajetokznámy(nebolpredmetomdedičstva)anebolvkonaníodedičstvo
prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaný za vlastníkov

tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne
a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p.“

V danom prípade účastníkom konania o určenie predmetu dedičstva mala byť aj sestra navrhovateľa;
keďže účastníkom nebola, musela byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá.
Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne síce požiadal o prerušenie konania, aby sa

zabezpečil prípadný súhlas sestry navrhovateľa s jej vstupom do konania na strane navrhovateľa,
avšak súd tejto žiadosti o prerušenie konania nevyhovel z dôvodov, uvedených v uznesení. Uvedená
žiadosť navrhovateľa nebola ani dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, pretože navrhovateľ
mal možnosť odstrániť tento nedostatok vecnej legitimácie tým, že by navrhol pristúpenie svojej sestry
do konania ako účastníka na strane odporcu, keď sa súhlas takejto osoby nevyžaduje, avšak takýto

úkon z jeho strany vykonaný nebol. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Počas konania bol zo strany odporcov v rade 8/ a 9/ vznesený protinávrh, nakoľko títo žiadali určiť
svoje vlastníctvo k pozemku, ktorý označili ako orná pôda o výmere 58 m2 z okresu B., obce N. nad
H., katastrálneho územia N. nad H. vedenej pod parc. č. XXXX/XXX. Nakoľko súd musel (ako pri
každej určovacej žalobe) zisťovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom zistil, že

odporcovia v rade 8/ a 9/ sú stále v katastri nehnuteľností vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci týchtonehnuteľností (LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H.), konštatoval, že v čase vyhlásenia rozsudku nemajú
naliehavý právny záujem na tomto určení, a preto súd tento vzájomný návrh odporcov v rade 8/ a 9/
zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením rozhodol o tom, že o trovách konania rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v konaní vystupuje väčší počet účastníkov, pričom je
potrebné rozhodnúť aj o odmene znalca a o trovách konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).