Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113208921
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113208921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. J., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: B. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., J. XX, t. č. H. N. X., P. X a F. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., L. 2, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 13. 08. 2014 č. k. 26P/109/2013-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. J. J., nar. XX.
XX. XXXX zo sumy 1.500 Sk (49,79 eura) mesačne na sumu 80 eur mesačne od 19. 03. 2013, čím
zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 21. 02. 2008 č. k. 24P/212/2007-73 v časti vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Zročné výživné za obdobie od 19. 03. 2013 do 31. 08. 2014 v
sume 522,48 eura zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným
počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o
rodine). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky bol podaný
dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného na mal. J. sa podstatným spôsobom zmenili pomery
na strane všetkých účastníkov konania. U maloletého zmenu pomerov vzhliadol v tom, že je žiakom 9.
ročníka základnej školy, kým v čase posledného rozhodovania bol žiakom 3. ročníka základnej školy.

Na strane matky mal preukázané, že v súčasnej dobe je nezamestnaná, celodenne sa stará o svoju
chorú matku a z toho dôvodu si vybavuje opatrovateľský príspevok. Na strane otca vychádzal z jeho
výpovedí v konaní o zvýšenie výživného vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/212/2007,
a v rozvodovom konaní pod sp. zn. 13P/161/2012, v ktorých uviedol svoj príjem vo výške 700 eur
mesačne, a že k rozvratu manželstva došlo z dôvodu citového odlúčenia, nakoľko brigádne pracuje v
zahraničí a to 9 - 12 mesiacov v roku. Tvrdenia otca, ktorými v konaní popieral akýkoľvek svoj príjem a
prácu v zahraničí, považoval preto za nedôveryhodné, keď poukázal tiež na to, že otec nie je evidovaný

na úrade práce, z evidencie bol vyradený z dôvodu odchodu do členského štátu EÚ a otec platí výživné
200 eur na dcéru. Dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal.
J. mesačne sumou 80 eur, so zohľadnením jeho spôsobu života a skutočnosti, že otec nie je evidovaný
na ÚPSVR, jeho evidencia je sporadická, je zdravý, nemá nejaké vážne zdravotné problémy ani zníženúpracovnú schopnosť, pričom sám uviedol v rozvodovom konaní, že väčšinu roka pracuje v zahraničí.
Vzniknuté zročné výživné v sume 522,84 eura za obdobie od 19. 03. 2013 do 31. 08. 2014 mu povolil
splácať v mesačných splátkach po 40 eur opierajúc sa o ust. § 160 ods. 1 OSP. Rozhodnutie o trovách

konania založil na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a dôvodila, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho posúdenia súčasného stavu. Nesúhlasila s
výškou súdom stanoveného výživného v napadnutom rozhodnutí, pretože maloletý J. začal navštevovať

strednú školu, s čím súvisia jeho zvýšené výdavky.

K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Pridržiaval
sa svojich tvrdení uvedených v konaní pred súdom prvého stupňa a záverom zdôraznil, že ak je v
možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na jeho staršiu dcéru v sume 200 eur, tak je v jeho
možnostiach a schopnostiach platiť výživné aj na mal. J. v sume 80 eur.

Otec sa k podanému odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie matky bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si

povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 19. 03. 2013 na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému J. J., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 1.500 Sk mesačne a na

sumu 400 eur mesačne počnúc dňom 01. 01. 2013.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ako už uviedol súd prvého stupňa, vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k
zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa

zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového
rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia
zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov
môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami

prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť
v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností
povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných
príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky
čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov,
ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného
rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako
tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní

o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomerypovinného.Odôvodnenépotrebydieťaťazávisiapredovšetkýmodjehoveku,zdravotnéhostavu,
fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho
majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné

potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby
úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jehoodôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné
potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové

možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak
berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných
zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo
od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil

z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie
jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná
úprava výživného na mal. J. J., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra
zo dňa 21. 02. 2008 č. k. 24P/212/2007-73, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. J.

zo sumy 700,- Sk na sumu 1.500,- Sk mesačne od 01. 05. 2007. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z mesačného príjmu otca vo výške 8.000,- Sk, pričom otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k dcére F. F., nar. XX. XX. XXXX pochádzajúcej z jeho vtedy trvajúceho manželstva. Matka v čase
poslednej úpravy výživného dosahovala príjem v sume 7.569,- Sk, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala
a mal. Patrik navštevoval 3. ročník základnej školy.

V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal
zachovaný, keď ani jednému z nich nová vyživovacia povinnosť nepribudla. Rozsudkom Okresného
súdu Nitra č. k. 13P/161/2012-21 zo dňa 14. 08. 2012 manželstvo otca bolo rozvedené, v tom čase mal.
F. bola zverená do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 200

eur mesačne pri zistenom priemernom mesačnom príjme otca 700 eur mesačne a táto jeho vyživovacia
povinnosť doposiaľ trvá. Od 19. 05. 2014 je otec vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra. Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo zistené, že v čase
od 01. 09. 2005 do 24. 09. 2013 a od 08. 11. 2013 do 18. 05. 2014 bol otec mal. dieťaťa samoplatiteľ
zdravotných odvodov a uhrádzal preddavky spolu v sume 3.535,89 eura ročne sám v plnej výške. Matka

mal. J. je v súčasnej dobe bez príjmu, keď sama ukončila pracovný pomer a to podľa jej vyjadrenia z
dôvodu zlého zdravotného stavu svojej matky, ktorý si vyžaduje celodennú starostlivosť. Z tohto dôvodu
si podala žiadosť o priznanie opatrovateľského príspevku, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Ako
dokladuje potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, do júna 2013 poberala dávku v hmotnej
núdzi vo výške 86,51 eura, ktorá jej bola pozastavená z dôvodu, že si podala žiadosť o opatrovateľský

príspevok. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku v
sume asi 300 eur mesačne. Maloletý J. v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol žiakom 9. ročníka
základnej školy a v súčasnosti je študentom prvého ročníka Strednej odbornej školy v X..

S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť

otca voči mal. J. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene
pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto maloleté
dieťa. Bezpochyby totiž od poslednej úpravy výživného došlo v súvislosti s uplynutím takmer 7-ročného
obdobia na strane maloletého k prirodzenému nárastu potrieb a životných nákladov dieťaťa nielen v
dôsledku jeho fyzickej vyspelosti, ale i v súvislosti s jeho postupujúcim vzdelávaním. Životné náklady

maloletého tak bezpochyby výrazne vzrástli, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné
ani bližšie dokazovať. Súd prvého stupňa správne zhodnotil i zárobkové a majetkové pomery na strane
oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti podieľať sa na výžive dieťaťa, ako i okolnosť, že potreby mal.
dieťaťa sú čiastočne kryté i rodinnými prídavkami na mal. dieťa, a že matka svoju vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou. Čo sa týka zárobkových a majetkových

pomerov na strane otca, v tomto smere si odvolací súd plne osvojil skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa a sumarizuje, že tvrdenia otca, že v rozhodnom čase (ku dňu podania návrhu) bol bez
príjmu, je potrebné považovať za účelové a nedôveryhodné. Otec si totiž riadne plnil a plní vyživovaciu
povinnosť voči svojej staršej dcére v sume 200,- eur mesačne, do 19. 05. 2014 nebol evidovaný naúrade práce z dôvodu, že si hľadá prácu v zahraničí, dávku v hmotnej núdzi nepoberá, pritom ako
samoplatiteľ poistného si riadne platil svoje záväzky. Naviac, otcom uvádzaný spôsob života, jeho
výdavky a zahraničné cesty sami o sebe z hľadiska elementárnej logiky vylučujú, že by otec bol bez

akéhokoľvek príjmu. Taktiež určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca je plne súladné s ust.
§ 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď k uvedenému dňu bola preukázaná podstatná zmena
pomerov odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak správne súd prvého
stupňa stanovil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti postupujúc plne v intenciách
§ 160 ods. 1 OSP.

Za danej situácie je preto dôvodný záver, že zvýšené výživné určené súdom prvého stupňa v sume 80
eur mesačne plne zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a zodpovedá zvýšeným
odôvodneným potrebám maloletého J.. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav a
vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.