Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107221742
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1107221742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateliek: 1/ L. X., B.K. C.
Č.. X/XX, Ž. Z. O., 2/ Ľ. A.H., B. R.. Q. Č.. XXX/XX, Ž. Z. O., zastúpených JUDr. Dušanom Klimom,
advokátom so sídlom Sládkovičova č. 16/61, Žiar nad Hronom, proti odporcovi: VB LEASING SK spol.
s r. o., so sídlom Košická č. 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, zastúpenom JUDr. Annou Bujalkovou,
advokátkou so sídlom Vazovova č. 20, Bratislava, o návrhu navrhovateľky 1/ o zaplatenie 4.510,72 eur
s príslušenstvom, navrhovateľky 2/ o zaplatenie 3.383,04 eur s príslušenstvom, a o vzájomnom návrhu
odporcu o zaplatenie 9.693,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateliek 1/,2/ proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.júna 2013, č.k. 8C 141/2007-452, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti týkajúcej sa uloženia
povinnostinavrhovateľke1/ mení tak,ženavrhovateľka1/jepovinnázaplatiťodporcovisumu4.716,41
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.06.2008 do zaplatenia, do troch dní, a vo
zvyšku vzájomný návrh odporcu proti navrhovateľke 1/ z a m i e t a .

Vo zvyšnej napadnutej časti, v ktorej bol návrh navrhovateliek zamietnutý, rozsudok súdu prvého stupňa

p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 11. 6. 2013 č.k. 8C 141/2007 - 452 zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateliek
a vzájomný návrh odporcu proti navrhovateľke 2/, konanie o vzájomnom návrhu odporcu vo výške
1.741,78 eur zastavil a navrhovateľke 1/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 7.951,77 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13. 6. 2008 do zaplatenia, s tým, že o náhrade
trov konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania zistil,
že odporca, ako leasingový prenajímateľ, uzatvoril dňa XX. XX. XXXX s M. O., živnostníkom, ako
leasingovým nájomcom, dve leasingové zmluvy č. E. /. T. Č.. E. /., predmetom ktorých bola chemická

čistiareň s príslušenstvom a zariadenie čistiarne, leasingové splátky bol leasingový nájomca povinný
splácať v termínoch podľa príslušných splátkových kalendárov. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 10D
554/2006, Dnot 173/2006 zo dňa 07. 11. 2006 zistil, že leasingový nájomca M. O., L. XX. X. XXXX I.
a že dedičstvo po ňom nadobudol ako jeho jediný dedič jeho syn E. O.. Ku dňu úmrtia leasingového
nájomcu M. O. dňa 17. 5. 2006 bol leasingový nájomca v omeškaní so splátkami č. 26 a 27, splatnými
dňa 10. 4. 2006 a 10. 5. 2006. Medzi dedičom leasingového nájomcu a navrhovateľkou 2/ nedošlo
k dohode o postúpení práv a povinností z leasingových zmlúv a následne ani k uzavretiu dodatkov

k leasingovým zmluvám medzi odporcom a navrhovateľkou 2/. Dňa 28. 2. 2007 odporca; z dôvodu
neplatenia leasingových splátok splatných v dňoch 10. 11. 2006 až 10. 2. 2007; obidve leasingové
zmluvy predčasne ukončil. Po skončení leasingových zmlúv došlo ešte k rokovaniu medzi odporcom a
navrhovateľkou 2/ o uzavretí nových leasingových zmlúv, tieto však boli z dôvodu podania predmetnéhonávrhu na súd navrhovateľkou 2/ zastavené. Ďalej mal preukázané, že po smrti leasingového nájomcu
M. O., dňa 17. 0. 2006, prejavila u odporcu záujem pokračovať v prevádzkovaní čistiarne navrhovateľka
2/, sestra leasingového nájomcu, ktorá odporcovi oznámila úmrtie leasingového nájomcu. Taktiež mal

preukázané platby navrhovateliek na účet odporcu a ustálil, že navrhovateľka 1/, ako živnostníčka,
zaplatila na leasingových splátkach odporcovi sumu 4.510, 72 eur a navrhovateľka 2/, ako fyzická
osoba, zaplatila odporcovi sumu 3.383,04 eur. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu
zo dňa 22. 11. 2007 zistil, že predmet leasingu bol navrhovateľkami odovzdaný dňa 22. 11. 2007. Takto
zistenýskutkovýstavpoprávnejstránkeposúdilpodľa § 451 ods. 1,2,§454 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na to, že navrhovateľky zaplatili odporcovi nimi uplatňované sumy dobrovoľne, a teda nie
omylom, ani pod žiadnym nátlakom, ale z dôvodu, že navrhovateľka 2/, sestra leasingového nájomcu,
po jeho smrti, mala záujem pokračovať v prevádzke čistiarne a mala tak záujem, aby práva a povinnosti
z predmetných leasingových zmlúv boli postúpené na navrhovateľky, o čom rokovala s odporcom, a s
poukazomnaneexistenciuprávnehovzťahumedziodporcomanavrhovateľkami,aúhraduleasingových
splátok za nebohého nájomcu M. O. podľa údajov v platobných príkazoch, dospel k záveru, že

navrhovateľky platili leasingové splátky za dediča leasingového nájomcu, a preto nemohlo dôjsť na
strane odporcu k prijatiu platieb bez právneho dôvodu, keďže leasingové splátky odporca inkasoval na
základe riadne a platne uzatvorených leasingových zmlúv. Mal za to, že navrhovateľky mali žiadať o
vrátenie platieb z titulu bezdôvodného obohatenia od osoby, za ktorú tieto splátky uhrádzali, teda od
syna leasingového nájomcu, u ktorého došlo k obohateniu. Z uvedených dôvodov uzavrel, že odporcovi

nevznikla povinnosť vrátiť navrhovateľkám ním prijaté platby, keďže tieto odporca inkasoval na základe
platne uzatvorených zmluvy, a preto ich nemohol prijať bez právneho dôvodu. Za nedôvodnú považoval
námietku navrhovateliek, že dedič leasingového nájomcu nebol povinný z leasingových zmlúv plniť. V
tejto súvislosti považoval; z hľadiska prechodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich z leasingových
zmlúv na dedičia; za právne irelevantné, že v súpise aktív a pasív dedičstva neboli zaradené práva

a povinnosti z predmetných leasingových zmlúv. Vzhľadom na to, že návrh navrhovateliek zamietol,
nezaoberal sa už započítacou námietkou odporcu. Pokiaľ išlo o odporcom uplatnený vzájomný návrh
dospel k záveru, že predmet leasingu po smrti leasingového nájomcu užívala iba navrhovateľka 1/ bez
akejkoľvek zmluvy alebo iného právneho úkonu, teda bez právneho dôvodu. V tomto smere poukázal
na to, že navrhovateľka 1/ mala od 1. 7. 2006 živnostenské oprávnenie, a preto len ona mohla legálne

prevádzkovať čistiareň a užívať tak predmet leasingu. Vzhľadom na to, že aktivity navrhovateľky 2/
neznamenali, že zariadenia užívala a mala z neho prospech, dospel k záveru, že vzájomný návrh
odporcuprotinavrhovateľke2/niejedôvodný,apretohozamietol.Pokiaľbolovkonanísporné,koľkodní
užívala navrhovateľka 1/ predmet leasingu, sa stotožnil s odporcom v tom, že navrhovateľka 1/ užívala
predmet leasingu od 1. 6. 2006 do 26. 5. 2007 a od 18. 8. 2007 do 13. 11. 2007, spolu 448 dní. Odporcom

uplatnený vzájomný návrh proti navrhovateľke 1/ tak považoval za dôvodný čo do právneho titulu, ako
aj samotnej výšky vymáhanej sumy, a to s poukazom na závery znaleckého dokazovania na stanovenie
výšky ceny obvyklého nájmu vecí, ktoré boli predmetom leasingu, v danom mieste a čase ich užívania
navrhovateľkou 1/. Za rozhodujúce pre výpočet dní užívania predmetu leasingu nepovažoval počet dní,
kedy skutočne došlo k faktickému používaniu predmetu leasingu navrhovateľkou 1/, ale počet dní, kedy

predmet leasingu mohol byť navrhovateľkou 1/ využitý na podnikanie, bez ohľadu na to, či nakoniec
skutočne bol alebo nebol užívaný. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania tak ustálil, že k
užívaniu predmetu leasingu navrhovateľkou 1/ došlo v období od 1. 6. 2006 do 27. 5. 2007 v rozsahu 360
dní a v období od 18. 8. 2007 do 14. 11. 2007, v rozsahu 88 dní, a preto považoval návrh odporcu proti
navrhovateľke 1/ za dôvodný a priznal mu ním uplatňovanú žalovanú istinu vo výške 7.951,77 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13. 6. 2008, kedy bol navrhovateľke 1/doručený vzájomný
návrh odporcu. Za nedôvodnú považoval navrhovateľkami vznesenú námietku premlčania odporcom
uplatňovaných nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 107 Občianskeho
zákonníka, keď mal za to, že odporca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
že sa mali obohatiť navrhovateľky až dňa 31. 10. 2007, kedy mu bol preukázateľne doručený návrh

navrhovateliek, a teda od 1. 11. 2007 začala plynúť dvojročná subjektívna lehota, ktorá skončila 1. 11.
2009, a pokiaľ vzájomný návrh doručil súdu dňa 13. 6. 2008, bolo to v rámci dvojročnej premlčacej
lehoty. V časti, v ktorej bol návrh zobratý späť, konanie zastavil.

Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateliek a ktorým bola uložená

navrhovateľke 1/ povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 7.951,77 eur spolu s úrokom z omeškania, podali v
zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľky, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola odporcovi
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ suma 4.510,72 eur, navrhovateľke 2/ suma vo výške
3.383,04 eur a aby navrhovateľke 1/ bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 3.500,-eur súrokom z omeškania 8,5 % od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, dôvodiac tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil
skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Argumentovali, že peňažné platby plnili odporcovi na

základe jeho prísľubu, že im umožní pokračovať v leasingových zmluvách po zosnulej osobe, že im
presne určil, ako majú postupovať, aby zmluvy prešli na ne a že tento prísľub nedodržal. V prípade, ak
by im odporca prísľub nebol dal, neboli by platby na jeho účet ním určený zasielali. Vytýkali súdu prvého
stupňa, že nevykonal žiadne dokazovanie vypočutím osôb, ktoré s nimi jednali. Nesúhlasili so záverom
súdu prvého stupňa, že mali plniť za leasingového nájomcu s poukazom na to, že tento v čase plnenia

už nežil a nemohli rovnako plniť ani za jeho dediča, pretože v čase ich plnenia ešte nededil a leasingové
zmluvy neboli ani predmetom dedenia a platby na účet zasielali podľa pokynov odporcu. Zdôraznili,
že platby vykonávali podľa pokynov odporcu na účet leasingových zmlúv tak, aby mohli v zmluvnom
vzťahu pokračovať a odporca nikdy nepreukázal, že mali vedomosť, že plnia za zosnulého, a preto
odporca nemohol tieto platby inkasovať za zosnulého leasingového nájomcu, ani za jeho prípadného
dediča. Dodali, že leasingové podmienky sa na ne nevzťahovali, keďže neboli zmluvnými stranami.

Mali zato, že ak odporca nesplnil svoj prísľub a nepreviedol leasingové práva na ne, prijímal ich úhrady
bez právneho dôvodu a získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný im vydať. Navrhovateľka 1/
argumentovala, že zariadenie tvoriace predmet leasingu začala užívať až potom, ako získala od 1. 7.
2006 živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie živnosti, a preto je uplatnený nárok od 1. 6. 2006
neoprávnený. Poukázala na to, že prevádzka bola odstavená odporcom dňa 25. 5. 2007 do 18. 8.

2007 a obnovená bola dňa 18. 8. 2007 do 14. 11. 2007 a na jej strane vzniklo užívaním predmetu
leasingu bezdôvodné obohatenie na úkor odporcu len v rozsahu 382 dní, a nie ako tvrdil odporca 448
dní. Namietala výšku nájmu stanoveného znalcom ako základ pre výpočet bezdôvodného obohatenia,
keď do ceny nájmu bolo zahrnuté aj DPH a poistenie, ktoré položky nevytvárajú hodnotu bezdôvodného
obohatenia. Poukazovala na to, že za umiestnenie leasingového zariadenia vo vlastníctve odporcu

zaplatila nájom vo výške 5.809,03 eur od 1. 7. 2006 do 14. 11. 2007, o čo bolo znížené jej bezdôvodné
obohatenie, a teda pri rovnomernom - polovičnom rozdelení tejto čiastky, na odporcu pripadá výška
2.904 eur. Nesúhlasila ani s priznanými úrokmi z omeškania, nakoľko odporca jej do dnešného dňa
nájom a ani čiastku za užívanie nevyúčtoval a nikdy od nej túto nepožadoval tak, aby sa mohla s jej
úhradou dostať do omeškania.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek uviedol, že toto nepovažuje za opodstatnené.
Navrhovateľky v ňom neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by prvostupňový súd nevzal do úvahy.
Mal za to, že súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a jeho rozhodnutie
vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, a preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v medziach dôvodov
podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru,
že pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu založil súd prvého stupňa svoje právne závery na nesprávnom
právnom posúdení veci.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľky domáhali od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré

mu malo vzniknúť tým, že prijal od nich plnenia na leasingové splátky po smrti pôvodného leasingového
nájomcu M. O.A. bez právneho dôvodu, keďže im prisľúbil, že po dohode s jeho dedičom im umožní
pokračovať v leasingových zmluvách po neb. leasingovom nájomcovi, napokon však k uzatvoreniu
dohody o postúpení práv a povinností s leasingovej zmluvy na ne, nedošlo.

Základnými pojmovými znakmi skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Obč.
zák. je, aby ten kto plnil za iného nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie, ktoré plnenie je však
právnou povinnosťou iného, a ten, kto vedome plnil záväzok za iného, má právo požadovať bezdôvodné
obohatenie iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil; medzi tým, kto plnil a tým, komu bolo
plnené /tretia osoba/, musí byť zrejmé, že je plnené za iného. Nie je rozhodujúce, že k poskytnutiu

plnenia došlo so súhlasom dlžníka, avšak nemôže dôjsť k plneniu proti jeho vôli; predpokladom tu totiž
je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka.Podľa ustálenej súdnej praxe (R 1/1979) je potrebné rozlišovať medzi plnením bez právneho dôvodu
a plnením za iného, keď pri plnení bez právneho dôvodu sa obohatením nadobúdajú nové hodnoty,
zatiaľ čo pri plnení za iného dochádza k obohateniu spočívajúcom v tom, že majetok obohateného sa

nezmenšil; pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu,
kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu,
za koho sa plnilo; pri plnení bez právneho dôvodu je predpokladom, aby ten kto plnil, konal v domnení,
že plní svoj vlastný záväzok a pri plnení bez právneho dôvodu, medzi tým, kto plnil a tým, komu sa plnilo,
bolo zrejmé, že sa plnenie uskutočňuje za iného. Nárok na vrátenie poskytnutého plnenia bez právneho

dôvodu je daný iba vtedy, ak ten, kto plnil nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten,
komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ niekto plnil v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, ide o plnenie bez
právneho dôvodu, v tomto prípade - plnenia omylom, dlh nezaniká a ten, kto plnil má právo na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaprotitomu,ktototoplnenieprijal.Rovnakojetovprípade,akniektoplníinému

v domnienke, že plnení za dlžníka hoci ten, za koho plnil, nemal žiaden dlh alebo svoj záväzok už skôr
splnil. Predpokladom obohatenia toho, za koho sa plnilo je to, že poskytnutým plnením jeho dlh zanikol.

V posudzovanej veci; vzhľadom na neexistenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľkami a odporcom
a ich dobrovoľné plnenie odporcovi v podobe platenia leasingových splátok na účet neb. leasingového

nájomcu M. O.; dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru o nedostatku pasívnej
legitimácie odporcu v konaní s poukazom na ust. § 454 Obč. zák., keď mal zato, že navrhovateľky plnili
za dediča neb. leasingového nájomcu, s ktorým sa mali dohodnúť o postúpení im práv a povinností z
leasingovej zmluvy, do ktorej tento vstúpil po smrti neb. leasingového nájomcu ku dňu 17.5.2006 ako
jeho univerzálny právny nástupca. Navrhovateľky plnili na existujúci dlh dediča voči odporcovi s účinkami

jeho zániku, boli si vedomé toho, že neplnenia svoj vlastný dlh a rovnako odporcovi bolo zrejmé, že sa
takto plní dlh za dediča pokiaľ nedôjde k dohode o cesii. Správny a zákonu zodpovedajúci je preto záver
súdu prvého stupňa, že na strane odporcu, ktorý prijal plnenie na základe platnej leasingovej zmluvy,
nevznikla povinnosť vydať navrhovateľkám bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa v tejto súvislosti
stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že na dediča prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce

z uzatvorenej leasingovej zmluvy a ako univerzálny právny nástupca vstúpil do tohto hmotnoprávneho
vzťahu s odporcom namiesto neb. M. O., ako leasingového nájomcu. Obsah spisu dáva dostatočný
podklad pre záver, že navrhovateľky plnili za dediča v domnienke, že tento postúpi na ne práva a
povinnosti z leasingovej zmluvy, a pokiaľ v tomto smere medzi nimi nedošlo k dohode, v rámci ktorej
by boli zohľadnené aj nimi realizované úhrady na leasingové splátky, ktoré mal odporcovi na základe

leasingovej zmluvy platiť dedič, správne uzavrel súd prvého stupňa, že ich vrátenia sa mali domáhať od
dediča, za ktorého odporcovi tieto plnili. S poukazom na vyššie uvedené ani odvolací súd nepovažoval
námietky navrhovateliek, že plnili na základe prísľubu odporcu, že im umožní pokračovať v leasingových
zmluvách po zosnulom leasingovom nájomcovi, za relevantné.

Odvolací súd tak nepovažoval námietky navrhovateliek uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď
súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov
dospel v tejto časti k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke,
navrhovateľkami uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej (zamietajúcej)
časti, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Vo veci vzájomného návrhu odporcu na zaplatenie sumy vo výške 7.951,77 eur spolu s úrokom
z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že navrhovateľky užívali predmet

leasingu za obdobie od 1. 6. 2006 do 27. 5. 2007 (360 dní) a v období od 18. 8. 2007 do 14. 11.
2007 (88 dní) bez právneho dôvodu, súd prvého stupňa skutkovo ustálil, že pasívne legitimovanou je
výlučne navrhovateľka 1/, ktorá predmet leasingu užívala s poukazom na to, že od 1. 7. 2006 mala
živnostenské oprávnenie, na základe ktorého mohla prevádzkovať čistiareň a užívať predmet leasingu.
Uvedená skutočnosť nebola v podanom odvolaní navrhovateľkou 1/ namietaná. Súd prvého stupňa

postupoval správne, pokiaľ na vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia uplatňovaného odporcom
nariadil vo veci znalecké dokazovanie na posúdenie ceny obvyklého nájmu vecí tvoriacich predmet
leasingu v danom mieste a čase ich užívania navrhovateľkou 1/, správne sa vysporiadal s námietkou
navrhovateľky 1/, keď konštatoval, že pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúcipočet dní, v ktorých skutočne navrhovateľka 1/ fakticky používala predmet leasingu, ale počet dní, v
ktorých mohol byť predmet leasingu ňou používaný na podnikanie bez ohľadu na to, či ňou aj bol
fakticky použitý alebo nebol. Nárok odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa

správne posúdil podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. s poukazom na to, že navrhovateľka 1/ užívala predmet
leasingu bez právneho dôvodu, nakoľko na jeho užívanie jej nesvedčal žiadny platný právny titul.

Súd prvého stupňa však nesprávne právne posúdil pasívnu legitimáciu navrhovateľky 1/ na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 6. 2006 do 28. 2. 2007, teda za obdobie trvania platnej

leasingovejzmluvymedziodporcomaprávnymnástupcompôvodnéholeasingovéhonájomcu-dedičom
Z.. M. O.. Za obdobie trvania platnosti leasingovej zmluvy vznikla totiž povinnosť platiť leasingové splátky
odo dňa smrti neb. nájomcu dňa 17. 5. 2006 jeho právnemu nástupcovi - dedičovi, ktoré splátky za
neho spočiatku uhrádzali navrhovateľky v období od smrti leasingového nájomcu do novembra 2006. Od
decembra2006naďalejtrvalnárokodporcunazaplatenieleasingovýchsplátokvoči dedičovinazáklade
platnej leasingovej zmluvy, a to až do jej predčasného ukončenia odporcom ku dňu 28. 2. 2007, pričom

neplatenie leasingových splátok za uvedené obdobie dedičom bolo potrebné vysporiadať zo strany
odporcu s dedičom pri ukončení leasingovej zmluvy v konečnom vyúčtovaní. Počas trvania existencie
platnej leasingovej zmluvy medzi odporcom a právnym nástupcom pôvodného leasingového nájomcu
prislúchalo dedičovi právo predmet leasingu užívať a odporca mal nárok na zaplatenie leasingových
splátok dedičom. Na základe leasingovej zmluvy odporcovi prináležalo k predmetu leasingu len tzv. holé

vlastníctvo, nakoľko s predmetom leasingu nemohol voľne nakladať a realizovať tak obsah vlastníckeho
práva v plnom rozsahu, nakoľko na základe leasingovej zmluvy bol povinný prenechať predmet leasingu
do užívania leasingovému nájomcovi. Odporcovi preto patrili za užívanie predmetu leasingu počas
trvania platnosti leasingovej zmluvy len leasingové splátky, nebol oprávnený s predmetom leasingu
nakladať a dať ho do užívania navrhovateľke 1/ a uplatňovať si od nej titulom vydania bezdôvodného

obohatenia odplatu za toto užívanie. V tomto prípade by sa mu totiž dostalo duplicitného plnenia,
a to jednak v podobe leasingových splátok od dediča na základe leasingovej zmluvy a jednak od
navrhovateľky1/vpodobebezdôvodnéhoobohateniazaužívaniepredmetuleasingu.Nastraneodporcu
preto nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku z dôvodu nezaplatenia mu odplaty navrhovateľkou 1/ za
užívanie predmetu leasingu počas trvania platnej leasingovej zmluvy, keďže za toto obdobie; za ktoré dal

predmet leasingu do užívania navrhovateľke 1/ v rozpore s leasingovou zmluvou; mu patrili leasingové
splátky od dediča, vo vzťahu ku ktorému naďalej trval jeho záväzok z leasingovej zmluvy umožniť mu
predmet leasingu užívať. Dedičovi preto vznikla povinnosť počas trvania leasingovej zmluvy uhrádzať
odporcovi leasingové splátky až do jej predčasného ukončenia odporcom, a pokiaľ mu nebolo v tomto
smere umožnené predmet leasingu užívať, nakoľko tento užívala navrhovateľka 1/, mal si vyporiadať

tieto svoje záväzky, ktoré mu zo zmluvy vznikli voči odporcovi, s navrhovateľkami, ktoré za neho prestali
uhrádzať odporcovi leasingové splátky po tom, ako nedošlo k dohode o postúpení práv a povinností z
leasingovej zmluvy, resp. s navrhovateľkou 1/, ktorá namiesto neho predmet leasingu užívala.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že

navrhovateľke 1/ vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi ním uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1. 3. 2007 do 27. 5. 2007 v rozsahu 88 dní a za obdobie od 18. 8. 2007
do 14. 11. 2007 v rozsahu 88 dní, v celkovej výške 4.716,41 eur, t.j. denný nájom vo výške 807,31 Sk
(241,90 + 565,41) x 88 x 2.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky navrhovateľky 1/ proti znaleckým dokazovaním
ustálenej výške obvyklej ceny nájmu, a preto odvolací súd rovnako vzal za základ pre výpočet výšky
bezdôvodného obohatenia znaleckým dokazovaním zistenú obvyklú cenu denného nájmu za užívanie
predmetu leasingu, vrátane DPH a poistného, potrebu zakalkulovania ktorých do ceny nájmu znalkyňa
náležite v konaní pred súdom prvého stupňa odôvodnila. Nakoľko výška bezdôvodného obohatenie

mala v tomto prípade zodpovedať výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie
porovnateľných zariadení, ktoré by inak bola musela navrhovateľka 1/ z platnej nájomnej zmluvy za ich
užívanie odporcovi platiť, bolo potrebné pri stanovení výšky odporcom uplatňovaného nároku vychádzať
z ceny nájmu, za ktorú by navrhovateľka 1/ predmet leasingu na základe nájomnej zmluvy užívala,
súčasťou ktorej by bolo aj DPH prenajímateľa a do ktorej by boli premietnuté aj jeho náklady na poistenie

predmetu nájmu.

Pokiaľ žiadala navrhovateľka 1/ zohľadniť v odplate za užívanie predmetu leasingu aj ňou zaplatené
nájomné za prenájom priestorov, v ktorých sa nachádzal predmet leasingu, považoval odvolací súdza opodstatnenú argumentáciu odporcu, že z hľadiska § ust. § 458 ods. 3 Obč. zák. prislúchalo
navrhovateľke 1/ len právo na náhradu takých nevyhnutných nákladov, ktoré by bol vynakladal
aj odporca v súvislosti s riadnym opatrovaním vecí, čomu však nezodpovedá navrhovateľkou 1/

uplatňovaná výška nájomného ňou zaplateného prenajímateľovi na základe nájomnej zmluvy za
prenajaté nebytové priestory, ktoré okrem uskladnenia predmetu leasingu slúžili aj ako prevádzkareň na
vykonávanie živnosti. Súd prvého stupňa preto nepochybil, pokiaľ nezohľadnil v konaní navrhovateľkou
1/ uplatňovaný nárok vo výške 4.425,84 eur na započítanie proti vzájomnej pohľadávke odporcu.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne vychádzal pri posudzovaní omeškania odporcu s
plnením peňažného záväzku z § 517 ods. 1,2 v spojení s § 563 Obč. zák. a nakoľko čas plnenia
nebol účastníkmi dohodnutý, ani stanovený právnym predpisom a ani určený v rozhodnutí, správne
považoval za kvalifikovanú výzvu na splnenie záväzku vzájomný návrh odporcu, v ktorom prípade
splatnosťzáväzkunastala nasledujúcideňpo doručenívzájomnéhonávrhunavrhovateľke1/.Vzájomný
návrh bol navrhovateľke 1/ doručený na pojednávaní 13.6.2008, a preto dňom nasledujúcim, t.j. dňom

14. 6. 2008, nastala splatnosť odporcom uplatňovanej peňažnej pohľadávky a dňom nasledujúcim sa
dostala preto navrhovateľka 1/ do omeškania s plnením peňažného záväzku.

Pokiaľ navrhovateľky namietali, že súd prvého stupňa zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal
žiadne dokazovanie vypočutím osôb, ktoré jednali s navrhovateľkou 2/ ohľadne prísľubu odporcu

týkajúceho sa uzatvorenia leasingových zmlúv, z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľky boli
prostredníctvom ich právneho zástupcu poučené v predvolaní na pojednávanie v súlade s § 120 ods.
4 O.s.p s tým, že na pojednávaní dňa 23. 5. 2013 uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, na základe čoho súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 11.6.2013 uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené. Pokiaľ teda boli navrhovateľky riadne poučené o povinnosti predložiť alebo

označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v súlade s ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p., pričom v prvostupňovom konaní dôkazy riadne (označením konkrétneho dôkazného
prostriedku a právne významnej skutočnosti) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa)
nepredložili ani neoznačili, nedôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že nevykonal ďalšie dôkazy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol na námietku navrhovateliek týkajúcu sa neúplne zisteného
skutkového stavu veci prihliadnuť a skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvého stupňa na
základe tých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené účastníkmi konania do skončenia dokazovania
pred súdom prvého stupňa, bolo potrebné považovať za úplný. Z uvedených dôvodov navrhovateľky
neopodstatnene vytýkajú súdu prvého stupňa, že rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľka
1/ nie je pasívne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie trvania leasingovej
zmluvy medzi odporcom a právnym nástupcom pôvodného leasingového nájomcu, a rozsudok súdu
prvého stupňa preto v napadnutej (vyhovujúcej časti), ktorý ho založil na právnych záveroch, ktoré

nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, zmenil tak, že navrhovateľke 1/ uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 4.716,41 eur spolu s
úrokom z omeškania a vo zvyšku uplatňovaného peňažného nároku a príslušenstva vzájomný návrh
odporcu ako nedôvodný zamietol (§ 220 O.s.p.).

Nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o náhrade trov konania až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.